Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/17/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: JUDr. Ján Tkáč, advokát, Tkáč & Partners s. r. o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: CORSTEN, s. r. o., so sídlom Závodská 46, Žilina, IČO: 36 741 141, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/014263-002 zo dňa 02. marca 2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Tvrdošín, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) ako príslušný orgán štátnej správy podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ zákon EIA“, alebo „“), rozhodol podľa zákona EIA na základe zámeru „HYPERMARKET – TVRDOŠÍN“, ktorý predložil navrhovateľ CORSTEN, s. r. o., Kukučínova 451/11, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 741 141, po ukončení zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti podľa zákona EIA tak, že navrhovaná činnosť „HYPERMARKET – TVRDOŠÍN“ uvedená v predloženom zámere vypracovanom A. B. C., INECO, s. r. o., Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, umiestnená v Žilinskom kraji, v okrese Tvrdošín, katastrálne územie D. E. na pozemkoch špecifikovaných vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. 2. Prvostupňový správny orgán posúdil zámer z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonania a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. V rámci zámeru navrhovanej činnosti boli zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladaný vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona EIA. Dotknutá obec a dotknuté orgány nepožadovali posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Príslušný orgán akceptoval stanoviská dotknutých orgánov, dotknutej obce, verejnosti a zapracoval ich požiadavky do podmienok rozhodnutia. Podmienky týkajúce sa povinností navrhovateľa vyplývajúce z ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktoré sú predmetom rozhodovania príslušného orgánu, budú riešené

v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Prvostupňový správny orgán tiež konštatoval, že požiadavka stanoviska na ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti zo strany dotknutej verejnosti prihlásenej do konania nebola opodstatnená, viaceré vznesené pripomienky boli neopodstatnené, týkajúce sa skutočností, ktoré sú v zámere jednoznačne popísané a vyhodnotené, preto neboli zapracované do rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán tiež konštatoval, že pri spracovaní zámeru neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia a jeho zložiek alebo by mohli ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov v takej miere, že by si to vyžadovalo podrobnejšie posúdenie a rozpracovanie nad rámec predloženého zámeru. Bol vyhodnotený plný súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a významný prínos pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že na základe preskúmania predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia podľa zákona, nie sú ohrozené ani neprimerane obmedzené alebo obmedzené práva oprávnené záujmy subjektov konania. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vykonanej v etape vypracovania zámeru vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území, oproti posudzovanému a povolenému stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať, preto prvostupňový správny orgán dospel k záveru ukončiť posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie v štádiu zisťovacieho konania. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.OU-ZA-OOP3-2020/014263-002 zo dňa 02.03.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 4. Žalovaný ako odvolací orgán sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým správnym orgánom, pričom uviedol, že v konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe žalobcom podaného odvolania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ust. § 46 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi. Uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s hmotným ako aj procesným právom. 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol podľa , a zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 6. Z hľadiska porušenia hmotného práva poukázal na Ústavu SR, a to články 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4, ďalej na čl. 37, čl. 41. ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, o príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Poukázal na čl. 4 Aarhuského dohovoru upravujúceho, ako sa v Európskej únii možno domáhať práv na informácie o životnom prostredí. Žalobca domáhaním sa uvedených práv mienil docieliť možnosť ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Zákon o EIA priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a následných ostatných povoľovacích konaní. Žalobca definoval v procese EIA konkrétne environmentálnej záujmy, ktoré mienil riešiť s preferenciou zmierneho vybavenia medzi účastníkmi konania navzájom. Tvrdil, že úrad neakceptoval návrhy žalobcu a zvolil procesný postup, ktorý zásadne neviedol k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, čím konal v rozpore s a Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. 7. Z hľadiska porušenia procesného práva poukázal na zákona o EIA, a Správneho posudku, zákona o EIA, zákona o EIA, zákona o EIA a tvrdil že došlo k porušeniu jeho práva aktívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán v rozpore s zákona o EIA neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie.

8. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu procesného práva, žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, v dôsledku nesprávnej aplikácie a porušenia , a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tvrdil, že žalovaný nepravdivo uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy sa vysporiadal so všetkými písomnými stanoviskami doručenými v zisťovacom konaní, pretože s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa v rozhodnutí náležite nevysporiadal, nevyhodnotil ich, návrh podmienok žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania vôbec neuviedol. Namietal, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, aj žalovaného absentuje akákoľvek úvaha orgánu verejnej správy, ich obsahom je len sumarizácia zákonných ustanovení. 9. Podľa žalobcu došlo k porušeniu Správneho poriadku a Správneho poriadku tým, že prvostupňový orgán verejnej správy nedoručil žalobcovi na jeho žiadosť kópiu spisu, podklady rozhodnutia v elektronickej podobe. Viazanie práva na nahliadnutie do spisu na osobnú účasť na úrade je šikanóznym výkonom štátnej správy. Namietal, že žalovaný sa na odvolaciu námietku ohľadom oprávnenia žalobcu dostať kópiu spisu podľa Správneho poriadku nijakým spôsobom nevyjadril. Tým, že mu prvostupňový orgán pred rozhodnutím nedoručil kópiu spisu, uprel mu právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov. 10. Žalobca namietal, že informácie neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom, čím došlo k porušeniu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, t. j. došlo k porušeniu práva verejnosti na informácie o životnom prostredí. 11. Podľa žalobcu došlo k porušeniu práva účastníka konania efektívne hájiť záujmy podľa Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán verejnej správy neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, čím došlo k porušeniu zákona o EIA. 12. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 18.10.2018 majúc za to, že aj danom prípade mali byť riešené okrem nulového variantu ešte aspoň dva alternatívne varianty tak, aby sa naplnil účel zákona podľa zákona EIA. 13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušenie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym konaním , resp. nekonaním sa mal prvostupňový, resp. druhostupňový orgán porušenia dopustiť. V ďalšom texte vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobcom vytýkaným porušeniam. V Závere vyjadrenia žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 14. Predmetná vec bola pôvodné rozhodovaná Krajským súdom v Žiline, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 10.11.2020 správnu žalobu zamietol a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konanie nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodom odmietnutia žaloby bolo, že žalobca v konaní pred správnym súdom musí byť v zásade zastúpený advokátom s výnimkou z povinného zastúpenia v zmysle ods. , čo podľa názoru Krajského súdu v Žiline splnené nebolo. 15. Najvyšší správy súd SR na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu predmetné uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 10.11.2020 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie, na ktorom sa vec po vrátení viedla pod sp, . 16. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 17. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na deň 21.03.2024. Na toto nariadené pojednávanie sa nedostavil žiaden z účastníkov, ani ich zástupcovi, či ďalší účastník konania a ani verejnosť. Žaloba svoju neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu. Taktiež žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Ďalší účastník konania svoju neprítomnosť neospravedlnil. Vzhľadom na to, že na pojednávaní neboli prítomní účastníci konania, ani ich zástupcovia, tiež nebol prítomný ďalší účastník konania a ani žiadna verejnosť, boli splnené podmienky pre vyhlásenie rozsudku postupom v zmysle . 18. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie ( a ), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa zamietol.

19. Podľa ; na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní. 20. Podľa ; dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 21. Podľa ; verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním: a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa . 22. Podľa ; príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. 23. Podľa ; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje: a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

24. Podľa ; ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v , navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky: a) zámer s náležitosťami podľa a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. 25. Podľa ; ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa . 26. Podľa ; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 27. Podľa ; príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. 28. Podľa ; obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä: a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia,

c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. 29. Podľa ; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 30. Podľa ; účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 31. Podľa ; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 32. Podľa ; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 33. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. ); každá strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 34. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto

prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme. 35. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru; 3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné. 5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti. 36. Podľa SR; každý má právo na priaznivé životné prostredie. 37. Podľa SR; každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 38. Podľa SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. 39. Podľa SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 40. Podľa SR; Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne

záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 41. Predmetom súdneho prieskumu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydané v zmysle § 29 zákona o EIA o tom, že navrhovaná činnosť uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti „HZPERMARKET - TVRDOŠÍN“ sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. 42. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o porušení jeho procesného práva ako účastníka konania (§ 24 ods. 2, ods. 3 zákona o EIA v spojení s § 3 písm. s) zákona o EIA) v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedal žalobcovi podklady prvostupňového rozhodnutia na základe jeho požiadavky, ktoré žiadal doručiť v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky a teda postupoval v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy bez sprístupnenia podkladov rozhodnutia vydal prvostupňové rozhodnutie. 43. Vyššie uvedená žalobná námietka nemá oporu v žalobcovej žiadosti doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy, ani v tom, ako bolo žalobcovej žiadosti vyhovené, ani v obsahu administratívneho spisu. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobcovi rozhodujúci prvostupňový orgán oznámil skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu sú už stanoviská a pripomienky rezortného orgánu, jednotlivých dotknutých orgánov, dotknutej verejnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, pričom umožnil žalobcovi nahliadnuť do administratívneho spisu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktorými disponuje, avšak žalobca túto možnosť preukázateľne nevyužil. Žalobca bol riadne upovedomený o podkladoch rozhodnutia, bolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, teda využiť svoje oprávnenie ako účastníka administratívneho konania, avšak žalobca toto právo na základe vlastného rozhodnutia nevyužil, navyše jeho realizáciu podmienil splnením povinnosti orgánu verejnej správy doručiť mu ich v elektronickej podobe. Nesprávnym postupom orgánu verejnej správy by bol taký postup, pokiaľ by vydal rozhodnutie bez toho, aby informoval účastníka konania o tom, že zaobstaral potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia, že dokazovanie bude ukončené, t. j. vydal by rozhodnutie bez umožnenia žalobcovi zaujať k podkladu rozhodnutia stanovisko. 44. Postup správneho orgánu bol v súlade so Správnym poriadkom, v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci a zachovania procesných práv účastníka administratívneho konania. To, že žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril a vyjadrenie sám podmienil zaslaním časti administratívneho spisu elektronicky a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (porovnaj aj závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ). Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, na naplnení toho čo deklaruje, ale sám vytvoril prekážku pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.08.2013 k tam rozhodovanej veci, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, nebol v preskúmavanej veci namieste. V preskúmavanej veci správny orgán si splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Žalobcovi teda nebolo upreté právo podľa Správneho poriadku, ak si sám zvolil neefektívny spôsob oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Napokon ustanovenie o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. 45. Za nedôvodnú považuje správny súd ani žalobnú námietku ohľadom neumožnenia žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, t. j. ohľadom tvrdeného nesprávneho postupu prvostupňového orgánu v rozpore s 46. Účelom konzultácie by malo byť vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami a podkladmi rozhodnutia medzi subjektmi procesu posudzovania, vrátane verejnosti. Správny orgán nepochybil, ak nepristúpil k zvolaniu konzultácie po oboznámení sa so stanoviskami dotknutých orgánov, rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, ako aj samotného žalobcu, keď vyhodnotil a usúdil, že vzhľadom na obsah týchto vyjadrení nie je nutné zvolať konzultácie. Je zrejmé, že z vyjadrení všetkých zainteresovaných vyplynulo, že nemajú žiadne namietavé, protichodné stanoviská, nenavrhli konzultácie, keď v zásade všetky stanoviská sú kladné s odkazom na nutnosť dodržania príslušných právnych predpisov pre

tú ktorú oblasť. Žalobca, ktorý sa dožadoval konzultácie, sám vo vyjadrení v procese EIA k zmene navrhovanej činnosti uplatnil požiadavky, ktoré evidentne nesúviseli s navrhovanou činnosťou. Správny súd poukazuje na niektoré požiadavky uplatnené v rozsiahlom dokumente žalobcom, v ktorom o. i. žalobca žiadal: - používať v maximálnej možnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov; - uviesť aké recykláty a ako sa v zámerne použijú; žiadal - aby parkovacie miesta boli riešené formou podzemných garáží pod objektami stavieb a povrch územia upravený ako lokálny parčík, maximálne žalobca pripúšťal využitie striech parkovacích domov ako zatrávnených ihrísk či outdoorových cvičísk; - projektant projektovú dokumentáciu pre územné stavebné povolenie spracuje tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe; žiadal - aby sa zámer prispôsobil okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite, a to najmä vhodnými vegetačnými úpravami nezastavaných plôch, správnym nakladaním s vodami, realizáciou zelenej infraštruktúry podľa Táto zelená infraštruktúra by mala mať formu lokálneho parčíka, ktorý bude vhodne začlenený do okolitého územia a podľa prevádzkových možností voľne prístupný zo všetkých smerov; okrem environmentálnych funkcií bude plniť aj účel pre oddych zamestnancov a návštevníkov areálu; súčasťou parčíka je aj líniová obvodová izolačná zeleň. Z hľadiska stavebného zákona sa jedná o stavebný objekt sadových a parkovacích úprav, ktorý vhodne začleňuje zámer do biodiverzity okolitého územia. Na strechy žiadal aplikáciu zelených strešných krytín, ktoré plnia funkciu extenzívnej vegetačnej strechy. V záujme kompenzovania environmentálnej ujmy navrhol realizáciu opatrení, v zmysle ktorých navrhovateľ vysadí v meste Tvrdošín 45 kusov vzrastlých drevín. Ďalej navrhoval, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov bolo aj nehnuteľné umelecké diela neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.) , čím sa dosiahne budovanie sociálneho, kultúrneho a ekonomického kapitálu nielen pre danú lokalitu a mesto, ale hlavne zhodnotenie investície ekonomicky aj marketingovo. V zhode so stanoviskom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, správny súd zastáva názor že obsah vyjadrenia Združenia k zámeru v prevažnej väčšine absolútne nesúvisí s posudzovanou činnosťou. Pri vyhodnotení vo vzájomnom kontexte stanovísk rezortného orgánu a dotknutých orgánov a takto všeobecne a neadresne koncipovaných požiadaviek žalobcu, nebolo potrebné zvolávať konzultácie s prihliadnutím na ich účel definovaný v zákona o EIA. Za daného stavu nemôže dôjsť ani k porušeniu smerníc 2011/92/EU a 2014/52/EU, keďže nebolo namieste riešiť ne/zhodu v požiadavkách verejnosti s následnou realizáciou projektu. 47. Žalobca síce namieta, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom, pre neuskutočnenie konzultácie v zmysle zákona o EIA, avšak bližšie v žalobe nekonkretizuje, v čom spočívajú dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Úlohou správneho súdu nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu. Nestačí tvrdiť s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, že toto bolo porušené, ak zároveň žalobca neuvedie, v čom sa tvrdené porušenie zákona prejavilo na právach účastníka. 48. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak urobiť v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, inak súd na tvrdené dôvody nemôže prihliadnuť. Žalobca je povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. Práve preto právna úprava vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej spísaní) kvalifikované právne zastúpenie. Žalobca je už v žalobe povinný uviesť všetky dôvody (skutkové aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože na neskôr prednesené dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť. 49. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie Správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. K tejto žalobnej námietke správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 103/2011 správny súd konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17.12.2002 uviedol, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie

pre účastníka“. Preto žalobca musí obhájiť efektívnosť a nutnosť zopakovania procesných úkonov, preukázaním v čom bol ukrátený na jeho právach v dôsledku ich absencie, resp. tvrdeného porušenia procesného práva. 50. Povinnosťou žalobcu je podľa v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle , teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Pri súdnom prieskume je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). 51. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie , a , t. j. čo sa týka nesplnenia kvalitatívnych a zákonných náležitostí na formu a obsah výroku a odôvodnenia vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd nezistil tvrdené porušenie zákona. Spôsob akým sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so stanoviskom žalobcu je dostatočný, v kontexte s pripomienkami a stanoviskami dotknutých orgánov ho vyhodnotil. Je zrejmé, že sa stanoviskom žalobcu zaoberal a odôvodnil, ako sa s jednotlivými pripomienkami, návrhmi, či podmienkami v ňom uvedenými vysporiadal, teda rozhodnutie obsahuje aj úvahu, prečo neuviedol vo výroku rozhodnutia uvádzané podmienky žalobcu. Jednoznačne konštatoval, akú povahu majú tieto pripomienky a prečo nemusia byť uvedené vo výroku rozhodnutia, s čím sa správny súd stotožnil. Ide pritom o detailné vysporiadanie sa s požiadavkami, návrhmi žalobcu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na niekoľkých stranách. 52. Žalobca uvádza, že podmienky podľa zákona o EIA majú byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti, proti čomu v zásade nemožno nič namietať. Správny súd však zdôrazňuje, že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca sa dožaduje zapracovania opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu, ale neuvádza konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť. Je nelogické prijať eliminujúce opatrenia negatívneho vplyvu, ak ho nezistil úrad, ani dotknuté orgány a napokon nešpecifikuje ho konkrétne ani žalobca. 53. Neobstojí ani žalobná námietka o porušení ustanovenia V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe opätovne konkrétne neuviedol, ktoré informácie, čo konkrétne nebolo podľa neho verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom, a ako sa to prejavilo na ukrátení na jeho právach, teda ako sa táto skutočnosť materializovala na hmotné práva žalobcu, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že informácie relevantné v zisťovacom konaní boli zákonom určeným spôsobom zverejňované. Ak žalobca nesúhlasil s rozsahom sprístupňovaných informácií, mal konkrétne túto skutočnosť namietať, t. j. o aké informácie bol zúžený rozsah, pričom len vo všeobecnosti tvrdil, že došlo k porušeniu práva verejnosti na informácie o životnom prostredí v dôsledku nesprávneho postupu v zmysle zákona o EIA. Navyše, predmetné zákonné ustanovenie predpokladá zverejňovanie iných informácií dôležitých len pre vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia, a nie pre rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní. 54. Nie je pravdou, že rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to prvostupňového aj odvolacieho neobsahujú akúkoľvek úvahu pri použití relevantných právnych predpisov na zistený skutkový stav veci a už vôbec nie tvrdenie, že obsahom týchto rozhodnutí je len sumarizácia zákonných ustanovení. Z ustálenej judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle Správneho poriadku, v danom prípade aj , a , čomu zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú neprimerane všeobecné ako tvrdí žalobca, pretože reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov konania a rozhodnutie žalovaného aj na relevantné, konkrétne odvolacie námietky. 55. To, že žalobca takéto vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by malo ísť o nenáležité vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom tá nenáležitosť by mala spočívať. Takto formulované námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa správne orgány s jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo

vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, alebo keď chýbajú právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito nedostatkami rozhodnutia tak žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nie sú zaťažené. Naopak, majú všetky právnou úpravou vyžadované náležitosti, jasne a zrozumiteľne odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. 56. Zo žaloby vyplýva, že táto má všeobecný charakter až formulárový, porovnávajúc ju so žalobami v ostatných veciach, ktoré napadli, či už na tunajšom správnom súde, ale aj na iných správnych súdoch, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. V zmysle , okrem všeobecných náležitostí žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Už sama skutočnosť, že žalobca podáva rovnaké, takmer identické žaloby je signálom toho, že nedostatočne reflektuje na konkrétne skutkové okolnosti tej-ktorej veci. V zásade žalobca namietal porušenia postupu rozhodujúceho orgánu v zisťovacom konaní [nesprávnym zverejňovaním informácií v zmysle Zákona o EIA, nevykonanie konzultácie v zmysle tohto zákona, nedostatky odôvodnenia a výroku rozhodnutia, t. j. absentujúce náležitosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní v zmysle a a Zákona o EIA, a Správneho poriadku], pričom citáciou a vlastným výkladom týchto ustanovení konštatuje, ako by mal orgán verejnej správy podľa neho postupovať. Účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné. 57. Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie citovanej právnej úpravy, vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým ako sám tvrdí sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť. 58. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, a bez uvedenia s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentami sa žalovaný nevysporiadal, na kvalitatívny prieskum správnym súdom nepostačuje. Žaloba je síce rozsiahla, ale chýba v nej náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t. j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti, k čomu sa vyjadril správny súd už vyššie. 59. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. konštatoval, že v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníka konania. Princíp spravodlivosti a

požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. 60. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať aj k spravodlivému výsledku. V podmienkach právneho štátu je neprípustné uprednostňovať mechanickú a formalistickú aplikáciu práva bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou. Právny formalizmus v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi princípmi. 61. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že posudzovaná činnosť mala byť riešená okrem nulového variantu aspoň ešte v dvoch alternatívnych variantoch, tak ani tieto námietky neboli dôvodné. V rámci posudzovanie predmetnej činnosti bol zistený úplný súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a významný prínos pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu. Teda nebol dôvod riešiť iné variantné riešenie. Žalobca ani v žalobe neuvádza, aké konkrétne variantné riešenie mal na mysli, teda či sa toto malo týkať inej lokality resp. inej technológie (§ 22 ods. 6 zákona o EIA). 62. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle , a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu [ ] a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia [ ]. Preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 63. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal právo náhradu trov konania podľa a contrario. 64. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa , pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mali byť voči žalobcovi priznané iné trovy konania. 65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).