Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)c46/366128.7961b5.pdf
PDF · 181.68 KB
No categories available
5Cdo/99/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Mariána Sluka
PhD., v právnej veci ţalobcu: U. R., s.r.o., B., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpený
JUDr. D. K., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v B., proti ţalovanému:
Ing. C. S., bývajúci v B., zastúpenému JUDr. E. L., advokát s.r.o., K., o určenie neplatnosti
právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 8 C 23/2004, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008, dopĺňajúceho
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008
a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra 2008 sp. zn.
12 Co 154/2008 spolu s opravným uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
30. januára 2009 sp. zn. 12 Co 154/2008 a dňa 23. februára 2009 sp. zn. 12 Co 154/2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými
uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. januára 2009 sp. zn.
12 Co 154/2008 a dňa 23. februára 2009 sp. zn. 12 Co 154/2008, z a m i e t a .
Dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008
sp. zn. 12 Co154/2008 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
11. decembra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
30. januára 2009 sp. zn. 12 Co 154/2008 a dňa 23. februára 2009 sp. zn. 12 Co 154/2008
z r u š u j e a vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 22. mája 2006 č.k. 8 C 23/2004-388
zamietol ţalobu proti ţalovanému Ing. C. S. a zastavil konanie proti ţalovanému T. T., spol.
s r.o., K. (táto spoločnosť bola 6. októbra 2006 ex offo vymazaná z obchodného registra).
Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 668 825,-- Sk
na účet jeho zástupcu. Ţalovanému T. T., spol. s r.o. nepriznal náhradu trov konania
a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu doplatok súdneho poplatku za návrh na
začatie konania. Súd prvého stupňa pri skúmaní, či ţalobca má naliehavý právny záujem na
ním navrhovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
práva k nehnuteľným veciam a určení jeho vlastníctva k takto prevedeným veciam v zmysle
§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku „akceptoval skutočnosti, ktoré označil ţalobca
ako naliehavý právny záujem pre podanie tejto ţaloby, keď ţalobca tvrdil, ţe na základe
neplatných právnych úkonov došlo k prevodu vlastníckeho práva z neho na iného vlastníka
a ţe nemá inú moţnosť nápravy ako prostredníctvom ţaloby.“ Posudzujúc potom dôvodnosť
určovacej ţaloby dospel k záveru, ţe ţalobca nenáleţite vyvodzuje neplatnosť zmlúv
o zabezpečení záväzku z neplatnosti nimi zabezpečovaných zmlúv o prevode obchodného
podielu a o jeho výplate, pretoţe tu nie sú ţiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok ich
neplatnosť. Keďţe ţalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe
platných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, nebol tu potom ani
dôvod na určenie vlastníctva ţalobcu k zabezpečovacími zmluvami prevedeným
nehnuteľnostiam.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu, rozsudkom zo 7. decembra 2006
sp. zn. 12 Co 293/06 (v poradí prvým) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch,
ktorými bola ţaloba voči ţalovanému zamietnutá a ţalobcovi bola uloţená povinnosť zaplatiť
ţalovanému náhradu trov konania a zaplatiť súdny poplatok. Ţalobcovi uloţil aj povinnosť
zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 74 294,-- Sk. Samostatným
výrokom napokon pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa § 219 O.s.p. majúc za to, ţe súd
niţšieho stupňa rozhodol správne, keď zamietol ţalobu o určenie neplatnosti právnych
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
úkonov a určenie vlastníckeho práva. Podľa odvolacieho súdu ale zamietnutie ţaloby
neodôvodňuje zistenie o platnosti zabezpečovaných záväzkov, ale nedostatok naliehavého
právneho záujmu na ţalobcom navrhovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal
určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
k nehnuteľným veciam tvrdiac, ţe sú neplatné týmto občianskoprávnym prostriedkom
zabezpečované zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate za tento prevod. Domáhal
sa teda toho, aby súd prejudiciálne určil neplatnosť právnych úkonov, z ktorých vyplýva
akcesorický zabezpečovací právny úkon. Ţalobca ale nemohol mať naliehavý právny záujem
na takto poţadovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva, pretoţe „prejudiciálne určenie neplatnosti právnych úkonov, z ktorých
neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá právnu záväznosť, nakoľko dôvody
rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné.“ V dôvodoch svojho rozsudku tieţ uviedol, ţe
na základe zmluvy o prevode obchodného podielu došlo medzi účastníkmi k plneniam, ktoré
si účastníci dosiaľ nevysporiadali podľa zásad o vzájomne podmienenej povinnosti vrátiť si
všetko, čo nadobudli na základe neplatných zmlúv. Podľa odvolacieho súdu „len na základe
vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo
k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy o predaji
obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti právnych
úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jej prevod nestalo neistým
a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“ K otázke platnosti právnych úkonov
prejudiciálne riešenej súdom prvého stupňa odvolací súd ešte poznamenal, ţe „môţe
poukázať len na to, ţe okresný súd platnosť týchto úkonov neposudzoval z pohľadu tvrdení
ţalobcu, najmä pokiaľ ide o realizáciu predaja obchodného podielu dvoma zmluvami, čo je
v rozpore s výkladom ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka a ponecháva tieto skutočnosti
na právne riešenie v spore, ktorý by sa otázkou platnosti týchto právnych úkonov ako
predmetom sporu zaoberal.“ Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie podľa §
238 ods. 3 O.s.p. „na preskúmanie správnosti právneho posúdenia naliehavosti právneho
záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo vzťahu k právnemu
úkonu, z ktorého by mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu k nemoţnosti určenia
synalagmatického záväzku moţného určenia neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy
o prevode obchodného podielu a o odplate zaň.“
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu rozsudkom z 30. apríla 2008
sp. zn. 5 Cdo 136/2007 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíval na nesprávnom právnom posúdení
otázky prípustnosti ţaloby o určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení vlastníctva k takto prevedeným veciam
v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, ţe podľa § 80 písm. c/
O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia
naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej
ţalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých
určovacích ţalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby
bolo súdu umoţnené v rozsudku meritórne ţalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa
ustálilo, ţe ţalobca má právny záujem na ţiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo
ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne
postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým.
Cieľom určovacej ţaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu
neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy
právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej
ţaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty ţalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah
alebo právo je alebo nie je a zároveň tieţ preukázanie, ţe uvedenú neistotu je moţné odstrániť
navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením
ţalobcovho právneho postavenia a ktorý nemoţno iným právnym prostriedkom odstrániť;
nezáleţí na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené
neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
Naliehavý záujem sa viaţe k ţalobe, resp. k otázke, či určovacia ţaloba môţe byť spôsobilým
procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb ţalobcu ide, vystihuje v spore
otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. Určovacia ţaloba je spravidla prípustná v prípade
spornosti v tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná
evidencia (kataster nehnuteľností); rozsudok súdu vyhovujúci takejto ţalobe môţe byť totiţ
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom a vykonania
takej opravy evidovaných údajov o vlastníkovi.
V predmetnej veci sa ţalobca ţalobou domáhal, aby súd určil, ţe sú neplatné zmluvy
medzi účastníkmi o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a ţe
je vlastníkom takto prevedených nehnuteľností na ţalovaného.
Dovolací súd uviedol, ţe pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, platí všeobecný reţim o nadobudnutí vlastníckeho práva prevodom
nehnuteľnosti podľa § 133 ods. 2 OZ a podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (pozri napr. stanovisko publikované v časopise Katastrálny bulletin č. 3 a 4/1997).
Kladné rozhodnutie súdu o takejto ţalobe by nepochybne mohlo byť jedným z predpokladov
opätovného zapísania ţalobcu ako vlastníka predmetných pozemkov. Ţalobca mal právny
záujem na ţiadanom určení, pretoţe to mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie.
Existujúci stav v evidencii vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam je ohrozením
ţalobcovho právneho postavenia a nemoţno ho odstrániť inými prostriedkami (okrem
splnenia rozväzovacej podmienky uspokojením pohľadávky ţalovaného zo zmlúv o prevode
o prevode obchodného podielu a o jeho výplate, ktoré ale vzhľadom na postoj účastníkov
neprichádza do úvahy). Pre posúdenie prípustnosti určovacej ţaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p. nebolo relevantné to, čo za významné povaţoval odvolací súd, t.j. ţe „prejudiciálne
určenie neplatnosti právnych úkonov, z ktorých neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala,
nemá právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné“ ani
to, ţe „len na základe vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe
ktorého došlo k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy
o predaji obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti
právnych úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nestalo
neistým a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“
Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu,
akého sa ţalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú
má súd riešiť ako predbeţnú. Vyriešenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného
podielu a o odplate za jeho prevod bolo nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o ţalobe
na určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva a súd ju mal vyriešiť bez
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
ohľadu na to, či zo zistenia ich neplatnosti vyplynú pre účastníkov nejaké iné záväzky. Moţný
dôsledok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej zmluvy
ustanovený v § 457 Občianskeho zákonníka a „určenie synalagmatického záväzku“ nebol
predpokladom prípustnosti určovacej ţaloby. V občianskom súdnom konaní môţe súd riešiť
rôzne prejudiciálne otázky (§ 135 O.s.p.). Posúdenie otázky platnosti zmlúv o prevode
obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nie je otázkou uvedenou v § 135 ods. 1
O.s.p., ktoré ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôţe v konaní riešiť ako
otázky predbeţné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia
podmienok uvedených v § 135 ods. 2 O.s.p., t.j. za predpokladu, ţe o tejto otázke nebolo uţ
vydané príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je rozhodujúce, ţe otázka platnosti
zabezpečovaných zmlúv a synalagmy môţe byť riešená aj v samostatnom konaní o ţalobe
podľa § 80 písm. b/ a c/ O.s.p. (R 86/2001). Záverom dovolací súd uviedol, ţe jeho právny
názor vyslovený v tomto rozsudku je pre odvolací súd záväzný.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008
(v poradí druhým) rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým ţalobu voči ţalovanému
zamietol, zmenil tak, ţe určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
uzatvorená medzi účastníkmi 3.6.2003, ktorú Katastrálny úrad v B., Správa katastra B.
rozhodnutím o povolení vkladu číslo V X. zo dňa X.k nehnuteľnostiam v kat. úz. B. vedených
na LV č. X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemok parc. č. X. zastavanou plochou
2
X. mna ţalovaného je neplatná. Ďalej určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 30.7.2003, ktorú Katastrálny úrad v B.,
Správa katastra B. rozhodnutím o povolení vkladu č. V X. zo dňa X. v kat. úz. B. vedených na
LV č. X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemok parc. č. X. zastavanou plochou X.
2
mna ţalovaného je neplatná. Dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn.
154/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá tak,
ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. B. zapísaných Správou
katastra
v B. na LV č. X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemku KN č. X. zastavanou
2
plochou X. mv celosti. Uznesením zo dňa 11. decembra 2008 zaviazal ţalovaného zaplatiť
ţalobcovi náhradu trov konania 22 672,-- Sk do troch dní
od právoplatnosti JUDr. D. K., advokátke v B.. Opravnými uzneseniami zo dňa 30. januára
2009 sp. zn. 12 Co 154/2008 a zo dňa 23. februára 2009 opravil podľa § 164 O.s.p. záhlavie
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
rozsudku zo dňa 30. októbra 2008, dopĺňajúceho rozsudku zo dňa 30. októbra 2008
a uznesenia zo dňa 11. decembra 2008.
V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe právny záver prvostupňového súdu o tom,
ţe ţalobca a ţalovaný uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu a o cene tohto
prevodu ďalším právnym úkonom v súlade so zákonom, z čoho vyplynula platnosť oboch
úkonov, si odvolací súd neosvojil. Poukázal na to, ţe účasť spoločníka v obchodnej
spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môţe zaniknúť prevodom jeho obchodného
podielu buď na iného spoločníka, alebo na inú osobu. Pri zmluvnom prevode obchodného
podielu je vecou zmluvných strán, či sa dohodnú na prevode bezodplatnom, alebo odplatnom,
pričom výška ceny, či spôsob jej určenia je rovnako vecou ich dohody. Zákon platnosť takejto
zmluvy podmieňuje písomnou formou. Obsahové náleţitosti zmluvy pod sankciou neplatnosti
musia zodpovedať všeobecnej právnej úprave právnych úkonov, ktoré sú vyjadrené v § 34
a nasl. Občianskeho zákonníka, teda zmluva musí byť urobená určite a zrozumiteľne.
V zmluve preto musí byť výslovne uvedené, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný
s uvedením buď konkrétnej ceny, alebo spôsobu jej určenia. Z ustanovenia § 115 Obchodného
zákonníka, ktoré upravuje spôsob prevodu obchodného podielu spoločníka spoločnosti
s ručením obmedzeným vyplýva, ţe zmluva o prevode obchodného podielu musí mať okrem
písomnej formy a úradne overených podpisov aj náleţitosti, ktoré ju robia určitou
a zrozumiteľnou v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda musí
obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí z nej byť zrejmé, či
ide o prevod bezodplatný alebo odplatný a v prípadne odplatného prevodu musí byť v zmluve
uvedená aj jeho cena, alebo spôsob jej určenia. Ak dohoda o cene, ani o prípadnom spôsobe
jej určenia v zmluve nie je uvedená, ide o zmluvu absolútne neplatnú pre jej neurčitosť.
Z platnej zmluvy o prevode obchodného podielu nemôţe zaniknúť účasť spoločníka
v predmetnej spoločnosti, a to ani na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti,
pretoţe takéto ustanovenia, ktoré by to umoţňovali, by boli neplatné pre rozpor so zákonom.
Odvolací súd uviedol, ţe v zmluve o prevode obchodného podielu nie je uvedené okrem
skutočnosti, ţe ide o odplatný prevod, aká je cena obchodného podielu, ani spôsob, akým by
mala byť určená. Z článku 2 citovanej zmluvy je zrejmé, ţe prevod obchodného podielu
z prevodcu na nadobúdateľa je odplatný, zmluvné strany sa dohodli, ţe nadobúdateľ zaplatí
prevodcovi za prevod obchodného podielu sumu, ktorej výška a splatnosť budú určené
samostatným písomným dodatkom k tejto zmluve. Z obsahu tohto dojednania nie je moţné
dôvodiť cenu, ani spôsob, akým bude cena určená, len skutočnosť, ţe určená mala byť. Toto
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
dojednanie vyplýva zo zmluvy datovanej dňom 20.12.2003. V zmluve o výplate obchodného
podielu zo dňa 28.12.2002 vyplýva jeho predajná cena 160 000 000,-- Sk bez ďalšej
konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý spôsob určenia. Zo zmluvy o prevode obchodného
podielu, ktorá bola účastníkmi tohto vzťahu podpísaná dňa 2.6.2003 je dojednanie o odplate
také, ţe sa zmluvné strany dohodli na odplatnosti prevodu, pričom výška odplaty ako aj
spôsob úhrady a splatnosť odplaty mala byť stanovená osobitnou dohodou. Zo zmluvy
o odplate za prevod obchodného podielu zo dňa 3.6.2003 vyplýva jeho predajná cena
160 000 000,-- Sk opäť bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý spôsob jej
určenia. Účelom obligatórnosti stanovenia ceny, alebo spôsobu jej určenia v zmluve
o prevode obchodného podielu je nepochybne zabezpečenie právnej istoty v obchodných
vzťahoch, ktoré sú v obchodnom styku síce charakteristické svojou bezformálnosťou, ale bez
uvedenej obligatórnej náleţitosti zmluvy o prevode obchodného podielu, otázka právnej istoty
nemôţe byť dodrţaná. Ak v zmluve o prevode obchodného podielu táto náleţitosť uvedená
nebola, nie je rozhodujúce, či dohoda o cene bola uzatvorená následne v krátkom alebo
dlhšom čase po určitom odstupe, dôleţité je, ţe bola uzavretá po podpise zmluvy o prevode
obchodného podielu, ktorý právny úkon z uvedených dôvodov sa nemohol stať platným
právnym úkonom a nebolo ho moţné v zmluve o určení ceny zhojiť. Účastníkom tohto
obchodného vzťahu nič nebránilo, aby v zmluve o prevode obchodného podielu stanovili
aspoň spôsob určenia ceny. Ak mienili cenu stanoviť dodatočne, resp. nespochybniteľným
spôsobom tieto okolnosti urobiť zrozumiteľnými, určitými aj keď by technicky obe listiny
neboli spojené. Určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo
zo zákona a vyvoláva tie dôsledky, ţe sa naň hľadí ako keby nebol urobený a nie je moţné ho
konvalidovať. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje ţiadne právne následky, ani
v prípade, ak na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, potom nepochybne spôsobuje aj neplatnosť právneho úkonu, a to
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, ktoré účastníci uzatvorili dvomi
zmluvami, a to dňa 3.6.2003 a dňa 30.7.2003, čo bolo podkladom pre vkladové konanie pod
číslami V X. a V X. Správy katastra v B. a spôsobili prechod vlastníckeho práva
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. vedených na LV X., a to rodinný dom súpisné
2
číslo X. a parciel, na ktorých rodinný dom stojí, a to KN X. s plochou X. mna ţalovaného.
Aj keď účastníci tohto vzťahu nepovaţovali zmluvy zo dňa 20.12.2002 a 28.12.2002 za
zaväzujúce, zmluva o zabezpečení záväzku zo dňa 23.5.2003 z toho vyplývajúca, vyvolala
zápis v katastri nehnuteľností, preto odvolací súd povaţoval za naliehavý právny záujem
ţalobcu, aby aj o neplatnosti týchto právnych úkonov bolo rozhodnuté. Odvolací súd uviedol,
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
ţe rozsudok súdu je tou listinou, ktorá rozhodnutím o neplatnosti týchto právnych úkonov má
spôsobiť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností ohľadom vlastníckeho práva, ktoré doteraz
podľa zápisu svedčilo ţalovanému, nadobúdateľovi z neplatného právneho úkonu v
neprospech ţalobcu, teda prevodcu. Z pohľadu tohto právneho posúdenia veci, okolnosti
uvádzané účastníkmi vo vzťahu k pohnútkam, ktoré ich viedli k uzatvoreniu uvedeného
obchodu k modifikáciám dohody o cene za prevod vlastníctva k nakúpeným pozemkom
ţalovaným, alebo okolnosti vyplývajúce z výšky pôţičky poskytnutej ţalovanému, resp. za
aké finančné prostriedky boli ním pozemky zakupované, boli podľa odvolacieho súdu bez
právneho významu a preto sa nimi odvolací súd nezaoberal. Vzhľadom na to, ţe pri
rozhodovaní opomenul odvolací súd rozhodnúť o časti predmetu konania, a to o určení
vlastníckeho práva ţalobcu k sporným nehnuteľnostiam, rozhodol dopĺňajúcim rozsudkom,
vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, ţe pokiaľ sa ţalobca
domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v dôsledku uzatvorených
neplatných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k ním, zapísané
v prospech ţalovaného ako vlastníka, mal na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak
bolo do katastra vloţené vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe neplatnej zmluvy, čo sa
stalo aj v danom prípade, potom by správny orgán mal návrh na vklad podľa neplatnej
zmluvy zamietnuť, ale v prípade vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy, ktorá bola
určená neplatnou od počiatku rozhodnutím súdu, môţe vzniknúť situácia, keď katastrálny
úrad, hoci by mal urobiť záznam, alebo opravu chýb v katastri podľa § 34 a § 59 zákona č.
162/95 Z.z., tak neurobí, potom nepochybne rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je
tou verejnou listinou, ktorú je nutné pri evidovaní nehnuteľností akceptovať. Samostatným
uznesením rozhodol o náhrade trov konania vychádzajúc z § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p. Opravnými uzneseniami rozhodol podľa § 164 O.s.p. a uviedol v záhlaví rozhodnutí
správne označenie adresy právnej zástupkyne ţalovaného.
Proti rozsudku odvolacieho súdu, dopĺňajúcemu rozsudku ako aj uzneseniu spolu
s opravnými uzneseniami, podal dovolanie ţalovaný, ktorý ţiadal zmeniť rozhodnutia
odvolacieho súdu a rozhodnúť v intenciách prvostupňového rozsudku, s ktorými závermi sa
plne stotoţnil. Mal za to, ţe odvolací súd mu svojím postupom odňal moţnosť konať pred
súdom, čím zaťaţil konanie vadou vyjadrenou v § 237 písm. f O.s.p., konanie pred odvolacím
súdom je postihnuté aj tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe dopĺňajúci rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
30. októbra 2008 bol vypracovaný bez toho, aby o potrebe jeho vyhlásenia bol upovedomený
predvolaním na pojednávanie, na ktorom mal byť vyhlásený alebo oboznámený vyhlásením
na úradnej tabuli súdu, pričom povinnosť vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná a vyplýva
i z článku 142 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutia sú v rozpore
s poţiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Právne posúdenie
odvolacieho súdu nepovaţoval za správne. Odvolací súd pri posudzovaní platnosti zmluvy
vôbec nebral do úvahy základnú vec a to účinky osvedčenia podpisu pre platnosť právneho
úkonu zmluvy o prevode obchodného podielu, kde aţ osvedčením podpisu prichádza
k uzavretiu zmluvy a zmluvy sa stáva účinnou, odvolací súd sa s momentom nadobudnutia
perfektnosti právneho úkonu nezaoberal. Bol toho názoru, ţe nesprávne interpretoval
ustanovenie § 34 a § 37 Občianskeho zákonníka, ako aj § 115 Obchodného zákonníka, pri
posudzovaní platnosti právneho úkonu prevodu obchodného podielu, ktorú si riešil ako
prejudiciálnu otázku. Tvrdil, ţe vôľa oboch strán bola zrozumiteľne a určite prejavená
a legalizáciou podpisu vznikol perfektný právny úkon ako u právneho úkonu prevodu
obchodného podielu tak uznania záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici tak právneho
úkonu zabezpečovacieho prevodu práva.
Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd správne na základe
vykonaného dokazovania konštatoval, ţe hlavný záväzok vyplývajúci zo zmlúv o prevode
obchodného podielu je neplatný právny úkon a preto nemohlo dôjsť ani k platnému právnemu
úkonu vyplývajúcemu zo zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva. Pre
posúdenie veci bola rozhodujúca skutočnosť, ţe zmluva o prevode obchodného podielu
nemala všetky obligatórne náleţitosti t.j. nebola určená cena za prevod obchodného podielu,
čoho dôsledkom bola neplatnosť zmluvy. Dôvod určenia neplatnosti zmlúv o prevode
obchodného podielu, ktorou sa súd zaoberal ako prejudiciálnou otázkou, má oporu v zákone.
Bolo nad všetku pochybnosť nesporné, ţe zmluve o prevode obchodného podielu chýbala
obligatórna náleţitosť a to dohoda o cene za prevod obchodného podielu, alebo o spôsobe jej
určenia. Právna skutočnosť, ţe platnosť vedľajšieho záväzku sa odvíja od platnosti hlavného
záväzku je všeobecne známa zásada – zakotvená nie len v Občianskom zákonníku ale aj
v Obchodnom zákonníku. Tvrdenie dovolateľa, ţe k uzatvoreniu zmluvy o prevode
obchodného podielu došlo aţ legalizáciou podpisu účastníkov zmluvy na notárskom úrade
nemôţe konvalidovať neplatný právny úkon a nerobí ho platným, naviac túto skutočnosť
namieta ţalovaný aţ v dovolacom konaní.
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. l O.s.p.) preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je čiastočne dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním je moţné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol ich výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom
dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p., a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)
skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len
na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ dovolateľ poukazoval na tú skutočnosť, ţe
postupom odvolacieho súdu, ktorý dopĺňajúci rozsudok z 30. októbra 2008 sp. zn.
12 Co 154 /2008 nevyhlásil zákonným spôsobom, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom
(§ 237 psím. f/ O.s.p.), jeho dovolanie je dôvodné.
Podľa ustáleného výkladu tohto ustanovenia je odňatím moţnosti účastníkovi konať
pred súdom taký postup, ktorý účastníkovi odníma moţnosť realizovať tie procesné práva,
ktoré mu zákon priznáva. Tým je aj právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná v jeho
prítomnosti (čl. 38 ods. 2, Listiny základných práv a slobôd). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky
súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní Ústavou
Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak,
ţe ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie
musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 1 O.s.p.).
Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, alebo nie.
Rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne (§ 156 ods. 1 veta prvá O.s.p.), a to spravidla
hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je moţné, súd
na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týţdne; v takomto prípade súd
doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok
vyhlásený a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119
ods. 2 sa v tomto prípade nepouţije. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
Pre dopĺňajúci rozsudok platia ustanovenia o rozsudku (§ 166 ods. 2 veta prvá O.s.p.),
ktoré platia i v prípade, ak rozhoduje dopĺňajúcim rozsudkom odvolací súd (§ 211 O.s.p.).
Ako je zrejmé z obsahu spisu, odvolací súd neprejednal vec na pojednávaní v zmysle § 214
ods. 1 O.s.p., hoci odvolacie pojednávanie uskutočnil dňa 30. októbra 2008 a ani neoznámil
účastníkom zákonným spôsobom vyhlásenie dopĺňajúceho rozsudku na úradnej tabuli súdu,
(takýto záznam sa v spise nenachádza).
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd vo vzťahu
k dopĺňajúcemu rozsudku zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
ktorá je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, keďţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť povaţované
za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dopĺňajúci rozsudok zo dňa 30. októbra
2008 sp. zn. 12 Co 154/2008 zrušil v spojení s opravnými uzneseniami (§ 243b ods. 1 O.s.p.)
a vec v tejto časti vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Procesné
vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným
právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Jedným z dôvodov, prečo právo účastníka konania
je takým právom, je to, ţe súd je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie aj v rámci verejného
vyhlásenia rozhodnutia. Práve prítomnosť verejnosti a prítomnosť účastníkov konania je
jednou zo záruk, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu nebude svojvoľným a arbitrárnym.
Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 3 O.s.p. (§ 211
O.s.p.). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ
s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým
preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom
opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.
V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť to, ţe pri zmene
rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu
prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstiţné
zdôvodnenie. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku
(§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.) je nie len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má
zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých
a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak
v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto poţiadavky
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa, nakoľko odvolací súd, v intenciách právneho
záveru dovolacieho súdu, presvedčivo odôvodnil svoje právne závery.
Z obsahu dovolania ţalovaného napokon vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod
uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval správny
predpis, ale ho nesprávne vyloţil.
Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nesprávne interpretoval ustanovenia § 34
a § 37 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 115 Obchodného zákonníka pri posudzovaní
platnosti právneho úkonu prevodu obchodného podielu, ktorú si riešil ako prejudiciálnu
otázku.
Z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe právny úkon sa musí
urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Všeobecná právna úprava právnych úkonov, uvedená v Občianskom zákonníku
v ustanoveniach § 34 aţ § 51 je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnená v Obchodnom
zákonníku niektorými ustanoveniami o právnych úkonoch. Ako to vyplýva zo samotného
nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka, tento obsahuje iba
niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, ktoré dopĺňajú túto všeobecnú úpravu s platnosťou
pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia § 266 aţ § 268, ktoré sú v zmysle § 263
ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemoţno odchýliť
a ktoré riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa za rozhodujúci pokladá
ich úmysel. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení Obchodného zákonníka je však
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo
určitý. Podmienkou platnosti kaţdého právneho úkonu, teda aj právnych úkonov, ku ktorým
dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov je, ţe musí ísť o prejav vôle urobený
slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, ţe súd musí vykladať prejav
vôle účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať podľa výkladových
pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 ods. 1 aţ 4 Obchodného zákonníka.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu
konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej
musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemoţno
vyloţiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla
prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy pouţívané
v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku
prikladá.
Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa
vezme náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania
o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz
pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá
v konaní tento výraz pouţila.
Pri výklade vôle podľa § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka nemôţe byť
východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil.
Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné
jednanie o uzavretie zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli
a ich správanie po uzavretí zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3 Obdo 16/2002). Z tohto hľadiska bolo potrebné vyriešiť i predbeţnú otázku v tomto konaní,
ktorá sa týkala platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu.
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
V predmetnej veci sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.
V zmysle § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku moţno zabezpečiť
dočasným prevodom práva dlţníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa. Pri
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej
veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
V zmysle § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode
práva sa musí uzatvoriť písomne.
V zmysle § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode
práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa
prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu
počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva a najniţšie podanie v prípade dobrovoľnej draţby; ak sa
prevádza právo inej osoby ako dlţníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí
obsahovať aj označenie dlţníka.
Realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z občianskych záväzkovo
právnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. Jednými z nich
sú špeciálne občianskoprávne prostriedky posilňujúce hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne
postavenie veriteľa voči dlţníkovi, ku vzniku ktorých je vţdy potrebný právny úkon. Tieto
špeciálne zabezpečovacie prostriedky sa vyznačujúc tým, ţe k pôvodnému právnemu vzťahu
medzi veriteľom a dlţníkom, ktorý sa nazýva hlavný alebo zabezpečovaný, pristupuje nový
právny vzťah. Táto akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho pomeru spočíva v tom,
ţe pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného zabezpečovaného záväzku (teda
nemôţe vzniknúť bez hlavného záväzku). Pri svojom zániku tak isto zväčša závisí od zániku
hlavného právneho pomeru. Akcesorická povaha zabezpečovacieho záväzku napokon spočíva
v tom, ţe čo do svojho obsahu je zabezpečovací právny pomer podmienený zásadne obsahom
hlavného právneho pomeru, i keď nemusí byť vţdy rovnaký.
Z uvedeného je zrejmé, ţe správne si odvolací súd riešil ako prejudiciálnu otázku
platnosti hlavného zabezpečovaného záväzku, (t.j. jeho existencie a platnosti v čase uzavretia
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
zmluvy o zabezpečení záväzku). V konaní nebolo sporné, ţe týmto hlavným zabezpečovaným
záväzkom mala byť zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. decembra 2002
a zmluva o výplate obchodného podielu zo dňa 28. decembra 2002.
V zmysle § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka so súhlasom valného zhromaţdenia
môţe spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská
zmluva neurčuje inak.
V zmysle § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločník môţe previesť svoj
obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môţe
určiť, ţe na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyţaduje súhlas valného
zhromaţdenia.
V zmysle § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka zmluva o prevode obchodného podielu
musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je
spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám,
ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
V zmysle § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka účinky prevodu obchodného podielu
podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode
obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú aţ s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však
skôr, ako valné zhromaţdenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa
zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaţdenia na prevod obchodného
podielu vyţaduje.
Pokiaľ ide o náleţitosti takejto zmluvy, z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti,
vyţadovaných pre kaţdý platný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
zmluva musí obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel a musí z nej
byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný. Pri odplatnom prevode obchodného
podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia.
Dovolací súd otázku výkladu prejavu vôle z hľadiska platnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu a zmluvy o odplate obchodného podielu, posudzoval podľa hore
citovaných ustanovení Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, ţe uvedená zmluva je
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
neplatná v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia.
Na tejto skutočnosti nemôţe nič zmeniť ani posudzovaný úmysel konajúceho v tomto
obchodom vzťahu, ktorý chcel dohodu o cene určovať samostatným doplnkom. V tomto
smere je záver odvolacieho súdu o neurčitosti, ako chýbajúcej zloţky z hľadiska všeobecnej
úpravy náleţitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka správny
a dovolací súd sa ním stotoţňuje v tom smere, ţe pokiaľ v zmluve jednoznačná dohoda
o cene, ani o prípadnom spôsobe jej určenie, uvedená nebola, ide o zmluvu absolútne neplatnú
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 102/2001). Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37
Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto
dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia
určujúceho, ţe právny úkon je neplatný.
Dovolací súd poukazuje na to, ţe predmetom zaisťovacieho prevodu v zmysle § 553
Občianskeho zákonníka (ktorého úprava platí v plnom rozsahu i pre obchodné záväzkové
vzťahy) môţe byť právo, ktoré v dobe prevodu existuje. Z akcesorickej povahy zabezpečenia
vyplýva, ţe tu musí existovať platný záväzok hlavný, z ktorého je dlţník povinný plniť
a veriteľ má právo poţadovať na ňom plnenie. Preto ak hlavný zabezpečovaný záväzok je
absolútne neplatný, t.j. od počiatku, nemôţe byť platný ani jeho špeciálny zabezpečovací
prostriedok, ktorým bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá vychádzala
z obsahu zabezpečovaného absolútne neplatného hlavného záväzku.
Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné , Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa
30. januára 2009 sp. zn. 12 Co 154/2008 a dňa 23. februára 2009 podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
zamietol.
Ako uţ bolo uvedené vyššie, z dôvodov, ţe procesným postupom pri rozhodovaní
dopĺňajúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn.
12 Co 154/2008, odvolací súd zaťaţil v tejto časti konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008, ako aj uznesenie Krajského súdu
5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009
v Banskej Bystrici zo dňa 11. decembra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008 v spojení s opravnými
uzneseniami podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. mája 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská