Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)6aa/364177.dcfc63.pdf
PDF · 173.99 KB
No categories available
8Sžp/2/2011
Najvyšší súd 8Sžp/2/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu V. V., bytom H. X., K. - B., zastúpený advokátom J.. M. B., so
sídlom Š. X., K., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Košiciach, Komenského 52,
Košice, za účasti: 1./ I.. J. T., bytom H. X., K. - B., 2./ M.. V. T., bytom tamtieţ, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009/01232 z 19. novembra 2009,
o odvolaní ţalobu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/20/2010 – 66 z 18.
novembra 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/20/2010 – 66 z 18. novembra 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009/01232 zo dňa 19.11.2009,
ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice –
Juh, č. MK-08/226907-05/IV, A/2009/02926-03/IV zo dňa 14.9.2009 o dodatočnom povolení
stavby „stavebné úpravy samostatne stojaceho rodinného domu“, súp. č. X. na pozemku parc.
č. X. v k.ú. K. - B., a „budova garáţe“ na pozemku parc. č. X. v k.ú. K. - B. (podľa
geometrického plánu č. X. z 16.1.2009, overeného správou katastra Košice dňa 19.1.2009
2
pod. č. X. - parc. č. X. – zastavaná plocha – samostatne stojaca garáţ o výmere 22 mv k. ú.
K. - B.. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe vydaniu rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby predchádzalo zistenie stavebného úradu, ţe ich povolenie nie je v rozpore
s verejnými záujmami chránených zákonom č. 50/1976 Zb. stavebným zákonom (ďalej len
„stavebný zákon“). Stotoţnil sa s právnym názorom oboch úradov, ţe clonenie pohľadu
a výhľadu na dom nie je predmetom úpravy stavebného zákona a vykonávacích právnych
predpisov k nemu a ţe správne prihliadli administratívne orgány na clonenie len podľa
právnych predpisov a technických noriem a poţiadaviek na výstavbu, teda clonenie obytných
miestností. Podľa súdu preto správne orgány nepochybili, keď zamietli ţalobcove námietky
v konaní o dodatočnom povolení stavieb ako neopodstatnené a vydal rozhodnutie
o dodatočnom povolení stavieb, ktoré podľa súdu neobmedzili ani neohrozili ţalobcove práva
vo väčšom rozsahu oproti pôvodnému stavu vyplývajúceho z územného rozhodnutia
o umiestnení stavby. Zároveň krajský súd uviedol, ţe zo ţalobcovými námietkami
vznesenými po zákonnej dvojmesačnej lehote sa nezaoberal. O trovách konania rozhodol súd
tak, ţe ich ţalobcovi pre neúspech v konaní nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, domáhajúc
sa jeho zmeny tak, aby bolo ţalobe vyhovené a zrušil rozhodnutie ţalovaného správneho
orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, ţe krajský súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe jeho právam sa nedostalo náleţitej
ochrany a to tým, ţe ţalovaný a ani prvostupňový správny orgán nevykonali postup v súlade
s stavebným zákonom. Podľa jeho názoru nebola riadne zdokumentovaná potreba výmeny
krovu strechy. Podľa jeho názoru jedine porovnanie súčasnej strechy s pôvodnou strechou
mohlo slúţiť k odbornému vyjadreniu o prípadnom zásahu do jeho práv a bez takého
zdokumentovania nemohli stavebné úrady vo veci rozhodnúť. Namietal, ţe k jeho námietkam
vzneseným v stavebnom konaní sa neviedlo miestne šetrenie. Jeho námietka „clonenie jeho
rodinného domu“ nebola na mieste samom stavebným úradom skúmaná. Vysvetlenie, ktoré
v tejto veci dali stavebné úrady a ktoré si osvojil aj krajský súd sú pre neho neprijateľné.
Problematiku clonenia podľa ţalobcu umocňuje aj zastrešenie pôvodnej garáţe sedlovou
2
strechou o rozmere 34 m, ktorá bráni vo výhľade (cloní) z jeho rodinného domu, resp.
na jeho rodinný dom z ulice. Tento stav v minulosti neexistoval, nakoľko existovali dohody
s bývalými vlastníkmi, resp. boli relevantné s územným plánom. Podľa jeho názoru územný
plán MČ B. s výstavbou altánku nerátal a jeho námietke o clonení ako imateriálnej imisii sa
právna ochrana v tomto konaní neposkytla. Nedostatok skúmania rozsahu clonenia mal byť
podľa jeho názoru dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia stavebnému orgánu
na nové konanie. Poukázal na nález ÚS SR III. 341/07 podľa ktorého sa ústavný súd vyjadril
v tom zmysle, ţe moţnosť a povinnosť odkloniť sa od doslovného výkladu právnej normy je
moţné vtedy, ak sa sleduje zmysle a účel zákona. Poukázal, ţe jeho námietkam nebola
poskytnutá ochrana v súlade s § 137 ods. 2 stavebného zákona a § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Domnieva sa, ţe ide o imisiu vyvolanú stavebnou činnosťou.
K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalovaný a stavebníci konania. Ţalovaný navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť s tým, ţe sa pridrţiaval svojho vyjadrenia podaného k ţalobe
s tým, ţe sa nepotrebuje vyjadriť k osobným pocitom ţalobcu z priebehu ústneho pojedná-
vania. Stavebníci k odvolaniu ţalobcu uviedli, ţe ide o súkromné názory ţalobcu, ku ktorým
sa nebudú vyjadrovať a povaţujú rozsudok z 18.11.2010 za správny a nemenný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.
v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchá-
dzalo (podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. augusta 2011
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
ţalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice,
pracovisko Košice – Juh, č. MK-08/226907-03/IV A/2009/02926-03/IV zo dňa 14.9.2009,
ktorým bola dodatočne povolená stavba „stavebné úpravy samostatne stojaceho rodinného
domu“ na pozemku parc. č. X. v k.ú. K. – B. a ,,budovy garáže“ na pozemku parc. č. X.,
podľa geometrického plánu č. X. zo 16.1.2009 na pozemku X., k.ú. K. - B.
Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje § 88a stavebného zákona.
Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, ţe stavba bola
postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu
konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä
s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá
bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predloţených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 4, 7 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby
stavebný úrad dodatočne povolí uţ vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie
stavby alebo nariadi úpravy uţ realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení
stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 aţ 66.
Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie
závaţnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod
podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je
v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďţe sa
dopustil porušenia zákona.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného, je zrejmé,
ţe správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, ţe pre
dodatočné povolenie horeuvedenej stavby boli splnené zákonné podmienky. Tento ich záver
je aj podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny, nakoľko si preň zadováţili dostatok
skutkových pokladov, aby mohli vo veci rozhodnúť a v konaní nebola zistená taká vada, ktorá
by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby
v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti,
ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom.
V preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne vysporiadali s argumentáciou
ţalobcu, ktorý v priebehu celého stavebného konania namietal clonenie výhľadu zo svojej
stavby, resp. na svoju stavbu z ulice, ktorá mala byť spôsobená tým, ţe došlo k zastrešeniu
balkóna a zastrešeniu garáţe sedlovou strechou, ktorej vlastníkmi sú stavebníci.
V tomto smere, podľa názoru senátu najvyššieho súdu, administratívne orgány ako aj
stavebníci doloţili všetky potrebné doklady, z ktorých bolo zrejmé, ţe stavba stavebníkov,
spočívajúca v stavebných úpravách samostatne stojaceho rodinného domu (strecha
s prekrytím balkóna) a budovy garáţe (prekrytie garáţe šikmou strechou) neodporuje
stavebnému zákonu a nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným zákonom, čoho
dokladom boli aj vyjadrenia dotknutých orgánov k dodatočnému povoleniu, teda z územným
plánom zóny K. – B. a ţe stavba je v súlade s ust. Stavebného zákona a vykonávacích
predpisov k nemu (Vyhl. MŢP SR č. 453/2000 Z.z. a Vyhl. MŢP SR č. 532/2002 Z.z.). Teda,
ţe boli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle citovaného ustanovenia § 88a
stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby – stavebným úpravám strechy na
samostatne stojacom rodinnom a zastrešeniu samostatne stojacej garáţe sedlovou strechou.
Stavebný úrad aj ţalovaný sa zaoberal námietkami ţalobcu spočívajúcimi v tienení, resp.
clonení jeho rodinného domu, ktoré však nebolo moţné posudzovať podľa STN 73 4301,
ktorou sa upravuje clonenie a tienenie okien a obytných miestností, nie však stavieb ako
takých, ako aj bránenie výhľadu zo stavby na ulicu a opačne.
Najvyšší súd poukazuje, ţe úlohou súdov v správnom súdnictve preskúmava
zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v ţalobe. (t. j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd
viazaný a nemôţe ho prekročiť. Teda v správnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď
ţalobca môţe ţalobné dôvody síce rozširovať, dopĺňať a meniť, avšak len do konca lehoty
na podanie ţaloby, ktorá je dvojmesačná a začína plynúť podľa § 250b ods. 1 OSP a za
pouţitia § 250h ods. 1 OSP. Súd nevyhľadáva za účastníka (ţalobcu) konkrétne dôvody
nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah
ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa
§ 250h OSP viazaný. Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita
partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých
veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť ţalobou napadnutého
rozhodnutia. Rozsahom a dôvodmi ţaloby nie je súd viazaný iba v prípade, ak zrušuje
rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 OSP, vtedy pri preskúmavaní zákonnosti
a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,
ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Ak ţalobca poukazuje na skutočnosť, ţe postupom správnych orgánov mu bola odňatá
moţnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké
vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemoţnenia ich
uplatnení, teda aké subjektívne právo ţalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak
urobiť v zákonom stanovenej lehote. Ţalobca tak mohol urobiť najneskôr 26.1.2010, kedy mu
uplynula dvojmesačná lehota na rozšírenie ţalobných dôvodov. Po tejto lehote súd na jeho
dôvody nemohol prihliadnuť. Správne teda krajský súd v rámci koncentračnej zásady platnej
v správnom súdnictve súd nemohol prihliadať na tie námietky vznesené ţalobcom, ktoré boli
podané po zákonnej dvojmesačnej lehote.
Odvolací súd zdôrazňuje, ţe nie je moţné pripustiť taký výklad zákona, ktorým by
správny orgán svojvoľne znevýhodňoval, resp. naopak zvýhodňoval niektorého z účastníkov
stavebného konania. Úlohou stavebných orgánov v administratívnom konaní je striktne
postupovať v súlade s ústavou a zákonmi pri vydávaní svojich rozhodnutí a to v súlade
s princípmi právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy, t.j. princíp právnej istoty a rovnosti.
Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať,
ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov,
ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tieţ II. ÚS 234/03).
Rešpektovanie princípu právnej istoty a rovnosti účastníkov musí byť prítomné v kaţdom
rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných
fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).
Nakoľko námietky vznesené ţalobcom do zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty,
teda do 26. januára 2010 neboli dôvodné, teda námietka spočívajúca v clonení vo výhľade
z jeho domu na ulicu a naopak a administratívne orgány sa s touto jeho námietkou
vysporiadali v svojom rozhodnutí tak, ţe ju ako nemajúci oporu v zákone a teda nedôvodnú
zamietli. Aj odvolací súd nezistil v tomto rozhodnutí ţiadny rozpor so stavebným zákonom
a vykonávacími predpismi k zákonu a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c ods. 1 veta
prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí
zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 18. augusta 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská