Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/283/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: U. R., IČO: X.,

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. D. K., proti ţalovanému: Ing. C. S., zastúpenému

JUDr. E. L., o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, ktorá

vec sa viedla na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008

sp.zn. , a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra

2008 sp.zn. spolu s opravnými uzneseniami Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn.

a dopĺňajúcemu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. júla

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. , uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.

a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. o d m i e t a.

Dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. júla 2010 sp.zn.

z r u š u j e a vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 22. mája 2006 č.k. -388

zamietol ţalobu proti ţalovanému Ing. C. S. a zastavil konanie proti ţalovanému T. T.T. (táto

spoločnosť bola 6. októbra 2006

ex offo vymazaná z obchodného registra). Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému

náhradu trov konania v sume 668 825 Sk na účet jeho zástupcu. Ţalovanému T. T. nepriznal

náhradu trov konania a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

na účet súdu doplatok súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Súd prvého stupňa

pri skúmaní, či ţalobca má naliehavý právny záujem na ním navrhovanom určení neplatnosti

zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení

jeho vlastníctva k takto prevedeným veciam v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku „akceptoval skutočnosti, ktoré označil ţalobca ako naliehavý právny záujem

pre podanie tejto ţaloby, keď ţalobca tvrdil, ţe na základe neplatných právnych úkonov došlo

k prevodu vlastníckeho práva z neho na iného vlastníka a ţe nemá inú moţnosť nápravy, ako

prostredníctvom ţaloby.“ Posudzujúc potom dôvodnosť určovacej ţaloby dospel k záveru, ţe

ţalobca nenáleţite vyvodzuje neplatnosť zmlúv o zabezpečení záväzku z neplatnosti nimi

zabezpečovaných zmlúv o prevode obchodného podielu a o jeho výplate, pretoţe tu nie sú

ţiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok ich neplatnosť. Keďţe ţalovaný nadobudol

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe platných zmlúv o zabezpečení záväzku

prevodom vlastníckeho práva, nebol tu potom ani dôvod na určenie vlastníctva ţalobcu

k zabezpečovacími zmluvami prevedeným nehnuteľnostiam.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu, rozsudkom zo 7. decembra 2006

sp.zn. (v poradí prvým) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch,

ktorými bola ţaloba voči ţalovanému zamietnutá a ţalobcovi bola uloţená povinnosť zaplatiť

ţalovanému náhradu trov konania a zaplatiť súdny poplatok. Ţalobcovi uloţil aj povinnosť

zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 74 294 Sk. Samostatným

výrokom napokon pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa majúc za to, ţe súd

niţšieho stupňa rozhodol správne, keď zamietol ţalobu o určenie neplatnosti právnych

úkonov a určenie vlastníckeho práva. Podľa odvolacieho súdu ale zamietnutie ţaloby

neodôvodňuje zistenie o platnosti zabezpečovaných záväzkov, ale nedostatok naliehavého

právneho záujmu na ţalobcom navrhovanom určení podľa

Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal

určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva

k nehnuteľným veciam tvrdiac, ţe sú neplatné týmto občianskoprávnym prostriedkom

zabezpečované zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate za tento prevod. Domáhal

sa teda toho, aby súd prejudiciálne určil neplatnosť právnych úkonov, z ktorých vyplýva

akcesorický zabezpečovací právny úkon. Ţalobca ale nemohol mať naliehavý právny záujem

na takto poţadovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva, pretoţe „prejudiciálne určenie neplatnosti právnych úkonov, z ktorých

neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá právnu záväznosť, nakoľko dôvody

rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné.“ V dôvodoch svojho rozsudku tieţ uviedol, ţe

na základe zmluvy o prevode obchodného podielu došlo medzi účastníkmi k plneniam, ktoré

si účastníci dosiaľ nevysporiadali podľa zásad o vzájomne podmienenej povinnosti vrátiť si

všetko, čo nadobudli na základe neplatných zmlúv. Podľa odvolacieho súdu „len na základe

vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo

k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy o predaji

obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti právnych

úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jej prevod nestalo neistým

a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“ K otázke platnosti právnych úkonov

prejudiciálne riešenej súdom prvého stupňa odvolací súd ešte poznamenal, ţe „môţe

poukázať len na to, ţe okresný súd platnosť týchto úkonov neposudzoval z pohľadu tvrdení

ţalobcu, najmä pokiaľ ide o realizáciu predaja obchodného podielu dvoma zmluvami, čo je

v rozpore s výkladom ust. a ponecháva tieto skutočnosti

na právne riešenie v spore, ktorý by sa otázkou platnosti týchto právnych úkonov ako

predmetom sporu zaoberal.“

Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie podľa

„na preskúmanie správnosti právneho posúdenia naliehavosti právneho záujmu na určení

neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo vzťahu k právnemu úkonu, z ktorého by

mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu k nemoţnosti určenia synalagmatického

záväzku moţného určenia neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného

podielu a o odplate zaň.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu rozsudkom z 30. apríla 2008

sp.zn. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíval na nesprávnom právnom posúdení

otázky prípustnosti ţaloby o určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení vlastníctva k takto prevedeným veciam

v zmysle . Poukázal na to, ţe podľa

návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia

naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej

ţalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých

určovacích ţalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby

bolo súdu umoţnené v rozsudku meritórne ţalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa

ustálilo, ţe ţalobca má právny záujem na ţiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo

ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne

postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým.

Cieľom určovacej ţaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu

neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy

právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej

ţaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty ţalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah

alebo právo je alebo nie je a zároveň tieţ preukázanie, ţe uvedenú neistotu je moţné odstrániť

navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením

ţalobcovho právneho postavenia a ktorý nemoţno iným právnym prostriedkom odstrániť;

nezáleţí na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené

neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

Naliehavý záujem sa viaţe k ţalobe, resp. k otázke, či určovacia ţaloba môţe byť spôsobilým

procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho

vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb ţalobcu ide, vystihuje v spore

otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. Určovacia ţaloba je spravidla prípustná v prípade

spornosti v tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná

evidencia (kataster nehnuteľností); rozsudok súdu vyhovujúci takejto ţalobe môţe byť totiţ

jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom a vykonania

takej opravy evidovaných údajov o vlastníkovi.

V predmetnej veci sa ţalobca ţalobou domáhal, aby súd určil, ţe sú neplatné zmluvy

medzi účastníkmi o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a ţe

je vlastníkom takto prevedených nehnuteľností na ţalovaného.

Dovolací súd uviedol, ţe pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, platí všeobecný reţim o nadobudnutí vlastníckeho práva prevodom

nehnuteľnosti podľa a podľa a nasl. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov (pozri napr. stanovisko publikované v časopise Katastrálny bulletin č. ).

Kladné rozhodnutie súdu o takejto ţalobe by nepochybne mohlo byť jedným z predpokladov

opätovného zapísania ţalobcu ako vlastníka predmetných pozemkov. Ţalobca mal právny

záujem na ţiadanom určení, pretoţe to mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie.

Existujúci stav v evidencii vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam je ohrozením

ţalobcovho právneho postavenia a nemoţno ho odstrániť inými prostriedkami (okrem

splnenia rozväzovacej podmienky uspokojením pohľadávky ţalovaného zo zmlúv o prevode

obchodného podielu a o jeho výplate, ktoré ale vzhľadom na postoj účastníkov neprichádza

do úvahy). Pre posúdenie prípustnosti určovacej ţaloby v zmysle nebolo

relevantné to, čo za významné povaţoval odvolací súd, t.j. ţe „prejudiciálne určenie

neplatnosti právnych úkonov, z ktorých neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá

právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné“ ani to, ţe

„len na základe vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe

ktorého došlo k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy

o predaji obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti

právnych úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nestalo

neistým a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“

Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu,

akého sa ţalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú

má súd riešiť ako predbeţnú. Vyriešenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného

podielu a o odplate za jeho prevod bolo nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o ţalobe

na určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva a súd ju mal vyriešiť

bez ohľadu na to, či zo zistenia ich neplatnosti vyplynú pre účastníkov nejaké iné záväzky.

Moţný dôsledok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej zmluvy

ustanovený v a „určenie synalagmatického záväzku“ nebol

predpokladom prípustnosti určovacej ţaloby. V občianskom súdnom konaní môţe súd riešiť

rôzne prejudiciálne otázky ( ). Posúdenie otázky platnosti zmlúv o prevode

obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nie je otázkou uvedenou v § 135 ods. 1

, ktoré ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôţe v konaní riešiť ako

otázky predbeţné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia

podmienok uvedených v , t. j. za predpokladu, ţe o tejto otázke nebolo uţ

vydané príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je rozhodujúce, ţe otázka platnosti

zabezpečovaných zmlúv a synalagmy môţe byť riešená aj v samostatnom konaní o ţalobe

podľa a (R 86/2001). Záverom dovolací súd uviedol, ţe jeho ţe právny

názor vyslovený v tomto rozsudku je pre odvolací súd záväzný.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. októbra 2008 sp.zn.

(v poradí druhým) rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým ţalobu voči ţalovanému

zamietol, zmenil tak, ţe určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho

práva uzatvorená medzi účastníkmi 3. júna 2003, ktorú Katastrálny úrad v B. B., Správa

katastra B. B. rozhodnutím o povolení vkladu číslo X. zo dňa

26. júna 2003 k nehnuteľnostiam v kat. úz. B.B.vedených na LV č. X. ako dom súpisné číslo

22 na parc. č. 1772/1 a pozemok parc. č. 1772/1 zastavanou plochou 1233 m2

na ţalovaného, je neplatná. Ďalej určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 30. júla 2003, ktorú Katastrálny úrad v B.

B., Správa katastra B. B. rozhodnutím o povolení vkladu

č. X. zo dňa 4. septembra 2003 v kat. úz. B.B. vedených na LV č. X. ako dom súpisné číslo X.

na parc. č. X. a pozemok parc. č. X. zastavanou plochou 1233 m2 na ţalovaného, je neplatná.

Dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. 154/2008 zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá tak, ţe ţalobca je vlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. B. B.zapísaných Správou katastra v B. B.. na LV č.

X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemku KN č. X. zastavanou plochou 1233 m2

v celosti. Uznesením

zo dňa 11. decembra 2008 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania

22 672 Sk do troch dní od právoplatnosti JUDr. D. K.. Opravným uznesením zo dňa 23.

februára 2009 opravil podľa záhlavie rozsudku zo dňa 30. októbra 2008,

dopĺňajúceho rozsudku zo dňa 30. októbra 2008 a uznesenia zo dňa 11. decembra 2008 .

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe právny záver prvostupňového súdu o tom,

ţe ţalobca a ţalovaný uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu a o cene tohto

prevodu ďalším právnym úkonom v súlade so zákonom, z čoho vyplynula platnosť oboch

úkonov, si odvolací súd neosvojil. Poukázal na to, ţe účasť spoločníka v obchodnej

spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môţe zaniknúť prevodom jeho obchodného

podielu buď na iného spoločníka, alebo na inú osobu. Pri zmluvnom prevode obchodného

podielu je vecou zmluvných strán, či sa dohodnú na prevode bezodplatnom, alebo odplatnom,

pričom výška ceny, či spôsob jej určenia, je rovnako vecou ich dohody. Zákon platnosť

takejto zmluvy podmieňuje písomnou formou. Obsahové náleţitosti zmluvy pod sankciou

neplatnosti musia zodpovedať všeobecnej právnej úprave právnych úkonov, ktoré sú

vyjadrené v a nasl. , teda zmluva musí byť urobená určite

a zrozumiteľne. V zmluve preto musí byť výslovne uvedené, či ide o prevod bezodplatný

alebo odplatný s uvedením buď konkrétnej ceny, alebo spôsobu jej určenia. Z ustanovenia

, ktoré upravuje spôsob prevodu obchodného podielu spoločníka

spoločnosti s ručením obmedzeným vyplýva, ţe zmluva o prevode obchodného podielu musí

mať okrem písomnej formy a úradne overených podpisov aj náleţitosti, ktoré ju robia určitou

a zrozumiteľnou v súlade s ustanovením , teda musí

obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí z nej byť zrejmé, či

ide o prevod bezodplatný alebo odplatný a v prípadne odplatného prevodu musí byť v zmluve

uvedená aj jeho cena, alebo spôsob jej určenia. Ak dohoda o cene, ani o prípadnom spôsobe

jej určenia v zmluve nie je uvedená, ide o zmluvu absolútne neplatnú pre jej neurčitosť.

Z platnej zmluvy o prevode obchodného podielu nemôţe zaniknúť účasť spoločníka

v predmetnej spoločnosti, a to ani na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti,

pretoţe takéto ustanovenia, ktoré by to umoţňovali, by boli neplatné pre rozpor so zákonom.

Odvolací súd uviedol, ţe v zmluve o prevode obchodného podielu nie je uvedené okrem

skutočnosti, ţe ide o odplatný prevod, aká je cena obchodného podielu, ani spôsob, akým by

mala byť určená. Z článku 2 citovanej zmluvy je zrejmé, ţe prevod obchodného podielu

z prevodcu na nadobúdateľa je odplatný, zmluvné strany sa dohodli, ţe nadobúdateľ zaplatí

prevodcovi za prevod obchodného podielu sumu, ktorej výška a splatnosť budú určené

samostatným písomným dodatkom k tejto zmluve. Z obsahu tohto dojednania nie je moţné

dôvodiť cenu, ani spôsob, akým bude cena určená, len skutočnosť, ţe určená mala byť. Toto

dojednanie vyplýva zo zmluvy datovanej dňom 20. decembra 2003. V zmluve o výplate

obchodného podielu zo dňa 28. decembra 2002 vyplýva jeho predajná cena 160.000.000 Sk

bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý spôsob určenia. Zo zmluvy o prevode

obchodného podielu, ktorá bola účastníkmi tohto vzťahu podpísaná dňa 2. júna 2003, je

dojednanie o odplate také, ţe sa zmluvné strany dohodli na odplatnosti prevodu, pričom

výška odplaty, ako aj spôsob úhrady a splatnosť odplaty, mala byť stanovená osobitnou

dohodou. Zo zmluvy o odplate za prevod obchodného podielu zo dňa 3. júna 2003 vyplýva

jeho predajná cena 160.000.000 Sk opäť bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý

spôsob jej určenia. Účelom obligatórnosti stanovenia ceny, alebo spôsobu jej určenia

v zmluve o prevode obchodného podielu je nepochybne zabezpečenie právnej istoty

v obchodných vzťahoch, ktoré sú v obchodnom styku síce charakteristické svojou

bezformálnosťou, ale bez uvedenej obligatórnej náleţitosti zmluvy o prevode obchodného

podielu, otázka právnej istoty nemôţe byť dodrţaná. Ak v zmluve o prevode obchodného

podielu táto náleţitosť uvedená nebola, nie je rozhodujúce, či dohoda o cene bola uzatvorená

následne v krátkom alebo dlhšom čase po určitom odstupe, dôleţité je, ţe bola uzavretá

po podpise zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorý právny úkon z uvedených dôvodov

sa nemohol stať platným právnym úkonom a nebolo ho moţné v zmluve o určení ceny zhojiť.

Účastníkom tohto obchodného vzťahu nič nebránilo, aby v zmluve o prevode obchodného

podielu stanovili aspoň spôsob určenia ceny. Ak mienili cenu stanoviť dodatočne, resp.

nespochybniteľným spôsobom tieto okolnosti urobiť zrozumiteľnými, určitými, aj keď by

technicky obe listiny neboli spojené. Určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nastáva

bez ďalšieho priamo zo zákona a vyvoláva tie dôsledky, ţe sa naň hľadí ako keby nebol

urobený a nie je moţné ho konvalidovať. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje

ţiadne právne následky, ani v prípade, ak na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, potom nepochybne spôsobuje aj neplatnosť

právneho úkonu, a to zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, ktoré

účastníci uzatvorili dvomi zmluvami, a to dňa 3. júna 2003 a dňa 30. júla 2003, čo bolo

podkladom pre vkladové konanie pod číslami V X a V X. Správy katastra v B. B. a spôsobili

prechod vlastníckeho práva nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. B. vedených na

LVX. , a to rodinný dom súpisné číslo 22 a parciel, na ktorých rodinný dom stojí, a to KN

1772/1 s plochou 1233 m2 na ţalovaného. Aj keď účastníci tohto vzťahu nepovaţovali

zmluvy zo dňa 20. decembra 2002 a 28. decembra 2002 za zaväzujúce, zmluva o zabezpečení

záväzku zo dňa 23. mája 2003 z toho vyplývajúca vyvolala zápis v katastri nehnuteľností,

preto odvolací súd povaţoval za naliehavý právny záujem ţalobcu, aby aj o neplatnosti týchto

právnych úkonov bolo rozhodnuté. Odvolací súd uviedol, ţe rozsudok súdu je tou listinou,

ktorá rozhodnutím o neplatnosti týchto právnych úkonov má spôsobiť zmenu zápisu v katastri

nehnuteľností ohľadom vlastníckeho práva, ktoré doteraz podľa zápisu svedčilo ţalovanému,

nadobúdateľovi z neplatného právneho úkonu v neprospech ţalobcu, teda prevodcu.

Z pohľadu tohto právneho posúdenia veci, okolnosti uvádzané účastníkmi vo vzťahu

k pohnútkam, ktoré ich viedli k uzatvoreniu uvedeného obchodu k modifikáciám dohody

o cene za prevod vlastníctva k nakúpeným pozemkom ţalovaným, alebo okolnosti

vyplývajúce z výšky pôţičky poskytnutej ţalovanému, resp. za aké finančné prostriedky boli

ním pozemky zakupované, boli podľa odvolacieho súdu bez právneho významu, a preto sa

nimi odvolací súd nezaoberal. Vzhľadom na to, ţe pri rozhodovaní opomenul odvolací súd

rozhodnúť o časti predmetu konania, a to o určení vlastníckeho práva ţalobcu k sporným

nehnuteľnostiam, rozhodol dopĺňajúcim rozsudkom, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia

vo veci samej. Mal za to, ţe pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktoré boli v dôsledku uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva k nim, zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka,

mal na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak bolo do katastra vloţené vlastnícke

právo k nehnuteľnosti na základe neplatnej zmluvy, čo sa stalo aj v danom prípade, potom by

správny orgán mal návrh

na vklad podľa neplatnej zmluvy zamietnuť, ale v prípade vkladu vlastníckeho práva

na základe zmluvy, ktorá bola určená neplatnou od počiatku rozhodnutím súdu, môţe

vzniknúť situácia, keď katastrálny úrad, hoci by mal urobiť záznam, alebo opravu chýb

v katastri podľa § 34 a § 59 zákona č. 162/95 Z.z., tak neurobí, potom nepochybne

rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je tou verejnou listinou, ktorú je nutné

pri evidovaní nehnuteľností akceptovať. Samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov

konania vychádzajúc z a Opravným uznesením

vyhovel podľa § 164 O.sp. návrhu ţalovaného a uviedol v záhlaví rozhodnutí správne

označenie adresy právnej zástupkyne ţalovaného.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, dopĺňajúcemu rozsudku, ako aj uzneseniu spolu

s opravnými uzneseniami, podal dovolanie ţalovaný, ktorý ţiadal zmeniť rozhodnutia

odvolacieho súdu a rozhodnúť v intenciách prvostupňového rozsudku, s ktorými závermi sa

plne stotoţnil. Mal za to, ţe odvolací súd mu svojím postupom odňal moţnosť konať

pred súdom, čím zaťaţil konanie vadou vyjadrenou v , konanie

pred odvolacím súdom je postihnuté aj tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci v zmysle a rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe dopĺňajúci rozsudok

odvolacieho súdu zo dňa 30. októbra 2008 bol vypracovaný bez toho, aby o potrebe jeho

vyhlásenia bol upovedomený predvolaním na pojednávanie, na ktorom mal byť vyhlásený

alebo oboznámený vyhlásením na úradnej tabuli súdu, pričom povinnosť vyhlásenia rozsudku

je bezvýnimočná a vyplýva i z článku 142 . Namietal, ţe

napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s poţiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti

súdnych rozhodnutí. Právne posúdenie odvolacieho súdu nepovaţoval za správne. Odvolací

súd pri posudzovaní platnosti zmluvy vôbec nebral do úvahy základnú vec a to účinky

osvedčenia podpisu pre platnosť právneho úkonu zmluvy o prevode obchodného podielu, kde

aţ osvedčením podpisu prichádza k uzavretiu zmluvy a zmluvy sa stáva účinnou, odvolací

súd sa s momentom nadobudnutia perfektnosti právneho úkonu nezaoberal. Bol toho názoru,

ţe nesprávne interpretoval ustanovenie a , ako aj

, pri posudzovaní platnosti právneho úkonu prevodu obchodného

podielu, ktorú si riešil ako prejudiciálnu otázku. Tvrdil, ţe vôľa oboch strán bola

zrozumiteľne a určite prejavená a legalizáciou podpisu vznikol perfektný právny úkon ako

u právneho úkonu prevodu obchodného podielu, tak uznania záväzku obsiahnutého

v notárskej zápisnici, tak právneho úkonu zabezpečovacieho prevodu práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 19. mája 2010 sp.zn. ,

, dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. 154/2008 spolu s opravným uzneseniami

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. Januára 2009 sp.zn. 154/2008 a dňa

23. februára 2009 sp.zn. zamietol. Dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. 154/2008 a uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. zrušil a vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ dovolateľ poukazoval na tú skutočnosť, ţe

postupom odvolacieho súdu, ktorý dopĺňajúci rozsudok z 30. októbra 2008 sp.zn.

nevyhlásil zákonným spôsobom, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

( psím. f/ ), jeho dovolanie je dôvodné .

Podľa ustáleného výkladu tohto ustanovenia je odňatím moţnosti účastníkovi konať

pred súdom taký postup, ktorý účastníkovi odníma moţnosť realizovať tie procesné práva,

ktoré mu zákon priznáva. Tým je aj právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná v jeho

prítomnosti ( Listiny základných práv a slobôd). Podľa

Slovenskej republiky kaţdý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky

súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak,

ţe ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,

na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie

musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu ( ).

Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, alebo nie.

Rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne ( veta prvá ), a to spravidla

hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je moţné, súd

na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týţdne; v takomto prípade súd

doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok

vyhlásený a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119

ods. 2 sa v tomto prípade nepouţije. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Pre dopĺňajúci rozsudok platia ustanovenia o rozsudku ( veta prvá ),

ktoré platia i v prípade, ak rozhoduje dopĺňajúcim rozsudkom odvolací súd ( ).

Ako je zrejmé z obsahu spisu, odvolací súd neprejednal vec na pojednávaní v zmysle § 214

ods. 1 , hoci odvolacie pojednávanie uskutočnil dňa 30. októbra 2008 a ani neoznámil

účastníkom zákonným spôsobom vyhlásenie dopĺňajúceho rozsudku na úradnej tabuli súdu,

(takýto záznam sa v spise nenachádza ).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd vo vzťahu

k dopĺňajúcemu rozsudku zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle ,

ktorá je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, keďţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť povaţované

za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dopĺňajúci rozsudok zo dňa 30. októbra

2008 sp.zn. zrušil ( ) a vec v tejto časti vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie ( ).

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný

a v tomto smere preto je konanie zaťaţené vadou, dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok

odvolacieho súdu spĺňa poţiadavky na riadne odôvodnenie ( v spojení

s ), nakoľko odvolací súd, v intenciách právneho záveru dovolacieho súdu,

presvedčivo odôvodnil svoje právne závery.

Dovolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Vytýkal

odvolaciemu súdu, ţe nesprávne interpretoval ustanovenia a 37

a ustanovenie pri posudzovaní platnosti právneho úkonu

prevodu obchodného podielu, ktorú si riešil ako prejudiciálnu otázku.

Dovolací súd k otázke právneho posúdenia uviedol, ţe z ustanovenia § 37 ods. 1

vyplýva, ţe právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite

a zrozumiteľne, inak je neplatný. Všeobecná právna úprava právnych úkonov, uvedená

v v ustanoveniach aţ je pre obchodné záväzkové vzťahy

doplnená v niektorými ustanoveniami o právnych úkonoch. Ako to

vyplýva zo samotného nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti ,

tento obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, ktoré dopĺňajú túto všeobecnú

úpravu s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia § 266 aţ 268, ktoré

sú v zmysle ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa

nemoţno odchýliť a ktoré riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa

za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení

je však potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie

je celkom zrozumiteľný alebo určitý. Podmienkou platnosti kaţdého právneho úkonu, teda aj

právnych úkonov, ku ktorým dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov, je, ţe

musí ísť o prejav vôle urobený slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii,

ţe súd musí vykladať prejav vôle účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, musí

postupovať podľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 ods. 1 aţ 4

.

Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu

konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej

musel byť známy.

Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemoţno

vyloţiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla

prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy pouţívané

v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku

prikladá.

Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme

náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí

zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ

to pripúšťa povaha veci. Podľa prejav vôle, ktorý

obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu

strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz pouţila.

Pri výklade vôle podľa a nemôţe byť

východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil.

Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné

jednanie o uzavretie zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli

a ich správanie po uzavretí zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

). Z tohto hľadiska bolo potrebné vyriešiť i predbeţnú otázku v tomto konaní,

ktorá sa týkala platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu.

V predmetnej veci sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.

V zmysle splnenie záväzku moţno zabezpečiť

dočasným prevodom práva dlţníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa.

Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo

k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou

(§ 133).

V zmysle zmluva o zabezpečovacom prevode

práva sa musí uzatvoriť písomne.

V zmysle zmluva o zabezpečovacom prevode

práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa

prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu

počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu

zabezpečovacieho prevodu práva a najniţšie podanie v prípade dobrovoľnej draţby; ak sa

prevádza právo inej osoby ako dlţníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí

obsahovať aj označenie dlţníka.

Realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z občianskych záväzkovo

právnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. Jednými z nich

sú špeciálne občianskoprávne prostriedky posilňujúce hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne

postavenie veriteľa voči dlţníkovi, ku vzniku ktorých je vţdy potrebný právny úkon. Tieto

špeciálne zabezpečovacie prostriedky sa vyznačujúc tým, ţe k pôvodnému právneho vzťahu

medzi veriteľom a dlţníkom, ktorý sa nazýva hlavný alebo zabezpečovaný, pristupuje nový

právny vzťah. Táto akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho pomeru spočíva v tom,

ţe pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného zabezpečovaného záväzku (teda

nemôţe vzniknúť bez hlavného záväzku). Pri svojom zániku tak isto zväčša závisí od zániku

hlavného právneho pomeru. Akcesorická povaha zabezpečovacieho záväzku napokon spočíva

v tom, ţe čo do svojho obsahu je zabezpečovací právny pomer podmienený zásadne obsahom

hlavného právneho pomeru, i keď nemusí byť vţdy rovnaký .

Z uvedeného je zrejmé, ţe správne si odvolací súd riešil ako prejudiciálnu otázku

platnosti hlavného zabezpečovaného záväzku, (t.j. jeho existencie a platnosti v čase uzavretia

zmluvy o zabezpečení záväzku). V konaní nebolo sporné, ţe týmto hlavným zabezpečovaným

záväzkom mala byť zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. decembra 2002

a zmluva o výplate obchodného podielu zo dňa 28. decembra 2002.

V zmysle so súhlasom valného zhromaţdenia

môţe spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská

zmluva neurčuje inak.

V zmysle spoločník môţe previesť svoj

obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môţe

určiť, ţe na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyţaduje súhlas valného

zhromaţdenia.

V zmysle zmluva o prevode obchodného podielu

musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je

spoločníkom, v nej musí v nej musí vyhlásiť, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne

stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

V zmysle účinky prevodu obchodného podielu

podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode

obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú aţ s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však

skôr, ako valné zhromaţdenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa

zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaţdenia na prevod obchodného

podielu vyţaduje.

Pokiaľ ide o náleţitosti takejto zmluvy, z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti,

vyţadovaných pre kaţdý platný právny úkon v zmysle ,

zmluva musí obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel a musí z nej

byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný. Pri odplatnom prevode obchodného

podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia.

Dovolací súd otázku výkladu prejavu vôle z hľadiska platnosti zmluvy o prevode

obchodného podielu a zmluvy o odplate obchodného podielu, posudzoval podľa hore

citovaných ustanovení . Dospel k záveru, ţe uvedená zmluva je

neplatná v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia.

Na tejto skutočnosti nemôţe nič zmeniť ani posudzovaný úmysel konajúceho v tomto

obchodom vzťahu, ktorý chcel dohodu o cene určovať samostatným doplnkom. V tomto

smere je záver odvolacieho súdu o neurčitosti, ako chýbajúcej zloţky z hľadiska všeobecnej

úpravy náleţitosti právneho úkonu v zmysle správny

a dovolací súd sa ním stotoţňuje v tom smere, ţe pokiaľ v zmluve jednoznačná dohoda

o cene, ani o prípadnom spôsobe jej určenia uvedená nebola, ide o zmluvu absolútne neplatnú

podľa pre jej neurčitosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. ). Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37

je neplatnosťou absolútnou od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto

dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia

určujúceho, ţe právny úkon je neplatný.

Dovolací súd poukázal na to, ţe predmetom zaisťovacieho prevodu v zmysle § 553

(ktorého úprava platí v plnom rozsahu i pre obchodné záväzkové

vzťahy) môţe byť právo, ktoré v dobe prevodu existuje. Z akcesorickej povahy zabezpečenia

vyplýva, ţe tu musí existovať platný záväzok hlavný, z ktorého je dlţník povinný plniť

a veriteľ má právo poţadovať na ňom plnenie. Preto ak hlavný zabezpečovaný záväzok je

absolútne neplatný, t.j. od počiatku, nemôţe byť platný ani jeho špeciálny zabezpečovací

prostriedok, ktorým bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá vychádzala

z obsahu zabezpečovaného absolútne neplatného hlavného záväzku .

Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzavrel, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nebolo dôvodné, a preto

dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra

2008 sp.zn. v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 30. januára 2009

sp.zn. a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. podľa § 243b ods. 1

zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici doplňujúcim rozsudkom z 29. júla 2010 sp.zn.

rozsudok okresného súdu, ktorým bola ţaloba zamietnutá, zmenil tak, ţe

ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. B., zapísaných Správou

katastra B. B. na LVX. ako dom, súp. č. X., na parc. č. X. a pozemku KN X. zastavanou

plochou 1233 m2, v celosti. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania 3 258,38 €

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právnej zástupkyne. Uviedol, ţe opätovne

preskúmal rozhodnutie okresného súdu v súlade s ust.

ods. l a procesným postupom podľa rozhodnutie okresného súdu

jeho verejným vyhlásením zmenil v zmysle V odôvodnení doplňujúceho

rozsudku uviedol, ţe pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktoré boli v dôsledku uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva k nim zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka,

odvolací súd mal za to, ţe na strane ţalobcu bol preukázaný naliehavý právny záujem

na takom určení v zmysle , pretoţe na základe Občianskeho

zákonníka vzniká na základe zmluvy vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti,

pokiaľ existuje nadobúdací titul. Do katastra nehnuteľností bolo vloţené vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam na základe neplatnej zmluvy, čo sa stalo v tomto prípade a bolo

na ţalobcovi, aby dosiahol zmenu zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností voľbou podania

určovacej ţaloby a jej vyhoveniu vydaním rozsudku, ktorý je verejnou listinou schopnou

vyvolať zmenu zápisu pri evidovaní nehnuteľností. S poukazom a odvolaním sa na dôvody

uvedené v rozsudku odvolacieho súdu o určení neplatnosti právnych úkonov a to zmlúv

o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva zo dňa 3. júna 2003 a 30. júla 2003,

včítane dôvodov rozhodnutia dovolacieho súdu v konaní , ,

, odvolací súd zmenou zamietajúceho rozsudku okresného súdu aj vo vzťahu

k určovacej ţalobe o vlastníckom práve ţalobcu k nehnuteľnostiam, ţalobe v plnom rozsahu

vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ods. l a ods. l

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý napadol

dovolaním aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.

, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra 2008

sp.zn. spolu s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. , tvrdiac, ţe súvisia s doplňujúcim rozsudkom

z 29. júla 2010 sp.zn. . Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe v konaní došlo k vadám

uvedeným v tým, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom. Odvolací súd sa odchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa

bez toho, aby sám rešpektoval povinnosť opakovania dokazovania alebo doplnil dokazovanie

a neumoţnil mu k doplnenému dokazovania sa vyjadriť. Namietal ďalej, ţe konanie je

postihnuté vadou v zmysle / , nakoľko odôvodnenie doplňujúceho

rozsudku je v rozpore s poţiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti. Naostatok vytýkal

odvolaciemu súdu, ţe vec nesprávne právne posúdil, a preto je daný dôvod pre zmenu

napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu aj podľa V odôvodnení

svojho mimoriadneho opravného prostriedku podrobne rozobral skutkový a právny stav veci.

Ţalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel

k záveru, ţe dovolanie je čiastočne dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolateľ podal dovolanie aj proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými uzneseniami Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. a dňa 23. februára

2009 sp.zn. , argumentujúc tým, ţe súvisia s doplňujúcim rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2010 sp.zn. .

O dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, spolu s opravnými uzneseniami Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. a zo dňa 23. februára 2009

sp.zn. , Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom z 19. mája

2010 sp.zn. , a , ktorým jeho mimoriadny

opravný prostriedok proti týmto označeným rozhodnutiam zamietol. Uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.

a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. , ktorým odvolací súd

rozhodol o trovách konania, zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorým rozhodol vo veci, nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.

a dňa 23. februára 2009 sp.zn. odmietol ako dovolanie,

ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5,

/ ).

Pokiaľ dovolateľ napadol dovolaním doplňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

dovolací súd poukazuje na to, ţe v zmysle môţe byť dovolanie podané iba

z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd najskôr otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (t.j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným). Odvolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1) odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2) to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3) moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe

dovolateľ oprávnene vo svojom dovolaní vytýka, ţe doplňujúco rozsudok odvolacieho súdu je

neodôvodnený a nepreskúmateľný.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia ().

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ().

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23 augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. Uvedené platí v plnom rozsahu i na doplňujúci rozsudok ( ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným

právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. Jedným z dôvodov, prečo právo účastníka konania

je takým právom, je to, ţe súd je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie aj v rámci verejného

vyhlásenia rozhodnutia. Práve prítomnosť verejnosti a prítomnosť účastníkov konania je

jednou zo záruk, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu nebude svojvoľným a arbitrárnym.

Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu, musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení (

). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ

s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým

preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť to, ţe pri zmene

rozhodnutia podľa odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu

prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstiţné

zdôvodnenie. Niet v ňom miesta pre dohady, domnienky a odkazy.

Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku

( v spojení s ) je nie len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má

zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých

a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak

v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto poţiadavky

napadnutý doplňujúci rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa.

Z doplňujúceho rozsudku odvolacieho súdu nie je moţné vyvodiť záver o tom,

z akého skutkového stavu pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal a jeho právne

odôvodnenie je nedostačujúce. Odvolací súd uviedol vo svojom stručnom odôvodnení, iba:

„pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli

v dôsledku uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho

práva k nim zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka, odvolací súd mal zato, ţe

na strane ţalobcu bol preukázaný naliehavý právny záujem na takom určení v zmysle § 80

písm. c/ , pretoţe na základe vzniká na základe

zmluvy vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti, pokiaľ existuje nadobúdací titul.

Do katastra nehnuteľností bolo vloţené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe

neplatnej zmluvy, čo sa stalo v tomto prípade a bolo na ţalobcovi, aby dosiahol zmenu zápisu

v príslušnom katastri nehnuteľností voľbou podania určovacej ţaloby a jej vyhoveniu

vydaním rozsudku, ktorý je verejnou listinou schopnou vyvolať zmenu zápisu pri evidovaní

nehnuteľností. S poukazom a odvolaním sa na dôvody uvedené v rozsudku odvolacieho súdu

o určení neplatnosti právnych úkonov a to zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva zo dňa 3. júna 2003 a 30. júla 2003, včítane dôvodov rozhodnutia

dovolacieho súdu v konaní , , , odvolací súd

zmenou zamietajúceho rozsudku okresného súdu aj vo vzťahu k určovacej ţalobe

o vlastníckom práve ţalobcu k nehnuteľnostiam, ţalobe v plnom rozsahu vyhovel“. Takéto

odôvodnenie rozsudku, odkazujúceho na závery vyslovené v odôvodnení iných rozhodnutí

súdov (vrátane dovolacieho súdu) sú nedostačujúce, neurčité a nepresvedčivé, v rozpore

s poţiadavkami riadneho odôvodnenia rozsudku, tak ako bolo uvedené vyššie. I doplňujúci

rozsudok, ktorým súd rozhoduje o samostatnom nároku, tak ako to bolo v danej veci, a to

zvlášť, keď ním súd určuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti a takéto rozhodnutie je preto

súčasne základom pre zmenu zápisu do katastra nehnuteľností, musí byť riadne odôvodnený.

Je totiţ samostatným vykonateľným titulom a odkazy na vykonané dôkazy a právne

posúdenie veci v iných súdnych rozhodnutiach, sú v občianskom súdnom konaní

pri odôvodnení rozsudku neprípustné.

Z uvedeného je podľa dovolacieho súdu zrejmé, ţe odvolací súd zaťaţil svoje konanie

a rozhodnutie vadou ( ), ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť vecne správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto doplňujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na uvedenú

vadu v konaní, nezaoberal sa ďalšími dôvodmi dovolania,

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2011

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová