Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/186/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. V., bytom P.,

zastúpený JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v B., proti odporcom: 1/ M., V., 2/ E. B.,

bytom v B., 3/ H. a 4/ Slovenská republika, Obvodný úrad Bratislava, Staromestská 6,

o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde

Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 9. marca 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcom 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 27. júna 2006 č.k. -213 zamietol

návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že nedošlo

k prechodu práva nájmu bytu č. X. na D. z navrhovateľa na odporkyňu 2/, že je neplatná

zmluva uzavretá dňa 6. júla 1992 medzi odporkyňou 1/ a odporkyňou 2/ o nájme predmetného

bytu a určenia, že je neplatná zmluva uzavretá dňa 4. novembra 1997 medzi odporkyňou 1/

a odporkyňou 2/ o prevode vlastníctva tohto bytu a príslušných spoluvlastníckych podielov

na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve bytového domu, v ktorom sa byt

nachádza. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že navrhovateľ

nepreukázal, že má naliehavý právny záujem na ním navrhovanom určení. Vychádzal z toho,

že navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania sleduje ochranu svojho práva k bytu.

Predmetný byt mu bol síce pridelený do nájmu, právo nájmu bytu mu ale zaniklo, z bytu sa

dobrovoľne odsťahoval, k trvalému pobytu sa prihlásil v inom mieste, prenajímateľovi vrátil

rozhodnutie o pridelení bytu a písomne vyhlásil, že súhlasí s prechodom práva nájmu na

odporkyňu 2/. Navrhovaný určovací návrh nie je spôsobilý odstrániť spornosť

2

navrhovateľových práv, neúčelne iniciuje konanie, ktoré je zbytočné a po ktorom by muselo

nasledovať ďalšie konanie, pretože prípadným určením, že nedošlo k prechodu nájmu

a určením neplatnosti nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy navrhovateľ by sa bez ďalšieho

nestal znova nájomcom bytu. O trovách konania rozhodol podľa tak, že

navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom 2/ a 3/, na účet ich zástupcu, ich náhradu

v sume 19 739,-- Sk (655,21 €), resp. 2 672,-- Sk (88,69 €). Odporcom 1/ a 4/ náhradu trov

konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ podal odvolanie. V priebehu

odvolacieho konania zmenil návrh na začatie konania tak, že popri pôvodných určovacích

návrhoch sa domáha aj určenia, že je nájomcom predmetného bytu, že odporca 3/ je

vlastníkom predmetného bytu a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení a príslušenstva

bytového domu, v ktorom sa byt nachádza a určenia, že odporkyňa 4/ je spoluvlastníčkou

pozemku, na ktorom je postavený bytový dom.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. marca 2010 sp.zn. zmenu

(rozšírenie) návrhu na začatie konania nepripustil a odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom 2/ a 3/, do rúk ich

zástupcu, náhradu trov odvolacieho konania, odporcom 1/ a 4/ náhradu trov nepriznal.

Rozhodnutie o nepripustení zmeny návrhu odôvodnil tým, že výsledky doterajšieho konania

by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd prvého stupňa zamietol

návrh z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na ním navrhovanom určení a preto

sa už nezaoberal v návrhu uplatnenými určeniami po vecnej stránke, a to ani prejudiciálne.

Navrhovaná zmena návrhu (jeho rozšírenie o ďalšie určenia, ktoré nemajú ani skutkovú

súvislosť so skôr navrhovaným určením) predstavuje nový nárok, prejednanie ktorého patrí

primárne súdu prvého stupňa a jeho uplatnenie v odvolacom konaní je pojmovo vylúčené. Iný

postup by znamenal, že odvolací súd, porušujúc zásadu dvojinštančnosti konania a funkčnej

príslušnosti, by konal a rozhodoval o návrhu ako súd prvého a jediného stupňa, keďže proti

jeho rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, prípade by musel vždy rozhodnutie súdu prvého

stupňa zrušiť, aby mohlo dôjsť k prejednaniu nového návrhu súdom prvého stupňa. Odvolací

súd potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej odôvodnil jeho vecnou

správnosťou. V zhode so súdom prvého stupňa konštatoval, že navrhované určovacie výroky

nedávajú priamu odpoveď, resp. nepredstavujú priame riešenie otázky nájmu a vlastníctva

predmetného bytu, keď absentuje priame určenie nájomcu bytu, resp. určenie vlastníctva

3

predmetného bytu. Aj v prípade, že by takémuto návrhu bolo vyhovené, ostala by totiž sporná

otázka, kto je nájomcom bytu, ktorý stav by vyžadoval nevyhnutne vyvolanie ďalšieho

súdneho konania. Vyriešenie otázky, či došlo alebo nedošlo k prechodu nájmu bytu

na odporkyňu 2/, je tak len ďalším predpokladom pre ďalšie konanie a svojou povahou tak

predstavuje riešenie len predbežnej otázky, ktoré riešenie je v samostatnom súdnom konaní

vylúčené. Na druhej strane, pokiaľ by aj na základe návrhu došlo k určeniu neplatnosti

zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a potom k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností podľa v znení platnom od 15. októbra

2008, neriešilo by to žiadnym spôsobom také práva navrhovateľa vo vzťahu k predmetnému

bytu, ktoré súčasný stav (v prípade pravdivosti tvrdení navrhovateľa) riešiť žiada.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie, a z rovnakých dôvodov aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa mu postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia Poukázal

na prísny formalistický prístup súdu pri ustálení nedostatku naliehavého právneho záujmu

na ním navrhovanom určení. Uviedol, že „uvedený dôvod je zároveň dôvodom nesprávneho

právneho posúdenia veci súdom“. V dovolaní predovšetkým uviedol dôvody, ktoré ho viedli

k formulácii návrhu na určenie, že nedošlo k prechodu nájmu a určenie neplatnosti nájomnej

a následnej kúpnej zmluvy. Pri formulácii návrhu na určenie, že nedošlo k prechodu nájmu

bytu na odporkyňu 2/ vychádzal analogicky z ustanovenia § 706 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktorý sa na predmetnú právu vec síce priamo nevzťahuje, vyplýva však z neho, že

zákon ním navrhovanú formuláciu petitu pozná; je možné sa domáhať na súde určenia, že

k prechodu nájmu nedošlo. Navrhovateľ ďalej dôvodil, že nie je opodstatnený záver súdov, že

ním navrhovaný petit by vec vôbec neriešil a iba by viedol k ďalším sporom. Práve namietaný

postup súdov ho núti k vedeniu ďalších sporov. Podľa navrhovateľa takýmto formalistickým

postupom súdu sa mu odňalo právo na súdnu ochranu. Poukázal tiež na to, že podľa rozsudku

Najvyššieho súdu SR a nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. , resp. ,

za rozsudok potvrdzujúci právo k nehnuteľnosti možno považovať aj také rozsudky, ktoré síce

výslovne neurčujú, kto je vlastníkom konkrétnej nehnuteľnosti, ale z nich tento údaj

nepochybne vyplýva. Tiež uviedol, že by tu boli splnené podmienky v zmysle § 34 ods. 2

aj pre zápis ním žiadaného výroku súdu do katastra nehnuteľností.

Podľa navrhovateľa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom aj tou časťou rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorou nebola pripustená zmena (rozšírenie) návrhu na začatie konania,

4

keďže výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom

návrhu, pretože rozšíreným návrhom nič nové nežiadal.

Odporkyňa 1/ navrhla dovolanie navrhovateľa odmietnuť z dôvodu, že nie je

prípustné, keďže sa postupom a rozhodnutím súdov navrhovateľovi neodňala možnosť konať

pred súdom.

Odporkyňa 4/ navrhla dovolanie z rovnakých dôvodov ako odporkyňa 1/ „zamietnuť“.

Odporcovia 2/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže

jeho nariadenie nepovažoval za potrebné ( ), dospel k záveru, že dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho

treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou

uvedenou v

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia sa

rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv,

ktoré mu priznáva, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť

prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva

a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu atď.

V posudzovanej veci však konanie súdov nižších stupňov nie je takouto vadou

postihnuté.

Dovolanie obsahuje formulácie, ktoré nasvedčujú tomu, že navrhovateľ zastáva názor,

v zmysle ktorého mu súdy odňali možnosť pred súdmi konať tým, že vec nesprávne právne

posúdili. Treba preto uviesť, že ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu (s jeho procesným

postupom v konaní, so samou procedúrou prejednania veci súdom) a nie s jeho právnym

hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, ktoré

spočíva v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav,

a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte občianskeho súdneho konania – v rozhodnutí, sa

6

vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných

práv v zmysle (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovacej praxi senátov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky všeobecne považované (iba) za relevantný dovolací dôvod, ktorým

možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), zároveň je

ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle

(viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. ,

, , , , ), lebo (ani

prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd neznemožňuje účastníkovi konania

realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať.

Záver súdu, že navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny záujem na ním požadovanom

určení práva alebo právneho vzťahu v zmysle , je súčasťou myšlienkového

procesu súdu pri právnom posudzovaní otázky procesnej prípustnosti návrhu na začatie

konania podľa tohto ustanovenia a predstavuje výsledok (zavŕšenie) tohto procesu. Výklad

dovolacieho súdu, podaný v predchádzajúcom odseku, opodstatňuje preto aj v prejednávanej

veci záver, že i keby bol (prípadne) nesprávny právny záver súdov nižších stupňov o tom, že

navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy, nemala

by táto skutočnosť za následok procesnú vadu konania v zmysle

Len ako poznámku k námietke navrhovateľa o odňatí možnosti pred súdom konať

nesprávnym posúdením otázky existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80

písm. c/ dovolací súd uvádza, že právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti

určovacieho návrhu podľa tohto ustanovenia, musí byť naliehavý v tom zmysle, že

navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu

svojich práv a oprávnených záujmov práve navrhovaným určením. Ak navrhovateľ naliehavý

právny záujem takejto kvality neosvedčí, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie

návrhu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným

prostriedkom (procesným nástrojom) ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal

meritom veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn.

(na ktoré poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. )

uviedol, že určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah

alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné

vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Aj pre účely

preskúmavanej veci možno konštatovať, že pokiaľ má otázka prechodu práva nájmu

na odporkyňu 2/ a (ne)platnosti zmlúv o nájme a o kúpe bytu povahu predbežnej otázky

vo vzťahu k existencii práva navrhovateľa alebo jeho právneho vzťahu k bytu, ako je to aj

v prejednávanej veci, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto

predbežnej otázky.

Navrhovateľ neopodstatnene tvrdí, že možnosť konať pred súdom mu bola odňatá aj

tou časťou rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorou nebola pripustená zmena (rozšírenie) návrhu

na začatie konania.

K rozhodnutiu súdu o tom, či pripustí zmenu návrhu, treba uviesť, že zmena návrhu

nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného

postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ustanovenie § 95 ods. 1

dáva preto navrhovateľovi možnosť zmeniť návrh (len) so súhlasom súdu; súd zmenu

návrhu nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom

pre konanie o zmenenom návrhu (viď ). V prípade nepripustenia zmeny

návrhu pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu, pričom navrhovateľ môže uplatniť svoj

nárok v novom konaní. Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa

dospelo pred navrhovateľom požadovanou zmenou návrhu, (ne)môžu byť podkladom

pre konanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom

vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu

rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Pokiaľ je ním súd prvého stupňa,

navrhovateľ nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie

proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu, nie je prípustné

(viď ). Ani dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania

z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania v zmysle v konaní

odvolacieho súdu, nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2011 sp. zn. ,

schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky).

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok navrhovateľa

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd napriek tomu úspešným účastníkom náhradu

trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich náhradu (

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová