Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu V. V., bytom H. X., K. - B., zastúpený advokátom J.. M. B., so

sídlom Š. X., K., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Košiciach, Komenského 52,

Košice, za účasti: 1./ I.. J. T., bytom H. X., K. - B., 2./ M.. V. T., bytom tamtieţ, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009/01232 z 19. novembra 2009,

o odvolaní ţalobu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. – 66 z 18.

novembra 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

– 66 z 18. novembra 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009/01232 zo dňa 19.11.2009,

ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice –

Juh, č. MK-08/226907-05/IV, A/2009/02926-03/IV zo dňa 14.9.2009 o dodatočnom povolení

stavby „stavebné úpravy samostatne stojaceho rodinného domu“, súp. č. X. na pozemku parc.

2

č. X. v k.ú. K. - B., a „budova garáţe“ na pozemku parc. č. X. v k.ú. K. - B. (podľa

geometrického plánu č. X. z 16.1.2009, overeného správou katastra Košice dňa 19.1.2009

2

pod. č. X. - parc. č. X. – zastavaná plocha – samostatne stojaca garáţ o výmere 22 mv k. ú.

K. - B.. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe vydaniu rozhodnutia o dodatočnom

povolení stavby predchádzalo zistenie stavebného úradu, ţe ich povolenie nie je v rozpore

s verejnými záujmami chránených stavebným zákonom (ďalej len

„stavebný zákon“). Stotoţnil sa s právnym názorom oboch úradov, ţe clonenie pohľadu

a výhľadu na dom nie je predmetom úpravy stavebného zákona a vykonávacích právnych

predpisov k nemu a ţe správne prihliadli administratívne orgány na clonenie len podľa

právnych predpisov a technických noriem a poţiadaviek na výstavbu, teda clonenie obytných

miestností. Podľa súdu preto správne orgány nepochybili, keď zamietli ţalobcove námietky

v konaní o dodatočnom povolení stavieb ako neopodstatnené a vydal rozhodnutie

o dodatočnom povolení stavieb, ktoré podľa súdu neobmedzili ani neohrozili ţalobcove práva

vo väčšom rozsahu oproti pôvodnému stavu vyplývajúceho z územného rozhodnutia

o umiestnení stavby. Zároveň krajský súd uviedol, ţe zo ţalobcovými námietkami

vznesenými po zákonnej dvojmesačnej lehote sa nezaoberal. O trovách konania rozhodol súd

tak, ţe ich ţalobcovi pre neúspech v konaní nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, domáhajúc

sa jeho zmeny tak, aby bolo ţalobe vyhovené a zrušil rozhodnutie ţalovaného správneho

orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, ţe krajský súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe jeho právam sa nedostalo náleţitej

ochrany a to tým, ţe ţalovaný a ani prvostupňový správny orgán nevykonali postup v súlade

s stavebným zákonom. Podľa jeho názoru nebola riadne zdokumentovaná potreba výmeny

krovu strechy. Podľa jeho názoru jedine porovnanie súčasnej strechy s pôvodnou strechou

mohlo slúţiť k odbornému vyjadreniu o prípadnom zásahu do jeho práv a bez takého

zdokumentovania nemohli stavebné úrady vo veci rozhodnúť. Namietal, ţe k jeho námietkam

vzneseným v stavebnom konaní sa neviedlo miestne šetrenie. Jeho námietka „clonenie jeho

rodinného domu“ nebola na mieste samom stavebným úradom skúmaná. Vysvetlenie, ktoré

v tejto veci dali stavebné úrady a ktoré si osvojil aj krajský súd sú pre neho neprijateľné.

Problematiku clonenia podľa ţalobcu umocňuje aj zastrešenie pôvodnej garáţe sedlovou

2

strechou o rozmere 34 m, ktorá bráni vo výhľade (cloní) z jeho rodinného domu, resp.

na jeho rodinný dom z ulice. Tento stav v minulosti neexistoval, nakoľko existovali dohody

3

s bývalými vlastníkmi, resp. boli relevantné s územným plánom. Podľa jeho názoru územný

plán MČ B. s výstavbou altánku nerátal a jeho námietke o clonení ako imateriálnej imisii sa

právna ochrana v tomto konaní neposkytla. Nedostatok skúmania rozsahu clonenia mal byť

podľa jeho názoru dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia stavebnému orgánu

na nové konanie. Poukázal na nález ÚS SR III. 341/07 podľa ktorého sa ústavný súd vyjadril

v tom zmysle, ţe moţnosť a povinnosť odkloniť sa od doslovného výkladu právnej normy je

moţné vtedy, ak sa sleduje zmysle a účel zákona. Poukázal, ţe jeho námietkam nebola

poskytnutá ochrana v súlade s § 137 ods. 2 stavebného zákona a § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Domnieva sa, ţe ide o imisiu vyvolanú stavebnou činnosťou.

K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalovaný a stavebníci konania. Ţalovaný navrhol

napadnutý rozsudok potvrdiť s tým, ţe sa pridrţiaval svojho vyjadrenia podaného k ţalobe

s tým, ţe sa nepotrebuje vyjadriť k osobným pocitom ţalobcu z priebehu ústneho pojedná-

vania. Stavebníci k odvolaniu ţalobcu uviedli, ţe ide o súkromné názory ţalobcu, ku ktorým

sa nebudú vyjadrovať a povaţujú rozsudok z 18.11.2010 za správny a nemenný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchá-

dzalo (podľa , veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. augusta 2011

( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice,

pracovisko Košice – Juh, č. MK-08/226907-03/IV A/2009/02926-03/IV zo dňa 14.9.2009,

ktorým bola dodatočne povolená stavba „stavebné úpravy samostatne stojaceho rodinného

4

domu“ na pozemku parc. č. X. v k.ú. K. – B. a ,,budovy garáže“ na pozemku parc. č. X.,

podľa geometrického plánu č. X. zo 16.1.2009 na pozemku X., k.ú. K. - B.

Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje § 88a stavebného zákona.

Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, ţe stavba bola

postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu

konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné

povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä

s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá

bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad

s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov

predloţených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 4, 7 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby

stavebný úrad dodatočne povolí uţ vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie

stavby alebo nariadi úpravy uţ realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení

stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 aţ 66.

Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie

závaţnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod

podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je

v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďţe sa

dopustil porušenia zákona.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného, je zrejmé,

ţe správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, ţe pre

dodatočné povolenie horeuvedenej stavby boli splnené zákonné podmienky. Tento ich záver

je aj podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny, nakoľko si preň zadováţili dostatok

skutkových pokladov, aby mohli vo veci rozhodnúť a v konaní nebola zistená taká vada, ktorá

by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby

v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti,

ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom.

5

V preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne vysporiadali s argumentáciou

ţalobcu, ktorý v priebehu celého stavebného konania namietal clonenie výhľadu zo svojej

stavby, resp. na svoju stavbu z ulice, ktorá mala byť spôsobená tým, ţe došlo k zastrešeniu

balkóna a zastrešeniu garáţe sedlovou strechou, ktorej vlastníkmi sú stavebníci.

V tomto smere, podľa názoru senátu najvyššieho súdu, administratívne orgány ako aj

stavebníci doloţili všetky potrebné doklady, z ktorých bolo zrejmé, ţe stavba stavebníkov,

spočívajúca v stavebných úpravách samostatne stojaceho rodinného domu (strecha

s prekrytím balkóna) a budovy garáţe (prekrytie garáţe šikmou strechou) neodporuje

stavebnému zákonu a nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným zákonom, čoho

dokladom boli aj vyjadrenia dotknutých orgánov k dodatočnému povoleniu, teda z územným

plánom zóny K. – B. a ţe stavba je v súlade s ust. Stavebného zákona a vykonávacích

predpisov k nemu (Vyhl. MŢP SR č. a Vyhl. MŢP SR č. ). Teda,

ţe boli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle citovaného ustanovenia § 88a

stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby – stavebným úpravám strechy na

samostatne stojacom rodinnom a zastrešeniu samostatne stojacej garáţe sedlovou strechou.

Stavebný úrad aj ţalovaný sa zaoberal námietkami ţalobcu spočívajúcimi v tienení, resp.

clonení jeho rodinného domu, ktoré však nebolo moţné posudzovať podľa STN 73 4301,

ktorou sa upravuje clonenie a tienenie okien a obytných miestností, nie však stavieb ako

takých, ako aj bránenie výhľadu zo stavby na ulicu a opačne.

Najvyšší súd poukazuje, ţe úlohou súdov v správnom súdnictve preskúmava

zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov predovšetkým v rozsahu a z dôvodov

uvedených v ţalobe. (t. j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd

viazaný a nemôţe ho prekročiť. Teda v správnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď

ţalobca môţe ţalobné dôvody síce rozširovať, dopĺňať a meniť, avšak len do konca lehoty

na podanie ţaloby, ktorá je dvojmesačná a začína plynúť podľa a za

pouţitia . Súd nevyhľadáva za účastníka (ţalobcu) konkrétne dôvody

nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa majú tvoriť obsah

ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa

viazaný. Z ustanovenia vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita

partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých

veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť ţalobou napadnutého

6

rozhodnutia. Rozsahom a dôvodmi ţaloby nie je súd viazaný iba v prípade, ak zrušuje

rozhodnutie správneho orgánu podľa , vtedy pri preskúmavaní zákonnosti

a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,

ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Ak ţalobca poukazuje na skutočnosť, ţe postupom správnych orgánov mu bola odňatá

moţnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké

vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemoţnenia ich

uplatnení, teda aké subjektívne právo ţalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak

urobiť v zákonom stanovenej lehote. Ţalobca tak mohol urobiť najneskôr 26.1.2010, kedy mu

uplynula dvojmesačná lehota na rozšírenie ţalobných dôvodov. Po tejto lehote súd na jeho

dôvody nemohol prihliadnuť. Správne teda krajský súd v rámci koncentračnej zásady platnej

v správnom súdnictve súd nemohol prihliadať na tie námietky vznesené ţalobcom, ktoré boli

podané po zákonnej dvojmesačnej lehote.

Odvolací súd zdôrazňuje, ţe nie je moţné pripustiť taký výklad zákona, ktorým by

správny orgán svojvoľne znevýhodňoval, resp. naopak zvýhodňoval niektorého z účastníkov

stavebného konania. Úlohou stavebných orgánov v administratívnom konaní je striktne

postupovať v súlade s a zákonmi pri vydávaní svojich rozhodnutí a to v súlade

s princípmi právneho štátu zaručeného podľa , t.j. princíp právnej istoty a rovnosti.

Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať,

ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov,

ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. , tieţ ).

Rešpektovanie princípu právnej istoty a rovnosti účastníkov musí byť prítomné v kaţdom

rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie

práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných

fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci ().

Nakoľko námietky vznesené ţalobcom do zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty,

teda do 26. januára 2010 neboli dôvodné, teda námietka spočívajúca v clonení vo výhľade

z jeho domu na ulicu a naopak a administratívne orgány sa s touto jeho námietkou

vysporiadali v svojom rozhodnutí tak, ţe ju ako nemajúci oporu v zákone a teda nedôvodnú

zamietli. Aj odvolací súd nezistil v tomto rozhodnutí ţiadny rozpor so stavebným zákonom

7

a vykonávacími predpismi k zákonu a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny

podľa a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c ods. 1 veta

prvá v spojení s a tak, ţe neúspešnému ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí

zo zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 18. augusta 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská