Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sž/13/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľa M., s. r. o., so sídlom B., IČO: X., zastúpeného

advokátskou kanceláriou B., s. r. o., so sídlom D., v zastúpení advokátom Mgr. P. Ď., proti

odporkyni Rade pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. z 26. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č.

z 26. apríla 2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok na účet Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v sume 66 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. z 26. apríla 2011 odporkyňa – Rada

pre vysielanie a retransmisiu (ďalej aj „Rada“) v správnom konaní č. 134-PLO/O-2171/2010,

ako orgán príslušný podľa až 3 a

o vysielaní a retransmisii (ďalej len „“) a o zmene

Z. z. o telekomunikáciách o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov postupujúc

podľa rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú

v tým, že dňa 13. februára 2010 o cca 19:59 hod.

odvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ v programe Šport príspevok Tragická

smrť sánkara, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej

dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara N. K., za čo mu uložila podľa ustanovenia § 64

ods. 1 písm. d/ sankciu – pokutu, určenú podľa

vo výške 10.000,- eur. Ďalej vo výroku rozhodnutia uviedla, že podľa § 64 ods. 5 zákona č.

„uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“,

a že v zmysle je pokuta splatná do 30 dní odo dňa

nadobudnutia splatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet: X., VS 1411, KS 6548.

Rozhodla tak po tom, čo jej predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci bolo zrušené

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší súd“)

z 03. februára 2011 sp. zn. a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu,

že nenariadením ústneho pojednávania pred Radou, ktorého sa navyše účastník konania

dovolával, došlo k porušeniu procesných práv účastníka konania, a že rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko ani v kontexte

s odôvodnením rozhodnutia nie je celkom zrejmé, v čom mal spočívať zásah

do ľudskej dôstojnosti zosnulého sánkara.

V súlade s názorom najvyššieho súdu vyjadreným v zrušujúcom rozsudku, predvolala

Rada navrhovateľa na ústne pojednávania, ktoré bolo nariadené na 12. apríla 2011.

Navrhovateľ sa v liste zaevidovanom pod č. 2221/2011 ospravedlnil z neúčasti na tomto

pojednávaní a požiadal Radu o vytýčenie nového pojednávania. Rada predvolala

navrhovateľa na ďalšie ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 26. apríla 2011 o 10:20 hod.

v sídle Rady. Navrhovateľ sa tohto ústneho pojednávania zúčastnil a vyjadril sa k meritu veci.

Na tomto pojednávaní Rada aj rozhodla.

Svoje rozhodnutie odôvodnila, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými

ustanoveniami, písomným prepisom príslušnej časti programu Šport príspevok Tragická smrť

sánkara, vzhliadnutím záznamu vysielania dotknutého programu, z vyjadrenia navrhovateľa,

zápisnice z ústneho pojednávania, rozsudku najvyššieho súdu č. a neuznajúc

argumenty navrhovateľa, zotrvala na svojom názore, že navrhovateľ zaradením daného

programu do vysielania zasiahol do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara N. K.,

čím porušil povinnosť ustanovenú v .

Odporkyňa vo svojom rozhodnutí poukázala na to, že predmetný príspevok

informoval o tragickej nehode gruzínskeho sánkara N. K. počas olympijských hier vo

Vancouveri, pričom navrhovateľ sprostredkoval recipientovi verbálne informácie o nehode

ako aj autentické obrazové zábery tejto nehody.

Odporkyňa považovala za nesporné, že informačná podstata predmetného príspevku –

smrteľná nehoda gruzínskeho sánkara na olympijských hrách vo Vancouveri mala

nepochybne výraznú spravodajskú hodnotu pre bežného recipienta, avšak za podstatné

považovala, akým spôsobom boli informácie o tragickej nehode sprostredkované najmä

s prihliadnutím na obrazovú časť príspevku.

Zo záznamu podľa odporkyne vyplýva, že recipientovi boli sprostredkované

autentické zábery, ako gruzínsky sánkar vyletel z trate, jeho následný náraz do oceľového

stĺpu pri trati a nakoniec záber na nehybné telo sánkara, a i keď nie je možné všeobecne

konštatovať, že odvysielanie autentických záberov nehody s tragickými dôsledkami

automaticky znamená porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona

č. , v danom prípade recipient nedostal iba jednoduchú informáciu o tragickej

nehode.

Podľa záveru odporkyne zábery tragickej nehody boli odvysielané v nadbytočnom

počte a spôsob ich spracovania smeroval k efektu šokovania a senzácie, čo je vo vzťahu

k tejto tragickej udalosti dehonestujúce a difamačné. Pritom zobrazenie spomalených záberov

ako aj detailných statických záberov nehody nebolo nevyhnutné pre vytvorenie komplexnej

predstavy o celej udalosti. Rada skonštatovala, že predmetný príspevok svojím obsahom

a spôsobom svojho spracovania zasiahol do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho

sánkara, a navrhovateľ jeho odvysielaním porušil ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/zákona

č. .

Odporkyňa na podporu svojich záverov poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní č. , a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní pod č. .

Pri určovaní sankcie a jej výšky Rada prihliadla na skutočnosť, že u právnických osôb

sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna

zodpovednosť pre správny delikt), čo platí aj v prípade . Rada

rozhodla o uložení sankcie podľa ustanovenia , ktorou

je podľa kogentného zákonného ustanovenia pokuta. Prihliadla na skutočnosť, že účastník

sa porušenia dopustil už v minulosti, poslednými

rozhodnutiami vo veci porušenia bola

účastníkovi konania rozhodnutím č. uložená sankcia – pokuta vo výške 30.000,-

Sk, rozhodnutím č. uložená sankcia – pokuta vo výške 3.500,- eur a rozhodnutím

č. uložená sankcia – pokuta vo výške 5.000,- eur. Rada pri určovaní výšky

pokuty vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu (chrániť právo na zachovanie

ľudskej dôstojnosti ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd je Slovenská republika

povinná v zmysle viacerých európskych a medzinárodných dokumentov), rozsah a dosah

vysielania (ide o multiregionálneho vysielateľa) a mieru zavinenia (išlo o opakované

porušenie ustanovenia ).

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ na Najvyššom súde Slovenskej republiky

v zákonnej lehote opravný prostriedok ( a nasl. ) namietajúc, že konanie správneho

orgánu predchádzajúce rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť, jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezrozumiteľné, neurčité,

nemá dostatok dôvodov, a preto je nepreskúmateľné a nezákonné.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že Rada sa vo výroku rozhodnutia a v jeho

odôvodnení pokúsila vysporiadať s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. a dôvodmi pre ktoré bolo predchádzajúce rozhodnutie Rady v konaní

najvyšším súdom zrušené, a to:

a) absencia ústneho pojednávania a z tejto skutočnosti vyplývajúce odňatie možnosti konať

pred správnym orgánom, a teda porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

článku 46 ods. 1 (ďalej aj „“) v spojení s článkom

12 ods. 1,

b) nepreskúmatelnosť pre nedostatok dôvodov, pričom tieto vady spočívali v tom, že: „Ani

v kontexte s odôvodnením tohto rozhodnutia však nie je celkom zrejmé, v čom mal

spočívať zásah do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara N. K.“ a tiež

v skutočnosti, že sa „Rada vôbec nevysporiadala s námietkou navrhovateľa, že z hľadiska

časového rozsahu tieto zábery boli na hranici vnímateľnosti a napokon aj jediný záber tejto

tragickej udalosti bol nesporne vyvolať šok a senzáciu ako prirodzený dôsledok takejto

udalosti.“.

K vyššie uvedenému navrhovateľ uviedol, že Rada nariadením ústneho pojednávania

a vypočutím účastníka konania síce odstránila prvý z dvoch nedostatkov, ktoré viedli

k zrušeniu prvého rozhodnutia. Pokiaľ však ide o druhý vytýkaný nedostatok, navrhovateľ

je toho názoru, že rozhodnutie Rady ani vo výroku, kde cituje len zákonné ustanovenie

a uvádza určenie v rámci ktorého programu malo dôjsť k zásahu do ľudskej dôstojnosti

zosnulého ani v odôvodnení rozhodnutia nepreukázala dostatočne čím konkrétne malo dôjsť

k zásahu do ľudskej dôstojnosti N. K., a preto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Poukázal na to, že Rada vo svojom odôvodnení v rozhodnutí k druhej námietke

uviedla, že „predmetný príspevok svojim obsahom a spôsobom svojho spracovania, konkrétne

tým, že obsahoval opakované odvysielanie priebehu nehody (celkovo štyrikrát) a statické

zábery zobrazujúce, ako gruzínsky sánkar letí z dráhy, naráža do oceľového stĺporadia a ako

mu je poskytovaná prvá pomoc, doplnené o emotívnu hudbu, zasiahol do ľudskej dôstojnosti

zosnulého gruzínskeho sánkara N. K.. Využívanie ľudskej tragédie (nehoda a následná smrť

gruzínskeho sánkara) za účelom vyvolania efektu šokovania a senzácie, tak ako bola

zobrazená v predmetnom príspevku, je hrubou neúctou k zosnulej osobe a je zásahom do

ľudskej dôstojnosti“.

Podľa navrhovateľa z vyššie uvedeného textu Rady nie je zrejmé, v ktorej časti a akým

spôsobom došlo k odvysielaniu obsahu, ktorý by bolo možné označiť za zásah do ľudskej

dôstojnosti zosnulého (čo je podľa jeho názoru samo o sebe oxymoronom). Zosnulý sánkar

bol zobrazený pri nehode na športovisku, pri športovom výkone v disciplíne, ktorú robil

dobrovoľne a pravdepodobne mal rád. Zobrazenie jeho osoby bolo vykonané neutrálne, bolo

podaním informácie. Z prepisu/popisu programu predloženého Radou nevyplýva, že by bolo

možné s určitosťou tvrdiť, že by vôbec došlo k vyobrazeniu obsahu, ktorý by mohol

zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti zosnulého.

Navrhovateľ opätovne namietol, že z výroku a odôvodnenia rozhodnutia najmä

nie je zrejmé čím malo dôjsť k zásahu, na základe ktorého má účastník niesť sankciu.

Uviedol, že je dôležité poukázať, že pokiaľ bude rozhodnutie Rady založené na všeobecnom,

vágnom opise odvysielaného obsahu, bez presného a vyčerpávajúceho uvedenia konania,

ktoré je porušením zákona, nemá a nemôže mať správne trestanie žiadaný prevenčný účinok,

pretože účastník nie je z výroku a odôvodnenia rozhodnutia Rady určiť v čom pochybil

a čomu sa má v budúcnosti vyhnúť.

Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Městkého soudu v Prahe

v konaní pod č. , v rámci ktorého súd pomenúva náležitosti výroku rozhodnutia

správneho orgánu v porovnateľnom prípade odvolania vysielateľa televíznej programovej

služby proti rozhodnutiu českého ekvivalentu Rady. V prejednávanej veci je navrhovateľ toho

názoru, že protiprávny obsah nebolo možné v programe identifikovať, nakoľko

ho neobsahoval, a preto považoval rozhodnutie Rady za vychádzajúce z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Podľa navrhovateľa v predmetnom prepise absentujú údaje o celkovej dĺžke

jednotlivých odvysielaných pasáži programu, pričom v predmetnom prepise absentujú údaje

o celkovej dĺžke jednotlivých odvysielaných pasáží programu. Takýto prepis považuje

navrhovateľ za nevhodný ako podklad pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty správneho

deliktu. Z prepisu je zrejmé, že je v ňom účelovo zvýraznených (účelovo detailným opisom

bez uvedenia skutočného trvania záberu) niekoľko momentov predmetnej reportáže, ktoré

v skutočnom vysielaní trval zhruba 2 sekundy, čo je časový rozsah na hranici vnímania

dospelého jedinca. Túto skutočnosť navrhovateľ namietal už v predchádzajúcom konaní,

avšak Rada sa s ňou vysporiadala všeobecným konštatovaním o posudzovaní programu

ako celku, čo však považuje za účelové a nedostatočné.

Ďalej namietal, že v uvedenom prepise sa nachádzajú nepresnosti, kde obsah skôr znie

ako kombinácia informácií získaných autorom prepisu z iných zdrojov (internet), ako priamy

prepis videných udalostí. Z uvedeného dôvodu došlo Radou k nesprávnemu posúdeniu

skutkového priebehu na základe takto použitého prepisu.

Taktiež z odôvodnenia Rady pritom nie je zrejmé, že by došlo k premietnutiu

predmetného záznamu z vysielania pred Radou, ktorá vo veci rozhoduje. Tvrdenie obsiahnuté

v odôvodnení rozhodnutia o neutrálnom a vernom popise skutočností obsiahnutom v zázname

nie je možné akceptovať. Rozhodnutie vydané na základe odvolania sa na prepis/popis

audiovizuálneho obsahu považuje navrhovateľ za závažné procesné pochybenie, nakoľko

primárne by mal byť posudzovaný samotný záznam z vysielania. Vzhľadom na jeho

špecifické vlastnosti najmä možnosť presne určiť v akých úsekoch a v akej dĺžke bol

odvysielaný údajne nezákonný obsah. Postup Rady považuje preto za chybný, keďže

rozhodnutie vychádza pokiaľ ide o identifikáciu skutku primárne z nepriameho dôkazu

a obchádza dôkaz priamy.

Podľa navrhovateľa obsah odvysielaného príspevku je možné rozdeliť na dve časti.

Prvú časť, ktorej predmetom je zobrazenie priebehu nehody športovca, kde podľa

navrhovateľa nedošlo k zasiahnutiu žiadnych práv športovca z toho dôvodu, že olympijské

hry sú organizované Medzinárodným olympijským výborom, autoritou s vysokým morálnym

kreditom. Na hrách sa zúčastňuje veľké množstvo športovcov z celého sveta. Súčasťou

vrcholových výkonov sú s postupným posúvaním limitov ľudských možností spojené

športové nehody, ktoré často vyzerajú veľmi nebezpečne. Takéto nehody sú bežne vysielané

v spravodajstve na celom svete. Práva k vysielaniu najväčšieho športového podujatia –

Olympijských hier predáva práve vyššie spomínaná inštitúcia Medzinárodný olympijský

výbor. Športovec zúčastňujúci sa na hrách si je bezpodmienečne vedomý skutočnosti, že jeho

výkon, prípadný pád, zranenie a v extrémnom prípade tiež smrť bude snímaná

všadeprítomnými televíznymi kamerami. Účasťou na hrách dáva každý súčasný športovec

minimálne konkludentný, ak nie výslovný súhlas s použitím zobrazenia jeho výkonu vcelku

aj s prípadnými nehodami v rámci vysielania priamych prenosov a spravodajstva z hier.

Druhú časť, odvysielanie záberov na zásah zdravotníkov po inkriminovanej nehode,

ako je uvedené vyššie, bol podľa navrhovateľa odvysielaný záber na hranici vnímateľnosti

vzhľadom na jeho dĺžku.

K uvedenému navrhovateľ uviedol, že inkriminovaný, alebo podobný obsah bol

odvysielaný na celom svete, takisto ako boli odvysielané napríklad zábery zo ženského zjazdu

na lyžiach na hrách, kde bolo niekoľko nebezpečných pádov spojených s ošetrovaním

pretekárok, predmetný obsah nebol účelovo vyrobený vysielateľom, bol vysielateľom

odvysielaný vzhľadom na význam podujatia jeho verejnosť, záujem verejnosti a právo

informovať a byť informovaný.

Podľa navrhovateľa nemožno preto použiť príklad citovaného rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý použila Rada, nakoľko sa v inkriminovanom

prípade jednalo o aktivitu vysielateľa, ktorý na miesto nehody vyslal svoj špeciálny štáb,

čo je situácia značne odlišná od situácie, ktorej priebeh je predmetom konania.

Navrhovateľ je toho názoru, že snaha Rady určiť vysielateľovi, čo a ako má

odvysielať, najmä či počet záberov dostatočný na podanie dostatočnej informácie, je zásahom

do práva na informácie, v rozpore s .

K závažnosti správneho deliktu uviedol, že považuje za nesprávne a nevhodné

označenie obsahu ako dehonestujúceho. Mal za zo, že športovec nebol zbavený svojej cti,

a že odvysielaním obsahu popisujúceho tragickú nehodu sa vysielateľ nedotkol cti športovca

a ani človeka; športovec bol zobrazený pri výkone svojho športu a povolania. Podľa

navrhovateľa osoba športovca nebola odvysielaným obsahom degradovaná, naopak príspevok

poukázal i na to ako blízko k hraniciam svojich možností a možno riskovať aj ich prekročenie

sú ľudia – športovci pripravení ísť pri sledovaní svojich športových cieľov

na najvýznamnejšom športovom podujatí sveta.

Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 26. apríla 2011 zrušil a vec

jej vrátil na ďalšie konanie.

V prípade úspechu si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku

uviedla, že v napadnutom rozhodnutí odôvodnila, čím (a akým spôsobom) došlo k zásahu

do ľudskej dôstojnosti zosnulého sánkara N. K. v súlade s požiadavkami na výrok

rozhodnutia a jeho odôvodnenie vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. (ďalej len „rozsudok“), ktorým bolo zrušené rozhodnutie

vydané v tejto veci. Vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedla, na ktorej

programovej služby, kedy, v akom programe, obsahom a spôsobom spracovania ktorého

príspevku došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti zosnulého sánkara. V odôvodnení

rozhodnutia sú ďalej podrobne popísané časti príspevku a spôsob jeho spracovania, ktorými

došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara.

Zdôraznila, že na strane 7 napadnutého rozhodnutia je výslovne uvedené, že k zásahu

do ľudskej dôstojnosti zosnulého sánkara N. K. došlo tým, že predmetný príspevok obsahoval

opakované odvysielanie priebehu nehody (celkovo štyrikrát) a statické zábery zobrazujúce,

ako gruzínsky sánkar letí z dráhy, naráža do oceľového stĺporadia a ako mu je poskytovaná

prvá pomoc, doplnené o emotívnu hudbu. Dôvod prečo tieto zábery spracované uvedeným

spôsobom (doplnenie o emotívnu hudbu, opakované odvysielanie priebehu nehody,

odvysielanie detailných statických záberov) zasiahli do ľudskej dôstojnosti zosnulého sánkara

N. K. je ten, že ľudská tragédia, akou nepochybne tragická nehoda je, bola v predmetnom

príspevku (vzhľadom na jeho obsah a spôsob spracovania) využitá za účelom vyvolania

efektu šokovania a senzácie. Ľudská dôstojnosť patri každému človeku a zostáva zachovaná

aj po smrti. Tým, že navrhovateľ v predmetnom príspevku využil tragickú nehodu zosnulého

gruzínskeho sánkara na vytvorenie šokujúceho a senzáciu vyvolávajúceho spravodajstva,

zasiahol do jeho ľudskej dôstojnosti.

Z napadnutého rozhodnutia (strany 6 a 7) ďalej vyplýva, že odvysielanie autentických

záberov priebehu tragickej nehody gruzínskeho sánkara spolu s odvysielaním statických

záberov, na ktorých bol gruzínsky sánkar zobrazený ako letí z dráhy, naráža do oceľového

stĺpa, zábery na tvár gruzínskeho sánkara počas poskytovania prvej pomoci, a s doplnením

o emotívnu hudbu smerovalo k vyvolaniu efektu šokovania a senzácie, išlo o zábery

neprimerané a nadbytočné odvysielané.

Z uvedených skutočností podľa odporkyne jednoznačne vyplýva, že využívanie

ľudskej tragédie za účelom vyvolania efektu šokovania a senzácie je zásahom do ľudskej

dôstojnosti. Z uvedených skutočností je tiež zrejmé, ktoré časti predmetného príspevku boli

spracované spôsobom, ktorý smeroval k vyvolaniu efektu šokovania a senzácie.

Na strane 7 napadnutého rozhodnutia poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu

č. , z ktorého vyplýva, že využívanie ľudskej tragédie pre účely výroby šokujúcej

a senzáciu vyvolávajúcej reportáže predstavuje hrubý a neodôvodnený zásah do ľudskej

dôstojnosti osoby.

K námietke smerovanej voči výroku rozhodnutia odporkyňa uviedla, že výroková časť

napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne dostatočne určito, spôsobom, ktorý

vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedený,

resp. vymedzený:

- čas spáchania správneho deliktu - 13.02.2010 o cca 19:59 hod.,

- spôsob spáchania správneho deliktu – odvysielanie príspevku „Tragická smrť sánkara“

v rámci programu Šport,

- správny delikt – predmetný príspevok odvysielaný v rámci programu Šport svojím obsahom

a spôsobom spracovania zasiahol do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara N.

K..

Na podporu vyššie uvedeného v tejto súvislosti odporkyňa poukázala na rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , ktorými Najvyšší súd potvrdil rozhodnutia

odporkyne, v ktorých boli obdobne formulované výroky ako je tomu v napadnutom

rozhodnutí.

Odporkyňa k námietke ohľadom prepisu/popisu skutkového stavu uviedla,

že prepis/popis, bol navrhovateľovi doručený ako príloha oznámenia o začatí správneho

konania, a že navrhovateľ v konaní pred odporkyňou nenamietal rozpor prepisu/popisu

skutkového stavu so záznamom vysielania príspevku Tragická smrť sánkara, ktorý bol

odvysielaný v programe Šport dňa 13.02.2010 o cca 19:59 hod..

Odporkyňa považuje námietku navrhovateľa, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

v rozsiahlej miere odvoláva a opiera práve o prepis predmetného programu za nepravdivý

a účelový s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde uvádza, na strane 10

napadnutého rozhodnutia je uvedené, že „Rada pri svojom rozhodovaní, v zmysle spoľahlivo

zisteného skutkového stavu, vychádza výlučne z reálneho skutkového stavu, tak ako bol

odvysielaný a teda z predmetného záznamu vysielania.“. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia sa odporkyňa neodvoláva na prepis/popis skutkového stavu, len poukazuje

na jeho doplňujúci charakter k záznamu vysielania, uvádza možnosti jeho praktického

využitia pri označovaní, resp. popisovaní scén, prepisovaní replík, ktoré sú významné

pre predmet správneho konania.

Tvrdenie navrhovateľa, že v prepise skutkového stavu sa nachádzajú nepresnosti

považuje odporkyňa tiež za nepravdivé. S použitým slovom ,,zrejme“ na ktoré poukazuje

navrhovateľ sa odporkyňa náležité vysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

(na strane 10). Prepis/popis predmetného príspevku je neutrálnym a najmä verným popisom

skutočností, tak ako boli odvysielané v predmetnom príspevku. Obdobné skutočnosti

vo vzťahu k prepisu/popisu skutkového stavu uvádzal navrhovateľ aj v odvolaní voči

predchádzajúcemu rozhodnutiu odporkyne č. , ktoré bolo zrušené rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na tieto námietky navrhovateľa neprihliadol. Ako vyplýva z vyššie

uvedeného, odporkyňa posudzovala skutkový stav na základe záznamu vysielania.

Podľa odporkyne z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva,

že pri svojom rozhodovaní vychádzala výlučne z reálneho skutkového stavu, tak ako bol

odvysielaný – z predmetného záznamu vysielania (strana 10). Rovnako v procesnej časti

napadnutého rozhodnutia je uvedené, že odporkyňa rozhodla vo veci po získaní všetkých

podkladov pre rozhodnutie a oboznámení sa s nimi. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia,

podkladom pre rozhodnutie odporkyne bol aj záznam vysielania programu Šport zo dňa

13.02.2010 o cca 19:59 hod.. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa sa oboznámila s obsahom

záznamu vysielania. Tvrdenie navrhovateľa o nevzhliadnutí záznamu vysielania predmetného

príspevku odporkyňou, preto považuje za špekuláciu aj vzhľadom na to, že odporkyňa

sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na záznam vysielania. Z. Odporkyňa pri posudzovaní

skutkového stavu vychádzala výlučne z toho, čo bolo odvysielané navrhovateľom.

Prepis/popis skutkového stavu je len prepísaním a popísaním odvysielaného.

K obsahu odvysielaného príspevku, ku ktorému sa navrhovateľ vyjadril,

že je ho možné rozdeliť na dve časti, ku ktorým sa jednotlivo vyjadril odporkyňa

poznamenala, že skutočnosť, na akom podujatí sa stala udalosť, ktorá je obsahom programu,

nemôže mať zásadný vplyv na skutočnosť, či odvysielaním programu mohlo dôjsť

k porušeniu ustanovenia . Ako vyplýva zo znenia

tohto ustanovenia, rozhodujúcou skutočnosťou pre naplnenie skutkovej podstaty správneho

deliktu je obsah a spôsob spracovania programu. K týmto skutočnostiam sa odporkyňa

podrobne vyjadrila v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov odporkyňa

nevidí súvislosť medzi skutočnosťou, že cit.: „dospela Rada k záveru, že predmetné zábery

tragickej nehody gruzínskeho sánkara boli odvysielané v nadbytočnom počte (celkovo

štyrikrát) a spolu s odvysielaním statických záberov a doplnením o emotívnu hudbu smerovali

k vyvolaniu efektu šokovania a senzácie. Tieto zábery je preto nevyhnutné považovať

za neprimerané a za nadbytočné odvysielané.“ (str. 7 napadnutého rozhodnutia) a „vysokým

morálnym kreditom“ olympijských hier. Fakt, či športovec dáva účasťou na podujatí

konkludentný či výslovný súhlas na použitie zobrazenia jeho výkonu je v danom prípade

irelevantný. Športovec v žiadnom prípade účasťou na podujatí nedáva súhlas na použitie

záberov jeho výkonu takým spôsobom, ktorý zasiahne do jeho ľudskej dôstojnosti.

Predmetný príspevok bol odvysielaný ako súvislý celok, obsahuje informácie

o tragickej nehode, ktoré sú doplnené o vizuálnu zložku spočívajúcu v opakovanom

odvysielaní jej príbehu a odvysielaní dvoch vyššie popísaných statických záberov

a o emotívnu hudbu. Preto je potrebné predmetný príspevok posudzovať ako celok.

Odporkyňa s poukazom na stránku (http://www.sme.sk/c/5252969/smrt-

sankaraodvysielala-len-joj.html) uviedla, že takéto nehody nie sú bežne vysielané

v spravodajstve na celom svete, resp. aj v prípade odvysielania informácie o konkrétnej

nehode môže byť spôsob spracovania informovania o tejto nehode značne odlišný.

Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ nebol sankcionovaný za informovanie

o nehode, ktorá skončila smrťou dotyčného športovca. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia; cit.: „Je nepochybné, že informačná podstata predmetného

príspevku – smrteľná nehoda gruzínskeho sánkara na olympijských hrách vo Vancouveri

mala výraznú spravodajskú hodnotu pre bežného recipienta“ (strana 6). Odporkyňa rozhodla

o porušení vzhľadom na obsah (vyššie popísané

zábery) a spôsob spracovania (opakovanie vyššie popísaných záberov. Odvysielanie

statických záberov sprevádzaných emotívnou hudbou) predmetného príspevku.

Z predmetného záznamu vysielania je zrejmé, že navrhovateľ jednoznačne mohol

a ovplyvnil obsah a najmä spôsob spracovania predmetného príspevku. Z tohto dôvodu

je nepopierateľné, že výlučne navrhovateľ nesie zodpovednosť za to, akým spôsobom danú

spravodajskú informáciu recipientovi sprostredkuje. Preto je nevyhnutné označiť argument

navrhovateľa o „odlišnosti danej situácie“ so situáciou, na ktorú odporkyňa odkazuje

v napadnutom rozhodnutí prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 24.04.2008, za irelevantný. Je zrejmé, že konečná podoba

príspevku bola ovplyvnená navrhovateľom. Je preto irelevantné, či mal navrhovateľ priamo

na mieste nehody svoj vlastný „štáb“. Podstatné je, že navrhovateľ sa priamo podieľal

na konečnej podobe príspevku a teda konečnom spôsobe spracovania príspevku.

Pokiaľ ide o námietku, že obsah príspevku z hľadiska závažnosti správneho deliktu bol

označený nevhodne a nesprávne, ako dehonestujúci odporkyňa uviedla, že bol takto označený

vzhľadom na obsah a spôsob spracovania predmetného príspevku. Toto označenie nadväzuje

na predchádzajúce časti odôvodnenia, v ktorých sa odporkyňa vysporiadala so spôsobom

spracovania príspevku.

Na základe vyššie uvedeného mala odporkyňa za to, že ako príslušný správny orgán

v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné

ustanovenia zákona. Ďalej mala za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené

v o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nevykazuje formálne ani logické nedostatky,

je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení

správneho poriadku, a že navrhovateľ nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom.

Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s napadnuté

rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 26. apríla 2011, ako právne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246

ods. 2 písm. a/ a a ) preskúmal v rozsahu

opravného prostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti , napadnuté

rozhodnutie odporkyne prejednal na ústnom pojednávaní ( ) dňa

08. novembra 2011, na ktorom sa účastníci pridržali svojich písomných podaní, oboznámil

sa s obsahom administratívneho spisu č. 134-PLO/O-2171/2010 a dospel k záveru,

že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije

sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa v spojení s ak správny orgán podľa

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo

rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým

stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho

orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať

dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Citované ustanovenie je faktickou transpozíciou požiadavky

tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní

nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani

čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk

závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí

správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí

skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu

orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Porovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd“) zistil, že skutkový stav medzi účastníkmi

nie je sporný. Navrhovateľ nepoprel, že dňa 13. februára 2010 o cca 19:59 hod. odvysielal

program Šport príspevok Tragická smrť sánkara.

Úlohou Najvyššieho súdu preto v zmysle námietok navrhovateľ bolo posúdiť,

či navrhovateľ odvysielaním tohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované

odporkyňou v rozhodnutí, a či sankcia bola uložená v súlade so zákonom.

Rozhodnutie č. zo dňa 06. júla 2010, ktorým odporkyňa za uvedené

porušenie zákona uložila navrhovateľovi pokutu vo výške 10.000,- eur, bolo zrušené

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

03. februára 2011 a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo veci znovu rozhodla napadnutým rozhodnutím č. zo dňa

26. apríla 2011, viazaná právnym názorom Najvyššieho súdu, nariadila ústne pojednávanie,

ktoré sa konalo dňa 26. apríla 2011 a ktorého sa zúčastnil navrhovateľ a vyjadril sa k veci.

Na predmetné konanie použila účinný v čase odvysielania

predmetného programu dňa 13. februára 2010, ktorým navrhovateľovi uložila pokutu

vo výške 10.000,- eur, za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona

č. .

Podľa programová služba a všetky

jej zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej

dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.

Podľa ustanovenia za porušenie povinnosti

uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažne porušenie povinnosti.

Podľa ustanovenia veta prvá a druhá , sankciu

podľa odseku 1 písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie alebo

právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 2 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu

Rady opakovane porušil povinnosť, na ktorej porušenie bol upozornený. Rada uloží pokutu

bez predchádzajúceho upozornenia, ak sa porušila povinnosť uložená v § 19 zákona

č. .

Podľa ustanovenia Rada uloží pokutu

vysielateľovi televíznej programovej služby od 3.319,- eur do 165.969,- eur a vysielateľovi

rozhlasovej programovej služby od 497,- eur do 49.790,- eur, ak vysiela programy a iné časti

programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19 zákona

č. .

Podľa článku 10 Listiny základných práv a slobôd má každý právo na zachovanie

svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 19 ods. 1 , každý má právo na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Ochrana ľudskej dôstojnosti sa priznáva aj po smrti fyzickej osoby. Právo fyzickej

osoby na ochranu ľudskej dôstojnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky vychádza

z (ďalej aj „“), kde v prípade ľudskej dôstojnosti

sa v článku 19 ods. 1 SR, uvádza právo na jeho zachovanie.

Treba poznamenať, že celý text článku 19 SR vychádza z článku 10 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný Sb).

Podľa názoru Najvyššieho súdu z obsahu pripojeného administratívneho spisu

je zrejmé, že v preskúmavanom konaní Rada v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci

a správne aplikovala príslušné ustanovenia . Taktiež správna úvaha,

ktorú odporkyňa použila v napadnutom rozhodnutí vychádza z logických argumentov.

Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého záznamu

veta druhá sa prikláňa k názoru odporkyne, že predmetný príspevok nemal

len charakter informatívny, ale vzhľadom na svoj obsah a spôsob svojho spracovania hrubo

zasiahla do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara N. K..

V uvedenom prípade z opisu predmetného príspevku vyplynulo, že navrhovateľ

odvysielal opakovane priebeh nehody (celkovo štyrikrát), ktoré doplnil statickými

obrázkami, ako gruzínsky sánkar letí z dráhy, naráža do oceľového stĺporadia a ako mu

je poskytovaná prvá pomoc, a to všetko v sprievode emotívnej hudby.

S poukazom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že rozhodnutie odporkyne treba

považovať za zákonne. Využívanie ľudskej tragédie za účelom vyvolania šokujúceho efektu

a senzácie aj Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za hrubý a neodôvodnený zásah

do ľudskej dôstojnosti osoby, ako aj jej základných ľudských a osobnostných práv.

Najvyšší súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou navrhovateľa ohľadom

nedostatočného opisu skutku vo výrokovej časti rozhodnutia. I podľa názoru najvyššieho súdu

výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito,

spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným.

Podľa sa na konanie o sankciách vrátane

ukladania pokút, vzťahuje o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov.

Náležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku, podľa

ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.

I keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, že by výrok rozhodnutia musel

obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva,

je nespochybniteľné, že iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad

na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právnu moc.

Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z výroku

je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné usúdiť

existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu

pre totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie

riadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie, môže byť

vynútiteľné správnou exekúciou a pod.. Z uvedených dôvodov je vymedzenie predmetu

konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, ktoré spočíva v špecifikácii správneho

deliktu takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným.

V preskúmavanej veci výroková časť opravným prostriedkom napadnutého

rozhodnutia vyššie uvedené kritéria spĺňa. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený,

resp. vymedzený čas spáchania správneho deliktu – 13.02.2010 o cca 19:59 hod. spôsob

spáchania správneho deliktu – odvysielanie príspevku Tragická smrť sánkara v rámci

programu Šport a je konkrétne uvedený i správny delikt – obsah a spôsob spracovania

predmetného príspevku, zasiahol do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara N. K..

Výroková časť rozhodnutia tak i podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľ dopustila a v dôsledku ktorého došlo

k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Preto

námietku navrhovateľa v tomto smere treba považovať za bezpredmetnú.

Rozhodnutie odporkyne podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku a nevykazuje formálne

ani logické nedostatky. Najvyšší súd tiež nezistil, že by odvolaním napadnuté rozhodnutie

trpelo vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či navrhovateľ takýto

nedostatok rozhodnutia namietala. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožnil s rozhodnutím

odporkyne.

Najvyšší súd nemohol akceptovať ani námietku navrhovateľa, že na základe nesprávne

vykonaného dokazovania v konaní vec nesprávne právne posúdila, nakoľko odvysielaný

obsah nebol spôsobilý zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti zosnulého sánkara N. K.. Aj podľa

názoru Najvyššieho súdu odporkyňa ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila

skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Jej

rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje

formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu

zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že navrhovateľ nebol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a postup

je v súlade so zákonom.

Ostatné námietky, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní navrhovateľ neobsahujú

nijaké argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery odporkyne

uvedené v jej rozhodnutí.

Na záver najvyšší súd považuje za potrebné poukázať i na to, že smrť sánkara

uvedeným spôsobom odvysielala v Slovenskej republike iba TV J. a nezakladá sa ani

na pravde, že takýmto spôsobom sú recipienti informovaný v spravodajstvách na celom svete.

Taktiež prihliadnuc na charakter programu Televízne noviny Šport, ktorý má výlučne

spravodajský charakter a príspevky sú pripravované vopred, z tohto dôvodu mal navrhovateľ

možnosť ovplyvniť obsah daného príspevku tak, aby nedošlo k porušeniu uvedených

povinností.

Ani výška uloženej pokuty nevybočila z medzí dovolenej správnej úvahy odporkyne

pri ukladaní sankcií, správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade

so zákonom a aj v tejto časti bolo napadnuté rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnené.

Keďže v rozsahu navrhovateľom vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené

pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej

republiky s poukázaním na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie Rady podľa § 250q ods. 2

potvrdil.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4

veta druhá a o súdnych poplatkov v znení

neskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy

k tomuto zákonu.

O náhrade trov konania Najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenia

v spojení s , tak že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal keďže

v konaní nemal úspech.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 08. november 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

P. Slezáková