Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/30/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. G., bývajúceho

v T., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom, Advokátska kancelária JUDr. S., so sídlom T.,

proti ţalovanému JUDr. L. P., advokátovi so sídlom v B., o náhradu škody vo výške

28 895,31 € spolu s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6 C

275/2005, v konaní o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo

7. októbra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo

7. októbra 2009, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou 9. decembra 2005 na Okresnom súde Topoľčany sa ţalobca domáhal

náhrady škody vo výške 870 500 Sk (28 895,31 eur) spolu s príslušenstvom, ktorú mu podľa

jeho tvrdenia spôsobil ţalovaný pri výkone advokátskej činnosti. Ţalovaný porušil svoje

povinnosti advokáta, keď na základe zmluvy o právnej pomoci nekonal riadne a včas pri

obstarávaní záleţitosti pre ţalobcu, ktorou bolo rokovanie o kúpe a príprava kúpnej zmluvy

týkajúcej sa pozemkov, ktoré chcel ţalobca kúpiť od predávajúceho – S.

Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 17. februára 2009 č. k. -157

ţalobu zamietol. Súd mal za preukázané, ţe účastníci súdneho konania uzatvorili 17. marca

2003 zmluvu o právnej pomoci, predmetom ktorej bolo usporiadanie majetkových vzťahov.

Na základe tejto zmluvy mal ţalovaný zastupovať ţalobcu pri rokovaní so S. vo veci

odkúpenia ich pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. obce T konkrétne išlo o parcelu č. X –

2

ostatné plochy vo výmere X, parcelu č. X zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m

2

a parcelu č. 1639 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m(ďalej len „pozemky“ alebo

„nehnuteľnosti“). Súčasne sa zmluvné strany dohodli na odmene za právnu pomoc, a to za

jeden úkon v čiastke l0 650 Sk (353,52 eur), plus 20% DPH.

Prvostupňový súd zistil, ţe v čase pred uzatvorením zmluvy o právnej pomoci ţalobca

osobne viedol rokovania so S. o kúpe predmetných pozemkov, ktoré uţíval bez toho, aby mal

uzatvorenú so S. nájomnú zmluvu, a ţe prebiehali najmä jednania o cene pozemkov. Listom z

11. marca 2003 S. oznámili ţalobcovi, ţe z dôvodu novej situácie v oblasti záujmu iných

právnických osôb o ich pozemky, mu dávajú moţnosť odkúpiť uvedené pozemky za nimi

2

poţadovanú cenu 400 Sk (13,28 eur) za m. Z listu ďalej vyplýva, ţe očakávajú odpoveď

ţalobcu do 22. marca 2003 a po tomto termíne budú hľadať inú právnu formu na

vysporiadanie ich dlhoročných majetkovo-právnych vzťahov. Uvedený list z 11. marca 2003

zaslal ţalobca ţalovanému, ktorý, podľa pečiatky jeho kancelárie, prijal tento list 17. marca

2003 a v tento deň ţalobca so ţalovaným uzatvorili zmluvu o právnej pomoci. Ţalovaný na

základe zmluvy o právnej pomoci začal viesť rokovania so zástupcami S., ktorí mu následne

pripravili poţadované podklady potrebné na prípravu kúpnej zmluvy, tieto však neboli

ţalovaným včas prevzaté a ţalovaný v primeranej lehote nepredloţil návrh kúpnej zmluvy S

S. napokon listom zo 17. júna 2003 oznámili ţalobcovi, ţe odstupujú od ponuky odpredať mu

vyššie uvedené pozemky a to z dôvodu, ţe ţalobca neakceptoval ich ponuky. Následne, 1.

júla 2003, uzatvorili S., ako predávajúci, so spoločnosťou M. so sídlom T. ako kupujúcim,

kúpnu zmluvu, ktorou predali kupujúcemu okrem iných i nehnuteľnosti, o ktoré mal predtým

záujem ţalobca.

Následne, kúpnou zmluvou uzatvorenou 12. decembra 2003 odkúpil ţalobca uvedené

pozemky od spoločnosti M. za celkovú cenu 1 566 900 Sk (52 011,55 eur), čo v prepočte

2

predstavuje 900 Sk (29,88 eur) za m. V danej veci ţalobca tvrdil, ţe škoda mu vznikla tým,

ţe ţalovaný ako advokát nekonal riadne a včas pri príprave a vyhotovení návrhu kúpnej

zmluvy, v dôsledku čoho neuzatvoril kúpnu zmluvu so S s kúpnou cenou 400 Sk (13,28 eur)

2

za mpozemkov, ale S. predali nehnuteľnosti spoločnosti M., od ktorej potom odkúpil

2

nehnuteľnosti, avšak za cenu 900 Sk (29,88 eur) za mpozemkov. Rozdiel celkových cien za

pozemky predstavuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody 870 500 Sk (28 895,31

eur).

Prvostupňový súd uviedol, ţe bolo povinnosťou ţalovaného chrániť práva a oprávnené

záujmy ţalobcu a mal konať tak, aby návrh zmluvy bol včas a riadne pripravený, uţ i

vzhľadom na obsah uvedeného listu S, ktorí v ňom uviedli, ţe očakávajú odpoveď do 22.

2

marca 2003 (na ponúknutú cenu 400,-Sk/ m) s upozornením, ţe po tomto termíne budú

hľadať inú právnu formu na vysporiadanie ich majetkovo-právnych vzťahov. Podľa

prvostupňového súdu ţalovanému nič nebránilo, aby konal včas a pripravil návrh zmluvy, k

čomu však došlo aţ 23. júna 2003, teda aţ po tom, keď ţalobca dostal list od S., ţe odstupujú

od svojej ponuky odpredať ţalobcovi predmetné pozemky. Týmto podľa prvostupňového

súdu moţno hovoriť o zaloţení zodpovednosti ţalovaného za škodu, ak by navrhovateľovi

takouto nečinnosťou škoda vznikla.

Prvostupňový súd sa ďalej zaoberal otázkou, či je splnený súčasne druhý predpoklad

zodpovednosti ţalovaného za škodu, ktorým je vznik škody. Podľa prvostupňového súdu

tento druhý predpoklad zodpovednosti ţalovaného nebol preukázaný ţalobcom, na ktorého

strane bolo dôkazné bremeno. Ţalobca, ako to vyplývalo z dokazovania, dlhšiu dobu a to ešte

predtým, ako uzatvoril s odporcom zmluvu o právnej pomoci, rokoval so S. o odkúpení

nehnuteľností, čo sa odkladalo najmä kvôli tomu, ţe sa nedokázali zhodnúť na cene, ktorá sa

postupne zniţovala, najskôr sa hovorilo o cene l 000 000 Sk (33193,92 eur), potom 600 Sk

2

(19,92 eur) aţ 650,Sk (21,58 eur) za m. S. neskôr oznámili výšku ceny 400 Sk (13,28 eur) za

2 2

ma nakoniec ţalobca odkúpil nehnuteľnosti od spoločnosti M. za 900 Sk (29,88 eur) za m,

čím vlastne naplnil svoj záujem vlastniť pozemky, na ktorých stáli budovy jeho prevádzky, a

preto touto kúpou nehnuteľností za uvedenú cenu nemoţno hovoriť o vzniku škody na jeho

strane tým, ţe by došlo k zníţeniu jeho majetku, keď na základe uvedenej kúpnej zmluvy

nadobúdal nehnuteľností do vlastníctva a týmto došlo k rozmnoţeniu jeho majetku.

K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd tieţ na základe oznámení viacerých realitných

kancelárií, podľa ktorých sa v čase, keď ţalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou M.

predávali obdobné nehnuteľnosti za cenu 1 000 Sk (33,19 eur) aţ l 200 Sk (39,83 eur). Podľa

prvostupňového súdu nemôţe byť cena, za ktorú ţalobca odkúpil uvedené nehnuteľnosti,

sama o sebe rozhodujúcou príčinou, od ktorej by sa mohol odvíjať rozsah skutočnej škody a

to s poukazom na to, ţe na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobúdal navrhovateľ určité

hodnoty vo forme nehnuteľností do jeho vlastníctva. Preto súd vzhľadom na túto skutočnosť

ţalobu zamietol, pretoţe ţalobca nepreukázal vznik škody. Súd sa tieţ zaoberal vznesenou

námietkou premlčania zo strany ţalovaného a dospel k záveru, ţe táto námietka premlčania

nie je dôvodná.

Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Nitre rozsudkom zo

7. októbra 2009 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe

ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 28 895,31 eur (870 500 Sk) spolu s 13%

úrokmi z omeškania ročne od 30. novembra 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania

vo výške 7 062 eur (212 749,81 Sk) na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa,

ţe ak by ţalovaný poskytol právnu pomoc ţalobcovi riadne a včas a ak by nebolo došlo k

nečinnosti, prieťahom alebo k inému zanedbaniu povinností, dalo sa predpokladať, ţe by

2

predávajúci – S. odpredali pozemky ţalobcovi za kúpnu cenu 400 Sk/m, vzhľadom na ich

ponuku z 11. marca 2003. Podľa názoru odvolacieho súdu však ţalovaný, napriek rokovaniu

so zástupcami vlastníka pozemkov, konal liknavo, s prieťahmi, resp. aj nekonal, a tak došlo k

tomu, ţe listom zo 17. júna 2003 vlastník pozemkov odstúpil od rokovaní, týkajúcich sa

prevodu pozemkov na ţalobcu a tieto pozemky predal inému subjektu a to obchodnej

spoločnosti M.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa však odvolací súd zaujal jednoznačné stanovisko,

ţe rozdiel medzi cenou za pozemky ponúknutou ţalobcovi S.S. B. a cenou, za ktorú kúpil

uvedené pozemky od spoločnosti M. je skutočnou škodou, lebo o sumu 870 500 Sk (28

895,31 eur) sa zmenšil majetok ţalobcu, pretoţe o túto sumu musel ţalobca zaplatiť viac, ako

by bol zaplatil, keby bol realizovaný prevod vlastníctva od predchádzajúceho vlastníka – S..

Podľa odvolacieho súdu, skutočnosť, ţe ţalobca kúpil nehnuteľnosti a nadobudol ich do

svojho vlastníctva, je síce zväčšením jeho majetku, ale o hodnotu týchto nehnuteľností nejde,

pretoţe ide iba o to, ţe tieto nehnuteľnosti nadobudol za vyššiu cenu, za akú ju pri

očakávanom chode udalostí ,pri riadnom splnení si povinností advokáta mohol nadobudnúť.

O túto sumu sa reálne zmenšil majetok ţalobcu a tým utrpel škodu, a to škodu skutočnú.

Podľa záveru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti

advokáta za škodu podľa zákona o advokácii (). Súd sa

zaoberal i tým, či sa advokát prípadne nezbavil svojej zodpovednosti v zmysle § 21 ods. 4

o advokácii. Bolo jeho povinnosťou preukázať, ţe škode nemohol

zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho ţiadať. Ţalovaný advokát

však nechránil práva a oprávnené záujmy klienta, keď nekonal riadne a včas, a práve pre jeho

nečinnosť a prieťahy nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva

medzi S. a ţalobcom. Podľa odvolacieho súdu ţalovaný advokát nepreukázal nijakým

hodnoverným, jasným a jednoznačným, pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom, ţe škode

nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho ţiadať.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý má sám právnické

vzdelanie (preto sa na neho nevťahuje povinnosť byť zastúpený advokátom) a namietal, ţe

rozsudok krajského súdu, je nesprávny, nakoľko odvolací súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolateľ tieţ uviedol, ţe rozsudok

odvolacieho súdu je moţné povaţovať za arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov. Podľa jeho názoru sa odvolací súd nevysporiadal s jeho argumentáciou

a s vykonanými dôkazmi, ktoré svedčia v prospech jeho tvrdení, čo moţno povaţovať za

odňatie moţnosti ţalovaného konať pred súdom v zmysle Podľa

dovolateľa je uvedený dovolací dôvod naplnený aj tým, ţe je napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu je tzv. “prekvapivým rozhodnutím“. Rozsudok odvolacieho súdu spočíva aj

na nesprávnom právnom posúdení, keď odvolací súd pochybil pri subsumpcii skutkových

okolností prípadu pod hypotézy právnych noriem, ktorých aplikácia v tomto prípade

prichádza do úvahy, v dôsledku čoho tieto právne normy nesprávne aplikoval. Nakoniec

dovolateľ uviedol, ţe v konaní súdu došlo k porušeniu zásady procesnej rovnosti a zásady

rovnosti zbraní, keď odvolací súd na neho preniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky kúpnej

ceny, ktoré malo zaťaţovať ţalobcu a týmto je podľa konanie

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ na podporu svojich tvrdení uviedol, ţe nebola splnená ani jedna

z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne uviedol, ţe z jeho strany nedošlo

k porušeniu jeho právnej povinnosti, keďţe pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnych

sluţieb dostal od navrhovateľa jednoznačnú úpravu ohľadom kúpnej ceny za predmetné

2

pozemky, ktorá podľa poţiadavky ţalobcu nesmela presiahnuť 340 Sk za m. Nepredloţenie

kúpnej zmluvy S. nebolo teda porušením povinností, ale naopak konaním v súlade

s ustanoveniami Občianskeho a . Podľa dovolateľa súd nemal

ţiadnym relevantným spôsobom preukázané, ţe ţalobca akceptoval kúpnu cenu vo výške 400

2

Sk za m, a nemal preukázanú úpravu ohľadom výšky kúpnej ceny za pozemky ani v inej

sume, to znamená ţe nezistil v úplnosti, aký bol obsah zmluvného vzťahu zaloţeného medzi

ţalobcom a ţalovaným zmluvou o poskytnutí právnych sluţieb. Ak však súd nezistil, aký mal

tento právny vzťah obsah, nemohol zistiť ani to, či prípade konkrétneho konania alebo

nekonania ţalovaného došlo z jeho strany k porušeniu mandatára či príkazníka. Dovolateľ

ďalej namietal vyčíslenie škody zo strany ţalobcu, pričom podľa jeho názoru sa táto škoda

odvíja od ceny pozemkov, ktorú poţadovali S., ktorú však ţalobca nikdy nezaplatil, išlo teda

o hypotetickú cenu, preto ani nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku ţalobcu a skutočná škoda

ţalobcovi nevznikla. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe ţiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani

výšku ceny, za ktorú ţalobca kúpil pozemky od spoločnosti M., keďţe v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou M. uţ ţalobcu nezastupoval

a neposkytoval mu právne sluţby. Z tohto hľadiska, ak by sa aj hypoteticky uvaţovalo

o určitej majetkovej ujme, ktorá by ţalobcovi vznikla v dôsledku skutočnosti, ţe zaplatil za tie

isté pozemky vyššiu kúpnu cenu, nemôţe za túto ujmu zodpovedať on, keďţe neexistuje

ţiaden vzťah, a teda ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním či nekonaním a výškou

kúpnej ceny dohodnutej medzi spoločnosťou M. a ţalobcom. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe povaţuje rozsudok odvolacieho

súdu za vecne aj procesne správny. Súhlasil so závermi a argumentáciou odvolacieho súdu

o tom, ţe ţalovaný si neplnil povinnosti advokáta vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, bol

nečinný a liknavý a v priamej súvislosti s týmto porušovaním povinností advokáta mu vznikla

škoda. Ţalobca uviedol, ţe je na mieste poţadovať od ţalovaného, aby preukázal existenciu

limitujúceho príkazu ţalobcu ohľadom kúpnej ceny. Takýto príkaz podľa ţalobcu ani

2

neexistoval, pretoţe ţalobca akceptoval kúpnu cenu 400 Sk m, teda v takej výške, v akej ju

poţadovali S., a ţalovaný mal teda dotiahnuť rokovania do úspešného konca tak, aby došlo

k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Ţalobca trval na tom, ţe preukázal aj vznik škody, pričom

touto škodou je rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú kúpil pozemky od spoločnosti M. a

kúpnou cenou, ktorú by dosiahol pri obvyklom chode vecí so S., pokiaľ by zo strany odporcu

nedošlo k porušeniu jeho právnych povinností. Mal za to, ţe boli splnené všetky predpoklady

pre zodpovednosť ţalovaného ako advokáta za škodu, a preto navrhol dovolanie ţalovaného

zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Podľa o advokácii (ďalej len „“), ktorý

treba v danej veci aplikovať z dôvodu, ţe k tvrdenému vzniku škody došlo v roku 2003 (t. j.

za účinnosti tohto zákona), advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil

v súvislosti s výkonom advokácie ( ); zodpovednosť advokáta

sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom (§ 21 ods. 2

). Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáţe, ţe škode

nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho ţiadať (§ 21 ods. 4

). určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo

zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorá má z hľadiska platnej zákonnej typológie

záväzkov všeobecnú povahu zmluvy mandátnej alebo príkaznej. Ustanovenia zákona

o advokácii upravujúce práva a povinnosti advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu

spôsobenú klientovi ( aţ ), predstavujú osobitnú právnu normu

(lex specialis) vo vzťahu k tým ustanoveniam a Občianskeho

zákonníka, ktoré stanovujú práva a povinnosti mandatára resp. príkazníka.

Všeobecne treba uviesť, ţe zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi

v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle je tzv. objektívnou

zodpovednosťou, teda zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nie je teda dôleţité, či ju

advokát spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Táto zodpovednosť je zaloţená na

súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: 1) výkon advokácie, 2) vznik škody a 3) príčinná

súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov

zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto

smere poškodený.

1) Výkon advokácie

Z ustanovenia moţno vyvodiť, ţe výkonom advokácie

je najmä obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických osôb pred

súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín, poskytovanie

právnych rád a spracovávanie právnych rozborov. O výkon advokácie relevantný z hľadiska

ide bezpochyby najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom

advokát porušuje povinnosti stanovené . Zodpovednosť advokáta teda

nie je daná v kaţdom prípade, keď napr. ním zastupovaný klient nebol v určitom konaní

úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom

porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (pozri ).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu podľa § 21 zákona

o advokácii je teda porušenie právnej povinnosti resp. existencia úkonu, ktorý je v rozpore

s objektívnym právom, obdobne ako je tomu pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa

(pozri ).

V zmysle je advokát pri výkone advokácie povinný

zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa

príkazmi klienta. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného,

konať pri tom svedomite, dôsledne vyuţívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo

podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné (§ 13 ods. 2 zákona o

advokácii). Advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna

( ). V zmluve o právnej pomoci uzatvorenej medzi ţalobcom

a ţalovaným 17. marca 2003 je predmet právnej pomoci určený ako „usporiadanie

majetkových vzťahov“. Aj z takto všeobecne určeného predmetu zmluvy je moţné určiť, ţe

povinnosťou advokáta bolo vykonávanie činnosti smerujúcej k uzatvoreniu kúpnej zmluvy

medzi jeho klientom a S. Podľa dovolacieho súdu, okrem povinnosti vypracovať kúpnu

zmluvu a zaslať ju predávajúcemu, vplývali ţalovanému zo zmluvy o právnej pomoci aj

ďalšie povinnosti súvisiace s činnosťou týkajúcou sa obstarania kúpy nehnuteľností pre

svojho klienta. Súčasťou týchto ďalších povinností bola predovšetkým povinnosť advokáta

komunikovať s predávajúcim, informovať klienta o okolnostiach a postupe pri vybavovaní

jeho veci a tieţ povinnosť prijímať, korigovať alebo odmietať návrhy predávajúceho a to

v súlade s pokynmi svojho klienta.

Na základe listu S. z 11. marca 2003, ktorý bol ţalovanému doručený 17. marca 2003,

2

mal ţalovaný vedomosť o tom, ţe predávajúci poţaduje cenu 400 Sk za mpredmetných

pozemkov, ţe očakáva odpoveď do 22. marca 2003 a ţe po tomto termíne bude hľadať inú

právnu formu na vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov so ţalobcom. S. na základe

ďalšieho listu zo 17. júna 2003, ktorý adresovali ţalobcovi, odstúpili od svojej ponuky predať

pozemky ţalobcovi a ako dôvod odstúpenia od svojej ponuky uviedli skutočnosť, ţe od 11.

marca 2003 do 17. júna 2003 ţalobca neakceptoval ich ponuku na odkúpenie pozemkov a ţe

od jeho právneho zástupcu neobdrţali návrh kúpnej zmluvy (č. l. 43).

2

Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca nesúhlasil s navrhovanou cenou 400 sk/mpričom bol

ochotný zaplatiť maximálne 344 Sk za m, a teda hlavným dôvodom, prečo nemohol

predávajúcemu predloţiť návrh kúpnej zmluvy bola skutočnosť, ţe mu chýbal pokyn jeho

klienta týkajúci sa výšky kúpnej ceny. Ak by ţalovaný uţ v začiatkoch poskytovania právnej

pomoci pre ţalobcu postupoval svedomite a dôsledne, tak ako mu to ukladá zákon

o advokácii, bol by písomne reagoval na návrh predávajúceho z 11. marca 2003, ktorého

2

obsahom bola ponuka predať pozemky ţalobcovi za cenu 400 Sk za m, a to tak, ţe v súlade

s pokynom svojho klienta by buď návrh akceptoval, alebo v prípade, ţe ţalobca nesúhlasil

s uvedenou cenou, by navrhol predávajúcemu zníţenie kúpnej ceny. Ţalovaný síce vstúpil do

ústneho rokovania so S., avšak podľa ich vyjadrenia v liste, ktorým odstúpili od svojej

ponuky, bol jeden z dôvodov odstúpenia ten, ţe ţalobca ani neakceptoval ich ponuku na

odkúpenie pozemkov a tak sa svojou ponukou uţ necítili byť viazaní. Ako vyplýva zo

svedeckých výpovedí, ţalovaný nepostupoval riadne ani pri prevzatí dokladov potrebných pre

prípravu kúpnej zmluvy, ktoré pre ţalovaného uloţil zástupca S. na ich vrátnici, keď sa tieto

doklady po týţdni vrátili S. spať ako neprevzaté ţalovaným (č. l. 21, 101, 103). K tvrdeniu

ţalovaného, ţe nemohol predloţiť návrh kúpnej zmluvy z dôvodu chýbajúceho pokynu

svojho klienta o tejto cene dovolací súd uvádza, ţe ak jediným sporným bodom kúpnej

zmluvy bola kúpna cena, ţalovanému nič nebránilo vypracovať návrh kúpnej zmluvy,

v ktorom kúpna cena ešte nebola definitívne určená, pričom samotná cena mohla byť ešte

predmetom následného rokovania medzi predávajúcim a kupujúcim. Ţalovaný predloţil návrh

kúpnej zmluvy aţ po tom, ako S. odstúpili od svojej ponuky, teda takmer po 3 mesiacoch od

uplynutia konečného termínu stanoveného predávajúcim na vyjadrenie sa k jeho návrhu.

Čiastočne moţno súhlasiť s tvrdením ţalovaného, ţe k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo aj za

prispenia dôvodov, ktoré neboli na jeho strane. Dovolací súd však komplexne posudzoval

konanie ţalovaného pri zastupovaní ţalobcu vo veci usporiadania majetkových vzťahov

a usúdil, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť stanovenú konať pri

zastupovaní svojho klienta svedomite, riadne a včas. Treba dodať, ţe svedomitým konaním

advokáta nie je také konanie, ktoré nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného

záujmu o klienta a jeho vec.

2) Vznik škody

Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle

rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

peňaţného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou

škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníţenie či iné znehodnotenie

existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá

predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaloţiť pre uvedenie veci do predošlého stavu

(pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené

zväčšenie alebo prekazené budúce rozmnoţenie majetku poškodeného), ktorý bolo moţné

očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej

udalosti.

Ţalobca si vyčíslil škodu v tom zmysle, ţe na základe nekonania ţalovaného musel

2

zaplatiť za predmetné pozemky o 500 Sk za mviac, teda celkovo o 870 500 Sk viac, ako by

zaplatil, keby mal moţnosť kúpiť tieto pozemky od ich pôvodného vlastníka – S. Ak by pri

dovolací súd pri posudzovaní škody izoloval samotnú kúpu pozemkov ţalovaným od

okolností, ktoré predchádzali kúpe a neprihliadal by na skutočnosť, ţe ţalobca mal moţnosť

2

kúpiť pozemky o 500 Sk/mlacnejšie, musel by konštatovať (tak ako prvostupňový súd), ţe

ku vzniku škody nedošlo, keďţe nadobudnutie veci za peňaţnú protihodnotu nemoţno

povaţovať za zníţenie existujúceho majetkového stavu ţalobcu. V tomto prípade je však

potrebné skúmať vznik škody aj vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali jej vzniku,

pričom má význam predovšetkým tá skutočnosť, ţe ţalobca mal reálnu moţnosť kúpiť

uvedené pozemky za cenu niţšiu o 870 500 Sk oproti cene, za ktorú tieto pozemky neskôr

kúpil. Na základe skutočnosti, ţe ţalovaný kúpil uvedené pozemky od spoločnosti M. za

vyššiu cenu, neţ za akú mohol tieto pozemky reálne kúpiť od S., sa zníţil majetkový stav

ţalobcu oproti stavu, ktorý by nastal, ak by ţalovaný uskutočnil kúpu pozemkov od S.. Týmto

bol teda zaloţený aj druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody.

3) Príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody

O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov

(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný

vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola

príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej

súvislosti môţe byť vţdy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina

ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny

a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R

21/1992, porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

V postupnom slede javov je kaţdá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom

niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť

však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je

„priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)

predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený – nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu

(porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Ak sa teda v konkrétnom prípade zdá, ţe viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku

škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (v tomto prípade konanie advokáta) je tou

skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti

pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila

ako príčina škody.

Odvolací súd zaloţil zodpovednosť ţalovaného za škodu iba na základe zistenia

skutočností, ţe ţalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo a ţe

ţalovanému vznikla skutočná škoda a pritom sa nezaoberal skutočnosťou, či existoval vzťah

príčinnej súvislosti medzi porušením povinností ţalovaného a vzniknutou škodou. Treba

zdôrazniť (v rámci uţ spomenutej postupnosti javov), ţe nie kaţdé zanedbanie, porušenie

alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za

škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta

neznamená automaticky vznik jeho zodpovednosti za škodu na strane klienta. Dovolací súd

tieţ uvádza, ţe na základe logickej postupnosti pri zisťovaní predpokladov zodpovednosti za

škodu by sa odvolací súd mohol zaoberať vzťahom príčinnej súvislosti medzi konaním

advokáta a spôsobenou škodou aţ po tom, ako by usúdil, ţe sú splnené prvé dva predpoklady

zodpovednosti za škodu. Odvolací súd však po tej časti svojho rozsudku, v ktorej ustálil, ţe

ţalovaný porušil svoje povinnosti advokáta a ţe ţalobca utrpel škodu iba konštatoval, ţe sú

splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 21 ods. 1 zákona

advokácii.

Najvyšší súd teda dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov, keďţe z neho nemoţno bez ďalšieho jednoznačne vyvodiť, ako

odvolací súd hodnotil vzťah príčinnej súvislosti medzi konaním ţalovaného a spôsobenou

škodou (v tomto smere by odvolací súd nemohol odkázať na rozsudok prvostupňového súdu,

ktorý po tom, ako usúdil, ţe nedošlo ku škode, uţ nemusel pristúpiť k skúmaniu splnenia

ďalšieho predpokladu zodpovednosti za škodu – príčinnej súvislosti). Uvedená skutočnosť je

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

jeho rozhodnutie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

ods.1 ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta