Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/33/2011

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. M., bývajúceho

v L. Č., zastúpeného JUDr. P. P. advokátom v B., proti odporcovi Slovenskej republike –

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie

13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o vylúčení

sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde

pod sp. zn. takto

rozhodol:

Členovia senátu 6 Co Krajského súdu v Prešove JUDr. P. S., JUDr. M. B., JUDr. A.

K. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

V odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 20. augusta 2010 č. k.

-190 navrhovateľ ( okrem iného ) uviedol, že „S ohľadom na to, že Krajský súd

v Prešove pochybil, keď prikázal vec Okresnému súdu v Bardejove a zapríčinil tak žalobcovi

vznik škody, z dôvodu vhodnosti žiadam, aby o jeho odvolaní rozhodoval iný odvolací súd.“

Vzhľadom na obsah tohto podania súd vyzval navrhovateľa, aby uviedol, či

vzniesol námietku zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, alebo sa domáhal prikázania

veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Navrhovateľ reagoval tak, že vzniesol námietku

zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove. Túto odôvodnil spôsobom rozhodnutia,

prieťahmi v konaní a skutočnosťou, že sudcovia tohto súdu sa navzájom poznajú a

daný prípad v rámci grémia prerokovali.

Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Prešove, má v danej veci na základe

rozvrhu práce na rok 2011 rozhodovať senát 6 Co zložený z predsedu senátu JUDr. P. S. a

27

členov senátu JUDr. A. K. a JUDr. M. B., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných

sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná.

Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou námietky

zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu.

Členovia senátu 6 Co Krajského súdu v Prešove, sa zhodne vyjadrili, že nemajú vzťah

k prejednávanej veci a ani k účastníkom konania, či ich právnym zástupcom a necítia sa byť

vo veci zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ods. l ) posudzoval opodstatnenosť tvrdení navrhovateľa o zaujatosti sudcov

odvolacieho súdu ( ) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ,

v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o

ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto vzťah ide

vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca

má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania. (vykazujúci rovnakú kvalitu

ako u účastníka konania)

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa z dôvodov uvedených v

predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť súdu i sudcov stanoví zákon ( čl. 38 ods. l Listiny

základných práv a slobôd). Tak ako zákon túto príslušnosť stanovil, je zásadne daná, a preto

možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo

skutočne závažných dôvodov, ktoré mu reálne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo.

Pokiaľ však ide o sudcov Krajského súdu v Prešove, ktorí sú vymenovaní vo

výrokovej časti tohto uznesenia, v ich prípade nebola zistená žiadna z okolností, ktorá by ich

v zmysle a nasl. vylučovala z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Podstatou

zhodného vyjadrenia týchto sudcov je, že k účastníkom konania a k prejednávanej veci

nemajú žiadny vzťah a necítia sa byť zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že

sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods.

2 o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto

práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade u sudcov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia naplnené. Nakoľko zo spisu

nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak a spochybňovali správnosť

predmetného vyjadrenia, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prípade

týchto sudcov Krajského súdu v Prešove nie sú dané zákonné dôvody, ktoré by boli spôsobilé

spochybniť ich nezaujatosť a tak privodiť ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania

danej veci.

Navrhovateľom udávaný spôsob rozhodnutia vo veci sám osebe nezakladá dôvod

vylúčenia sudcov krajského súdu z prejednávania a rozhodovania v danej právnej veci. V tejto

súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu

môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však to, že účastník sa nestotožňuje

s jeho rozhodnutím. Na dosiahnutie nápravy v týchto prípadoch v občianskom súdnom konaní

slúžia iné procesné prostriedky, (najmä opravné) nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je

zásadne odlišný. Iba na tomto základe však bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení

podmienok ustanovenia ods. l , ak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené

skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku .

Z hľadiska prieťahov v konaní, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje zaujatosť

namietaných sudcov, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v zmysle článku 48 ods. 2

47

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Uvedený článok sleduje zámer čo najskôr odstrániť stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (); zaväzuje

najmä súdy, aby ako subjekty garantujúce spravodlivosť prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov (). Riešenie otázky, či

v určitom konaní došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

spočíva vždy v posúdení konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu, najmä

z hľadiska zložitosti veci, správania účastníka konania a postupu súdu (viď napr. ,

), ako aj z hľadiska predmetu sporu a jeho význam pre účastníka konania

(napr. , , ).

I keď prieťahy v súdnom konaní sú nežiaduce, ich samotná existencia (pokiaľ

k prieťahom došlo) ešte neznamená, že súd vo veci koná neobjektívne a zaujato. Zdĺhavosť

súdneho konania nie je z hľadiska dôvodom vylučujúcim sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci. Na dosiahnutie nápravy takýchto (v námietke

vytýkaných) nedostatkov sú určené iné prostriedky (systém opravných prostriedkov, podanie

sťažnosti, náhrada škody), nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný (pozri

vyššie).

Pokiaľ navrhovateľ za okolnosť zakladajúcu možnosť vzniku pochybností o

nezaujatom prístupe namietaných sudcov označil ich vzájomný kolegiálny vzťah, považuje

Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že samotná okolnosť, že sudcovia sa

navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne sa ( pracovne ) stretávajú na gremiálnych

poradách občianskoprávneho úseku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre vylúčenie

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti

neutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných

úloh a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za

okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že kolegiálny vzťah

sudcov nadobudol osobný (napr. priateľský) charakter, môže vykazovať právne významné

znaky z hľadiska ; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. V

danom prípade navrhovateľ vyvodzoval zaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove bez

toho, aby tvrdil a preukázal, že v prejednávanej veci ich vzájomný vzťah prekročil prípustné

medze kolegiálnych vzťahov, a že sa dostal do štádia, v ktorom (už) možno mať (objektívne)

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by

mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska , nevyhovel vznesenej

námietke zaujatosti a rozhodol tak, že vo výroku tohto uznesenia uvedení sudcovia Krajského

súdu v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta