Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/101/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Mariána Sluka

PhD., v právnej veci ţalobcu: U. R., s.r.o., B., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpený

JUDr. D. K., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v B., proti ţalovanému:

Ing. C. S., bývajúci v B., zastúpenému JUDr. E. L., advokát s.r.o., K., o určenie neplatnosti

právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. , dopĺňajúceho

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn.

a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra 2008 sp. zn.

spolu s opravným uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

30. januára 2009 sp. zn. a dňa 23. februára 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. spolu s opravnými

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. januára 2009 sp. zn.

a dňa 23. februára 2009 sp. zn. , z a m i e t a .

Dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008

sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

11. decembra 2008 sp. zn. v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa

5 Cdo 100/2009

30. januára 2009 sp. zn. a dňa 23. februára 2009 sp. zn.

z r u š u j e a vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 22. mája 2006 č.k. -388

zamietol ţalobu proti ţalovanému Ing. C. S. a zastavil konanie proti ţalovanému T. T., spol.

s r.o., K. (táto spoločnosť bola 6. októbra 2006 ex offo vymazaná z obchodného registra).

Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 668 825,-- Sk

na účet jeho zástupcu. Ţalovanému T. T., spol. s r.o. nepriznal náhradu trov konania

a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu doplatok súdneho poplatku za návrh na

začatie konania. Súd prvého stupňa pri skúmaní, či ţalobca má naliehavý právny záujem na

ním navrhovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho

práva k nehnuteľným veciam a určení jeho vlastníctva k takto prevedeným veciam v zmysle

„akceptoval skutočnosti, ktoré označil ţalobca

ako naliehavý právny záujem pre podanie tejto ţaloby, keď ţalobca tvrdil, ţe na základe

neplatných právnych úkonov došlo k prevodu vlastníckeho práva z neho na iného vlastníka

a ţe nemá inú moţnosť nápravy ako prostredníctvom ţaloby.“ Posudzujúc potom dôvodnosť

určovacej ţaloby dospel k záveru, ţe ţalobca nenáleţite vyvodzuje neplatnosť zmlúv

o zabezpečení záväzku z neplatnosti nimi zabezpečovaných zmlúv o prevode obchodného

podielu a o jeho výplate, pretoţe tu nie sú ţiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok ich

neplatnosť. Keďţe ţalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe

platných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, nebol tu potom ani

dôvod na určenie vlastníctva ţalobcu k zabezpečovacími zmluvami prevedeným

nehnuteľnostiam.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu, rozsudkom zo 7. decembra 2006

sp. zn. (v poradí prvým) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch,

ktorými bola ţaloba voči ţalovanému zamietnutá a ţalobcovi bola uloţená povinnosť zaplatiť

ţalovanému náhradu trov konania a zaplatiť súdny poplatok. Ţalobcovi uloţil aj povinnosť

zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 74 294,-- Sk. Samostatným

výrokom napokon pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa majúc za to, ţe súd

niţšieho stupňa rozhodol správne, keď zamietol ţalobu o určenie neplatnosti právnych

5 Cdo 100/2009

úkonov a určenie vlastníckeho práva. Podľa odvolacieho súdu ale zamietnutie ţaloby

neodôvodňuje zistenie o platnosti zabezpečovaných záväzkov, ale nedostatok naliehavého

právneho záujmu na ţalobcom navrhovanom určení podľa

Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal

určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva

k nehnuteľným veciam tvrdiac, ţe sú neplatné týmto občianskoprávnym prostriedkom

zabezpečované zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate za tento prevod. Domáhal

sa teda toho, aby súd prejudiciálne určil neplatnosť právnych úkonov, z ktorých vyplýva

akcesorický zabezpečovací právny úkon. Ţalobca ale nemohol mať naliehavý právny záujem

na takto poţadovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva, pretoţe „prejudiciálne určenie neplatnosti právnych úkonov, z ktorých

neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá právnu záväznosť, nakoľko dôvody

rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné.“ V dôvodoch svojho rozsudku tieţ uviedol, ţe

na základe zmluvy o prevode obchodného podielu došlo medzi účastníkmi k plneniam, ktoré

si účastníci dosiaľ nevysporiadali podľa zásad o vzájomne podmienenej povinnosti vrátiť si

všetko, čo nadobudli na základe neplatných zmlúv. Podľa odvolacieho súdu „len na základe

vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo

k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy o predaji

obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti právnych

úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jej prevod nestalo neistým

a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“ K otázke platnosti právnych úkonov

prejudiciálne riešenej súdom prvého stupňa odvolací súd ešte poznamenal, ţe „môţe

poukázať len na to, ţe okresný súd platnosť týchto úkonov neposudzoval z pohľadu tvrdení

ţalobcu, najmä pokiaľ ide o realizáciu predaja obchodného podielu dvoma zmluvami, čo je

v rozpore s výkladom ust. a ponecháva tieto skutočnosti

na právne riešenie v spore, ktorý by sa otázkou platnosti týchto právnych úkonov ako

predmetom sporu zaoberal.“ Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie podľa §

238 ods. 3 „na preskúmanie správnosti právneho posúdenia naliehavosti právneho

záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo vzťahu k právnemu

úkonu, z ktorého by mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu k nemoţnosti určenia

synalagmatického záväzku moţného určenia neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy

o prevode obchodného podielu a o odplate zaň.“

5 Cdo 100/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu rozsudkom z 30. apríla 2008

sp. zn. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíval na nesprávnom právnom posúdení

otázky prípustnosti ţaloby o určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení vlastníctva k takto prevedeným veciam

v zmysle . Poukázal na to, ţe podľa

návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia

naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej

ţalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých

určovacích ţalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby

bolo súdu umoţnené v rozsudku meritórne ţalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa

ustálilo, ţe ţalobca má právny záujem na ţiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo

ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne

postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým.

Cieľom určovacej ţaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu

neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy

právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej

ţaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty ţalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah

alebo právo je alebo nie je a zároveň tieţ preukázanie, ţe uvedenú neistotu je moţné odstrániť

navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením

ţalobcovho právneho postavenia a ktorý nemoţno iným právnym prostriedkom odstrániť;

nezáleţí na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené

neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

Naliehavý záujem sa viaţe k ţalobe, resp. k otázke, či určovacia ţaloba môţe byť spôsobilým

procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho

vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb ţalobcu ide, vystihuje v spore

otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. Určovacia ţaloba je spravidla prípustná v prípade

spornosti v tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná

evidencia (kataster nehnuteľností); rozsudok súdu vyhovujúci takejto ţalobe môţe byť totiţ

5 Cdo 100/2009

jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom a vykonania

takej opravy evidovaných údajov o vlastníkovi.

V predmetnej veci sa ţalobca ţalobou domáhal, aby súd určil, ţe sú neplatné zmluvy

medzi účastníkmi o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a ţe

je vlastníkom takto prevedených nehnuteľností na ţalovaného.

Dovolací súd uviedol, ţe pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, platí všeobecný reţim o nadobudnutí vlastníckeho práva prevodom

nehnuteľnosti podľa a podľa a nasl. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov (pozri napr. stanovisko publikované v časopise Katastrálny bulletin č. ).

Kladné rozhodnutie súdu o takejto ţalobe by nepochybne mohlo byť jedným z predpokladov

opätovného zapísania ţalobcu ako vlastníka predmetných pozemkov. Ţalobca mal právny

záujem na ţiadanom určení, pretoţe to mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie.

Existujúci stav v evidencii vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam je ohrozením

ţalobcovho právneho postavenia a nemoţno ho odstrániť inými prostriedkami (okrem

splnenia rozväzovacej podmienky uspokojením pohľadávky ţalovaného zo zmlúv o prevode

o prevode obchodného podielu a o jeho výplate, ktoré ale vzhľadom na postoj účastníkov

neprichádza do úvahy). Pre posúdenie prípustnosti určovacej ţaloby v zmysle § 80 písm. c/

nebolo relevantné to, čo za významné povaţoval odvolací súd, t.j. ţe „prejudiciálne

určenie neplatnosti právnych úkonov, z ktorých neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala,

nemá právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné“ ani

to, ţe „len na základe vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe

ktorého došlo k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy

o predaji obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti

právnych úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nestalo

neistým a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“

Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu,

akého sa ţalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú

má súd riešiť ako predbeţnú. Vyriešenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného

podielu a o odplate za jeho prevod bolo nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o ţalobe

na určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva a súd ju mal vyriešiť bez

5 Cdo 100/2009

ohľadu na to, či zo zistenia ich neplatnosti vyplynú pre účastníkov nejaké iné záväzky. Moţný

dôsledok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej zmluvy

ustanovený v a „určenie synalagmatického záväzku“ nebol

predpokladom prípustnosti určovacej ţaloby. V občianskom súdnom konaní môţe súd riešiť

rôzne prejudiciálne otázky ( ). Posúdenie otázky platnosti zmlúv o prevode

obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nie je otázkou uvedenou v § 135 ods. 1

, ktoré ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôţe v konaní riešiť ako

otázky predbeţné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia

podmienok uvedených v , t.j. za predpokladu, ţe o tejto otázke nebolo uţ

vydané príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je rozhodujúce, ţe otázka platnosti

zabezpečovaných zmlúv a synalagmy môţe byť riešená aj v samostatnom konaní o ţalobe

podľa a (R 86/2001). Záverom dovolací súd uviedol, ţe jeho právny

názor vyslovený v tomto rozsudku je pre odvolací súd záväzný.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. októbra 2008 sp. zn.

(v poradí druhým) rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým ţalobu voči ţalovanému

zamietol, zmenil tak, ţe určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva

uzatvorená medzi účastníkmi 3.6.2003, ktorú Katastrálny úrad v B., Správa katastra B.

rozhodnutím o povolení vkladu číslo V X. zo dňa X.k nehnuteľnostiam v kat. úz. B. vedených

na LV č. X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemok parc. č. X. zastavanou plochou

2

X. mna ţalovaného je neplatná. Ďalej určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 30.7.2003, ktorú Katastrálny úrad v B.,

Správa katastra B. rozhodnutím o povolení vkladu č. V X. zo dňa X. v kat. úz. B. vedených na

LV č. X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemok parc. č. X. zastavanou plochou X.

2

mna ţalovaného je neplatná. Dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn.

154/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá tak,

ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. B. zapísaných Správou

katastra

v B. na LV č. X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemku KN č. X. zastavanou

2

plochou X. mv celosti. Uznesením zo dňa 11. decembra 2008 zaviazal ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi náhradu trov konania 22 672,-- Sk do troch dní

od právoplatnosti JUDr. D. K., advokátke v B.. Opravnými uzneseniami zo dňa 30. januára

2009 sp. zn. a zo dňa 23. februára 2009 opravil podľa záhlavie

5 Cdo 100/2009

rozsudku zo dňa 30. októbra 2008, dopĺňajúceho rozsudku zo dňa 30. októbra 2008

a uznesenia zo dňa 11. decembra 2008.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe právny záver prvostupňového súdu o tom,

ţe ţalobca a ţalovaný uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu a o cene tohto

prevodu ďalším právnym úkonom v súlade so zákonom, z čoho vyplynula platnosť oboch

úkonov, si odvolací súd neosvojil. Poukázal na to, ţe účasť spoločníka v obchodnej

spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môţe zaniknúť prevodom jeho obchodného

podielu buď na iného spoločníka, alebo na inú osobu. Pri zmluvnom prevode obchodného

podielu je vecou zmluvných strán, či sa dohodnú na prevode bezodplatnom, alebo odplatnom,

pričom výška ceny, či spôsob jej určenia je rovnako vecou ich dohody. Zákon platnosť takejto

zmluvy podmieňuje písomnou formou. Obsahové náleţitosti zmluvy pod sankciou neplatnosti

musia zodpovedať všeobecnej právnej úprave právnych úkonov, ktoré sú vyjadrené v § 34

a nasl. , teda zmluva musí byť urobená určite a zrozumiteľne.

V zmluve preto musí byť výslovne uvedené, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný

s uvedením buď konkrétnej ceny, alebo spôsobu jej určenia. Z ustanovenia § 115 Obchodného

zákonníka, ktoré upravuje spôsob prevodu obchodného podielu spoločníka spoločnosti

s ručením obmedzeným vyplýva, ţe zmluva o prevode obchodného podielu musí mať okrem

písomnej formy a úradne overených podpisov aj náleţitosti, ktoré ju robia určitou

a zrozumiteľnou v súlade s ustanovením , teda musí

obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí z nej byť zrejmé, či

ide o prevod bezodplatný alebo odplatný a v prípadne odplatného prevodu musí byť v zmluve

uvedená aj jeho cena, alebo spôsob jej určenia. Ak dohoda o cene, ani o prípadnom spôsobe

jej určenia v zmluve nie je uvedená, ide o zmluvu absolútne neplatnú pre jej neurčitosť.

Z platnej zmluvy o prevode obchodného podielu nemôţe zaniknúť účasť spoločníka

v predmetnej spoločnosti, a to ani na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti,

pretoţe takéto ustanovenia, ktoré by to umoţňovali, by boli neplatné pre rozpor so zákonom.

Odvolací súd uviedol, ţe v zmluve o prevode obchodného podielu nie je uvedené okrem

skutočnosti, ţe ide o odplatný prevod, aká je cena obchodného podielu, ani spôsob, akým by

mala byť určená. Z článku 2 citovanej zmluvy je zrejmé, ţe prevod obchodného podielu

z prevodcu na nadobúdateľa je odplatný, zmluvné strany sa dohodli, ţe nadobúdateľ zaplatí

prevodcovi za prevod obchodného podielu sumu, ktorej výška a splatnosť budú určené

samostatným písomným dodatkom k tejto zmluve. Z obsahu tohto dojednania nie je moţné

dôvodiť cenu, ani spôsob, akým bude cena určená, len skutočnosť, ţe určená mala byť. Toto

5 Cdo 100/2009

dojednanie vyplýva zo zmluvy datovanej dňom 20.12.2003. V zmluve o výplate obchodného

podielu zo dňa 28.12.2002 vyplýva jeho predajná cena 160 000 000,-- Sk bez ďalšej

konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý spôsob určenia. Zo zmluvy o prevode obchodného

podielu, ktorá bola účastníkmi tohto vzťahu podpísaná dňa 2.6.2003 je dojednanie o odplate

také, ţe sa zmluvné strany dohodli na odplatnosti prevodu, pričom výška odplaty ako aj

spôsob úhrady a splatnosť odplaty mala byť stanovená osobitnou dohodou. Zo zmluvy

o odplate za prevod obchodného podielu zo dňa 3.6.2003 vyplýva jeho predajná cena

160 000 000,-- Sk opäť bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý spôsob jej

určenia. Účelom obligatórnosti stanovenia ceny, alebo spôsobu jej určenia v zmluve

o prevode obchodného podielu je nepochybne zabezpečenie právnej istoty v obchodných

vzťahoch, ktoré sú v obchodnom styku síce charakteristické svojou bezformálnosťou, ale bez

uvedenej obligatórnej náleţitosti zmluvy o prevode obchodného podielu, otázka právnej istoty

nemôţe byť dodrţaná. Ak v zmluve o prevode obchodného podielu táto náleţitosť uvedená

nebola, nie je rozhodujúce, či dohoda o cene bola uzatvorená následne v krátkom alebo

dlhšom čase po určitom odstupe, dôleţité je, ţe bola uzavretá po podpise zmluvy o prevode

obchodného podielu, ktorý právny úkon z uvedených dôvodov sa nemohol stať platným

právnym úkonom a nebolo ho moţné v zmluve o určení ceny zhojiť. Účastníkom tohto

obchodného vzťahu nič nebránilo, aby v zmluve o prevode obchodného podielu stanovili

aspoň spôsob určenia ceny. Ak mienili cenu stanoviť dodatočne, resp. nespochybniteľným

spôsobom tieto okolnosti urobiť zrozumiteľnými, určitými aj keď by technicky obe listiny

neboli spojené. Určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo

zo zákona a vyvoláva tie dôsledky, ţe sa naň hľadí ako keby nebol urobený a nie je moţné ho

konvalidovať. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje ţiadne právne následky, ani

v prípade, ak na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností, potom nepochybne spôsobuje aj neplatnosť právneho úkonu, a to

zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, ktoré účastníci uzatvorili dvomi

zmluvami, a to dňa 3.6.2003 a dňa 30.7.2003, čo bolo podkladom pre vkladové konanie pod

číslami V X. a V X. Správy katastra v B. a spôsobili prechod vlastníckeho práva

nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. vedených na LV X., a to rodinný dom súpisné

2

číslo X. a parciel, na ktorých rodinný dom stojí, a to KN X. s plochou X. mna ţalovaného.

Aj keď účastníci tohto vzťahu nepovaţovali zmluvy zo dňa 20.12.2002 a 28.12.2002 za

zaväzujúce, zmluva o zabezpečení záväzku zo dňa 23.5.2003 z toho vyplývajúca, vyvolala

zápis v katastri nehnuteľností, preto odvolací súd povaţoval za naliehavý právny záujem

ţalobcu, aby aj o neplatnosti týchto právnych úkonov bolo rozhodnuté. Odvolací súd uviedol,

5 Cdo 100/2009

ţe rozsudok súdu je tou listinou, ktorá rozhodnutím o neplatnosti týchto právnych úkonov má

spôsobiť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností ohľadom vlastníckeho práva, ktoré doteraz

podľa zápisu svedčilo ţalovanému, nadobúdateľovi z neplatného právneho úkonu v

neprospech ţalobcu, teda prevodcu. Z pohľadu tohto právneho posúdenia veci, okolnosti

uvádzané účastníkmi vo vzťahu k pohnútkam, ktoré ich viedli k uzatvoreniu uvedeného

obchodu k modifikáciám dohody o cene za prevod vlastníctva k nakúpeným pozemkom

ţalovaným, alebo okolnosti vyplývajúce z výšky pôţičky poskytnutej ţalovanému, resp. za

aké finančné prostriedky boli ním pozemky zakupované, boli podľa odvolacieho súdu bez

právneho významu a preto sa nimi odvolací súd nezaoberal. Vzhľadom na to, ţe pri

rozhodovaní opomenul odvolací súd rozhodnúť o časti predmetu konania, a to o určení

vlastníckeho práva ţalobcu k sporným nehnuteľnostiam, rozhodol dopĺňajúcim rozsudkom,

vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, ţe pokiaľ sa ţalobca

domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v dôsledku uzatvorených

neplatných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k ním, zapísané

v prospech ţalovaného ako vlastníka, mal na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak

bolo do katastra vloţené vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe neplatnej zmluvy, čo sa

stalo aj v danom prípade, potom by správny orgán mal návrh na vklad podľa neplatnej

zmluvy zamietnuť, ale v prípade vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy, ktorá bola

určená neplatnou od počiatku rozhodnutím súdu, môţe vzniknúť situácia, keď katastrálny

úrad, hoci by mal urobiť záznam, alebo opravu chýb v katastri podľa § 34 a § 59 zákona č.

162/95 Z.z., tak neurobí, potom nepochybne rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je

tou verejnou listinou, ktorú je nutné pri evidovaní nehnuteľností akceptovať. Samostatným

uznesením rozhodol o náhrade trov konania vychádzajúc z a

Opravnými uzneseniami rozhodol podľa a uviedol v záhlaví rozhodnutí

správne označenie adresy právnej zástupkyne ţalovaného.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, dopĺňajúcemu rozsudku ako aj uzneseniu spolu

s opravnými uzneseniami, podal dovolanie ţalovaný, ktorý ţiadal zmeniť rozhodnutia

odvolacieho súdu a rozhodnúť v intenciách prvostupňového rozsudku, s ktorými závermi sa

plne stotoţnil. Mal za to, ţe odvolací súd mu svojím postupom odňal moţnosť konať pred

súdom, čím zaťaţil konanie vadou vyjadrenou v , konanie pred odvolacím

súdom je postihnuté aj tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

v zmysle a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe dopĺňajúci rozsudok odvolacieho súdu zo dňa

5 Cdo 100/2009

30. októbra 2008 bol vypracovaný bez toho, aby o potrebe jeho vyhlásenia bol upovedomený

predvolaním na pojednávanie, na ktorom mal byť vyhlásený alebo oboznámený vyhlásením

na úradnej tabuli súdu, pričom povinnosť vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná a vyplýva

i z článku 142 . Namietal, ţe napadnuté rozhodnutia sú v rozpore

s poţiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Právne posúdenie

odvolacieho súdu nepovaţoval za správne. Odvolací súd pri posudzovaní platnosti zmluvy

vôbec nebral do úvahy základnú vec a to účinky osvedčenia podpisu pre platnosť právneho

úkonu zmluvy o prevode obchodného podielu, kde aţ osvedčením podpisu prichádza

k uzavretiu zmluvy a zmluvy sa stáva účinnou, odvolací súd sa s momentom nadobudnutia

perfektnosti právneho úkonu nezaoberal. Bol toho názoru, ţe nesprávne interpretoval

ustanovenie a , ako aj , pri

posudzovaní platnosti právneho úkonu prevodu obchodného podielu, ktorú si riešil ako

prejudiciálnu otázku. Tvrdil, ţe vôľa oboch strán bola zrozumiteľne a určite prejavená

a legalizáciou podpisu vznikol perfektný právny úkon ako u právneho úkonu prevodu

obchodného podielu tak uznania záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici tak právneho

úkonu zabezpečovacieho prevodu práva.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd správne na základe

vykonaného dokazovania konštatoval, ţe hlavný záväzok vyplývajúci zo zmlúv o prevode

obchodného podielu je neplatný právny úkon a preto nemohlo dôjsť ani k platnému právnemu

úkonu vyplývajúcemu zo zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva. Pre

posúdenie veci bola rozhodujúca skutočnosť, ţe zmluva o prevode obchodného podielu

nemala všetky obligatórne náleţitosti t.j. nebola určená cena za prevod obchodného podielu,

čoho dôsledkom bola neplatnosť zmluvy. Dôvod určenia neplatnosti zmlúv o prevode

obchodného podielu, ktorou sa súd zaoberal ako prejudiciálnou otázkou, má oporu v zákone.

Bolo nad všetku pochybnosť nesporné, ţe zmluve o prevode obchodného podielu chýbala

obligatórna náleţitosť a to dohoda o cene za prevod obchodného podielu, alebo o spôsobe jej

určenia. Právna skutočnosť, ţe platnosť vedľajšieho záväzku sa odvíja od platnosti hlavného

záväzku je všeobecne známa zásada – zakotvená nie len v ale aj

v . Tvrdenie dovolateľa, ţe k uzatvoreniu zmluvy o prevode

obchodného podielu došlo aţ legalizáciou podpisu účastníkov zmluvy na notárskom úrade

nemôţe konvalidovať neplatný právny úkon a nerobí ho platným, naviac túto skutočnosť

namieta ţalovaný aţ v dovolacom konaní.

5 Cdo 100/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) proti rozhodnutiam, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ods. l ) preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je čiastočne dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním je moţné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol ich výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

5 Cdo 100/2009

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ dovolateľ poukazoval na tú skutočnosť, ţe

postupom odvolacieho súdu, ktorý dopĺňajúci rozsudok z 30. októbra 2008 sp. zn.

nevyhlásil zákonným spôsobom, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

( psím. f/ ), jeho dovolanie je dôvodné.

Podľa ustáleného výkladu tohto ustanovenia je odňatím moţnosti účastníkovi konať

pred súdom taký postup, ktorý účastníkovi odníma moţnosť realizovať tie procesné práva,

ktoré mu zákon priznáva. Tým je aj právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná v jeho

prítomnosti (, Listiny základných práv a slobôd). Podľa

Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky

súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak,

ţe ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,

na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie

musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu ( ).

Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, alebo nie.

Rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne ( veta prvá ), a to spravidla

hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je moţné, súd

na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týţdne; v takomto prípade súd

doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok

vyhlásený a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119

ods. 2 sa v tomto prípade nepouţije. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez

nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

5 Cdo 100/2009

Pre dopĺňajúci rozsudok platia ustanovenia o rozsudku ( veta prvá ),

ktoré platia i v prípade, ak rozhoduje dopĺňajúcim rozsudkom odvolací súd ( ).

Ako je zrejmé z obsahu spisu, odvolací súd neprejednal vec na pojednávaní v zmysle § 214

ods. 1 , hoci odvolacie pojednávanie uskutočnil dňa 30. októbra 2008 a ani neoznámil

účastníkom zákonným spôsobom vyhlásenie dopĺňajúceho rozsudku na úradnej tabuli súdu,

(takýto záznam sa v spise nenachádza).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd vo vzťahu

k dopĺňajúcemu rozsudku zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle ,

ktorá je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, keďţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť povaţované

za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dopĺňajúci rozsudok zo dňa 30. októbra

2008 sp. zn. zrušil v spojení s opravnými uzneseniami ( )

a vec v tejto časti vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Procesné

vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

5 Cdo 100/2009

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným

právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. Jedným z dôvodov, prečo právo účastníka konania

je takým právom, je to, ţe súd je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie aj v rámci verejného

vyhlásenia rozhodnutia. Práve prítomnosť verejnosti a prítomnosť účastníkov konania je

jednou zo záruk, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu nebude svojvoľným a arbitrárnym.

Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení (

). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ

s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým

preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť to, ţe pri zmene

rozhodnutia podľa odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu

prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstiţné

zdôvodnenie. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

5 Cdo 100/2009

Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku

( v spojení s ) je nie len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má

zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých

a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak

v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto poţiadavky

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa, nakoľko odvolací súd, v intenciách právneho

záveru dovolacieho súdu, presvedčivo odôvodnil svoje právne závery.

Z obsahu dovolania ţalovaného napokon vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod

uplatňuje ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval správny

predpis, ale ho nesprávne vyloţil.

Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nesprávne interpretoval ustanovenia § 34

a a ustanovenie pri posudzovaní

platnosti právneho úkonu prevodu obchodného podielu, ktorú si riešil ako prejudiciálnu

otázku.

Z ustanovenia vyplýva, ţe právny úkon sa musí

urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Všeobecná právna úprava právnych úkonov, uvedená v

v ustanoveniach § 34 aţ § 51 je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnená v Obchodnom

zákonníku niektorými ustanoveniami o právnych úkonoch. Ako to vyplýva zo samotného

nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti , tento obsahuje iba

niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, ktoré dopĺňajú túto všeobecnú úpravu s platnosťou

pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia § 266 aţ § 268, ktoré sú v zmysle § 263

ods. 1 ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemoţno odchýliť

a ktoré riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa za rozhodujúci pokladá

ich úmysel. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení je však

5 Cdo 100/2009

potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo

určitý. Podmienkou platnosti kaţdého právneho úkonu, teda aj právnych úkonov, ku ktorým

dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov je, ţe musí ísť o prejav vôle urobený

slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, ţe súd musí vykladať prejav

vôle účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať podľa výkladových

pravidiel upravených v ustanoveniach aţ 4 .

Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu

konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej

musel byť známy.

Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemoţno

vyloţiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla

prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy pouţívané

v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku

prikladá.

Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa

vezme náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania

o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania

strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

Podľa prejav vôle, ktorý obsahuje výraz

pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá

v konaní tento výraz pouţila.

Pri výklade vôle podľa a nemôţe byť

východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil.

Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné

jednanie o uzavretie zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli

a ich správanie po uzavretí zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

). Z tohto hľadiska bolo potrebné vyriešiť i predbeţnú otázku v tomto konaní,

ktorá sa týkala platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu.

5 Cdo 100/2009

V predmetnej veci sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.

V zmysle splnenie záväzku moţno zabezpečiť

dočasným prevodom práva dlţníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa. Pri

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej

veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).

V zmysle zmluva o zabezpečovacom prevode

práva sa musí uzatvoriť písomne.

V zmysle zmluva o zabezpečovacom prevode

práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa

prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu

počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu

zabezpečovacieho prevodu práva a najniţšie podanie v prípade dobrovoľnej draţby; ak sa

prevádza právo inej osoby ako dlţníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí

obsahovať aj označenie dlţníka.

Realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z občianskych záväzkovo

právnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. Jednými z nich

sú špeciálne občianskoprávne prostriedky posilňujúce hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne

postavenie veriteľa voči dlţníkovi, ku vzniku ktorých je vţdy potrebný právny úkon. Tieto

špeciálne zabezpečovacie prostriedky sa vyznačujúc tým, ţe k pôvodnému právnemu vzťahu

medzi veriteľom a dlţníkom, ktorý sa nazýva hlavný alebo zabezpečovaný, pristupuje nový

právny vzťah. Táto akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho pomeru spočíva v tom,

ţe pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného zabezpečovaného záväzku (teda

nemôţe vzniknúť bez hlavného záväzku). Pri svojom zániku tak isto zväčša závisí od zániku

hlavného právneho pomeru. Akcesorická povaha zabezpečovacieho záväzku napokon spočíva

v tom, ţe čo do svojho obsahu je zabezpečovací právny pomer podmienený zásadne obsahom

hlavného právneho pomeru, i keď nemusí byť vţdy rovnaký.

Z uvedeného je zrejmé, ţe správne si odvolací súd riešil ako prejudiciálnu otázku

platnosti hlavného zabezpečovaného záväzku, (t.j. jeho existencie a platnosti v čase uzavretia

5 Cdo 100/2009

zmluvy o zabezpečení záväzku). V konaní nebolo sporné, ţe týmto hlavným zabezpečovaným

záväzkom mala byť zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. decembra 2002

a zmluva o výplate obchodného podielu zo dňa 28. decembra 2002.

V zmysle so súhlasom valného zhromaţdenia

môţe spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská

zmluva neurčuje inak.

V zmysle spoločník môţe previesť svoj

obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môţe

určiť, ţe na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyţaduje súhlas valného

zhromaţdenia.

V zmysle zmluva o prevode obchodného podielu

musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je

spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám,

ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

V zmysle účinky prevodu obchodného podielu

podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode

obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú aţ s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však

skôr, ako valné zhromaţdenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa

zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaţdenia na prevod obchodného

podielu vyţaduje.

Pokiaľ ide o náleţitosti takejto zmluvy, z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti,

vyţadovaných pre kaţdý platný právny úkon v zmysle ,

zmluva musí obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel a musí z nej

byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný. Pri odplatnom prevode obchodného

podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia.

Dovolací súd otázku výkladu prejavu vôle z hľadiska platnosti zmluvy o prevode

obchodného podielu a zmluvy o odplate obchodného podielu, posudzoval podľa hore

citovaných ustanovení . Dospel k záveru, ţe uvedená zmluva je

5 Cdo 100/2009

neplatná v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia.

Na tejto skutočnosti nemôţe nič zmeniť ani posudzovaný úmysel konajúceho v tomto

obchodom vzťahu, ktorý chcel dohodu o cene určovať samostatným doplnkom. V tomto

smere je záver odvolacieho súdu o neurčitosti, ako chýbajúcej zloţky z hľadiska všeobecnej

úpravy náleţitosti právneho úkonu v zmysle správny

a dovolací súd sa ním stotoţňuje v tom smere, ţe pokiaľ v zmluve jednoznačná dohoda

o cene, ani o prípadnom spôsobe jej určenie, uvedená nebola, ide o zmluvu absolútne neplatnú

podľa pre jej neurčitosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ). Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37

je neplatnosťou absolútnou od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto

dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia

určujúceho, ţe právny úkon je neplatný.

Dovolací súd poukazuje na to, ţe predmetom zaisťovacieho prevodu v zmysle § 553

(ktorého úprava platí v plnom rozsahu i pre obchodné záväzkové

vzťahy) môţe byť právo, ktoré v dobe prevodu existuje. Z akcesorickej povahy zabezpečenia

vyplýva, ţe tu musí existovať platný záväzok hlavný, z ktorého je dlţník povinný plniť

a veriteľ má právo poţadovať na ňom plnenie. Preto ak hlavný zabezpečovaný záväzok je

absolútne neplatný, t.j. od počiatku, nemôţe byť platný ani jeho špeciálny zabezpečovací

prostriedok, ktorým bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá vychádzala

z obsahu zabezpečovaného absolútne neplatného hlavného záväzku.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa

30. januára 2009 sp. zn. a dňa 23. februára 2009 podľa

zamietol.

Ako uţ bolo uvedené vyššie, z dôvodov, ţe procesným postupom pri rozhodovaní

dopĺňajúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn.

, odvolací súd zaťaţil v tejto časti konanie vadou podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. , ako aj uznesenie Krajského súdu

5 Cdo 100/2009

v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra 2008 sp. zn. v spojení s opravnými

uzneseniami podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská