Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/23/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. E. D. X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie 2.942,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 8.10.2024 č.k. -119, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému 100 % náhrady trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , (ďalej len „“ alebo „OZ“), / o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

2. Vecne dôvodil, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody v podobe nákladov žalobcom vynaložených na znovupripojenie bytu v jeho vlastníctve na spoločné vykurovacie rozvody v bytovom dome, a to výške 2.942,40 eura s príslušenstvom s úrokom z omeškania 9,50 % ročne od 7.9.2023 do zaplatenia, ktorý nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaný neoprávneným zásahom (ktorý je potvrdený právoplatným súdnym rozhodnutím Okresného súdu Galanta) odpojil byt žalobcu od centrálneho vykurovania bytového domu, pričom pre účely zabezpečenia možnosti vykurovania, bolo opätovne potrebné vykonať technické úkony smerujúce k znovunapojeniu bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukazoval na zmenu v spôsobe vykurovania bytu v roku 2003, kedy bol jeho výlučným vlastníkom, a následne v zmysle predloženého predpisu zálohových platieb platného od roku 2004, neplatil žiadne zálohové ani iné platby za vykurovanie. Žalobca so svojou manželkou nadobudol byt č. X od žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2008, pričom o druhu vykurovania tohto bytu boli žalovaným riadne informovaní, čo ako kupujúci potvrdili v čl. III ods. 3.4 kúpnej zmluvy. Žalovaný predmetný byt naďalej užíval, avšak od času kedy byt č. X opustil, so žalobcom sa neúspešne pokúšal dohodnúť na spôsobe úhrady nákladov spočívajúcich vo vykurovaní bytu. Žalobca odmietal za vykurovanie predmetného bytu žalovanému uhrádzať akúkoľvek pomernú časť nákladov vynakladaných žalovaným následkom čoho bolo žalobcom uvádzané zastavenie prívodu tepla z vykurovacieho zariadenia žalovaného. Žalovaný nijakým spôsobom nezasiahol do existujúcich rozvodov kúrenia, žiadne rozvody neodstránil a teda

skutočnosť, že žalobca nevyužil existujúce rozvody k pripojeniu na ústredné kúrenie považoval za špekulatívne konanie s cieľom finančne uškodiť žalovanému.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie vykonal dokazovanie predžalobnou výzvou, doručenkou, oboznámením sa s obsahom uznesenia OS Galanta č.k. -33, upovedomením o začatí exekúcie, faktúrou č. 470/2021, zápisnicou, kúpnymi zmluvami, montážnymi listami meradla, vyúčtovaním služieb, fotodokumentáciou a ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise.

4. Z vykonaného dokazovania bol preukázaný skutkový stav, podľa ktorého sú strany sporu blízkymi osobami prvého stupňa pobočného radu. Žalovaný kúpnou zmluvou z 9.4.2008 previedol vlastnícke právo k bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. p. vo vchode č. 5 bytového domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemkoch parcely registra „C“ č. 45 o výmere 315 m2, zastavaná plocha a nádvorie, vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemkom, na ktorých sa nachádza bytový dom, vo veľkosti 970/10000-in, zapísaný LV č. XXXX pre kat. úz. D. na žalobcu a jeho manželku ako kupujúcich do BSM 1/1. Žalobca disponuje vlastníckym právom k predmetnému bytu doposiaľ. V rovnakom bytovom dome vlastní byt aj žalovaný, pričom ide o byt č. X nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. 5 bytového domu, vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, príslušenstvom bytu je i pivnica. Užívanie bytu žalobcu žalovaným v presne nezistenom čase nasledujúcom po čase prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalobcu žalovaný účinne nepoprel, v dôsledku čoho možno uvedenú skutočnosť považovať za nespornú. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný zrealizoval v byte č. X alternatívnu formu vykurovania bytu nezávislú na centrálnom vykurovaní v podobe inštalovania vlastného vykurovacieho zariadenia (kotla) na účel vykurovania bytu č. X a č. X v rámci bytového domu. Sporným v konaní bol čas realizácie tejto alternatívnej formy vykurovania, nakoľko žalovaný v rámci odporu proti platobnému rozkazu tvrdil, že alternatívne vykurovanie bytu žalobcu realizoval ešte v čase, kedy vlastníckym právom k bytu disponoval on, a to v roku 2003, o ktorej skutočnosti žalobca vedel, a ktoré tvrdenie dôkazne podložil výrobným štítkom alternatívneho vykurovacieho telesa (kotla) z roku 2003, ako aj predpis zálohových platieb platný od roku 2004, z obsahu ktorého vyplynulo, že ani žalovaný (v tom čase vlastniaci a obývajúci byt žalobcu), ani stará matka strán sporu v tom čase obývajúca byt č. X umiestnený v rovnakom bytovom dome, neplatili zálohové ani žiadne iné platby za vykurovanie predmetných bytov. Nadôvažok, poukázal na obsah doložených montážnych listov SPP, a.s., z ktorých je zrejmé, že oba byty boli vykurované vlastným vykurovacím telesom. V konečnom dôsledku o vedomosti alternatívneho spôsobu vykurovania svedčí i čl. III bod 3.4 kúpnej zmluvy z 9.4.2008.

5. V písomnej reakcii žalobcu tento na margo času realizácie alternatívneho vykurovania uviedol, že hoci vyššie uvedenú časť procesnej obrany produkovanej žalovaným považuje za irelevantnú v snahe vyviniť sa, a to z dôvodu, že skutkový stav veci samej je preukázaný a deklarovaný obsahom uznesenia OS Galanta sp. zn. z 1.3.2021 o nariadení neodkladného opatrenia, proti ktorému sa žalovaný ani neodvolal (a teda tam deklarované podstatné skutočnosti nepoprel), ktoré rozhodnutie podľa žalobcu predstavuje prekážku res iudicata; nemôže zaujať jednoznačné stanovisko k tomu, či bol alebo nebol byt č. X v čase prevodu vlastníckeho práva na žalobcu už vybavený alternatívnym vykurovaním, avšak sa domnieval, že skôr nie, nakoľko ak by tomu tak bolo a žalovaný by ho najmä o tom pred uzatvorením kúpnej zmluvy riadne informoval, s najväčšou pravdepodobnosťou by od uzatvorenia kúpnej zmluvy ustúpil, a to v kontexte právnej povinnosti determinovanej ust. by minimálne overil legitímnosť takejto formy vykurovania. Následne poprel, že by ho žalovaný o existencii alternatívneho vykurovania informoval či už v čase predchádzajúcom uzatvoreniu zmluvy alebo kedykoľvek potom. Na ostatnom pojednávaní žalobca vyjadril presvedčenie, že tvrdenie žalovaného o realizácii alternatívneho vykurovania v čase pred prevodom vlastníctva k bytu na žalobcu je nepreukázaným.

6. Primárne súd prvej inštancie konštatoval, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia OS Galanta č.k. -33 zo dňa 1.3.2021, ktorým súd žalovanému výrokovou časťou rozhodnutia uložil povinnosť sprístupniť žalobcovi pivničný priestor prislúchajúci k bytu č. X do právoplatného skončenia konania vo veci samej nevykazuje čo do právnych účinkov atribút záväznosti podľa ust. (súd jeho obsahom v tomto konaní viazaný nie je, pričom záväznou časťou sa rozumie právoplatná výroková časť); rovnako vychádzajúc z označenia predmetu konania vo veci samej tak ako je to uvedené v záhlaví uznesenia, nemôže ísť vo vzťahu k tomuto konaniu (o splnenie povinnosti v podobe zaplatenia

peňažnej sumy) o prekážku res iudicata podľa ust. , nakoľko zjavne nejde o rovnakú vec, čím hypotéza ust. naplnená nie je, a teda prípadná aplikácia procesnej sankcie ust. je vylúčená. V danom kontexte súd prvej inštancie poznamenal, že ak by existencia právoplatného uznesenia OS Galanta č.k. -33 skutočne predstavovala vo vzťahu k predmetnému konaniu prekážku právoplatne rozhodnutej veci, súd by konanie musel zastaviť, t.j. nerozhodoval by v tejto veci v jej merite. Vonkoncom nie nepodstatným je však ten fakt, že záväzná časť rozsudku je časť výroková (nie odôvodnenie), s čím plne korešponduje ust. explicitne vylučujúce možnosť podania odvolania proti odôvodneniu rozhodnutia.

7. Irelevantnou podľa súdu prvej inštancie bola i argumentácia žalobcu o tom, že nepodaním opravného prostriedku proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia žalovaným ako tam procesne neúspešnej strane, tento fakticky potvrdil správnosť obsahu rozhodnutia v dôsledku absencie uvedených právnych účinkov nepodania odvolania v platnej zákonnej úprave. Možnosť podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydanému súdom v rámci civilného sporu predstavuje procesné právo neúspešnej strany, nie jej povinnosť, pričom žiadne ustanovenie zákona nepriznáva rezignácii na podanie odvolania prípadné právne účinky zodpovedajúce záväznosti v danom konaní zistenému (v prípade neodkladného opatrenia len osvedčenému, na rozdiel od konania vo veci samej, kde pod pojmom zisteného stavu sa rozumie stav preukázaný) skutkovému stavu vo vzťahu k iným konaniam. Právnym účinkom nepodania opravného prostriedku je účinok v podobe právoplatnosti odvolaním nenapadnutého rozhodnutia, teda záväznosť jeho výroku v intenciách ust. a .

8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že k realizácii alternatívneho vykurovania žalovaným na byte č. X došlo ešte v roku 2003 tak ako tvrdil žalovaný. Žalobca totiž predmetné tvrdenie produkované žalovaným v rámci odporcu a z pohľadu ust. riadne a včas v priebehu konania účinne nepoprel (nevedel sa kvalifikovane k danej časti procesnej obrany vyjadriť, výslovne poprel len splnenie informačnej povinnosti žalovaného ako predávajúceho). Žalovaný predložil za účelom preukázania pravdivosti jeho tvrdenia listinné dôkazné prostriedky, pričom najmä z neexistencie platieb podľa predpisu platieb na rok 2004 a nasledujúce (v ktorom čase bol byt č. X obývaný) na účely vykurovania v spojitosti s montážnym listom SPP, a.s. zo dňa 9.7.2003 o zmene zariadenia, podporne prihliadnuc i na výrobný štítok kotla z roku 2003 (samostatne svedčiaci výlučne o roku výroby vykurovacieho zariadenia, nie o čase jeho montáže) možno považovať za preukázané, že k zmene v spôsobe vykurovania bytu č. X došlo v roku 2003, t.j. v čase existencie vlastníckeho práva k bytu žalovaného, pričom ku dňu prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalobcu a jeho manželku už alternatívne vykurovanie predstavovalo súčasť technického vybavenia bytu. Z uvedeného hľadiska súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na ostatnom pojednávaní navrhnuté žalobcom v podobe výsluchu žalovaného vo vzťahu k času realizácie alternatívneho vykurovania s poukazom na jeho nadbytočnosť a nehospodárnosť, keďže uvedené tvrdenia žalovaný zrozumiteľne učinil už v rámci odporu proti platobnému rozkazu ako v poradí prvom procesnom úkone v konaní mu náležiacom, ktoré tvrdenie protistranou účinne popreté nebolo.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V danom prípade sa vyžaduje aj zavinenie, t.j. ide o druh subjektívnej zodpovednosti, aplikácia predpokladu existencie zavinenia žalovaného je vylúčený. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou (kauzálny nexus) je určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Forma zavinenia má význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti použitia práva moderácie podľa § 450.

10. Príčinná súvislosť ako jeden zo základných hmotnoprávnych predpokladov pre úspešné uplatnenie si nároku zo zodpovednosti za škodu v danom prípade predstavuje priamy objektívny vzťah medzi porušením právnej povinnosti (žalobcom vymedzené v rozsahu troch rôznych druhov porušení: 1/ zákaz zasahovania do spoločných rozvodov tepla podľa čl. II ods. 5 Domového poriadku; 2/ zákaz zasahovania do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytového domu podľa ust. z.č. v spojení s ust. ; 3/ potreba súhlasu ostatných vlastníkov v bytovom dome s odpojením bytu od spoločných vykurovacích rozvodov podľa ust. / z.č. ) a tvrdenou škodou v podobe nákladov vynaložených žalobcom na znovuzapojenie bytu č. X na spoločné rozvody vykurovania. Existencia príčinnej súvislosti je daná vtedy, ak porušenie (zavinené, t.j. realizované žalovaným) právnej povinnosti priamo a bezprostredne viedlo k vzniku škody, pričom žalobca uvedený sled udalostí nemal objektívne možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, t.j. neželanému následku v podobe vzniku škody zabrániť.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase po realizácii alternatívneho spôsobu vykurovania majúceho predstavovať porušenie právnej povinnosti do vzniku tvrdenej škody, došlo k právnej skutočnosti v podobe dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 9.4.2008, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X na žalobcu a jeho manželku v podiele 1/1 BSM, pričom vychádzajúc z obsahu platnej a účinnej kúpnej zmluvy (platnosť sporná nebola) je v jej čl. III bod 3.4 označený ako „technický stav domu a bytu“ obsiahnuté vyhlásenie kupujúcich, že pred uzatvorením zmluvy sa oboznámili ako so stavom bytu a jeho vybavením, tak i so stavom spoločných častí a zariadení domu a pozemku, v ktorom stave ho preberajú a kupujú.

12. Predmetné vyhlásenie svedčí o skutočnosti, že žalobca najneskôr do 9.4.2008 (uzatvorenia zmluvy) mohol a mal mať vedomosť o existencii alternatívneho spôsobu vykurovania predmetu kúpy, ktoré vykurovanie nepochybne možno subsumovať pod pojem technický stav bytu, vychádzajúc zo všeobecne známych skutočností, kedy možno rozumne uzavrieť, že priemerný kupujúci pred realizáciou kúpy bytu za jeden z podstatných faktorov predstavujúcich predmet jeho záujmu považuje spôsob a v neposlednom rade i náklady spojené s vykurovaním bytu. Súd prvej inštancie nemal dôvod stotožniť sa s argumentáciou žalobcu o tom, že výpovedná hodnota bodu 3.4 zmluvy by zodpovedala preukázaniu vedomosti žalobcu o alternatívnom vykurovaní len v prípade, ak by bolo alternatívne vykurovanie explicitne uvedené v rámci zmluvy. Súbežne súd konštatoval, že alternatívny spôsob vykurovania nemožno nazvať skrytou vadou vyžadujúcou jej uzatvoreniu zmluvy predchádzajúce výslovné uvedenie predávajúcim, nakoľko potenciálnu možnosť jej minimálne vizuálnej skrytosti vyvrátil sám žalobca v rámci produkcie dôkazných prostriedkov, kde okrem iných predložil súdu fotodokumentáciu rozvodov tepla, z ktorej malo byť súdu zrejmé, že do rozvodov tepla bolo zasiahnuté, t.j. o rovnakej skutočnosti mohol a mal mať vedomosť žalobca v pozícii kupujúceho po absolvovaní bežnej prehliadky bytu a jeho príslušenstva. Možno len dedukovať, že obojstranná znalosť zmluvných strán o existencii alternatívnej formy vykurovania bytu ku dňu zatvorenia kúpnej zmluvy mohla byť dôvodom nerealizovania znaleckého posudku (opak nebol v konaní tvrdený) ako obligatórnej povinnosti determinovanej ust. / z.č. na základe požiadavky kupujúceho, ktoré ustanovenie reflektuje na oprávnený záujem kupujúceho na spoľahlivé zistenie technického stavu bytu. V kontexte opísaného preukázaného skutkového stavu tak podľa súdu prvej inštancie bolo možné dospieť k záveru, že v dôsledku vedomosti a akceptácie (i prípadnej rezignácie na povinnosť a právo dôkladne sa oboznámiť s technickým stavom kupovaného bytu kupujúcimi, ktoré právo je garantované i s poukazom na ust. / z.č. ) existencie alternatívneho vykurovania žalobcom najneskôr k 9.4.2008 došlo k narušeniu priamosti príčinnej súvislosti medzi zavineným porušením právnej povinnosti žalovaným v roku 2003 a škodou tvrdenou žalobcom v podobe nákladov žalobcom v roku 2021 vynaložených na odpojenie bytu od alternatívneho vykurovania a znovupripojenie na spoločné rozvody vykurovania, v dôsledku ktorej skutočnosti nemožno spravodlivo priznať nárok zo zodpovednosti za škodu v situácii, kedy žalobca v pozícii nadobúdateľa vlastníckeho práva k bytu č. X mohol a mal mať vedomosť o porušení právnej povinnosti predávajúcim, ktorú skutočnosť akceptoval bez výhrad, čo vyústilo do uzatvorenia kúpnej zmluvy, a následne sa domáhať po uzatvorení zmluvy vynaložených nákladov na zmenu predtým akceptovaného spôsobu vykurovania bytu voči predávajúcemu. Z pohľadu zavinenia tak uzatvorením kúpnej zmluvy svedčiacej o vedomosti a akceptovaní alternatívneho vykurovania žalobcom ako kupujúcim, tento prevzal časť zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti na seba v znení ust. (niet pritom rozdielu medzi tým, či účasť škodcov spočíva v spoločnom zavinení škody alebo

v ich objektívnej účasti na spôsobení škody; rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spôsobili spoločne inej osobe škodu).

13. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti prezentovanej žalobcom troma rôznymi porušeniami súd prvej inštancie uviedol, že porušenia vyššie v texte špecifikované v bodoch 2/ a 3/ sú aplikovateľné na základe uplatnenia aktívne vecne legitimovanými subjektami v pozícii poškodených, ktorým v čase porušenia právnej povinnosti žalobca zjavne nebol, keďže nedisponoval vlastníckym právom k bytu č. X, pričom nebolo tvrdené a ani v konaní preukázané, že by bol vlastníkom iného bytu v bytovom dome. Porušenie právnej povinnosti definovanej v bode 1/ vyššie v texte v konaní bolo protistranou ako tvrdenie účinne popreté (žalovaný poprel tvrdenie o zásahu do spoločných rozvodov tepla, trval na tom, že realizáciou alternatívneho spôsobu vykurovania žiadnym spôsobom nezasiahol do spoločných rozvodov), pričom návrh na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania produkovaný žalobcom na ostatnom pojednávaní, ktoré dokazovanie malo byť vykonané za účelom preukázania pravdivosti tvrdenia žalobcu o existencii zásahu do spoločných rozvodov tepla, súd ako nehospodárny zamietol pre už preukázanú absenciu priamej príčinnej súvislosti, ako aj participáciu žalobcu na zavinení, nakoľko ani prípadné preukázanie existencie porušenia právnej povinnosti pod bodom 1/ nemá spôsobilosť zhojiť/nahradiť preukázanú neexistenciu čo i len jedného z obligatórnych kumulatívnych hmotnoprávnych predpokladov nároku zo zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. (ďalej len „“), vecne plným procesným úspechom žalovaného.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu, alternatívne navrhol jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. /nul svoje skutkové tvrdenia a uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti – bytu č. X na 1. p. a žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti – bytu č. X na prízemí, oba byty sa nachádzajú sa vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX postaveného na parc. reg. „C“ č. 45 o výmere 315 m2, vrátane spoluvlastníckych podielov priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemkom, na ktorých sa nachádza bytový dom. Žalovaný je vlastníkom pivnice, ktorá prislúcha k bytu žalovaného. Žalobca a žalovaný sú bratia. Žalobca svoju nehnuteľnosť nadobudol od žalovaného na základe kúpnej zmluvy z 9.4.2008. Napriek prevodu vlastníckeho práva, žalovaný po dohode so žalobcom predmetnú nehnuteľnosť naďalej užíval v plnom rozsahu, pretože u žalovaného v tom čase bývala stará matka strán sporu. Žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíval prakticky nepretržite až do roku 2020, kedy sa v období mesiacov október - november 2020, žalovaný z nehnuteľnosti nakoniec vysťahoval. Následne v čase po tom, ako sa žalovaný vysťahoval z nehnuteľnosti a nehnuteľnosť sa dostala do vecnej dispozície žalobcu, žalobca zistil, že v dotknutej nehnuteľnosti bol vyvolaný protiprávny stav, ktorý zapríčinil žalovaný. Protiprávny stav, ktorý žalovaný vyvolal, udržiaval a ktorý následne vyústil do vzniku škody na strane žalobcu, súvisí so spôsobom vykurovania bytu žalobcu, resp. s technickým napojením rozvodov vykurovania bytu žalobcu na zdroj tepla. Spôsob vykurovania jednotlivých bytov v bytovom dome umožňujú vykurovacie rozvody v rámci bytového domu, ktoré sa od bodu ich napojenia na centrálny zdroj vykurovania rozvetvujú cez jednotlivé priestory bytového domu až do koncových vykurovacích telies (radiátorov) v bytoch. V prípade žalobcu vedú vykurovacie rozvody do bytu žalobcu cez pivnicu žalovaného, odtiaľ následne cez byt žalovaného, až do bytu žalobcu. Byt žalobcu je situovaný presne nad bytom žalovaného a byt žalovaného je situovaný prese nad pivnicou žalovaného. Žalovaný ešte v čase kedy bol on vlastníkom bytu žalobcu, vykonal (v súčasnosti Okresným súdom Galanta v konaní so sp. zn. 22/C/4/2021 právoplatne deklarovaný) nezákonný zásah do vykurovacích rozvodov v bytovom dome. Tento zásah spočíva v tom, že v pivnici žalovaného vykonal žalovaný po technickej stránke odpojenie vykurovacích rozvodov smerujúcich z tejto pivnice nielen do bytu žalovaného, ale aj do bytu žalobcu, pričom oba byty žalovaný odpojil žalovaný v pivnici od napojenia na centrálny zdroj vykurovania. Vykurovacie rozvody smerujúce do bytov, pripojil žalovaný v tejto pivnici na individuálny (alternatívny) zdroj tepla, t.j. na kotol zakúpený žalovaným, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného. Žalobca nenamietal správaniu sa žalovaného vo vzťahu k vykurovaniu bytu žalovaného individuálnym zdrojom tepla - kotol, hoci aj tento stav a takáto zmena vykurovania nie sú v súlade so zákonom.

16. Z opatrnosti tiež žalobca objasnil predchádzajúce skutkové tvrdenie uvedené v žalobe – ohľadne toho, že žalovaný mal počas obdobia po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalobcu, vyvolať protiprávny stav (v podobe namontovania alternatívneho zdroja vykurovania), nakoľko na základe výrobného štítku k alternatívnemu zdroju vykurovania z roku 2003, možno mať za to, že k montáži alternatívneho zdroja vykurovania, došlo v čase kedy bola dotknutá nehnuteľnosť ešte vo vlastníctve žalovaného. Zotrval však na tom, že žalovaný o tomto alternatívnom spôsobe vykurovania nikdy a ani v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, žalobcu neinformoval, čo je zároveň aj dôvodom prečo žalobca v žalobe vychádzal z predpokladu, že žalovaný až v čase po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pripojil byt žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania. Žalobca zároveň až do momentu oboznámenia sa s prílohami k odporu žalovaného voči platobnému rozkazu, nikdy nevidel ani nemal možnosť vidieť výrobný štítok k alternatívnemu zdroju vykurovania. Byt žalobcu až do októbra - novembra 2020 užíval výlučne žalovaný, o existencii uvedeného protiprávneho stavu sa žalobca dozvedel až od zástupcu vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalobca v tomto čase zistil, že sa v jeho byte už dávnejšie nekúri, čo indikuje, že žalovaný pravdepodobne technicky – ventilom uzavrel vykurovací rozvod – vetvu smerujúcu z pivnice žalovaného do bytu žalobcu. Žalobca až následne mohol začať riadne namietať a efektívne odstraňovať dôsledky protiprávneho stavu, t.j. v čase po tom ako žalovaný byt žalobcu odpojil aj od alternatívneho zdroja vykurovania, v dôsledku čoho nebolo možné byt žalobcu vôbec vykurovať. Navrátenie do stavu vykurovania bytu žalobcu, bolo možné vykonať len v pivnici žalovaného, a to spätným technickým napojením rozvodov vykurovania k bytu žalobcu. Vykonanie spätného napojenia bytu žalobcu na centrálny zdroj vykurovania bytového domu bolo však možné len v pivnici žalovaného. Žalobca v danom čase nemal žiadnu možnosť zabezpečiť prísun vykurovacieho tepla do svojho bytu a zároveň ani nemal možnosť pripojenia svojho bytu na centrálny zdroj vykurovania bytového domu, pretože spätné napojenie bolo potrebné uskutočniť v pivnici žalovaného, ktorú žalovaný dlhodobo odmietal žalobcovi, ale aj zástupcom vlastníkov bytov sprístupniť. V dôsledku tohto stavu začalo dochádzať aj ku vzniku škôd na byte žalobcu, ktorý bol v zimnom období bez vykurovania. Žalobou (s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia) sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorej uznesením Okresného súdu Galanta z 1.3.2021, sp. zn. bolo rozhodnuté o nariadení neodkladného opatrenia, z titulu ktorého mal žalovaný povinnosť sprístupniť žalobcovi alebo ním poverenej osobe, pivničný priestor prislúchajúci k bytu č. X, nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. 5 bytového domu a strpieť úkony opätovného pripojenia bytu č. X na centrálny zdroj vykurovania bytového domu. Žalovaný aj po vydaní súdneho rozhodnutia odmietal dobrovoľne sprístupniť pivnicu a sprístupnil ju až keď bolo voči nemu vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade Mgr. Márie Ághovej, č.k. 401EX 471/21. Žalobca opätovne pripojil svoj byt na centrálny zdroj vykurovania bytového domu, a to prostredníctvom spoločnosti Zilizi s.r.o., IČO: 36 728 616, ktorá žalobcovi vystavila faktúru vo výške 2.942,40 eura s DPH.

17. Podľa žalobcu z opisu rozhodujúcich skutočností sa kreujú dve zásadné otázky, od posúdenia ktorých záviselo rozhodnutie predmetného sporu, a to či žalovaný konal protiprávne keď odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania a či vznikla žalobcovi škoda v dôsledku toho, že po odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, vynaložil finančné náklady na znovu napojenie bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu. Z hľadiska skutkového stavu veci bolo dôvodné zisťovať nasledovné skutkové okolnosti, a to kedy žalovaný pripojil byt žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania a kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. Z hľadiska posúdenia predpokladov vzniku zodpovednosti a následného nároku na náhradu škody, bolo podstatné a rozhodujúce najmä posúdenia tejto v poradí druhej otázky.

18. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú najmä v tom, že súd prvej inštancie nezistil konkrétny moment alebo aspoň približný časový horizont, kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania (v reakcii na čo musel žalobca vynaložiť náklady na znovu pripojenie svojej nehnuteľnosti na vykurovaciu sústavu bytového domu). Súd prvej inštancie sa zaoberá len skúmaním skutkového momentu pripojeniu bytu žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania – z čoho zároveň vyplýva, že moment odpojenia bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania sa nesprávne „stráca“ v zisťovaní skutkového stavu súdom prvej inštancie. Na základe skutkových zistení, tak ako ich súd prvej inštancie opisuje, vyplýva absurdný záver v tom zmysle, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť od žalovaného nadobudnúť už v stave kedy bola nevykurovaná (t.j. odpojená od alternatívneho zdroja vykurovania). Uvedené by znamenalo, že v byte žalobcu sa od roku 2008 nekúri, čo je nesprávnym zistením. Žalovaný užíval byt žalobcu aj po tom ako sa žalobca stal v roku 2008 jeho vlastníkom, takže je logicky vylúčené, aby v roku 2008 žalobca nadobudol už nevykurovanú nehnuteľnosť, keďže

túto naďalej užíval žalovaný a to až do roku 2020. Práve v roku 2020 žalobca na základe informácii od členov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov („SVBaNP“) nadobudol informáciu o tom, že byt žalobcu je nevykurovaný a odpojený od alternatívneho zdroja vykurovania. Súčasne SVBaNP dňa 27.10.2020 na schôdzi deklarovali, že žalovaný po tom ako opustil byt žalobcu v roku 2020 a naspäť prišiel do svojho bytu, ponechal byt žalobcu v neobývateľnom stave (z hľadiska absencie možnosti vykurovania). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, ktoré objektívne vyplývajú z listinných dôkazov, mal žalobca za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke momentu odpojenia bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. Nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie je umocňovaná tiež nesprávne vyvodzovanými závermi zo žalovaným predloženej fotodokumentácie spoločných priestorov bytového domu, cez ktoré prechádzajú rozvody tepla a z ktorej je viditeľné manuálne silové odstránenie istých časti rozvodov tepla, ktoré žalovaný odstránil za tým účelom, aby znemožnil prísun vykurovacieho tepla do bytu žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že táto fotodokumentácia má svedčiť o stave bytu žalobcu v čase, kedy ho nadobúdal, vzhľadom k čomu mal a mohol mať žalobca vedomosť o stave nehnuteľnosti. Predmetná fotodokumentácia bolo vyhotovená dňa 1.2.2021, t.j. skoro o 13 rokov neskôr, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu žalobcu. Fotodokumentácia bola súdu zaslaná elektronicky v súboroch typu JPG, z ktorých mohol súd prvej inštancie jednoducho zistiť konkrétny dátum vyhotovenia daných fotografií, a to 1.2.2021, t.j. v čase kedy žalobca už intenzívne riešil dôsledky odpojenia svojej nehnuteľnosti od alternatívneho zdroja vykurovania. Žalobca z opatrnosti objasnil, že túto argumentáciu neprodukoval v konaní pred súdom prvej inštancie len z dôvodu toho, že počas prevažnej väčšiny konania pred súdom prvej inštancie nemal vedomosť o argumente žalovaného, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť nadobudnúť už nevykurovanú. V súlade s uvedeným, právny zástupca žalobca na pojednávaní dňa 8.10.2024 označil tento argument za nové skutkové tvrdenie, ku ktorému už nemal možnosť sa ďalej bližšie a efektívne vyjadrovať resp. dokazovať, keďže na pojednávaní dňa 8.10.2024 súd zamietol návrh na vykonanie dôkazného prostriedku – v podobe výsluchu žalovaného (ktorý mal smerovať práve k zisteniu okolností kedy prestal byť byt žalobcu vykurovaný) a súčasne na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok vo veci. Zjavne nesprávne a mylné je teda skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť v roku 2008 nadobudnúť už nevykurovanú.

19. Žalobca ďalej namietal, že z hľadiska existencie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, súd prvej inštancie nesprávne právne konštatoval, že došlo k narušeniu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom ujmy Nesprávnosť právneho posúdenia súdu prvej inštancie o narušení príčinnej súvislosti spočíva v nesprávnom určení rozhodujúceho momentu protiprávneho konania žalovaného, s ktorým sa príčinne spája vyčíslená majetková ujma, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní. Rozhodujúcim momentom pre právne posúdenie tejto veci, je skutočnosť spočívajúca v odpojení bytu žalobu od alternatívneho zdroja vykurovania a nie moment spočívajúci v napojení bytu žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania. Okolnosti napojenia bytu žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania, žalobca taktiež považoval za protiprávne, nakoľko neoprávnené napojenie bytu žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania, bolo nevyhnutým skutkovým predpokladom pre následné odpojenie bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. Žalobca riadne opísal všetky rozhodujúce okolnosti, v nadväznosti na čo v kontexte zásady iura novit curia, spravodlivo očakával, že konajúci súd v rámci zisťovaného skutkového stavu posúdi všetky okolnosti a následne z týchto okolností zistí, či na strane žalobcu možno podľa právnych predpisov konštatovať vznik uplatňovaného práva. Pre účely právneho posúdenia veci, bolo možné z opisovaného skutkového stavu zistiť, že žalovaný pripojil byt žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania a že súčasne žalovaný neskôr tento byt žalobcu odpojil od alternatívneho zdroja vykurovania, následkom čoho zostal byt žalobcu nevykurovaný, v reakcii na čo musel žalobca vynaložiť peňažné prostriedky vo výške 2.942,40 eura. Na základe uvedeného bolo teda očakávateľné dospieť k záveru o existencii nároku žalobcu na náhradu škody, podľa zákonných predpokladov a síce: protiprávne konanie (spočívajúce v pripojení bytu žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania, ale zároveň predovšetkým aj v odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania), príčinná súvislosť (spočívajúca v nevyhnutnej potrebe znovu napojenia bytu žalobcu na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu, pretože byt žalobcu bol v dôsledku odpojenia od alternatívneho zdroja vykurovania, nevykurovaný a neobývateľný) a vznik ujmy (spočíva v nevyhnutnom a nespornom vynaložení peňažných prostriedkov vo výške 2.942,40 eura v dôsledku znovu napojenia bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu, pretože v dôsledku protiprávneho konania žalovaného bol byt žalobcu nevykurovaný/neobývateľný).

20. Žalobca tiež namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces nevykonaním dôkazu výsluchom žalovaného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tzv. „trojprvkový test“, ktorý verifikuje, či v dôsledku nevykonania stranou sporu navrhovaných dôkazov bolo alebo nebolo zasiahnuté do práva na spravodlivý súdny proces (rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp.zn. ). Žalobca na pojednávaní konanom dňa 8.10.2024 navrhol osobný výsluch žalovaného, ktorý mal a mohol smerovať k zisteniu nasledovných okolností: kedy žalovaný skutočne napojil byt žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania, či a akým konkrétnym spôsobom informoval žalobcu o spôsobe vykurovania bytu žalobcu v čase jeho prevodu, kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. Predmetné okolnosti sa viažu priamo k okolnostiam uplatňovaného nároku a preto sa nejaví ako logické, že by tento návrh dôkazu nemal relevantný súvis s predmetom konania. Z vecnej povahy navrhovaného dôkazu - výsluchu žalobcu, bolo možné verifikovať okolnosti, ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberá. V prípade navrhovaného dôkazného prostriedku nemohlo ísť o nadbytočnosť, nakoľko súd v konaní nevykonal žiaden iný dôkaz, ktorý by priamo vyvracal informácie, ktoré mohli byť z výsluchu žalovaného získané, a ani dôkaz, a z ktorého by vyplýval poznatok o momente odpojenia bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. V súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, musia byť kumulatívne splnené všetky tri predpoklady trojprvkového testu pre odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. Súd prvej inštancie nevykonaním navrhovaného dôkazu, bez realizácie judikatórneho trojprvkového testu prípustnosti nevykonania navrhovaných dôkazov, porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

21. Žalobca mal ďalej za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces aj vo forme porušenia práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v rámci ktorého súd nedal náležitú a zrozumiteľnú odpoveď na skutkovú otázku – z akého dôvodu súd dospel k záveru o tom, že byt žalobcu mal byť na neho vlastnícky prevedený v nevykurovanom stave – keďže je tu objektívny vecný rozpor s inými nespornými zisteniami, že predmetný byt žalobcu bol užívaný priamo žalovaným v čase po jeho vlastníckom prevode na žalobcu. Žalobca tiež namietal, že súdom prvej inštancie zistený stav je neudržateľný a nemôže obstáť vzhľadom k uvádzaným prostriedkom procesného útoku a obrany, ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené z dôvodu, že žalobca sa až na pojednávaní dňa 8.10.2024 reálne mohol dozvedieť o tom, že žalovaný argumentuje tvrdením v tej podobe, že byt žalobcu bol na žalobcu z hľadiska vlastníckeho práva prevedený už v nevykurovanom stave. V tejto súvislosti žalobca navrhol za účelom preukázania rozhodujúceho momentu pre vznik nároku na náhradu škody, ktorý žalobca naväzuje na moment odpojenia bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, vykonanie ďalšieho dokazovania, a to výsluch žalovaného na odvolacom súde k skutočnostiam už uvádzaným v článku VII. odvolania, výsluch pána H. I., predsedu SVBaNP, a to k okolnostiam kedy SVBaNP zistilo, že došlo k odpojeniu bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania.

22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že argumentácia žalobcu nie je vo vzťahu ku predmetu konania relevantná, žalobca opakovane, tak ako počas priebehu konania na súde prvej inštancie, uvádza skutočnosti, ktoré nemôžu tvoriť základ nároku na náhradu škody. K žalobcom navrhovanému doplneniu dokazovania žalovaný poukázal na zásadu koncentrácie a hospodárnosti konania a navrhované dôkazy navrhol nevykonať.

23. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (/ napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumy 2.942,40 eura s príslušenstvom (titulom náhrady škody) zamietol, keď dospel k záveru o absencii priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu, ako aj participácii žalobcu na zavinení.

26. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že vec aj nesprávne právne posúdil a svojím nesprávnym procesným postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom (nedostatočným odôvodnením rozhodnutia).

27. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

28. Ako prvoradé je vo vzťahu k odvolaniu žalobcu potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní uvádza neprípustné novoty, hoci ich označuje ako „objasnenie predchádzajúcich skutkových tvrdení uvedených v žalobe“. Od týchto nových skutkových tvrdení potom následne žalobca odvíja dve zásadné otázky, od posúdenia ktorých záviselo rozhodnutie predmetného sporu, a to či žalovaný konal protiprávne, keď odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania a či vznikla žalobcovi škoda v dôsledku toho, že po odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, vynaložil finančné náklady na znovu napojenie bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu. Z hľadiska skutkového stavu veci bolo potom, podľa tvrdení žalobcu v odvolaní, dôvodné zisťovať nasledovné skutkové okolnosti, a to kedy žalovaný pripojil byt žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania a kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. Z hľadiska posúdenia predpokladov vzniku zodpovednosti a následného nároku na náhradu škody, bolo podľa žalobcu podstatné a rozhodujúce najmä posúdenie v poradí druhej otázky.

29. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Ustanovenie formou demonštratívneho výpočtu uvádza prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Už samotnými pojmami "procesný útok" a "procesná obrana" zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia až 154 predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v , pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.

32. Ustanovenie zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v rámci konania pred súdom prvej inštancie jasne vymedzil (podanie na č.l. 100), v čom spočívalo porušenie právnej povinnosti žalovaným (v nadväznosti na výzvu súdu), a to ad 1/ porušenie zákazu zasahovania do spoločných rozvodov tepla, vody, elektriny, plynu, telefónu, bleskozvodu, STA (rozpor s čl. II, ods. 5 Domového poriadku); ad 2/ porušenie zákazu

zasahovania do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytového domu (rozpor s v spojení s ); ad 3/ porušenie povinnosti predpokladajúcej súhlas ostatných vlastníkov v bytovom dome odpojením bytu od spoločných vykurovacích rozvodov (rozpor s / ), ktoré porušenia mali byť podľa žalobcu v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ak následne v odvolaní žalobca namieta nesprávnosť zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože nezisťoval, či žalovaný konal protiprávne, keď odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania a či vznikla žalobcovi škoda v dôsledku toho, že po odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, vynaložil finančné náklady na znovu napojenie bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemal dôvod vykonávať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré žalobca netvrdil. V prípade týchto nových skutkových tvrdení žalobcu v odvolaní, t.j. o protiprávnom konaní žalovaného, keď odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, čím vznikla žalobcovi škoda v dôsledku toho, že po odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, vynaložil finančné náklady na znovu napojenie bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu, nejde o objasnenie skutkového stavu tvrdeného žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, ako to účelovo podsúva žalobca, ale nepochybne ide o novoty v odvolacom konaní.

34. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

35. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v pre použitie novôt zo strany žalobcu v odvolacom konaní (bez ohľadu, či tieto skutkové tvrdenia alebo dôkazy by boli spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd na nové skutočnosti uvedené žalobcu až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže nepreukázal žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v zmysle / až d/ . Žalobca v odvolaní netvrdil a ani nepreukázal, že neporušil procesnú diligenciu, t.j. netvrdil ani nepreukázal, že skutočnosti uvedené až v odvolaní nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (/), pričom novoty uvedené žalovaným pod iný účel ich použitia (/ až c/) s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody (/o.

36. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že novoty uvedené žalobcom v odvolaní mohol žalobca uplatniť v rámci konania pred súdom prvej inštancie, a to len formou zmeny žaloby ( ), pretože sa jedná o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení, čo však neurobil, pričom zmena žaloby v odvolacom konaní prípustná nie je.

37. Ako vyplýva z obsahu spisu, v súdenej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.942,40 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na znovupripojenie svojho bytu na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu, pretože žalovaný svojím neoprávneným zásahom odpojil byt žalobcu od centrálneho vykurovania bytového domu. V priebehu konania, v nadväznosti na výzvu súdu, žalobca ako protiprávne konanie žalovaného označil ad 1/ porušenie zákazu zasahovania do spoločných rozvodov tepla, vody, elektriny, plynu, telefónu, bleskozvodu, STA (rozpor s čl. II, ods. 5 Domového poriadku); ad 2/ porušenie zákazu zasahovania do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytového domu (rozpor s v spojení s ); ad 3/ porušenie povinnosti predpokladajúcej súhlas ostatných vlastníkov v bytovom dome odpojením bytu od spoločných vykurovacích rozvodov (rozpor s / ).

38. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne

rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku ( ). V tomto smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle , v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu.

39. Pokiaľ žalobca v rámci odvolacej námietky nesprávne zisteného skutkového stavu namietal skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť od žalovaného nadobudnúť už v stave kedy bola nevykurovaná (t.j. odpojená od alternatívneho zdroja vykurovania), odvolací súd uvádza, že táto námietka dôvodná nebola. Zo žiadnej časti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie totiž nevyplýva žalobcom uvádzaný skutkový záver, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť od žalovaného nadobudnúť už v stave kedy bola nevykurovaná. Súd prvej inštancie jasne uviedol, že k zmene v spôsobe vykurovania bytu č. X došlo v roku 2003, t.j. v čase existencie vlastníckeho práva k bytu žalovaného, pričom ku dňu prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalobcu a jeho manželku už alternatívne vykurovanie predstavovalo súčasť technického vybavenia bytu.

40. Ďalšia odvolacia argumentácia žalobcu ohľadom nesprávneho zistenia skutkového stavu sa viaže ku skutočnostiam, ktoré mal súd prvej inštancie zisťovať z vlastnej iniciatívy, a to konkrétny moment alebo aspoň približný časový horizont, kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie týkajúce sa žalobcom uvádzaných neprípustných novôt v odvolacom konaní a súčasne dodáva, že súd bez návrhu dokazovanie nevykonáva a dokazovanie možno vykonať len k tvrdeným skutočnostiam. Žalobca však porušenie právnej povinnosti žalovaným spočívajúce v odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane žalobcu, v konaní pred súdom prvej inštancie ani len netvrdil, a to napriek tomu, že žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení vo veci nielen tvrdil, ale aj preukázal, že k realizácii alternatívneho vykurovania žalovaným v byte č. X (v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu) došlo ešte v roku 2003, ako to správne skutkovo uzavrel i súd prvej inštancie.

41. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom žalovaného, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení . Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu navrhnúť.

42. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného k času realizácie alternatívneho vykurovania zamietol s poukazom na jeho nadbytočnosť a nehospodárnosť, keďže uvedené tvrdenia žalovaný zrozumiteľne učinil už v rámci odporu proti platobnému rozkazu ako v poradí prvom procesnom úkone v konaní mu náležiacom, ktoré tvrdenie protistranou účinne popreté nebolo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie (a v podrobnostiach na jeho zdôvodnenie odkazuje), že vykonanie tohto dokazovania by bolo neúčelným a nadbytočným. Osobitne pokiaľ ide o návrh na vykonanie dôkazu

- výsluchom žalovaného za účelom preukázania kedy, akým spôsobom a kým došlo k zásahu do spoločných rozvodov a k realizácii alternatívneho vykurovania (tak ako navrhol žalobca na pojednávaní dňa 8.10.2024 – č.l. 118), odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle súd môže na návrh nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Z dikcie uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že výsluch strany v civilnom sporovom konaní je len podporným dôkazom a slúži na preukázanie tvrdených skutočností, ak ich nie

je možné preukázať iným spôsobom. Tvrdenie žalovaného o čase a spôsobe realizácie alternatívneho vykurovania, žalovaný jednak preukázal listinnými dôkazmi, a jednak ako správne uviedol i súd prvej inštancie, tieto tvrdenia žalobca ani účinne nepoprel. Ak žalobca, navyše v konaní právne zastúpený, zanedbal svoje procesné bremená (účinne poprieť tvrdenie žalovaného), aby vôbec tieto tvrdenia mohli byť predmetom dokazovania, táto skutočnosť ide výlučne na jeho ťarchu.

43. Z odvolacej argumentácie žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazu výsluchom žalovaného však vyplýva, že jeho námietka nesmeruje k nevykonaniu navrhnutého dokazovania, t.j. výsluchu žalovaného za účelom preukázania kedy, akým spôsobom a kým došlo k zásahu do spoločných rozvodov a k realizácii alternatívneho vykurovania, ale i tu sa opätovne jedná o novotu v odvolacom konaní, pretože výsluch žalovaného podľa odvolacej argumentácie žalobcu mal smerovať k zisteniu okolností kedy prestal byť byt žalobcu vykurovaný, resp. kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, a či a akým konkrétnym spôsobom informoval žalobcu o spôsobe vykurovania bytu žalobcu v čase jeho prevodu. V súlade s odôvodnením uvedeným vyššie, ani v prípade tejto novoty v podobe návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného k novým skutočnostiam, odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v pre použitie novôt zo strany žalobcu v odvolacom konaní, a preto odvolací súd na nový návrh na doplnenie dokazovania uvedený žalobcom až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže nepreukázal žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v zmysle / až d/ .

44. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

45. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu je založená na subjektívnom zodpovednostnom princípe, pričom zavinenie sa prezumuje ( ). Predpokladom vzniku všeobecnej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia je porušenie právnej povinnosti, t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (právnym poriadkom), ďalej vznik škody na strane poškodeného (žalobcu), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, a prezumované zavinenie. Poškodený (tu žalobca) musí preukázať porušenie právnej povinnosti, ďalej existenciu škodlivého následku na strane poškodeného, a existenciu kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním a vzniknutým škodlivým následkom na strane poškodeného. Vyššie uvedené predpoklady (porušenie právnej povinnosti, existencia škody a kauzálny nexus) majú objektívnu povahu a dôkazné bremeno ich preukázania leží na poškodenom. Škodca ako subjekt zodpovednosti musí preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil (musí sa vyviniť, čiže exkulpovať), a to ani z tzv. ľahkej, nevedomej nedbanlivosti.

46. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu (opomenutiu) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou ak sa v konaní zisťuje, či škodná udalosť a vznik škody na strane poškodeného sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akými skutkovými okolnosťami má byť jej existencia zisťovaná. So zreteľom na uvedené pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne škoda, za ktorú je požadovaná náhrada, spočíva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a

následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

47. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi ním tvrdeným porušením právnej povinnosti žalovaným (1/ porušenie zákazu zasahovania do spoločných rozvodov tepla, vody, elektriny, plynu, telefónu, bleskozvodu, STA; 2/ porušenie zákazu zasahovania do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytového domu; 3/ porušenie povinnosti predpokladajúcej súhlas ostatných vlastníkov v bytovom dome odpojením bytu od spoločných vykurovacích rozvodov) a vznikom škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených žalobcom na znovupripojenie bytu na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe, o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodlivý následok nevznikol. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Bolo povinnosťou žalobcu (v prípade, ak chcel byť v spore úspešný) v prvom rade tvrdiť a následne i preukázať porušenie právnej povinnosti žalovaným, existenciu škodlivého následku na strane žalobcu, a existenciu kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutým škodlivým následkom na strane žalobcu.

48. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

49. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi ním tvrdenými porušeniami právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených žalobcom na znovupripojenie bytu na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom súd prvej inštancie (skúmaním splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ) dospel k správnemu záveru, že nebola naplnená jedna z podmienok zodpovednosti za škodu, ktorou je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, na základe čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť sa žiada dodať, že žalobcovi je i podľa odvolania zrejmé, že v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil práve to porušenie právnej povinnosti žalovaným, ktoré by mohlo byť v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody, avšak zmena rozhodujúcich skutkových tvrdení, resp. zmena žaloby v odvolacom konaní prípustná nie je, a teda táto jeho odvolacia argumentácia mu nemohla priniesť úspech v odvolacom konaní.

50. Dôvodnou nebola ani námietka žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné a nepreskúmateľné, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

51. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

52. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je dostatočne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva svojvoľnosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

53. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím potvrdil. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie, sa odvolací súd ďalšími námietkami odvolateľa nezaoberal.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

55. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).