Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)f9a/366104.ffeb9c.pdf
PDF · 133.78 KB
No categories available
8Sž/4/2010
Najvyšší súd 8Sž/4/2010-33
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci navrhovateľky M.. - S., S., B., zastúpenej Mgr. Z. Z., advokátkou a
konateľkou spoločnosti A., proti odporkyni Rade pre vysielanie a retransmisiu,
Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu
odporkyne zo dňa 12. januára 2010 č. RP/01/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. januára 2010
č. RP/01/2010 m e n í v časti výroku o výške pokuty tak, že navrhovateľka je p o v i n n á
zaplatiť pokutu vo výške 9000 €; vo zvyšku napadnuté rozhodnutie p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím zo dňa 12. januára 2010 č. RP/01/2010 vydanom v správnom konaní
č. 314-PLO/O-4360/2009 odporkyňa postupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000
Z. z. rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa X. o cca X. hod. odvysielala v rámci programu T. N. príspevok
S. Š. na fare, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej
dôstojnosti a práva na zachovanie dobrej povesti v príspevku prezentovaného kňaza, za čo jej
uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu – pokutu,
určenú podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 16 660,00 €.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla prepis označeného príspevku s tým, že úvod
príspevku avizoval, že rímskokatolícky kňaz z O. čelí obvineniu zo sexuálneho násilia
a ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Podľa vyjadrenia moderátora v úvode príspevku
mal 32-ročný muž na fare vo S., kde slúžil ako kaplán, obťažovať 15-ročného študenta,
svojho miništranta. Na objektivizáciu uvedeného tvrdenia bolo v rámci príspevku
prezentované vyjadrenie hovorkyne KR PZ v Prešove, ktorá uviedla, cit: „V danej veci bolo
meritórne rozhodnuté. Prebieha však ešte vyšetrovanie, takže sa k prípadu vyjadrovať
nebudeme.‘‘ Z obsahu príspevku vyplynulo, že na farára podala trestné oznámenie matka
mladého študenta. Pri uverejňovaní identifikačných údajov o osobe obvinenej z trestného činu
dochádza ku kolízií viacerých právom chránených záujmov, a to práva dotknutej osoby na
ochranu dobrej povesti na strane jednej, so slobodou prejavu a právom verejnosti na
informácie na strane druhej. Ani v demokratickej spoločnosti nemá ale sloboda prejavu
absolútny charakter, v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a Ústavy Slovenskej republiky ju však možno obmedziť iba v prípade, že obmedzenie
vyplýva zo zákona, musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a musí sledovať
legitímny cieľ. Z hľadiska skúmania možného rozporu predmetného príspevku s ust. § 19 ods.
1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. bolo potrebné skúmať, či prezentované informácie boli
relevantne podložené, či bola zachovaná zásada prezumpcie neviny a či boli primerané
rozsahom a formou. Pokiaľ ide o informáciu o skutku, ktorého sa mal dotknutý kňaz dopustiť,
tá bola prezentovaná ako stanovisko matky študenta a len ako možnosť, nie ako fakt, čo
možno považovať za transparentné a zároveň v súlade so zásadou zachovania prezumpcie
neviny. V súvislosti s vyjadrením hovorkyne KR PZ v Prešove sa javí problematickým, že
z neho explicitne nevyplynulo, že kňaz bol obvinený práve v dôsledku uvedeného konania
a práve z uvedených trestných činov. Rada preto vyhodnotila tvrdenie, že kňaz čelí obvineniu
z trestného činu sexuálneho násilia a ohrozovania mravnej výchovy mládeže ako nepodložené
a zohľadniac závažnosť možného negatívneho účinku uvedenej informácie vo vzťahu
k osobnostnej sfére dotknutého kňaza skonštatovala nesúlad s ustanovením § 19 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 308/2000 Z.z. K obrane navrhovateľky, že z odvysielaného nemohla byť
konkrétna osoba farára identifikovateľná Rada uviedla, že v rámci príspevku odznelo, že
obvineným je 32-ročný rímskokatolícky kňaz, ktorý pôsobil ako kaplán vo S. a bol preložený
na O., na základe čoho bol kňaz pre užšiu verejnosť jasne identifikovateľný.
Pri ukladaní sankcie Rada zohľadnila aj skutočnosť, že navrhovateľka sa porušenia
§ 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. dopustila už v minulosti a pri určovaní výšky sankcie
vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu (prezentované informácie mali difamačný
charakter, zasiahli do práva na ľudskú dôstojnosť a zachovanie dobrej povesti), rozsah
a dosah vysielania (multiregionálne vysielanie), mieru zavinenia (princíp objektívnej
zodpovednosti za správny delikt) a následky porušenia povinnosti (zásah do ľudskej
dôstojnosti a práva na zachovanie dobrej povesti).
Vo včas podanom opravnom prostriedku podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), doručenom najvyššiemu súdu dňa 26. februára 2010 (rozhodnutie
bolo navrhovateľovi doručené dňa 12. februára 2010) proti hore uvedenému rozhodnutiu
navrhovateľka predovšetkým namietala, že Rada nesprávne posúdila vec, pokiaľ dospela
k záveru, že z odvysielaného príspevku jednoznačne nevyplynulo z výpovedí orgánov
činných v trestnom konaní, že dotyčný farár sa uvedeného konania dopustil. Vzhľadom na
novinársku etiku a ochranu osoby, o ktorej vine alebo nevine nebolo s konečnou platnosťou
rozhodnuté, navrhovateľka v reportáži neuviedla žiadne identifikačné údaje, na základe
ktorých by bolo možné dotyčnú osobu farára bez možnosti zámeny s inou osobou farára S.
diecézy identifikovať, takže príspevok nebol spôsobilý zasiahnuť do práva na súkromie
akejkoľvek osoby. Aktívnu legitimáciu na uplatnenie práva na ochranu osobnosti má vždy len
tá osoba, voči ktorej neoprávnený zásah smeruje alebo smeroval, pričom z obsahu príspevku
nie je zrejmé, kto má byť tou osobou. Ďalej poukázala na povinnosť novinárov konať v dobrej
viere s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou etikou,
kedy dochádza ku kolízii práva na informácie s právom na ochranu osobnosti s potrebou
skúmať proporcionalitu uplatňovania týchto základných práv a ich ochrany tak, aby jednému
právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Osoba kňaza je považovaná za
nositeľa morálnych a duchovných hodnôt, podlieha širšiemu záujmu verejnosti a je povinná
strpieť zásah do práva na súkromie, pokiaľ sa tak deje v súlade so zákonom. Navrhovateľka
má za to, že všetky odvysielané informácie, o ktoré Rada opiera svoje rozhodnutie, nie sú
spôsobilé dostatočne, jasne a zreteľne identifikovať konkrétnu osobu, do ľudskej dôstojnosti
ktorej malo byť zasiahnuté. Ďalej uviedla, že podkladom pre rozhodnutie Rady bol písomný
prepis príspevku, správa o šetrení sťažnosti a písomné vyjadrenie navrhovateľky, pričom
z týchto podkladov nevyplýva, či sa členovia Rady osobne oboznámili so všetkými dôkazmi,
pričom podľa informácií navrhovateľky pred rozhodovaním a hlasovaním Rady nedošlo
k premietnutiu záznamu posudzovaného príspevku. V správnom spise založená analýza
relácie vyjadruje názor zamestnancov Kancelárie Rady, a nie členov Rady, navyše Rada
rozhodla v rozpore so závermi Správy o šetrení sťažnosti, v ktorej bola sťažnosť vyhodnotená
ako neopodstatnená. Dôsledkom takéhoto postupu správneho orgánu je podľa názoru
navrhovateľky nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia. Nepreskúmateľ-nosť rozhodnutia
spôsobuje aj jeho výroková časť, pretože neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý,
nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Nie
je z nej zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol správny delikt spáchaný. Navrhovateľka
v tejto súvislosti poukázala na dostupnú slovenskú aj českú judikatúru, z ktorej vyplýva, že
absencia vymedzenia samotného skutku, ktorým prišlo k porušeniu právnej povinnosti
vysielateľky, má za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu
jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. Namietala tiež výšku uloženej sankcie, ktorú
považuje za neprimerane vysokú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní a
nespĺňajúcu funkciu výchovnú ani preventívnu. Na základe uvedeného považuje napadnuté
rozhodnutie za vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu,
nemajúce oporu v spisoch, nepreskúmateľné vo výrokovej časti a nepreskúmateľné
a neodôvodnené v časti rozhodnutia o uložení sankcie. Navrhla preto, aby najvyšší súd
napadnuté rozhodnutie Rady zamietol a vec jej vrátil na ďalšie konanie a ak ho potvrdí ako
právne a vecne správne, žiada o zníženie uloženej sankcie. Pre prípad úspechu si uplatňuje
trovy konania.
Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhla napadnuté
rozhodnutie potvrdiť. Z obsahu jej vyjadrenia vyplýva, že sa pridržiava dôvodov uvedených
v napadnutom rozhodnutí. Poukázala znova na relevantné ustanovenia Dohovoru a Ústavy
SR, ako aj aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, že u predmetného
príspevku treba predovšetkým skúmať, či prezentované informácie boli relevantne
podložené, či bola zachovaná zásada prezumpcie neviny a či boli primerané rozsahom
a formou. Problematickou sa v tejto súvislosti javí skutočnosť, že z vyjadrenia hovorkyne
KR PZ v Prešove explicitne nevyplynulo, že kňaz bol obvinený práve v dôsledku uvedeného
konania a práve z trestných činov sexuálneho násilia a ohrozovania mravnej výchovy
mládeže. Keďže podľa názoru odporkyne toto tvrdenie nebolo v rámci príspevku relevantne
podložené, vznikla dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, čím došlo v rozpore s ust. § 19
ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. k neoprávnenému zásahu do ľudskej dôstojnosti
a práva na ochranu dobrej povesti dotknutého kňaza. Z obsahu príspevku explicitne
vyplynulo, že obvineným je 32-ročný rímskokatolícky kňaz, ktorý pôsobil ako kaplán vo S.
a bol preložený na O.. Na základe týchto informácií bol podľa záveru Rady pre užšiu
verejnosť jasne identifikovateľný. Poukaz navrhovateľky na právo sťažovateľa domáhať sa
opravy podľa § 21 zákona č. 308/2000 Z. z. považuje odporkyňa v súvislosti s predmetným
správnym konaním za právne irelevantné. K ďalším námietkam navrhovateľky odporkyňa
uviedla, že navrhovateľka nevyužila svoju možnosť namietať označené podklady pre
rozhodnutie, ani nepožiadala odporkyňu o nariadenie ústneho pojednávania. Odporkyňa pri
svojom rozhodovaní vychádzala len zo záznamu vysielania predmetného programu
doručeného vysielateľom, prepisu/popisu skutkového stavu, ktorý vychádza z uvedeného
záznamu vysielania a vyjadrenia účastníka konania, vrátane vzhliadnutia záznamu vysielania
dotknutého príspevku. Správa o šetrení sťažnosti nebola podkladom pre rozhodnutie a nie je
ani súčasťou administratívneho spisu. K namietanej nepresnosti výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia odporkyňa uviedla, že výroková časť je formulovaná presne, úplne a dostatočne
určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Je v nej vymedzený čas
spáchania správneho deliktu, spôsob spáchania správneho deliktu, ako aj správny delikt –
zásah do ľudskej dôstojnosti a práva na zachovanie dobrej povesti v príspevku
prezentovaného kňaza. S poukazom aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má
odporkyňa za to, že predmetné rozhodnutie je riadne a zrozumiteľne odôvodnené
a nevykazuje logické nedostatky. Rovnako výšku pokuty uloženú napadnutým rozhodnutím
považuje za dostatočne odôvodnenú; je zrejmé, že pri jej určovaní Rada prihliadala na
závažnosť daného správneho deliktu, jeho trvanie, rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia
i následky porušenia uvedenej povinnosti, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľka už bola
opakovane sankcionovaná za porušenie ust. § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. uložením
pokuty. Vzhľadom na uvedené má odporkyňa za to, že dostatočne zistila skutkový stav veci,
na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, jej rozhodnutie má všetky
zákonné náležitosti, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené
a navrhovateľka nebola na svojich právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho
orgánu, ktoré sú v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný
rozhodovať o opravnom prostriedku v tejto veci (§ 68 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z.z.
v spojení s ustanovením § 246 ods. 2 písm. a/ a § 250l a nasl. OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených
v opravnom prostriedku postupom podľa Tretej hlavy Piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Po zistení, že opravný prostriedok bol podaný
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 68 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z. z. v spojení
s § 250m ods. 2 OSP), nariadil vo veci pojednávanie (§ 250q ods. 1 OSP) a po jeho verejnom
vykonaní dospel k záveru, že podaný opravný prostriedok je čiastočne dôvodný.
Ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny orgán
v správnom konaní vo veci možného porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000
Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomuniká-
ciách v znení neskorších predpisov vychádzal zo znenia tohto zákona v znení účinnom od
15. decembra 2009, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 498/2009 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pretože program, ktorý bol v správnom konaní posudzovaný, bol odvysielaný dňa
X. a označený postup správneho orgánu nemá oporu v prechodných ustanoveniach zákona č.
498/2009 Z. z., podľa právneho názoru senátu najvyššieho súdu pri skúmaní porušenia zákona
bolo potrebné vychádzať z jeho znenia účinného do 14. septembra 2009. Tento záver však
nemá dopad na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože obsah relevantného
zákonného ustanovenia zostal nezmenený.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do
14. decembra 2009 (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“), programová služba a všetky jej
zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej
dôstojnosti a slobôd iných.
Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti
uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu
podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie alebo
právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 2 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu
rady opakovane porušila povinnosť, na ktorej porušenie boli upozornení. Rada uloží pokutu
bez predchádzajúceho upozornenia, ak sa porušila povinnosť uložená v § 19.
Podľa ustanovenia § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu
vysielateľovi televíznej programovej služby od 3319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné časti
programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.
Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu, pripojeného zvukovo-obrazového
záznamu ako aj vyjadrení účastníkov zistil, že dňa X. cca o X. hodine navrhovateľka
odvysielala v rámci T. N. príspevok S. Š. na fare, ktorý mal podľa záveru odporcu spôsobom
svojho spracovania a svojím obsahom zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti a práva na zachovanie
dobrej povesti v príspevku prezentovaného kňaza, čím mala navrhovateľka porušiť vyššie
citovanú zákonnú povinnosť.
Navrhovateľka v opravnom prostriedku predovšetkým namietala, že odporkyňa
nesprávne posúdila vec, keď dospela k záveru, že osoba farára, ktorý sa mal uvedeného
konania dopustiť, nebola na základe informácií, ktoré v príspevku odzneli, jednoznačne
identifikovateľná, preto nemôže obstáť ani tvrdenie o zásahu do ľudskej dôstojnosti
a základných práv a slobôd, ku ktorému môže dôjsť iba vo vzťahu ku konkrétnej osobe.
Túto námietku nepovažoval najvyšší súd za opodstatnenú, pretože sa stotožnil
s názorom odporkyne, že na základe údajov, ktoré v príspevku odzneli, a to, že obvineným je
32-ročný rímskokatolícky kňaz, ktorý pôsobil ako kaplán vo S. a bol preložený na O., bola
osoba dotknutého kňaza pre užšiu verejnosť jednoznačne identifikovateľná.
Na úvod príspevku moderátor uviedol, že dotyčný kňaz čelí obvineniu zo sexuálneho
násilia a ohrozovania mravnej výchovy mládeže, keď mal ako kaplán vo S. obťažovať
15-ročného študenta, svojho miništranta. Nasledovalo vyjadrenie hovorkyne KR PZ
v Prešove, že: „V danej veci bolo meritórne rozhodnuté. Prebieha však ešte vyšetrovanie,
takže sa k prípadu vyjadrovať nebudeme.“ s dodatkom redaktora, že na farára dala trestné
oznámenie matka mladého študenta.
Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti zahŕňa aj právo na ochranu osobnej cti
a dobrej povesti, pričom zahŕňa aj právo na súkromie bez nežiaducej publicity v televíznom
programe. Sporným medzi účastníkmi bolo, či odvysielaný príspevok svojím obsahom
zasiahol do ľudskej dôstojnosti farára, a to aj s ohľadom na princíp prezumpcie neviny. Podľa
senátu najvyššieho súdu odporkyňa rozhodla zákonne, keď dospela k záveru, že odvysielaný
príspevok zasiahol do ľudskej dôstojnosti a práva na zachovanie dobrej povesti
prezentovaného kňaza, pretože z celého obsahu príspevku, ani z vyjadrenia hovorkyne KR PZ
v Prešove nevyplynulo, že orgány činné v trestnom konaní skutočne voči nemu vzniesli
obvinenia z trestných činov sexuálneho násilia a ohrozovania mravnej výchovy mládeže.
Senát najvyššieho súdu sa nestotožnil ani s námietkami navrhovateľky
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a najmä jeho výrokovej časti. Rozhodnutie
považuje za riadne a dostatočne odôvodnené a namietaná skutočnosť, že Rada rozhodla
v rozpore so závermi Správy o šetrení sťažnosti je v tejto súvislosti právne irelevantná, nešlo
o správu, ktorú by vypracovali alebo prijali členovia Rady a neboli ňou ani viazaní. Napokon
správne konanie nezačalo z dôvodu podanej sťažnosti. Rovnako výrok rozhodnutia,
vymedzujúci spáchaný skutok, spĺňa zákonné kritériá z hľadiska určitosti, ako aj vylúčenia
zameniteľnosti daného správneho deliktu.
Ako dôvodnú však posúdil námietku týkajúcu sa výšky uloženej sankcie. Rada síce pri
odôvodnení jej výšky vychádzala zo zákonných kritérií, keďže pri jej ukladaní zvažovala
závažnosť správneho deliktu, rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia, ako aj následky
porušenia povinnosti, ale podľa názoru senátu najvyššieho súdu nezohľadnila dostatočne
okolnosť, že kňaz z príspevku bol identifikovateľný len určitému malému okruhu osôb, a nie
je verejne známou osobou. Rovnako prihliadla na námietku navrhovateľky, že udelená pokuta
dosahuje takmer dvojnásobnú výšku oproti naposledy udelenej pokute za rovnaké porušenie
zákona, hoci pri určovaní výšky pokuty musela vychádzať z úplne rovnakých kritérií. Preto
uloženú pokutu súlade s § 250q ods.2 OSP v spojení s § 2501 ods.2, §250j ods. 5 a § 250i
ods. 2 OSP znížil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Z vyššie uvedených dôvodov vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie odporkyne č.
RP/01/2010 zo dňa 12. januára 2010 potvrdil ako zákonné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 2501 ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1
OSP tak, že nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, keďže v konaní mala úspech
čiastočný.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c OSP).
V Bratislave 30. septembra 2010
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská