Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c74/363128.60d10d.pdf
PDF · 103.43 KB
No categories available
7Nc/33/2011
Najvyšší súd 7 Nc 33/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. M., bývajúceho
v L. Č., zastúpeného JUDr. P. P. advokátom v B., proti odporcovi Slovenskej republike –
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 17 C 8/2007, o vylúčení
sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde
pod sp. zn. 6 Co 62/2010 takto
rozhodol:
Členovia senátu 6 Co Krajského súdu v Prešove JUDr. P. S., JUDr. M. B., JUDr. A.
K. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde
pod sp. zn. 6 Co 62/2010.
O d ô v o d n e n i e
V odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 20. augusta 2010 č. k.
17 C 8/2007-190 navrhovateľ ( okrem iného ) uviedol, že „S ohľadom na to, že Krajský súd
v Prešove pochybil, keď prikázal vec Okresnému súdu v Bardejove a zapríčinil tak žalobcovi
vznik škody, z dôvodu vhodnosti žiadam, aby o jeho odvolaní rozhodoval iný odvolací súd.“
Vzhľadom na obsah tohto podania súd vyzval navrhovateľa, aby uviedol, či
vzniesol námietku zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, alebo sa domáhal prikázania
veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Navrhovateľ reagoval tak, že vzniesol námietku
zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove. Túto odôvodnil spôsobom rozhodnutia,
prieťahmi v konaní a skutočnosťou, že sudcovia tohto súdu sa navzájom poznajú a
daný prípad v rámci grémia prerokovali.
Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Prešove, má v danej veci na základe
rozvrhu práce na rok 2011 rozhodovať senát 6 Co zložený z predsedu senátu JUDr. P. S. a
27 Nc 31/2011
členov senátu JUDr. A. K. a JUDr. M. B., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných
sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná.
Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou námietky
zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu.
Členovia senátu 6 Co Krajského súdu v Prešove, sa zhodne vyjadrili, že nemajú vzťah
k prejednávanej veci a ani k účastníkom konania, či ich právnym zástupcom a necítia sa byť
vo veci zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove
(§ 16 ods. l O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdení navrhovateľa o zaujatosti sudcov
odvolacieho súdu (§ 15a ods. 1 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o
ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto vzťah ide
vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca
má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania. (vykazujúci rovnakú kvalitu
ako u účastníka konania)
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 16 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 14 O.s.p.
predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť súdu i sudcov stanoví zákon ( čl. 38 ods. l Listiny
základných práv a slobôd). Tak ako zákon túto príslušnosť stanovil, je zásadne daná, a preto
možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo
skutočne závažných dôvodov, ktoré mu reálne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
nezaujato a spravodlivo.
Pokiaľ však ide o sudcov Krajského súdu v Prešove, ktorí sú vymenovaní vo
výrokovej časti tohto uznesenia, v ich prípade nebola zistená žiadna z okolností, ktorá by ich
v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Podstatou
zhodného vyjadrenia týchto sudcov je, že k účastníkom konania a k prejednávanej veci
nemajú žiadny vzťah a necítia sa byť zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že
sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods.
2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto
práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade u sudcov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia naplnené. Nakoľko zo spisu
nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak a spochybňovali správnosť
predmetného vyjadrenia, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prípade
týchto sudcov Krajského súdu v Prešove nie sú dané zákonné dôvody, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť ich nezaujatosť a tak privodiť ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania
danej veci.
Navrhovateľom udávaný spôsob rozhodnutia vo veci sám osebe nezakladá dôvod
vylúčenia sudcov krajského súdu z prejednávania a rozhodovania v danej právnej veci. V tejto
súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu
môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však to, že účastník sa nestotožňuje
s jeho rozhodnutím. Na dosiahnutie nápravy v týchto prípadoch v občianskom súdnom konaní
slúžia iné procesné prostriedky, (najmä opravné) nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je
zásadne odlišný. Iba na tomto základe však bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení
podmienok ustanovenia § 14 ods. l O.s.p., ak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené
skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku .
Z hľadiska prieťahov v konaní, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje zaujatosť
namietaných sudcov, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v zmysle článku 48 ods. 2
47 Nc 31/2011
Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Uvedený článok sleduje zámer čo najskôr odstrániť stav právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (II. ÚS 26/95); zaväzuje
najmä súdy, aby ako subjekty garantujúce spravodlivosť prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 21/00). Riešenie otázky, či
v určitom konaní došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
spočíva vždy v posúdení konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu, najmä
z hľadiska zložitosti veci, správania účastníka konania a postupu súdu (viď napr. II. ÚS 25/95,
I. ÚS 3/00), ako aj z hľadiska predmetu sporu a jeho význam pre účastníka konania
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).
I keď prieťahy v súdnom konaní sú nežiaduce, ich samotná existencia (pokiaľ
k prieťahom došlo) ešte neznamená, že súd vo veci koná neobjektívne a zaujato. Zdĺhavosť
súdneho konania nie je z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. dôvodom vylučujúcim sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci. Na dosiahnutie nápravy takýchto (v námietke
vytýkaných) nedostatkov sú určené iné prostriedky (systém opravných prostriedkov, podanie
sťažnosti, náhrada škody), nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný (pozri
vyššie).
Pokiaľ navrhovateľ za okolnosť zakladajúcu možnosť vzniku pochybností o
nezaujatom prístupe namietaných sudcov označil ich vzájomný kolegiálny vzťah, považuje
Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že samotná okolnosť, že sudcovia sa
navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne sa ( pracovne ) stretávajú na gremiálnych
poradách občianskoprávneho úseku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti
neutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných
úloh a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za
okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že kolegiálny vzťah
sudcov nadobudol osobný (napr. priateľský) charakter, môže vykazovať právne významné
znaky z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. V
danom prípade navrhovateľ vyvodzoval zaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove bez
toho, aby tvrdil a preukázal, že v prejednávanej veci ich vzájomný vzťah prekročil prípustné
medze kolegiálnych vzťahov, a že sa dostal do štádia, v ktorom (už) možno mať (objektívne)
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by
mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., nevyhovel vznesenej
námietke zaujatosti a rozhodol tak, že vo výroku tohto uznesenia uvedení sudcovia Krajského
súdu v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta