Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/4/2010

Najvyšší súd -33

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci navrhovateľky M.. - S., S., B., zastúpenej Mgr. Z. Z., advokátkou a

konateľkou spoločnosti A., proti odporkyni Rade pre vysielanie a retransmisiu,

Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu

odporkyne zo dňa 12. januára 2010 č. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. januára 2010

č. m e n í v časti výroku o výške pokuty tak, že navrhovateľka je p o v i n n á

zaplatiť pokutu vo výške 9000 €; vo zvyšku napadnuté rozhodnutie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 12. januára 2010 č. vydanom v správnom konaní

č. 314-PLO/O-4360/2009 odporkyňa postupom podľa ustanovenia

Z. z. rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona

č. tým, že dňa X. o cca X. hod. odvysielala v rámci programu T. N. príspevok

S. Š. na fare, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej

dôstojnosti a práva na zachovanie dobrej povesti v príspevku prezentovaného kňaza, za čo jej

uložila podľa ustanovenia sankciu – pokutu,

určenú podľa vo výške 16 660,00 €.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla prepis označeného príspevku s tým, že úvod

príspevku avizoval, že rímskokatolícky kňaz z O. čelí obvineniu zo sexuálneho násilia

a ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Podľa vyjadrenia moderátora v úvode príspevku

mal 32-ročný muž na fare vo S., kde slúžil ako kaplán, obťažovať 15-ročného študenta,

svojho miništranta. Na objektivizáciu uvedeného tvrdenia bolo v rámci príspevku

prezentované vyjadrenie hovorkyne KR PZ v Prešove, ktorá uviedla, cit: „V danej veci bolo

meritórne rozhodnuté. Prebieha však ešte vyšetrovanie, takže sa k prípadu vyjadrovať

nebudeme.‘‘ Z obsahu príspevku vyplynulo, že na farára podala trestné oznámenie matka

mladého študenta. Pri uverejňovaní identifikačných údajov o osobe obvinenej z trestného činu

dochádza ku kolízií viacerých právom chránených záujmov, a to práva dotknutej osoby na

ochranu dobrej povesti na strane jednej, so slobodou prejavu a právom verejnosti na

informácie na strane druhej. Ani v demokratickej spoločnosti nemá ale sloboda prejavu

absolútny charakter, v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a ju však možno obmedziť iba v prípade, že obmedzenie

vyplýva zo zákona, musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a musí sledovať

legitímny cieľ. Z hľadiska skúmania možného rozporu predmetného príspevku s ust. § 19 ods.

1 písm. a/ bolo potrebné skúmať, či prezentované informácie boli

relevantne podložené, či bola zachovaná zásada prezumpcie neviny a či boli primerané

rozsahom a formou. Pokiaľ ide o informáciu o skutku, ktorého sa mal dotknutý kňaz dopustiť,

tá bola prezentovaná ako stanovisko matky študenta a len ako možnosť, nie ako fakt, čo

možno považovať za transparentné a zároveň v súlade so zásadou zachovania prezumpcie

neviny. V súvislosti s vyjadrením hovorkyne KR PZ v Prešove sa javí problematickým, že

z neho explicitne nevyplynulo, že kňaz bol obvinený práve v dôsledku uvedeného konania

a práve z uvedených trestných činov. Rada preto vyhodnotila tvrdenie, že kňaz čelí obvineniu

z trestného činu sexuálneho násilia a ohrozovania mravnej výchovy mládeže ako nepodložené

a zohľadniac závažnosť možného negatívneho účinku uvedenej informácie vo vzťahu

k osobnostnej sfére dotknutého kňaza skonštatovala nesúlad s ustanovením § 19 ods. 1 písm.

a/ K obrane navrhovateľky, že z odvysielaného nemohla byť

konkrétna osoba farára identifikovateľná Rada uviedla, že v rámci príspevku odznelo, že

obvineným je 32-ročný rímskokatolícky kňaz, ktorý pôsobil ako kaplán vo S. a bol preložený

na O., na základe čoho bol kňaz pre užšiu verejnosť jasne identifikovateľný.

Pri ukladaní sankcie Rada zohľadnila aj skutočnosť, že navrhovateľka sa porušenia

dopustila už v minulosti a pri určovaní výšky sankcie

vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu (prezentované informácie mali difamačný

charakter, zasiahli do práva na ľudskú dôstojnosť a zachovanie dobrej povesti), rozsah

a dosah vysielania (multiregionálne vysielanie), mieru zavinenia (princíp objektívnej

zodpovednosti za správny delikt) a následky porušenia povinnosti (zásah do ľudskej

dôstojnosti a práva na zachovanie dobrej povesti).

Vo včas podanom opravnom prostriedku podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), doručenom najvyššiemu súdu dňa 26. februára 2010 (rozhodnutie

bolo navrhovateľovi doručené dňa 12. februára 2010) proti hore uvedenému rozhodnutiu

navrhovateľka predovšetkým namietala, že Rada nesprávne posúdila vec, pokiaľ dospela

k záveru, že z odvysielaného príspevku jednoznačne nevyplynulo z výpovedí orgánov

činných v trestnom konaní, že dotyčný farár sa uvedeného konania dopustil. Vzhľadom na

novinársku etiku a ochranu osoby, o ktorej vine alebo nevine nebolo s konečnou platnosťou

rozhodnuté, navrhovateľka v reportáži neuviedla žiadne identifikačné údaje, na základe

ktorých by bolo možné dotyčnú osobu farára bez možnosti zámeny s inou osobou farára S.

diecézy identifikovať, takže príspevok nebol spôsobilý zasiahnuť do práva na súkromie

akejkoľvek osoby. Aktívnu legitimáciu na uplatnenie práva na ochranu osobnosti má vždy len

tá osoba, voči ktorej neoprávnený zásah smeruje alebo smeroval, pričom z obsahu príspevku

nie je zrejmé, kto má byť tou osobou. Ďalej poukázala na povinnosť novinárov konať v dobrej

viere s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou etikou,

kedy dochádza ku kolízii práva na informácie s právom na ochranu osobnosti s potrebou

skúmať proporcionalitu uplatňovania týchto základných práv a ich ochrany tak, aby jednému

právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Osoba kňaza je považovaná za

nositeľa morálnych a duchovných hodnôt, podlieha širšiemu záujmu verejnosti a je povinná

strpieť zásah do práva na súkromie, pokiaľ sa tak deje v súlade so zákonom. Navrhovateľka

má za to, že všetky odvysielané informácie, o ktoré Rada opiera svoje rozhodnutie, nie sú

spôsobilé dostatočne, jasne a zreteľne identifikovať konkrétnu osobu, do ľudskej dôstojnosti

ktorej malo byť zasiahnuté. Ďalej uviedla, že podkladom pre rozhodnutie Rady bol písomný

prepis príspevku, správa o šetrení sťažnosti a písomné vyjadrenie navrhovateľky, pričom

z týchto podkladov nevyplýva, či sa členovia Rady osobne oboznámili so všetkými dôkazmi,

pričom podľa informácií navrhovateľky pred rozhodovaním a hlasovaním Rady nedošlo

k premietnutiu záznamu posudzovaného príspevku. V správnom spise založená analýza

relácie vyjadruje názor zamestnancov Kancelárie Rady, a nie členov Rady, navyše Rada

rozhodla v rozpore so závermi Správy o šetrení sťažnosti, v ktorej bola sťažnosť vyhodnotená

ako neopodstatnená. Dôsledkom takéhoto postupu správneho orgánu je podľa názoru

navrhovateľky nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia. Nepreskúmateľ-nosť rozhodnutia

spôsobuje aj jeho výroková časť, pretože neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý,

nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Nie

je z nej zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol správny delikt spáchaný. Navrhovateľka

v tejto súvislosti poukázala na dostupnú slovenskú aj českú judikatúru, z ktorej vyplýva, že

absencia vymedzenia samotného skutku, ktorým prišlo k porušeniu právnej povinnosti

vysielateľky, má za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu

jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. Namietala tiež výšku uloženej sankcie, ktorú

považuje za neprimerane vysokú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní a

nespĺňajúcu funkciu výchovnú ani preventívnu. Na základe uvedeného považuje napadnuté

rozhodnutie za vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu,

nemajúce oporu v spisoch, nepreskúmateľné vo výrokovej časti a nepreskúmateľné

a neodôvodnené v časti rozhodnutia o uložení sankcie. Navrhla preto, aby najvyšší súd

napadnuté rozhodnutie Rady zamietol a vec jej vrátil na ďalšie konanie a ak ho potvrdí ako

právne a vecne správne, žiada o zníženie uloženej sankcie. Pre prípad úspechu si uplatňuje

trovy konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhla napadnuté

rozhodnutie potvrdiť. Z obsahu jej vyjadrenia vyplýva, že sa pridržiava dôvodov uvedených

v napadnutom rozhodnutí. Poukázala znova na relevantné ustanovenia Dohovoru a

SR, ako aj aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, že u predmetného

príspevku treba predovšetkým skúmať, či prezentované informácie boli relevantne

podložené, či bola zachovaná zásada prezumpcie neviny a či boli primerané rozsahom

a formou. Problematickou sa v tejto súvislosti javí skutočnosť, že z vyjadrenia hovorkyne

KR PZ v Prešove explicitne nevyplynulo, že kňaz bol obvinený práve v dôsledku uvedeného

konania a práve z trestných činov sexuálneho násilia a ohrozovania mravnej výchovy

mládeže. Keďže podľa názoru odporkyne toto tvrdenie nebolo v rámci príspevku relevantne

podložené, vznikla dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, čím došlo v rozpore s ust. § 19

ods. 1 písm. a/ k neoprávnenému zásahu do ľudskej dôstojnosti

a práva na ochranu dobrej povesti dotknutého kňaza. Z obsahu príspevku explicitne

vyplynulo, že obvineným je 32-ročný rímskokatolícky kňaz, ktorý pôsobil ako kaplán vo S.

a bol preložený na O.. Na základe týchto informácií bol podľa záveru Rady pre užšiu

verejnosť jasne identifikovateľný. Poukaz navrhovateľky na právo sťažovateľa domáhať sa

opravy podľa považuje odporkyňa v súvislosti s predmetným

správnym konaním za právne irelevantné. K ďalším námietkam navrhovateľky odporkyňa

uviedla, že navrhovateľka nevyužila svoju možnosť namietať označené podklady pre

rozhodnutie, ani nepožiadala odporkyňu o nariadenie ústneho pojednávania. Odporkyňa pri

svojom rozhodovaní vychádzala len zo záznamu vysielania predmetného programu

doručeného vysielateľom, prepisu/popisu skutkového stavu, ktorý vychádza z uvedeného

záznamu vysielania a vyjadrenia účastníka konania, vrátane vzhliadnutia záznamu vysielania

dotknutého príspevku. Správa o šetrení sťažnosti nebola podkladom pre rozhodnutie a nie je

ani súčasťou administratívneho spisu. K namietanej nepresnosti výrokovej časti napadnutého

rozhodnutia odporkyňa uviedla, že výroková časť je formulovaná presne, úplne a dostatočne

určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Je v nej vymedzený čas

spáchania správneho deliktu, spôsob spáchania správneho deliktu, ako aj správny delikt –

zásah do ľudskej dôstojnosti a práva na zachovanie dobrej povesti v príspevku

prezentovaného kňaza. S poukazom aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má

odporkyňa za to, že predmetné rozhodnutie je riadne a zrozumiteľne odôvodnené

a nevykazuje logické nedostatky. Rovnako výšku pokuty uloženú napadnutým rozhodnutím

považuje za dostatočne odôvodnenú; je zrejmé, že pri jej určovaní Rada prihliadala na

závažnosť daného správneho deliktu, jeho trvanie, rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia

i následky porušenia uvedenej povinnosti, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľka už bola

opakovane sankcionovaná za porušenie ust. uložením

pokuty. Vzhľadom na uvedené má odporkyňa za to, že dostatočne zistila skutkový stav veci,

na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, jej rozhodnutie má všetky

zákonné náležitosti, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené

a navrhovateľka nebola na svojich právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho

orgánu, ktoré sú v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný

rozhodovať o opravnom prostriedku v tejto veci (

v spojení s ustanovením a a nasl. ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených

v opravnom prostriedku postupom podľa Tretej hlavy Piatej časti

(ďalej len „OSP“). Po zistení, že opravný prostriedok bol podaný

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( v spojení

s ), nariadil vo veci pojednávanie ( ) a po jeho verejnom

vykonaní dospel k záveru, že podaný opravný prostriedok je čiastočne dôvodný.

Ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny orgán

v správnom konaní vo veci možného porušenia ustanovenia

Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomuniká-

ciách v znení neskorších predpisov vychádzal zo znenia tohto zákona v znení účinnom od

15. decembra 2009, kedy nadobudol účinnosť , ktorým sa mení

a dopĺňa o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pretože program, ktorý bol v správnom konaní posudzovaný, bol odvysielaný dňa

X. a označený postup správneho orgánu nemá oporu v prechodných ustanoveniach zákona č.

, podľa právneho názoru senátu najvyššieho súdu pri skúmaní porušenia zákona

bolo potrebné vychádzať z jeho znenia účinného do 14. septembra 2009. Tento záver však

nemá dopad na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože obsah relevantného

zákonného ustanovenia zostal nezmenený.

Podľa ustanovenia v znení účinnom do

14. decembra 2009 (ďalej len „“), programová služba a všetky jej

zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej

dôstojnosti a slobôd iných.

Podľa ustanovenia za porušenie povinnosti

uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa ustanovenia veta prvá a druhá , sankciu

podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie alebo

právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 2 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu

rady opakovane porušila povinnosť, na ktorej porušenie boli upozornení. Rada uloží pokutu

bez predchádzajúceho upozornenia, ak sa porušila povinnosť uložená v § 19.

Podľa ustanovenia Rada uloží pokutu

vysielateľovi televíznej programovej služby od 3319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi

rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné časti

programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.

Podľa článku 19 ods. 1 , každý má právo na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu, pripojeného zvukovo-obrazového

záznamu ako aj vyjadrení účastníkov zistil, že dňa X. cca o X. hodine navrhovateľka

odvysielala v rámci T. N. príspevok S. Š. na fare, ktorý mal podľa záveru odporcu spôsobom

svojho spracovania a svojím obsahom zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti a práva na zachovanie

dobrej povesti v príspevku prezentovaného kňaza, čím mala navrhovateľka porušiť vyššie

citovanú zákonnú povinnosť.

Navrhovateľka v opravnom prostriedku predovšetkým namietala, že odporkyňa

nesprávne posúdila vec, keď dospela k záveru, že osoba farára, ktorý sa mal uvedeného

konania dopustiť, nebola na základe informácií, ktoré v príspevku odzneli, jednoznačne

identifikovateľná, preto nemôže obstáť ani tvrdenie o zásahu do ľudskej dôstojnosti

a základných práv a slobôd, ku ktorému môže dôjsť iba vo vzťahu ku konkrétnej osobe.

Túto námietku nepovažoval najvyšší súd za opodstatnenú, pretože sa stotožnil

s názorom odporkyne, že na základe údajov, ktoré v príspevku odzneli, a to, že obvineným je

32-ročný rímskokatolícky kňaz, ktorý pôsobil ako kaplán vo S. a bol preložený na O., bola

osoba dotknutého kňaza pre užšiu verejnosť jednoznačne identifikovateľná.

Na úvod príspevku moderátor uviedol, že dotyčný kňaz čelí obvineniu zo sexuálneho

násilia a ohrozovania mravnej výchovy mládeže, keď mal ako kaplán vo S. obťažovať

15-ročného študenta, svojho miništranta. Nasledovalo vyjadrenie hovorkyne KR PZ

v Prešove, že: „V danej veci bolo meritórne rozhodnuté. Prebieha však ešte vyšetrovanie,

takže sa k prípadu vyjadrovať nebudeme.“ s dodatkom redaktora, že na farára dala trestné

oznámenie matka mladého študenta.

Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti zahŕňa aj právo na ochranu osobnej cti

a dobrej povesti, pričom zahŕňa aj právo na súkromie bez nežiaducej publicity v televíznom

programe. Sporným medzi účastníkmi bolo, či odvysielaný príspevok svojím obsahom

zasiahol do ľudskej dôstojnosti farára, a to aj s ohľadom na princíp prezumpcie neviny. Podľa

senátu najvyššieho súdu odporkyňa rozhodla zákonne, keď dospela k záveru, že odvysielaný

príspevok zasiahol do ľudskej dôstojnosti a práva na zachovanie dobrej povesti

prezentovaného kňaza, pretože z celého obsahu príspevku, ani z vyjadrenia hovorkyne KR PZ

v Prešove nevyplynulo, že orgány činné v trestnom konaní skutočne voči nemu vzniesli

obvinenia z trestných činov sexuálneho násilia a ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Senát najvyššieho súdu sa nestotožnil ani s námietkami navrhovateľky

o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a najmä jeho výrokovej časti. Rozhodnutie

považuje za riadne a dostatočne odôvodnené a namietaná skutočnosť, že Rada rozhodla

v rozpore so závermi Správy o šetrení sťažnosti je v tejto súvislosti právne irelevantná, nešlo

o správu, ktorú by vypracovali alebo prijali členovia Rady a neboli ňou ani viazaní. Napokon

správne konanie nezačalo z dôvodu podanej sťažnosti. Rovnako výrok rozhodnutia,

vymedzujúci spáchaný skutok, spĺňa zákonné kritériá z hľadiska určitosti, ako aj vylúčenia

zameniteľnosti daného správneho deliktu.

Ako dôvodnú však posúdil námietku týkajúcu sa výšky uloženej sankcie. Rada síce pri

odôvodnení jej výšky vychádzala zo zákonných kritérií, keďže pri jej ukladaní zvažovala

závažnosť správneho deliktu, rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia, ako aj následky

porušenia povinnosti, ale podľa názoru senátu najvyššieho súdu nezohľadnila dostatočne

okolnosť, že kňaz z príspevku bol identifikovateľný len určitému malému okruhu osôb, a nie

je verejne známou osobou. Rovnako prihliadla na námietku navrhovateľky, že udelená pokuta

dosahuje takmer dvojnásobnú výšku oproti naposledy udelenej pokute za rovnaké porušenie

zákona, hoci pri určovaní výšky pokuty musela vychádzať z úplne rovnakých kritérií. Preto

uloženú pokutu súlade s v spojení s , a

ods. 2 znížil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie odporkyne č.

zo dňa 12. januára 2010 potvrdil ako zákonné.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

tak, že nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, keďže v konaní mala úspech

čiastočný.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok ( ).

V Bratislave 30. septembra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská