Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/5/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej

v právnej veci žalobcu: O. R., nar. X., trvale bytom K. zastúpeného advokátom JUDr. B. H.,

P., proti žalovaným: 1/ JUDr. A. K., S., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P., s. r. o., P.,

zastúpenej advokátom JUDr. M. T., ml., S., 2/ P., a. s., K., IČO: X., zastúpenému advokátom

JUDr. V. K., K., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie

žalovanej 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2010,

č. k. -210, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2010, č. k.

-210 s a p o t v r d z u j e .

Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 74,61 eur náhrady trov odvolacieho

konania.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a určil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovanou 1/ listom zo 4. októbra 2005

je neplatné. Žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume

384,75 eur za mesiac október 2005 a počnúc mesiacom november 2005 náhradu mzdy

mesačne vo výške 1 615,95 eur do doby, keď žalovaný 2/ umožní žalobcovi pracovať,

alebo do doby skončenia pracovného pomeru. Ďalej žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi 2 243,14 eur náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaná 1/ písomným podaním zo 4. októbra 2005,

ktoré bolo žalobcovi doručené 7. októbra 2005 okamžite zrušila pracovný pomer. Ako dôvod

uviedla okamžitého zrušenia uviedla, že v účtovnej evidencii úpadcu P., s. r. o.

je evidovaná faktúra z 21. februára 2005, bez označenia, ktorou úpadca spoločnosti

J., s. r. o., T. vyúčtoval sumu 318 461 Sk za prevodové skrine,

pričom spoločnosť J. oznámila žalovanej 1/, že túto faktúru v účtovníctve neeviduje

a vyúčtovaný materiál ani neprevzala. Ďalej bolo u úpadcu zistené, že predmetnou faktúrou

vyúčtované prevodové skrine neboli ani vyrobené a k faktúre neexistuje žiadny dodací list.

Ako ďalší dôvod uviedla, že v mesiaci február 2005 mal P., s. r. o. daňovú povinnosť za DPH

v sume 93 173,27 Sk, v ktorej bola zaúčtovaná aj daň zo sumy 318 461 Sk. Súd vykonaným

dokazovaním zistil, že pracovná zmluva bola 1. novembra 2000 medzi žalobcom a teraz

úpadcom uzavretá platne. K zmluve bol 2. apríla 2002 platne uzavretý dodatok, ktorý za

zamestnávateľa podpísal žalobca, v tom čase ako konateľ terajšieho úpadcu. Z obsahu

zápisnice z 3. októbra 2005 zistil, že predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru ako

následok závažného porušenia pracovnej disciplíny bolo so závodným výborom ako aj

dielenským výborom riadne prejednané. Súd preto dospel k záveru, že žalobca ako

zamestnanec žalovanej obchodnej spoločnosti porušil pracovnú disciplínu. Aj výpoveďou

svedka S. M. bolo preukázané, že žalobca konal ako zamestnanec obchodnej spoločnosti,

teraz úpadcu. Súd pri skúmaní intenzity eventuálneho porušenia pracovnej disciplíny

prihliadol na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú vykonával, na jeho doterajší postoj pri

plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na

mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia jeho konkrétnych povinností,

na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a na to,

či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnancovi škodu a pod. Súd veľmi starostlivo

posúdil aj eventuálny rozsah porušenia pracovnej disciplíny žalobcom a dospel k záveru,

že aj v prípade, ak by žalobca porušil pracovnú disciplínu v rozsahu ako uviedol žalovaný 1/,

3

podľa v platnom znení, porušenie pracovnej disciplíny nedosiahlo

takú intenzitu, aká je opodstatnená pre okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa

. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. Súd poukázal na Obchodný

zákonník, ktorý nezakazuje zaplatenie ceny tovaru pred jej dodaním.

Ďalej uviedol, že aj v prípade zotrvania žalobcu v pracovnom pomere, tento vzhľadom

na vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, už nemal žiadny vplyv na chod spoločnosti, a preto

prichádzalo do úvahy ukončenie pracovného pomeru riadnou výpoveďou, tak ako žalovaná

1/ postupovala v prípade ostatných pracovníkov úpadcu.

Prepočet mzdy za mesiac október 2005 je nasledovný: plná mzda 1 615,95 eur

za 21 pracovných dní. Žalobca listom z 24. októbra 2005žalovanej 1/ oznámil, že trvá

na ďalšom zamestnávaní. List bol žalovanej 1/ doručený 25. októbra 2005, potom v mesiaci

október 2005 zostalo ešte 5 pracovných dní, za ktoré mu patrí náhrada mzdy v sume

384,75 eur. Počnúc mesiacom november 2005 si nárokuje mzdu vo výške 1 615,95 eur

za každý kalendárny mesiac, čo je suma čistej mzdy za kalendárny mesiac.

V priebehu konania žalovaná 1/ uzavrela zmluvu o predaji podniku s kupujúcim P., a.

s., K., preto súd na pojednávaní 24. mája 2010 pripustil do konania na strane žalovaného 2/ P.,

a. s., K..

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná 1/ odvolanie. Žiadala napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaná 1/ považuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny.

V konaní preukázala, že žalobca závažným spôsobom porušil pracovné povinnosti, čo malo

za následok poškodenie záujmov úpadcu ako jeho zamestnávateľa a vznik škody. Z výpovedí

svedkov ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v čase pred vyhlásením konkurzu

bez akéhokoľvek dôvodu viedol osobitné účtovníctvo nezávislé od účtovníctva úpadcu,

sám vystavoval faktúry a podával v mene úpadcu daňové priznania. Žalovaná 1/ preukázala,

že žalobca vystavil fiktívnu faktúru za dodanie tovaru, ktorý nebol vyrobený. Túto fiktívnu

faktúru zaúčtoval v účtovníctve úpadcu, ktoré viedol oddelene od účtovníctva vedeného

samotným úpadcom. Zaúčtovanie neexistujúcej pohľadávky v daňovom priznaní na DPH

znamenalo vznik daňovej povinnosti pre úpadcu v sume 93 173 Sk. Ďalej poukázal na priebeh

dokazovania v konaní potom, ako bolo prvšie rozhodnutie zrušené odvolacím súdom.

V konaní boli vypočutí ako svedkovia Ing. J. C. a Ing. S. M.. Týmito svedeckými

4

výpoveďami podľa názoru odvolateľky bolo preukázané, že žalobca predložil daňové

priznanie na DPH za obdobie 02/2005 za úpadcu ako jeho zamestnanec. S touto skutočnosťou

sa stotožnil súd prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené sa odvolateľke javí nepochopiteľným

prečo súd po preukázaní tejto skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozhodnutia. Žalobca bol u úpadcu vo vedúcej funkcii, poškodzoval záujmy

úpadcu, lebo mu neodovzdával podklady, ktoré vznikli pri činnosti úpadcu výkonom funkcie

žalobcu a boli potrebné pre riadne posúdenie a preukázanie povinnosti podľa daňových

predpisov. Žalobca napriek svojim povinnostiam, ktoré mu vyplývali z výkonu jeho funkcie

ako obchodno-výrobného riaditeľa vystavil za úpadcu faktúru, napriek skutočnosti,

že na to nebol oprávnený a túto faktúru zahrnul do daňového priznania, ktoré protiprávne

podal v mene úpadcu, pričom táto činnosť nebola v jeho pracovnej náplni. Podľa názoru

žalovanej žalobca porušil povinnosť uloženú mu v závažným

spôsobom. Svojim konaním spôsobil úpadcovi škodu v sume 93 173 Sk. Ďalej uviedla,

že pracovný pomer žalobcovi najprv skončila výpoveďou z pracovného pomeru

zo 17. augusta 2005, doručenou žalobcovi 24. augusta 2005. Žalobca namietal platnosť

výpovede a podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Toto konanie nie je do dnešného dňa ukončené.

Proti rozsudku sa odvolal aj žalovaný 2/. Uviedol, že v konaní bolo preukázané,

že žalobca porušil pracovnú disciplínu a podľa jeho názoru vyhlásenie konkurzu má vplyv

na posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Je rozdiel keby sa takéhoto konania

dopustil žalobca v čase, keď obchodná spoločnosť dosahovala dobré hospodárske výsledky

a keď sa ho dopustil štyri mesiace pred vyhlásením konkurzu. Žalobca svojim konaním

spôsobil obchodnej spoločnosti škodu v čase keď mala finančné problémy, ktoré nakoniec

vyústili do vyhlásenia konkurzu, preto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje

za opodstatnené.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v sume 74,61 eur za jeden úkon právnej

pomoci.

Uviedol, že odmieta tvrdenie žalovanej 1/, že bez akéhokoľvek dôvodu začal viesť

osobitné účtovníctvo nezávisle od účtovníctva vedeného úpadcom. K tomuto kroku ma viedlo

konanie druhého konateľa Ing. C., ktorý v úzkej súčinnosti s Ing. M. odmietal účtovať

5

doklady , ktoré predkladal účtovnému oddeleniu ako druhý konateľ. Taktiež

nesúhlasí s tvrdením, že išlo o fiktívnu faktúru a o údajného odberateľa. Spoločnosť

J., s. r. o. si dodávku objednala, avšak následne ju stornovala a podstatná časť tovaru z jej

pôvodnej objednávky bola pre túto spoločnosť úpadcom vyrobená na základe nasledujúcej

objednávky. Toto všetko bolo v konaní preukázané. Taktiež odmieta, že konal ako

zamestnanec, v tejto veci konal ako konateľ. Odmieta tvrdenie, že úpadcovi neodovzdával

podklady pre vedenie účtovnej evidencie. Objektívne tak v danom prípade nemohol urobiť,

lebo podklady odovzdávané pre žalovanú 1/ dôležití svedkovia Ing. C. a Ing. M. odmietali

zaúčtovať. K škode 93 173 Sk, ktorú mal úpadcovi spôsobiť uvádza, že ide o neznalosť

žalovanej 1/, ktorá mala možnosť v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období

napraviť a daň správne vysporiadať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), prejednal

vec podľa ustanovenia a po preskúmaní veci a konania, ktoré

mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná 1/ žalobcovi listom

zo 4. októbra 2005 okamžite zrušila pracovný pomer podľa ustanovenia

( ďalej ). Ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru uviedla, že v účtovnej

evidencii úpadcu P., s. r. o. je evidovaná faktúra z 21. februára 2005 bez označenia, ktorou

úpadca vyúčtoval spoločnosti J., s. r. o., T. sumu 318 461 Sk

za prevodové skrine, pričom spoločnosť J., s. r. o., oznámila žalovanej,

že túto faktúru v účtovníctve neeviduje a vyúčtovaný materiál neprevzala. Ďalej bolo zistené,

že vyúčtované prevodové skrine neboli ani vyrobené a k predmetnej faktúre neexistuje žiadny

dodací list. Ďalej bolo v konaní svedeckými výpoveďami preukázané, že v danom prípade

žalobca, ktorý bol v tom čase aj konateľom spoločnosti, v prejednávanom prípade konal

ako zamestnanec spoločnosti P., s. r. o., toho času úpadcu.

Podľa zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer,

ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam

zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny

právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,

musí byť zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely

6

skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej

disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny

najvyššej intenzity ( závažné porušenie ), je dôvodom na okamžité skončenie pracovného

pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu,

že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje z akých

hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Pri rozhodovaní o postihu za porušenie

pracovnej disciplíny je potrebné vychádzať z intenzity porušenia pracovnej disciplíny.

Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností

a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,

spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej

k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo

zamestnávateľovi škodu a pod.

Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa

sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí

dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného

je zrejmé, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne

len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru

a ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodných okolností intenzitu závažného

porušenia pracovnej disciplíny.

V konaní bolo preukázané, že žalobca konaním uvedeným v okamžitom skončení

pracovného pomeru zo 4. októbra 2005, porušil pracovnú disciplínu tým, že v účtovnej

evidencii je evidovaná faktúra z 21. februára 2005 bez ďalšieho označenia a bez pripojeného

dodacieho listu, lebo tovar v nej vyúčtovaný nebol dodaný a nebol ani vyrobený. Pri posúdení

stupňa intenzity tohto porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, odvolací súd prihliadol na to,

že toto konanie sa stalo štyri mesiace pred vyhlásením konkurzu ( konkurz na majetok dlžníka

P., s. r. o. bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach z 20. júna 2005,

sp. zn. ), kedy žalobca už nemal žiadny vplyv na činnosť úpadcu a nemal

ani možnosť zasahovať do účtovnej evidencie. Úvahu súdu prvého stupňa v tom, či žalobca

porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, vzhľadom na osobu žalobcu,

ako aj na okolnosti prípadu, odvolací súd považuje za úplnú a správnu. Súd prvého stupňa

v súlade so zákonom dospel k záveru, že intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobcom

7

neoprávňovala žalovanú 1/ k tomu, aby s ním okamžite skončila pracovný pomer podľa

.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevyhovel odvolaniam žalovaných 1/ a 2/

a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto má právo na náhradu trov

odvolacieho konania ( v spojení s ). Žalobcovi v odvolacom

konaní vzniklo právo na náhradu trov pozostávajúcu z odmeny za právne zastúpenie

a to za jeden úkon právnej pomoci ( vyjadrenie k odvolaniu ) v sume 55,49 eur, paušálna

náhrada 7,21 eur a DPH 11,91 eur, spolu 74,61 eur ( § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3,

vyhl. č. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková