Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)a07/380867.150282.pdf
PDF · 143.2 KB
No categories available
1Cdo/30/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 30/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. G., bývajúceho
v T., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom, Advokátska kancelária JUDr. S., so sídlom T.,
proti ţalovanému JUDr. L. P., advokátovi so sídlom v B., o náhradu škody vo výške
28 895,31 € spolu s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6 C
275/2005, v konaní o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo
7. októbra 2009, sp. zn. 25 Co 47/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
7. októbra 2009, sp. zn. 25 Co 47/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou 9. decembra 2005 na Okresnom súde Topoľčany sa ţalobca domáhal
náhrady škody vo výške 870 500 Sk (28 895,31 eur) spolu s príslušenstvom, ktorú mu podľa
jeho tvrdenia spôsobil ţalovaný pri výkone advokátskej činnosti. Ţalovaný porušil svoje
povinnosti advokáta, keď na základe zmluvy o právnej pomoci nekonal riadne a včas pri
obstarávaní záleţitosti pre ţalobcu, ktorou bolo rokovanie o kúpe a príprava kúpnej zmluvy
týkajúcej sa pozemkov, ktoré chcel ţalobca kúpiť od predávajúceho – S.
Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 17. februára 2009 č. k. 6 C 275/2005-157
ţalobu zamietol. Súd mal za preukázané, ţe účastníci súdneho konania uzatvorili 17. marca
2003 zmluvu o právnej pomoci, predmetom ktorej bolo usporiadanie majetkových vzťahov.
Na základe tejto zmluvy mal ţalovaný zastupovať ţalobcu pri rokovaní so S. vo veci
odkúpenia ich pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. obce T konkrétne išlo o parcelu č. X –
2
ostatné plochy vo výmere X, parcelu č. X zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m
2
a parcelu č. 1639 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m(ďalej len „pozemky“ alebo
„nehnuteľnosti“). Súčasne sa zmluvné strany dohodli na odmene za právnu pomoc, a to za
jeden úkon v čiastke l0 650 Sk (353,52 eur), plus 20% DPH.
Prvostupňový súd zistil, ţe v čase pred uzatvorením zmluvy o právnej pomoci ţalobca
osobne viedol rokovania so S. o kúpe predmetných pozemkov, ktoré uţíval bez toho, aby mal
uzatvorenú so S. nájomnú zmluvu, a ţe prebiehali najmä jednania o cene pozemkov. Listom z
11. marca 2003 S. oznámili ţalobcovi, ţe z dôvodu novej situácie v oblasti záujmu iných
právnických osôb o ich pozemky, mu dávajú moţnosť odkúpiť uvedené pozemky za nimi
2
poţadovanú cenu 400 Sk (13,28 eur) za m. Z listu ďalej vyplýva, ţe očakávajú odpoveď
ţalobcu do 22. marca 2003 a po tomto termíne budú hľadať inú právnu formu na
vysporiadanie ich dlhoročných majetkovo-právnych vzťahov. Uvedený list z 11. marca 2003
zaslal ţalobca ţalovanému, ktorý, podľa pečiatky jeho kancelárie, prijal tento list 17. marca
2003 a v tento deň ţalobca so ţalovaným uzatvorili zmluvu o právnej pomoci. Ţalovaný na
základe zmluvy o právnej pomoci začal viesť rokovania so zástupcami S., ktorí mu následne
pripravili poţadované podklady potrebné na prípravu kúpnej zmluvy, tieto však neboli
ţalovaným včas prevzaté a ţalovaný v primeranej lehote nepredloţil návrh kúpnej zmluvy S
S. napokon listom zo 17. júna 2003 oznámili ţalobcovi, ţe odstupujú od ponuky odpredať mu
vyššie uvedené pozemky a to z dôvodu, ţe ţalobca neakceptoval ich ponuky. Následne, 1.
júla 2003, uzatvorili S., ako predávajúci, so spoločnosťou M. so sídlom T. ako kupujúcim,
kúpnu zmluvu, ktorou predali kupujúcemu okrem iných i nehnuteľnosti, o ktoré mal predtým
záujem ţalobca.
Následne, kúpnou zmluvou uzatvorenou 12. decembra 2003 odkúpil ţalobca uvedené
pozemky od spoločnosti M. za celkovú cenu 1 566 900 Sk (52 011,55 eur), čo v prepočte
2
predstavuje 900 Sk (29,88 eur) za m. V danej veci ţalobca tvrdil, ţe škoda mu vznikla tým,
ţe ţalovaný ako advokát nekonal riadne a včas pri príprave a vyhotovení návrhu kúpnej
zmluvy, v dôsledku čoho neuzatvoril kúpnu zmluvu so S s kúpnou cenou 400 Sk (13,28 eur)
2
za mpozemkov, ale S. predali nehnuteľnosti spoločnosti M., od ktorej potom odkúpil
2
nehnuteľnosti, avšak za cenu 900 Sk (29,88 eur) za mpozemkov. Rozdiel celkových cien za
pozemky predstavuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody 870 500 Sk (28 895,31
eur).
Prvostupňový súd uviedol, ţe bolo povinnosťou ţalovaného chrániť práva a oprávnené
záujmy ţalobcu a mal konať tak, aby návrh zmluvy bol včas a riadne pripravený, uţ i
vzhľadom na obsah uvedeného listu S, ktorí v ňom uviedli, ţe očakávajú odpoveď do 22.
2
marca 2003 (na ponúknutú cenu 400,-Sk/ m) s upozornením, ţe po tomto termíne budú
hľadať inú právnu formu na vysporiadanie ich majetkovo-právnych vzťahov. Podľa
prvostupňového súdu ţalovanému nič nebránilo, aby konal včas a pripravil návrh zmluvy, k
čomu však došlo aţ 23. júna 2003, teda aţ po tom, keď ţalobca dostal list od S., ţe odstupujú
od svojej ponuky odpredať ţalobcovi predmetné pozemky. Týmto podľa prvostupňového
súdu moţno hovoriť o zaloţení zodpovednosti ţalovaného za škodu, ak by navrhovateľovi
takouto nečinnosťou škoda vznikla.
Prvostupňový súd sa ďalej zaoberal otázkou, či je splnený súčasne druhý predpoklad
zodpovednosti ţalovaného za škodu, ktorým je vznik škody. Podľa prvostupňového súdu
tento druhý predpoklad zodpovednosti ţalovaného nebol preukázaný ţalobcom, na ktorého
strane bolo dôkazné bremeno. Ţalobca, ako to vyplývalo z dokazovania, dlhšiu dobu a to ešte
predtým, ako uzatvoril s odporcom zmluvu o právnej pomoci, rokoval so S. o odkúpení
nehnuteľností, čo sa odkladalo najmä kvôli tomu, ţe sa nedokázali zhodnúť na cene, ktorá sa
postupne zniţovala, najskôr sa hovorilo o cene l 000 000 Sk (33193,92 eur), potom 600 Sk
2
(19,92 eur) aţ 650,Sk (21,58 eur) za m. S. neskôr oznámili výšku ceny 400 Sk (13,28 eur) za
2 2
ma nakoniec ţalobca odkúpil nehnuteľnosti od spoločnosti M. za 900 Sk (29,88 eur) za m,
čím vlastne naplnil svoj záujem vlastniť pozemky, na ktorých stáli budovy jeho prevádzky, a
preto touto kúpou nehnuteľností za uvedenú cenu nemoţno hovoriť o vzniku škody na jeho
strane tým, ţe by došlo k zníţeniu jeho majetku, keď na základe uvedenej kúpnej zmluvy
nadobúdal nehnuteľností do vlastníctva a týmto došlo k rozmnoţeniu jeho majetku.
K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd tieţ na základe oznámení viacerých realitných
kancelárií, podľa ktorých sa v čase, keď ţalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou M.
predávali obdobné nehnuteľnosti za cenu 1 000 Sk (33,19 eur) aţ l 200 Sk (39,83 eur). Podľa
prvostupňového súdu nemôţe byť cena, za ktorú ţalobca odkúpil uvedené nehnuteľnosti,
sama o sebe rozhodujúcou príčinou, od ktorej by sa mohol odvíjať rozsah skutočnej škody a
to s poukazom na to, ţe na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobúdal navrhovateľ určité
hodnoty vo forme nehnuteľností do jeho vlastníctva. Preto súd vzhľadom na túto skutočnosť
ţalobu zamietol, pretoţe ţalobca nepreukázal vznik škody. Súd sa tieţ zaoberal vznesenou
námietkou premlčania zo strany ţalovaného a dospel k záveru, ţe táto námietka premlčania
nie je dôvodná.
Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Nitre rozsudkom zo
7. októbra 2009 sp. zn. 25 Co 47/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe
ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 28 895,31 eur (870 500 Sk) spolu s 13%
úrokmi z omeškania ročne od 30. novembra 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania
vo výške 7 062 eur (212 749,81 Sk) na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa,
ţe ak by ţalovaný poskytol právnu pomoc ţalobcovi riadne a včas a ak by nebolo došlo k
nečinnosti, prieťahom alebo k inému zanedbaniu povinností, dalo sa predpokladať, ţe by
2
predávajúci – S. odpredali pozemky ţalobcovi za kúpnu cenu 400 Sk/m, vzhľadom na ich
ponuku z 11. marca 2003. Podľa názoru odvolacieho súdu však ţalovaný, napriek rokovaniu
so zástupcami vlastníka pozemkov, konal liknavo, s prieťahmi, resp. aj nekonal, a tak došlo k
tomu, ţe listom zo 17. júna 2003 vlastník pozemkov odstúpil od rokovaní, týkajúcich sa
prevodu pozemkov na ţalobcu a tieto pozemky predal inému subjektu a to obchodnej
spoločnosti M.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa však odvolací súd zaujal jednoznačné stanovisko,
ţe rozdiel medzi cenou za pozemky ponúknutou ţalobcovi S.S. B. a cenou, za ktorú kúpil
uvedené pozemky od spoločnosti M. je skutočnou škodou, lebo o sumu 870 500 Sk (28
895,31 eur) sa zmenšil majetok ţalobcu, pretoţe o túto sumu musel ţalobca zaplatiť viac, ako
by bol zaplatil, keby bol realizovaný prevod vlastníctva od predchádzajúceho vlastníka – S..
Podľa odvolacieho súdu, skutočnosť, ţe ţalobca kúpil nehnuteľnosti a nadobudol ich do
svojho vlastníctva, je síce zväčšením jeho majetku, ale o hodnotu týchto nehnuteľností nejde,
pretoţe ide iba o to, ţe tieto nehnuteľnosti nadobudol za vyššiu cenu, za akú ju pri
očakávanom chode udalostí ,pri riadnom splnení si povinností advokáta mohol nadobudnúť.
O túto sumu sa reálne zmenšil majetok ţalobcu a tým utrpel škodu, a to škodu skutočnú.
Podľa záveru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti
advokáta za škodu podľa § 21 ods. 1 zákona o advokácii (zákon č. 132/1990 Zb.). Súd sa
zaoberal i tým, či sa advokát prípadne nezbavil svojej zodpovednosti v zmysle § 21 ods. 4
zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Bolo jeho povinnosťou preukázať, ţe škode nemohol
zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho ţiadať. Ţalovaný advokát
však nechránil práva a oprávnené záujmy klienta, keď nekonal riadne a včas, a práve pre jeho
nečinnosť a prieťahy nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva
medzi S. a ţalobcom. Podľa odvolacieho súdu ţalovaný advokát nepreukázal nijakým
hodnoverným, jasným a jednoznačným, pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom, ţe škode
nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho ţiadať.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý má sám právnické
vzdelanie (preto sa na neho nevťahuje povinnosť byť zastúpený advokátom) a namietal, ţe
rozsudok krajského súdu, je nesprávny, nakoľko odvolací súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolateľ tieţ uviedol, ţe rozsudok
odvolacieho súdu je moţné povaţovať za arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov. Podľa jeho názoru sa odvolací súd nevysporiadal s jeho argumentáciou
a s vykonanými dôkazmi, ktoré svedčia v prospech jeho tvrdení, čo moţno povaţovať za
odňatie moţnosti ţalovaného konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. Podľa
dovolateľa je uvedený dovolací dôvod naplnený aj tým, ţe je napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu je tzv. “prekvapivým rozhodnutím“. Rozsudok odvolacieho súdu spočíva aj
na nesprávnom právnom posúdení, keď odvolací súd pochybil pri subsumpcii skutkových
okolností prípadu pod hypotézy právnych noriem, ktorých aplikácia v tomto prípade
prichádza do úvahy, v dôsledku čoho tieto právne normy nesprávne aplikoval. Nakoniec
dovolateľ uviedol, ţe v konaní súdu došlo k porušeniu zásady procesnej rovnosti a zásady
rovnosti zbraní, keď odvolací súd na neho preniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky kúpnej
ceny, ktoré malo zaťaţovať ţalobcu a týmto je podľa § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p. konanie
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolateľ na podporu svojich tvrdení uviedol, ţe nebola splnená ani jedna
z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne uviedol, ţe z jeho strany nedošlo
k porušeniu jeho právnej povinnosti, keďţe pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnych
sluţieb dostal od navrhovateľa jednoznačnú úpravu ohľadom kúpnej ceny za predmetné
2
pozemky, ktorá podľa poţiadavky ţalobcu nesmela presiahnuť 340 Sk za m. Nepredloţenie
kúpnej zmluvy S. nebolo teda porušením povinností, ale naopak konaním v súlade
s ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka. Podľa dovolateľa súd nemal
ţiadnym relevantným spôsobom preukázané, ţe ţalobca akceptoval kúpnu cenu vo výške 400
2
Sk za m, a nemal preukázanú úpravu ohľadom výšky kúpnej ceny za pozemky ani v inej
sume, to znamená ţe nezistil v úplnosti, aký bol obsah zmluvného vzťahu zaloţeného medzi
ţalobcom a ţalovaným zmluvou o poskytnutí právnych sluţieb. Ak však súd nezistil, aký mal
tento právny vzťah obsah, nemohol zistiť ani to, či prípade konkrétneho konania alebo
nekonania ţalovaného došlo z jeho strany k porušeniu mandatára či príkazníka. Dovolateľ
ďalej namietal vyčíslenie škody zo strany ţalobcu, pričom podľa jeho názoru sa táto škoda
odvíja od ceny pozemkov, ktorú poţadovali S., ktorú však ţalobca nikdy nezaplatil, išlo teda
o hypotetickú cenu, preto ani nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku ţalobcu a skutočná škoda
ţalobcovi nevznikla. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe ţiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani
výšku ceny, za ktorú ţalobca kúpil pozemky od spoločnosti M., keďţe v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou M. uţ ţalobcu nezastupoval
a neposkytoval mu právne sluţby. Z tohto hľadiska, ak by sa aj hypoteticky uvaţovalo
o určitej majetkovej ujme, ktorá by ţalobcovi vznikla v dôsledku skutočnosti, ţe zaplatil za tie
isté pozemky vyššiu kúpnu cenu, nemôţe za túto ujmu zodpovedať on, keďţe neexistuje
ţiaden vzťah, a teda ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním či nekonaním a výškou
kúpnej ceny dohodnutej medzi spoločnosťou M. a ţalobcom. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe povaţuje rozsudok odvolacieho
súdu za vecne aj procesne správny. Súhlasil so závermi a argumentáciou odvolacieho súdu
o tom, ţe ţalovaný si neplnil povinnosti advokáta vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, bol
nečinný a liknavý a v priamej súvislosti s týmto porušovaním povinností advokáta mu vznikla
škoda. Ţalobca uviedol, ţe je na mieste poţadovať od ţalovaného, aby preukázal existenciu
limitujúceho príkazu ţalobcu ohľadom kúpnej ceny. Takýto príkaz podľa ţalobcu ani
2
neexistoval, pretoţe ţalobca akceptoval kúpnu cenu 400 Sk m, teda v takej výške, v akej ju
poţadovali S., a ţalovaný mal teda dotiahnuť rokovania do úspešného konca tak, aby došlo
k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Ţalobca trval na tom, ţe preukázal aj vznik škody, pričom
touto škodou je rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú kúpil pozemky od spoločnosti M. a
kúpnou cenou, ktorú by dosiahol pri obvyklom chode vecí so S., pokiaľ by zo strany odporcu
nedošlo k porušeniu jeho právnych povinností. Mal za to, ţe boli splnené všetky predpoklady
pre zodpovednosť ţalovaného ako advokáta za škodu, a preto navrhol dovolanie ţalovaného
zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p.
a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.
Podľa zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii“), ktorý
treba v danej veci aplikovať z dôvodu, ţe k tvrdenému vzniku škody došlo v roku 2003 (t. j.
za účinnosti tohto zákona), advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 1 zákona o advokácii); zodpovednosť advokáta
sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom (§ 21 ods. 2
zákona o advokácii). Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáţe, ţe škode
nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho ţiadať (§ 21 ods. 4
zákona o advokácii). Zákon o advokácii určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo
zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorá má z hľadiska platnej zákonnej typológie
záväzkov všeobecnú povahu zmluvy mandátnej alebo príkaznej. Ustanovenia zákona
o advokácii upravujúce práva a povinnosti advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu
spôsobenú klientovi (§ 13 aţ § 21 zákona o advokácii), predstavujú osobitnú právnu normu
(lex specialis) vo vzťahu k tým ustanoveniam Obchodného zákonníka a Občianskeho
zákonníka, ktoré stanovujú práva a povinnosti mandatára resp. príkazníka.
Všeobecne treba uviesť, ţe zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi
v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle § 21 zákona o advokácii je tzv. objektívnou
zodpovednosťou, teda zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nie je teda dôleţité, či ju
advokát spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Táto zodpovednosť je zaloţená na
súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: 1) výkon advokácie, 2) vznik škody a 3) príčinná
súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov
zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto
smere poškodený.
1) Výkon advokácie
Z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o advokácii moţno vyvodiť, ţe výkonom advokácie
je najmä obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických osôb pred
súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín, poskytovanie
právnych rád a spracovávanie právnych rozborov. O výkon advokácie relevantný z hľadiska
§ 21 zákona o advokácii ide bezpochyby najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom
advokát porušuje povinnosti stanovené zákonom o advokácii. Zodpovednosť advokáta teda
nie je daná v kaţdom prípade, keď napr. ním zastupovaný klient nebol v určitom konaní
úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom
porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (pozri 3 M Cdo 18/2009).
Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu podľa § 21 zákona
o advokácii je teda porušenie právnej povinnosti resp. existencia úkonu, ktorý je v rozpore
s objektívnym právom, obdobne ako je tomu pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa
Občianskeho zákonníka (pozri 4 Cdo 206/2007).
V zmysle § 13 zákona o advokácii je advokát pri výkone advokácie povinný
zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa
príkazmi klienta. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného,
konať pri tom svedomite, dôsledne vyuţívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo
podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné (§ 13 ods. 2 zákona o
advokácii). Advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna
(§ 13 ods. 3 zákona o advokácii). V zmluve o právnej pomoci uzatvorenej medzi ţalobcom
a ţalovaným 17. marca 2003 je predmet právnej pomoci určený ako „usporiadanie
majetkových vzťahov“. Aj z takto všeobecne určeného predmetu zmluvy je moţné určiť, ţe
povinnosťou advokáta bolo vykonávanie činnosti smerujúcej k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
medzi jeho klientom a S. Podľa dovolacieho súdu, okrem povinnosti vypracovať kúpnu
zmluvu a zaslať ju predávajúcemu, vplývali ţalovanému zo zmluvy o právnej pomoci aj
ďalšie povinnosti súvisiace s činnosťou týkajúcou sa obstarania kúpy nehnuteľností pre
svojho klienta. Súčasťou týchto ďalších povinností bola predovšetkým povinnosť advokáta
komunikovať s predávajúcim, informovať klienta o okolnostiach a postupe pri vybavovaní
jeho veci a tieţ povinnosť prijímať, korigovať alebo odmietať návrhy predávajúceho a to
v súlade s pokynmi svojho klienta.
Na základe listu S. z 11. marca 2003, ktorý bol ţalovanému doručený 17. marca 2003,
2
mal ţalovaný vedomosť o tom, ţe predávajúci poţaduje cenu 400 Sk za mpredmetných
pozemkov, ţe očakáva odpoveď do 22. marca 2003 a ţe po tomto termíne bude hľadať inú
právnu formu na vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov so ţalobcom. S. na základe
ďalšieho listu zo 17. júna 2003, ktorý adresovali ţalobcovi, odstúpili od svojej ponuky predať
pozemky ţalobcovi a ako dôvod odstúpenia od svojej ponuky uviedli skutočnosť, ţe od 11.
marca 2003 do 17. júna 2003 ţalobca neakceptoval ich ponuku na odkúpenie pozemkov a ţe
od jeho právneho zástupcu neobdrţali návrh kúpnej zmluvy (č. l. 43).
2
Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca nesúhlasil s navrhovanou cenou 400 sk/mpričom bol
ochotný zaplatiť maximálne 344 Sk za m, a teda hlavným dôvodom, prečo nemohol
predávajúcemu predloţiť návrh kúpnej zmluvy bola skutočnosť, ţe mu chýbal pokyn jeho
klienta týkajúci sa výšky kúpnej ceny. Ak by ţalovaný uţ v začiatkoch poskytovania právnej
pomoci pre ţalobcu postupoval svedomite a dôsledne, tak ako mu to ukladá zákon
o advokácii, bol by písomne reagoval na návrh predávajúceho z 11. marca 2003, ktorého
2
obsahom bola ponuka predať pozemky ţalobcovi za cenu 400 Sk za m, a to tak, ţe v súlade
s pokynom svojho klienta by buď návrh akceptoval, alebo v prípade, ţe ţalobca nesúhlasil
s uvedenou cenou, by navrhol predávajúcemu zníţenie kúpnej ceny. Ţalovaný síce vstúpil do
ústneho rokovania so S., avšak podľa ich vyjadrenia v liste, ktorým odstúpili od svojej
ponuky, bol jeden z dôvodov odstúpenia ten, ţe ţalobca ani neakceptoval ich ponuku na
odkúpenie pozemkov a tak sa svojou ponukou uţ necítili byť viazaní. Ako vyplýva zo
svedeckých výpovedí, ţalovaný nepostupoval riadne ani pri prevzatí dokladov potrebných pre
prípravu kúpnej zmluvy, ktoré pre ţalovaného uloţil zástupca S. na ich vrátnici, keď sa tieto
doklady po týţdni vrátili S. spať ako neprevzaté ţalovaným (č. l. 21, 101, 103). K tvrdeniu
ţalovaného, ţe nemohol predloţiť návrh kúpnej zmluvy z dôvodu chýbajúceho pokynu
svojho klienta o tejto cene dovolací súd uvádza, ţe ak jediným sporným bodom kúpnej
zmluvy bola kúpna cena, ţalovanému nič nebránilo vypracovať návrh kúpnej zmluvy,
v ktorom kúpna cena ešte nebola definitívne určená, pričom samotná cena mohla byť ešte
predmetom následného rokovania medzi predávajúcim a kupujúcim. Ţalovaný predloţil návrh
kúpnej zmluvy aţ po tom, ako S. odstúpili od svojej ponuky, teda takmer po 3 mesiacoch od
uplynutia konečného termínu stanoveného predávajúcim na vyjadrenie sa k jeho návrhu.
Čiastočne moţno súhlasiť s tvrdením ţalovaného, ţe k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo aj za
prispenia dôvodov, ktoré neboli na jeho strane. Dovolací súd však komplexne posudzoval
konanie ţalovaného pri zastupovaní ţalobcu vo veci usporiadania majetkových vzťahov
a usúdil, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť stanovenú zákonom o advokácii konať pri
zastupovaní svojho klienta svedomite, riadne a včas. Treba dodať, ţe svedomitým konaním
advokáta nie je také konanie, ktoré nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného
záujmu o klienta a jeho vec.
2) Vznik škody
Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 21 zákona č. 132/1990 Zb.
rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňaţného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou
škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníţenie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaloţiť pre uvedenie veci do predošlého stavu
(pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené
zväčšenie alebo prekazené budúce rozmnoţenie majetku poškodeného), ktorý bolo moţné
očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej
udalosti.
Ţalobca si vyčíslil škodu v tom zmysle, ţe na základe nekonania ţalovaného musel
2
zaplatiť za predmetné pozemky o 500 Sk za mviac, teda celkovo o 870 500 Sk viac, ako by
zaplatil, keby mal moţnosť kúpiť tieto pozemky od ich pôvodného vlastníka – S. Ak by pri
dovolací súd pri posudzovaní škody izoloval samotnú kúpu pozemkov ţalovaným od
okolností, ktoré predchádzali kúpe a neprihliadal by na skutočnosť, ţe ţalobca mal moţnosť
2
kúpiť pozemky o 500 Sk/mlacnejšie, musel by konštatovať (tak ako prvostupňový súd), ţe
ku vzniku škody nedošlo, keďţe nadobudnutie veci za peňaţnú protihodnotu nemoţno
povaţovať za zníţenie existujúceho majetkového stavu ţalobcu. V tomto prípade je však
potrebné skúmať vznik škody aj vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali jej vzniku,
pričom má význam predovšetkým tá skutočnosť, ţe ţalobca mal reálnu moţnosť kúpiť
uvedené pozemky za cenu niţšiu o 870 500 Sk oproti cene, za ktorú tieto pozemky neskôr
kúpil. Na základe skutočnosti, ţe ţalovaný kúpil uvedené pozemky od spoločnosti M. za
vyššiu cenu, neţ za akú mohol tieto pozemky reálne kúpiť od S., sa zníţil majetkový stav
ţalobcu oproti stavu, ktorý by nastal, ak by ţalovaný uskutočnil kúpu pozemkov od S.. Týmto
bol teda zaloţený aj druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody.
3) Príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody
O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).
Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný
vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej
súvislosti môţe byť vţdy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny
a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R
21/1992, porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 144/2008).
V postupnom slede javov je kaţdá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom
niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť
však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je
„priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený – nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu
(porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007).
Ak sa teda v konkrétnom prípade zdá, ţe viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku
škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (v tomto prípade konanie advokáta) je tou
skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti
pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila
ako príčina škody.
Odvolací súd zaloţil zodpovednosť ţalovaného za škodu iba na základe zistenia
skutočností, ţe ţalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii a ţe
ţalovanému vznikla skutočná škoda a pritom sa nezaoberal skutočnosťou, či existoval vzťah
príčinnej súvislosti medzi porušením povinností ţalovaného a vzniknutou škodou. Treba
zdôrazniť (v rámci uţ spomenutej postupnosti javov), ţe nie kaţdé zanedbanie, porušenie
alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za
škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta
neznamená automaticky vznik jeho zodpovednosti za škodu na strane klienta. Dovolací súd
tieţ uvádza, ţe na základe logickej postupnosti pri zisťovaní predpokladov zodpovednosti za
škodu by sa odvolací súd mohol zaoberať vzťahom príčinnej súvislosti medzi konaním
advokáta a spôsobenou škodou aţ po tom, ako by usúdil, ţe sú splnené prvé dva predpoklady
zodpovednosti za škodu. Odvolací súd však po tej časti svojho rozsudku, v ktorej ustálil, ţe
ţalovaný porušil svoje povinnosti advokáta a ţe ţalobca utrpel škodu iba konštatoval, ţe sú
splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 21 ods. 1 zákona
advokácii.
Najvyšší súd teda dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, keďţe z neho nemoţno bez ďalšieho jednoznačne vyvodiť, ako
odvolací súd hodnotil vzťah príčinnej súvislosti medzi konaním ţalovaného a spôsobenou
škodou (v tomto smere by odvolací súd nemohol odkázať na rozsudok prvostupňového súdu,
ktorý po tom, ako usúdil, ţe nedošlo ku škode, uţ nemusel pristúpiť k skúmaniu splnenia
ďalšieho predpokladu zodpovednosti za škodu – príčinnej súvislosti). Uvedená skutočnosť je
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.2 písm.c/ O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
jeho rozhodnutie podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243d
ods.1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta