Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/48/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P.J. - C. bývajúceho v

P., ţivnostníka s miestom podnikania J. P., zastúpeného JUDr. J. G., advokátom so sídlom

v P., proti ţalovanému Mestu Prešov, zastúpenému JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P.,

o odstránenie stavieb, vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. a na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o vylúčení sudkýň Krajského súdu

v Prešove JUDr. E. Š., JUDr. A. I., JUDr. G. K., PhD., členiek senátu 3 Co, takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Prešove JUDr. E. Š., JUDr. A. I. a JUDr. G. K., PhD. n i e

sú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. (vec Okresného súdu Prešov sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. E. Š. v konaní vedenom na

Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. predloţila vec na rozhodnutie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu námietky zaujatosti uplatnenej ţalobcom

voči členom odvolacieho senátu 3 Co.

V námietke zaujatosti z 15. júla 2011 (čl. 173 - čl. 199 spisu) ţalobca uviedol, ţe

vznáša námietku zaujatosti voči členom senátu, ktorí majú podľa rozvrhu práce vec

prejednať a rozhodnúť z dôvodu pochybnosti o ich nezaujatosti vzhľadom na to, ţe v období

od 9. septembra 2009 do 19. mája 2010 uvedený senát rozhodoval vo veciach, kde bol

ţalobca účastníkom konania, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v týchto konania

2

zistil porušenie základných práv ţalobcu odvolacím súdom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

(práva na spravodlivé súdne konanie) a preto jeho rozhodnutia zrušil (viď Nález Ústavného o

súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. novembra 2010 vo veci sp.zn.

3 NcC X./2010; Nález Ústavného o súdu Slovenskej republiky sp.zn. z

5. apríla 2011 vo veci sp.zn. ; Nález Ústavného o súdu Slovenskej republiky

sp.zn. z 3. marca 2010 vo veci sp.zn. ). Ţalobca preto

vyslovil odôvodnenú objektívnu obavu o nestrannom rozhodovaní senátu 3 Co Krajského

súdu v Prešove, ktorý porušuje jeho základné práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie ) a nerozhoduje

v súlade so zákonom.

JUDr. E. Š., predsedníčka senátu 3 Co, k vznesenej námietke uviedla, ţe nemá ţiaden

vzťah k účastníkom konania, k ich zástupcom ani k veci a preto sa necíti byť zaujatá.

JUDr. A. I. a JUDr. G. K. PhD., členky senátu 3 Co, k vznesenej

námietke zhodne uviedli, ţe účastníkov konania nepoznajú, sú bez pomeru k veci a preto sa

necítia byť zaujaté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

v zmysle

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 aţ

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje

3

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej

strane).

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na

prerokovanie veci nestranným súdom je povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a

rozhodnúť o ňom (, , ).

Z hľadiska ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tieţ

vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril

právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),

2/k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo

relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3/k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).

Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu a to vtedy, ak sudca rozhodoval

vec na súde niţšieho stupňa, a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p). V prejednávanom veci o takýto

prípad nejde.

4

7

Námietka ţalobcu vzhľadom na niţšie uvádzanú judikatúru predstavuje výnimku

z ustanovenia , vzťahujúcu sa na dôvody vylúčenia zaloţené v postupe súdu

o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, ţe je nestranný, a zároveň musí byť

vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti ("justice must not

only be done, it must also be seen to be done")]. Právo na nestranného sudcu je súčasťou

práva na spravodlivý proces, ktorý je zaručený nielen , ale aj Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Z toho vyplýva, ţe pri posudzovaní otázok nestrannosti

treba v kaţdom prípade zohľadniť judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre

ľudské práva.

K tomu moţno citovať napríklad z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn.

: "Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, ţe súd musí kaţdú vec prerokovať a

rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve

rozhodnúť (). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu

sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe

by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako absencia

predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci."

Z tohto judikátu, ktorý je súhrnom stabilizovanej judikatúry aj Európskeho súdu pre

ľudské práva, vyplýva najmä to, ţe objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa

subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom

prípade teda platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán.

Ani nemôţe obísť tieto zásadné rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto treba trvať na tom,

aby sa analyzovaná situácia uvádzaná ţalobcom posudzovala so zreteľom na citovanú

5

7

judikatúru, z ktorej vychádza i Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. sp.zn. ):

Pokiaľ sa sudcovi výnimočne, napriek uvedeným poţiadavkám nepodarí predísť vzniku

situácie, v ktorej jedna procesná strana prezentuje svoje pochybnosti o jeho nezaujatosti

a vyvodzuje ich preukázateľným spôsobom zo skutočnosti vyvolaných samotným sudcom

tým, ţe mu v prejednávanej veci opakovane vadným jednostranným procesným postupom

znemoţnil realizáciu niektorého zákonného procesného práva a v dôsledku toho tieţ porušil

povinnosť zabezpečiť účastníkom rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv, treba tieto

pochybnosti povaţovať za závaţné a priznať im význam aj bez priameho preukázania

existencie pomeru sudcu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom.

Vychádzajúc z dôvodov nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 25. novembra 2010 vo veci sp.zn. a sp.zn. IV. ÚS

403/2010 z 3. marca 2010 vo veci sp.zn. moţno zistiť, ţe porušenie práva

ţalobcu na spravodlivý proces vyplýva z nenaplnenia ústavných poţiadaviek riadneho

a presvedčivého odôvodnenia vydaných rozhodnutí (v konaní sp.zn.

ústavný súd napríklad vyčíta odvolaciemu súdu, ţe „nepouţil relevantnú právnu normu

a svoje rozhodnutie nezdôvodnil ústavne konformným spôsobom“; v konaní sp.zn. IV. ÚS

303/2010 ústavný súd vyčíta odvolaciemu súdu, ţe nedal „uspokojivú odpoveď na kľúčovú

otázku“ sťaţovateľa, či medzi právnou zástupkyňou ţalovaného 2/ a zákonnou sudkyňou

existuje taký vzťah, ktorý by objektívne mohol spochybňovať jej nestrannosť; v konaní sp.zn.

ústavný súd vyčíta odvolaciemu súdu, ţe ním vydaný rozsudok nemoţno

z hľadiska “poţiadaviek riadneho a presvedčivého odôvodnenia“ vrátane povinnosti vyrovnať

sa s námietkami účastníka konania, z ústavného hľadiska akceptovať).

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky neprináleţí polemizovať s prijatými závermi

ústavného súdu, je však potrebné uviesť, ţe v daných prípadoch nešlo o prípad svojvôle, či

arbitrárnosti, kedy chýba akékoľvek zdôvodnenie (odôvodnenie) rozhodnutia, resp.

zdôvodnenie stojí mimo akýchkoľvek právnych medzí a logických skutkových úvah. Naproti

tomu nemoţno prehliadnuť skutočnosť, ţe v relatívne krátkom časovom úseku (v priebehu

jedného roka) postupom senátu 3 Co došlo k opakovanému porušeniu ţalobcových práv na

spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, zaloţených nerešpektovaním práva

6

ţalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúce zo zákonných poţiadaviek

v zmysle najmä z hľadiska dostatočnosti a relevantnosti uvádzaných

argumentov (dôvodov). V inštančnom súdnom prieskume nemoţno vylúčiť ani prípady, kedy

sa písomným odôvodnením nepodarí vystihnúť poţadované právne a skutkové špecifiká

prejednávanej veci z hľadiska jej zloţitosti. Na nápravu takýchto pochybení prioritne slúţia

riadne i mimoriadne opravné prostriedky. Z vyššie uvedeného sa však jednoznačne nejaví,

aby konajúci senát zámerne viedol (opakovane) konanie spôsobom, ktorým by chcel vedome

a cielene porušovať základné práva ţalobcu do miery, ktorá by ho z objektívneho hľadiska

stavala mimo ústavné kritérium jeho nestrannosti (obdobne Najvyšší súd Slovenskej

republiky sp.zn. ).

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, ţe sudkyne Krajského

súdu v Prešove JUDr. E. Š., JUDr. A. I. a JUDr. G. K., PhD. n i e sú v y l ú č e n é z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3 Co

77/2011 (vec Okresného súdu Prešov sp. zn. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta

7

7 Nc 48/2011