Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
191/362632.f6f2d1.pdf
PDF · 157.42 KB
No categories available
6Sžf/4/2010
Najvyšší súd 6Sžf/4/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V., s.r.o.
so sídlom v K., IČO: X. zastúpeného JUDr. E. K., advokátom, so sídlom v K., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/164-12699/2009/990057-r zo dňa 5.2.2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/24/2009 - 57 zo dňa 4.11.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 7S/24/2009 - 57 zo dňa 4.11.2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, ktorou
sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia ţalovaného, potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice I č. 695/231/78731/2008/Dub zo dňa 30.9.2008, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) nebol ţalobcovi priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní ţalobcu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2007 v sume 50.114,86 eura a bola uloţená vlastná daňová povinnosť v sume 5.587,20 eura. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
V odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe na základe kúpnej zmluvy zo dňa
15.1.2007 uzatvorenej podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka ţalobca kúpil od predávajúceho T., s.r.o. B. rýdze zlato Au, rýdzosť 999.9/1000, pričom kúpna cena a jej splatnosť bola stanovená v článku IV bod 1 uvedenej zmluvy.
Poukázal na to, ţe faktúry T., s.r.o. B. zo dňa 14.5.2007, 21.5.2007, 30.4.2007 a 5.4.2007 za dodávku rýdzeho zlata pre ţalobcu ako odberateľa obsahovali údaje o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), a ţe zdaniteľné plnenie sa pri nákupe a pri predaji firmou T., s.r.o. uskutočnilo. Konštatoval, ţe uskutočnené obchody u všetkých obchodných partnerov vymenovaných v preskúmavanom rozhodnutí ţalovaného súviseli s nákupom a predajom investičného zlata za účelom dosiahnutia zisku, čo potvrdili zápisnice príslušných daňových úradov pri vykonávaní daňovej kontroly resp. šetrení o spôsobe nadobudnutia dodaného investičného zlata. Citujúc ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a/, ods. 3, ods. 4 a § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) krajský súd konštatoval, ţe správca dane v konkrétnom prípade postupoval v súlade s § 67 ods. 1 a 3 zákona o DPH, keďţe nebolo v konaní preukázané, ţe by niektorá z vyššie uvedených obchodných spoločností bola výrobcom zlata resp. konečným pouţívateľom zlata ako polotovaru na výrobu výrobkov, pričom však jediným výrobcom bola zahraničná firma A., sídliaca údajne vo Švajčiarsku, ktorej bliţšiu špecifikáciu obchodní partneri neuviedli. Poukázal na to, ţe dodávka investičného zlata je od dane oslobodená, dodávateľovi T., s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, ale vznikla mu daňová povinnosť odviezť daň z dôvodu jej uvedenia na faktúrach podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru krajského súdu ţalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH s poukazom na § 67 ods. 1 a 3 zákona o DPH. Krajský súd odôvodnil neuznanie námietok ţalobcu, ktoré v konečnom dôsledku vyústili k stanovisku, ţe sa nejednalo o nákup a dodávku investičného zlata podľa § 67 ods. 1 zákona o DPH, pretoţe zlaté tehly, ktoré nakupoval ţalobca, nemali hmotnosť, ktorú by akceptoval trh drahých kovov. Poukázal na bod 8 Smernice Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov pre dodávku kvalitných zlatých a strieborných tehál, z ktorého vyplýva odporúčaný rozmer zlatej tehly. Ďalej uviedol, ţe kapitola VII – osobitné reţimy (článok 26b a 26c Smernice 77/388/EHS/Nariadenia Rady/ES/č.1777/2005 zo dňa 17.10.2005 o vykonávacích opatreniach Smernice 77/388/EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v článku 19 bod 1. uvádza, ţe „hmotnosti akceptované na trhoch s drahými kovmi“ na ktoré odkazuje v článku 26b v časti A pododseku bodu i Smernice 77/388/EHS pokrývajú prinajmenšom jednotky a obchodované hmotnosti, ktoré sa nachádzajú v prílohe II k tomuto nariadeniu. Poukázal na to, ţe v jednotlivých faktúrach dodávateľa T., s.r.o. B. je uvedené iba celkové mnoţstvo dodaného tovaru s cenou podľa zmluvy plus 19% DPH, pričom však rozmery tehál nevyplývali ani z odovzdávacieho protokolu. Krajský súd však súhlasil s námietkou ţalobcu ohľadne zmeny výkladu ustanovenia § 67 ods. 1 a 3 zákona o DPH správcom dane v súvislosti s rozhodnutím Daňového úradu v Sabinove č. 725/230/15732/07/Ada2 zo dňa 25.7.2007, ktoré však sa stalo právoplatným a nebolo predmetom tohto prieskumu. Dospel k záveru, ţe správny orgán posúdil dodávku investičného zlata daňového subjektu T., s.r.o.
pre ţalobcu ako odberateľa v súlade s § 67 ods. 1 a 3, a § 49 ods. 1 zákona o DPH, a preto sa stotoţnil s právnym záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí s odchýlkou, pokiaľ ide o jeho interpretáciu obsiahnutú vo vyjadrení 2.6.2009 v súvislosti s daňovou kontrolou vykonanou u daňového subjektu T., s.r.o. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 vetu prvú O.s.p., podľa ktorého ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania pre jeho neúspech v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie
navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil a zrušil rozhodnutie ţalovaného a rozhodol o trovách konania, majúc za to, ţe vec bola po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne a rozsudok nie je v súlade so zákonom. Namietal tvrdenie súdu, ţe postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a preskúmal rozhodnutie ţalovaného a jeho postup v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe, ktoré podľa jeho názoru nezodpovedá skutočnosti, pretoţe ak ţalobca v ţalobe uvádza, ţe ţalovaný sa len veľmi vágne a formálne vysporiadal s námietkami ţalobcu k postupu správcu dane v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak z napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd sa s touto zásadnou námietkou nevysporiadal vôbec. V rozsahu ţalobnej námietky v článku 2 ţaloby namietajúcej porušenie princípu právneho štátu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je princíp právnej istoty, poukázal na to, ţe napriek záveru súdu o zmene výkladu zákona sa súd vôbec nezaoberal ťaţiskovým konštatovaním ţalobcu, ţe k zmene výkladu § 67 zákona o DPH nedošlo v dôsledku náhlej resp. neočakávanej zmeny zákona, ale bez akejkoľvek jeho zmeny len v dôsledku podstatnej zmeny výkladu zákona a názoru daňových orgánov na jeho aplikáciu, čo je absolútne nezlučiteľné s princípmi právneho štátu. Uviedol, ţe v článku 3 ţaloby poukázal na Smernicu Rady ES č. 98/80/ES, ktorou bol zavedený osobitný systém pre investičné zlato, z obsahu ktorej vyplýva, ţe moţnosť pouţitia zlata na priemyselné a investičné účely si vyţaduje, aby prevádzkovatelia mali moţnosť voľby normálneho zdanenia tam, kde ich činnosť spočíva alebo vo výrobe investičného zlata alebo v premene akéhokoľvek zlata na investičné zlato alebo vo veľkoobchode s takýmto zlatom, keď v normálnom obchode dodávajú zlato pre priemyselné účely, namietajúc, ţe jednostranný a zúţený výklad právnej úpravy popri jej závaţných legislatívnych nedostatkoch je v zásade v rozpore so zámermi smerníc EU, pretoţe v podstate vylučuje deklarovanú moţnosť voľby zdanenia zlata určeného na priemyselné účely, ktorých obsahom je aj veľkoobchod s takýmto zlatom, pričom ani touto zásadnou otázkou sa súd vôbec nezaoberal. Namietal, ţe krajský súd sa len veľmi formálne vyrovnal s námietkou ţalobcu, ţe aj keď podľa Nariadenia Rady ES č. 177/2005 trh formálne akceptuje zlaté tehly o hmotnosti 1 kg, reálne trh s drahými kovmi zlaté tehly o hmotnosti 1 kg neakceptuje. V ustanovení § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sa neuvádza, ţe ide o hmotnosti, ktoré sú uvedené v prílohe II Nariadenia ES č. 1777/2005, ale
sa výslovne uvádza, ţe musí ísť o hmotnosti, ktoré akceptuje trh drahých kovov. Zdôraznil, ţe Smernica Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov predstavuje dôkaz, ţe ak by sa aj preukázalo, ţe ţalobca nakupoval zlaté tehly poţadovaných parametrov a ak by sa aj preukázalo, ţe mali hmotnosť 1 kg, trh s drahými kovmi by ich neakceptoval. Vychádzajúc z ustanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého je správca dane povinný dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, mal ţalobca za to, ţe ak daňové orgány tvrdia, ţe išlo o dodávky investičného zlata, ktoré sú podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane, potom k tomuto tvrdeniu nesú aj dôkazné bremeno. Nepostačuje, aby len tvrdili splnenie zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane, ale musia existenciu týchto podmienok jednoznačne preukázať. Poukázal na to, ţe napriek sprísneným podmienkam pre DPH v danom prípade daňové orgány pre účely oslobodenia od dane bezvýhradne akceptovali faktúry vyhotovené v reťazci dodávateľov a záverom, ţe sa jedná o dodanie investičného zlata v poţadovanej forme (tehál, ktoré spĺňali špecifické poţiadavky trhu drahých kovov), postačovalo vyjadrenie ţalobcu, ţe zlato malo formu tehál. Konštatoval, ţe daňové orgány dospeli k jednoznačnému záveru, ţe sa jedná o investičné zlato, aj napriek tomu, ţe na faktúrach bolo uvedené iba celkové mnoţstvo dodaného zlata v gramoch, údaj rýdze zlato Au, rýdzosť 999.9/1000, ţalobca (zrejme má byť správne ţalovaný) rýdzosť zlata nepreveroval, rozmery tehál nevyplývali ani z odovzdávacieho protokolu, výrobcom bola zahraničná firma A., sídliaca údajne vo Švajčiarsku a jej bliţšiu identifikáciu obchodní partneri neuviedli. Podľa názoru ţalobcu bolo povinnosťou správcu dane v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. zistiť presne a úplne skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a v ňom vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, namietal však, ţe správca dane takto nepostupoval, skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie, a preto záver prijatý správcom dane a ţalovaným, ţe sa jedná o dodanie investičného zlata podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zákona o DPH povaţoval za predčasný a nepotvrdený.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §§ 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 214 ods. 2, a dospel k záveru, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok
krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správca dane daňovému subjektu - ţalobcovi podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2007 a určil mu vlastnú daňovú povinnosť, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie
a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodoval s konečnou platnosťou o nepriznaní nadmerného odpočtu ţalobcovi podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. a určení jeho daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie júl 2007.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy
na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. predseda senátu vyţiada spisy ţalovaného
správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predloţiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.
Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo
upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za účelom vykonania súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu si súd vyţiada administratívny spis, ktorý je povinný ţalovaný správny orgán súdu predloţiť. Ak nedôjde k vybaveniu ţaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2, 3 O.s.p., výsledkom súdneho prieskumu je rozhodnutie súdu rozsudkom tak, ţe ţalobu zamietne alebo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1, 2, 3 O.s.p.).
Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 157 ods. 2, tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na najdôleţitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré ţalobca namietal v ţalobe.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa
náleţite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď z napadnutého rozsudku krajského súdu nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďţe v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd náleţite nevyhodnotil, či a z akých dôvodov nepovaţoval za dôvodné ţalobné námietky ţalobcu uvedené v ţalobe, na ktorú skutočnosť poukazuje ţalobca aj vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorá skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Z obsahu predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
pripojený administratívny spisový materiál, odvolací súd zistil, ţe ţalobca ţalobou podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 12.3.2009 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu – Daňové riaditeľstvo SR č. I/223/164-12699/2009/990057-r zo dňa 5.2.2009 a ţiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd si vyţiadal spisový materiál ţalovaného správneho orgánu. Z predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalovaný súdu predloţil originál spisového materiálu. Ţalobca v ţalobe opísal skutkový stav veci a tvrdil, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a je nezákonné a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Povaţoval za potrebné zodpovedať otázku, prečo daňové úrady aţ do vydania pracovnej pomôcky Daňového riaditeľstva SR č. 14/03/2008 napriek osobitnej úprave uplatňovania dane pri investičnom zlate v ustanovení § 67 zákona o DPH nenamietali predaj zlata, ktoré formálne spĺňalo podmienky investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) citovaného zákona v cenách včítane DPH a nenamietali odpočítanie dane z nákupu uvedeného zlata. Namietal, ţe miera právnej neistoty vyvolaná vydaním predmetnej pracovnej pomôcky zaloţená na rozdielnej aplikácii právneho predpisu s prihliadnutím na jej právny účinok je natoľko vysoká, ţe nie je zlučiteľná s princípom právnej istoty, teda ani s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Mal za to, ţe ak je moţné ustanovenie § 67 zákona o DPH bez jeho legislatívnej zmeny interpretovať raz tak, ţe dodanie takého zlata s daňou a odpočítanie dane z nákupu takého zlata bolo v súlade so zákonom a neskôr tak, ţe rovnaký postup nie je v súlade so zákonom, potom takáto právna norma je neurčitá, nejasná a nezrozumiteľná. Uviedol, ţe zo spisu vyplýva, ţe k zmene výkladu ustanovenia § 67 zákona o DPH nedošlo v dôsledku náhlej, resp. neočakávanej zmeny zákona, ale len v dôsledku podstatnej zmeny výkladu zákona a názoru daňových orgánov na jeho aplikáciu, namietajúc, ţe takýto postup je nezlučiteľný s princípom právnej istoty. Ďalej namietal, ţe ţalovaný sa s argumentáciou ţalobcu ohľadom aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie vysporiadal len tým, ţe poukazuje na podmienky ich aplikácie v právnom poriadku SR povaţujúc za smerodajnú úpravu
v ustanovení § 67 zákona o DPH. Mal za to, ţe jednostranný a zúţený výklad právnej úpravy popri jej závaţných legislatívnych nedostatkoch je v zásade v rozpore so zámermi Smerníc EÚ, pretoţe vylučuje deklarovanú moţnosť voľby zdanenia zlata určeného na priemyselné účely, ktorých obsahom je aj veľkoobchod s takýmto zlatom. Bol preto toho názoru, ţe pri interpretácii ustanovenia § 67 zákona o DPH je nutné odchýliť sa aj od textu na prvý pohľad jednoznačného a namiesto doslovného výkladu zvoliť výklad konformný s účelom a zmyslom zákona a so zreteľom na relevantné právne princípy Slovenskej republiky a smerníc EÚ.
Ţalobca v odvolaní podanom proti rozsudku krajského súdu vytýkal súdu
prvého stupňa, ţe sa s jeho zásadnou a nosnou námietkou nevysporiadal vôbec. Ďalej v ţalobe namietal, ţe ţalovaný správny orgán sa náleţite nevysporiadal s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní vrátane údajov, ktoré ako odvolateľ uviedol v doplnkoch odvolania, majúce za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného pre nedostatok dôvodov. Ţalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nedal presvedčivú odpoveď ani na jednu otázku ním nastolenú, ktorá má podstatný význam pre vec, s poukazom na § 157 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci po preskúmaní
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a ním predloţeného spisového materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s právnymi normami citovanými vyššie, keď náleţite sa nevysporiadal s námietkami ţalobcu vznesenými v ţalobe, ktorá skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010
konštatoval, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Porušením práva na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy
v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane
zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
Z uvedených dôvodov sa odvolaciemu súdu javí výklad, ktorý urobil súd
prvého stupňa v danej veci, s poukazom na uvedené skutočnosti, ako jednostranný a formalistický výklad, a teda ako zjavne neodôvodnený a tým aj nesúladný s právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnutý
rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďţe
106Sţf/4/2010
z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu na základe ţaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky ţalobcu uvedené v ţalobe proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu vzhľadom na uvedené takéto závery podľa názoru odvolacieho súdu neobsahuje a teda je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať
v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 rozhodnúť opätovne aj o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. apríla 2011
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth