Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/144/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : R. M., bývajúci

v B., zastúpený Mgr. E. Š., advokátom v B., proti žalovanému : S., so sídlom P., o náhradu

škody vo výške 455 000,- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 11.marca 2008 sp. zn. ,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. marca 2008 sp . zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 4. decembra 2007 č.k. -170

(v poradí druhým – pozn. dovolacieho súdu) uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu

455 000,- Sk v lehote troch dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň uložil žalovanému

zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 133 095,- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu

Mgr. E. Š.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o právnom základe pohľadávky rozhodol

podľa . Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že

žalovaný ako právnická osoba mal doručiť žalobcovi zásielku do vlastných rúk. Žalovaný

prostredníctvom svojich pracovníkov doručil zásielku určenú do vlastných rúk inej fyzickej

osobe než je žalobca. Žalovaný podľa a bol v čase

doručovania výlučným nositeľom práv dopravovať otvorené alebo uzavreté písomnosti

určitým adresátom a to na základe poštovej výhrady. Zásielku určenú do vlastných rúk

žalobcu žalovaný na doručenie od odosielateľa V. prevzal ale adresátovi – žalobcovi

nedoručil. Neurobil tak a neoznámil závadu v doručení ani v rámci reklamácie doručovania

tejto zásielky. V dôsledku toho, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť doručiť

zásielku do vlastných rúk žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením bolo voči

žalobcovi začaté konanie, v ktorom dostal zákaz nakladania so svojim majetkom. V dôsledku

zákazu nakladania s majetkom žalobca potom nemohol dodržať svoje záväzky zo zmluvy

o budúcej zmluve a v dôsledku nedodržania záväzkov zo zmluvy o budúcej zmluve mu

vznikla škoda (náhrada škody svedkovi H.), ktorej náhradu si neuplatnil v tomto konaní

a ďalším preukázaným dôsledkom je, že žalobca neuzavrel v zmluve o budúcej zmluve

dohodnutú nájomnú zmluvu a tým mu vznikla majetková ujma spočívajúca v tom, že žalobca

po dobu 10 rokov nepoberal nájomné. V tomto prípade sa žalobca domáha náhrady z titulu

ušlého majetkového prospechu. Za týchto okolností predmetom náhrady škody nie je

skutočná škoda, teda to, čo z majetku poškodeného žalobcu odišlo, ale v peniazoch

vyjadriteľná ujma, ktorá spočíva v tom, že zavinením žalovaného nedôjde na strane žalobcu

k očakávanému zväčšeniu majetkového stavu žalobcu. Uvedené skutočnosti viedli súd

k tomu, aby žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady škody v zmysle

vo výške uplatnenej žalobou.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. marca 2008

č.k. -209 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. Zaviazal

žalobcu zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 54 600,- Sk do troch

dní a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa právny základ pohľadávky posúdil podľa

ustanovenia a 417 a dospel k záveru, že žalovaný tým, že

žalobcovi nedoručil platobné výmery nespôsobil a ani spôsobiť nemohol škodu, keď táto nie

je ničím ani preukázaná a odôvodnená. Ak by si totiž žalobca splnil svoje povinnosti zákonne,

a zaplatil odvody Všeobecnej zdravotnej poisťovni podľa výmerov z roku 1998 nebolo

by došlo k začatiu exekučného konania. Bolo by preto v rozpore s ustanovením § 307

a s dobrými mravmi aby žalobcovi, ak si nesplnil svoje zákonné povinnosti, neplatil zdravotné

odvody (o čom vedel), ani nepožiadal Mesto B. o vydanie zmluvy a nevyužil zákonné

podmienky, ako sú námietky voči oznámeniu o začatí exekúcie, bol povinný žalovaný

zaplatiť akúkoľvek škodu, keby aj bola žalobcovi vznikla.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, ktorého prípustnosť

odôvodňoval ustanovením a dôvodnosť ustanovením

Navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že žalovaný ako právnická osoba mal doručiť

žalobcovi zásielku do vlastných rúk. Žalovaný doručil zásielku určenú do vlastných rúk inej

osobe, ako je žalobca, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané a dokonca ani krajský súd

o uvedenej skutočnosti nepochybuje. Žalovaný zároveň ani svoje pochybenie neoznámil

v rámci reklamácie doručovania zásielky. V dôsledku toho, že žalovaný porušil svoju

zákonnú povinnosť doručiť zásielku do vlastných rúk žalobcu a v priamej príčinnej súvislosti

s týmto porušením bolo voči žalobcovi začaté exekučné konanie, v ktorom dostal zákaz

nakladania so svojim majetkom. V dôsledku zákazu nakladania s majetkom nemohol žalobca

dodržať záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve a v dôsledku nedodržania záväzku mu vznikla

majetková ujma spočívajúca v tom, že počas desať rokov nepoberal od nájomcu nájomné,

pričom jediným dôvodom neuzavretia zmluvy boli vyššie spomínané skutočnosti na strane

žalobcu. Má za to, že odvolací súd neposudzoval vec z hľadiska objektívnej zodpovednosti

škodcu ale z pohľadu ochrany monopolnej inštitúcie, flagrantne porušujúcej svoje zákonom

zverené povinnosti.

Žalovaný vo svojom vyjadrení sa stotožnil s právnymi závermi odvolacieho súdu

s tým, že považuje dovolanie podané žalobcom za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Existenciu vád konania v zmysle ustanovenia , dovolateľ

nenamietal a vady uvedenej povahy nevyšli najavo v dovolacom konaní.

Dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (dovolací dôvod podľa ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť

použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich

zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže,

že škodu nezavinil.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420

je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym

právom (s právnym poriadkom), ďalej existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť

medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Ak boli tieto predpoklady

zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok

ustanovenia sa škodca môže zodpovednosti zbaviť.

Porušením právnej povinnosti je chápaný objektívne vzniklý rozpor medzi tým, ako

právnická (fyzická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať

mala, aby spĺňala povinnosť ukladanú jej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou.

Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná

súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej

rozsahom ako následkom týchto príčin.

Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa)

v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,

t.j. peniazmi. Ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde

v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať

s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom

škody, v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych

súvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou vzťah príčiny

a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť

riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať

zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce

časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri

posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť,

ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom

niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť

však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je

totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)

predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Zavinenie je v právnej teórii i praxi chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému

konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto

konania. Oslobodenie zo zavinenia v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho

zákonníka potom znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za

škodu musí preukázať, že škodu nezavinil (vyvinenie alebo exkulpácia), t.j. musí preukázať

okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať o tom, že škode vzniknutej porušením

právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré na ňom

bolo možné – objektívne posudzované – za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať.

V danej veci je uplatnený nárok na náhradu škody, pričom zodpovednosť žalovaného

je odôvodnená z toho, že prostredníctvom svojich pracovníkov doručil zásielku určenú do

vlastných rúk inej fyzickej osobe než je žalobca, neurobil tak a neoznámil závadu v doručení

ani v rámci reklamácie doručovania tejto zásielky a v príčinnej súvislosti s týmto porušením

bolo voči žalobcovi začaté exekučné konanie, v ktorom dostal zákaz nakladania so svojim

majetkom a v dôsledku zákazu nakladania s majetkom žalobca nemohol dodržať svoje

záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve a spôsobil tak žalobcovi škodu vo forme ušlého zisku

predpokladaného na základe zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi žalobcom a pánom H.

( ) dňa 2.9.1998.

Zamietavé rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo záveru, že právne posúdenie

nároku žalobcu súdom prvého stupňa podľa ustanovenia nie je správne.

Citujúc ustanovenia a 417 ods. 1 odvolací súd uzavrel, že ak by si žalobca splnil

svoje zákonné povinnosti (zaplatil odvody do zdravotného poistenia), nebolo by došlo

k začatiu exekučného konania. Bolo by preto v rozpore s § 307 a dobrými mravmi, aby bol

žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi akúkoľvek škodu aj keby bola žalobcovi vznikla. V tejto

súvislosti uviedol, že výška škody nie je ničím preukázaná a odôvodnená. Takýto záver

odvolacieho súdu však nemožno považovať za správny.

Na rozdiel od odvolacieho súdu má dovolací súd za to, že hmotnoprávne je potrebné

posúdiť nárok žalobcu podľa ustanovenia . V tejto súvislosti je

potrebné skúmať predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia

a to protiprávny úkon, existenciu škody, príčinnú súvislosť

medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody ako aj zavinenie, ktoré dovolací súd

obsahovo vymedzil vyššie. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať príčinnej súvislosti

(kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody (v danom prípade

je to ušlý zisk).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním napadnutý

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené svojim uznesením (§ 243b

ods. 4 ) zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej

Bystrici na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: