Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X., A. O. XXX, proti žalovanému: Mesto Čadca, IČO: 00 313 971, so sídlom 022 01 Čadca, Námestie slobody 30, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. zo dňa 31. mája 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd čiastočný rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním I. p o t v r d z u j e.

Čiastočný rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním II. z r u š u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 31.03.2016, je neplatné. Ďalej rozhodol, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.05.2016, podanou na súde dňa 31.05.2016, domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako jej zamestnávateľa, náhrady mzdy a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uznesením č. k. -221 zo dňa 22.08.2016, právoplatným dňa 14.10.2016, bola žaloba žalobkyne v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 100.000,- € vylúčená na samostatné konanie. Predmetom tohto sporu preto zostalo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 31.03.2016, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, ďalej určenie, že pracovný pomer medzi stranami sporu trvá a náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Okresný súd Čadca ako súd prvej inštancie o žalobe žalobkyne a zostávajúcom predmete sporu rozhodol rozsudkom č. konania dňa 06.11.2017, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 31.03.2016, je neplatné a že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Rozhodol čiastočným rozsudkom, považujúc to za hospodárne a dôvodné s tým, že o zvyšku predmetu sporu, a to o náhrade mzdy uplatnenej žalobkyňou titulom nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru, vo vzťahu ku ktorému sa domáha i úroku

z omeškania ako jeho príslušenstva, vrátane trov tohto sporu, rozhodne po právoplatnosti čiastočného rozsudku rozsudkom, ktorým toto sporové konanie skončí. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. -612 zo dňa 26.02.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to a dospel k záveru, že napriek správne zistenému skutkovému stavu súd prvej inštancie na právnu vec aplikoval a interpretoval hmotnoprávnu normu, ktorá nebola platná a účinná v čase uskutočnenia právneho úkonu, teda v čase riešenia pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni zo strany žalovaného. Iné závery z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplývajú. Okresný súd vychádzajúc zo záverov uznesenia odvolacieho súdu, ktorými je viazaný, vo veci rozhodol znova. Rozhodol rovnako, nakoľko bol toho názoru, že nedošlo k zmene skutkového stavu, ktorá by zmenu rozhodnutia odôvodňovala. Nebolo potrebné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie. Odvolací súd sám konštatoval, že skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený správne a dostatočne. Aj vzhľadom k uvedenému súd žalobkyňou navrhnuté dôkazy nevykonal. Okresný súd na uvedenú právnu vec aplikoval zákonné ustanovenia hmotnoprávnej normy - , v znení platnom a účinnom ku dňu uskutočnenia a samotného doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako právneho úkonu, ktoré platnosť v spore posudzuje, teda ku dňu 31.03.2016. Podľa pracovnej zmluvy vedúca právneho oddelenia je pracovná pozícia, nie funkcia, preto podľa názoru okresného súdu nemohol žalovaný žalobkyňu odvolať. Žalobkyňa nepodpísala návrh dohody, nedošlo teda k zmene pracovnej zmluvy. Okresný súd dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorých vymedzil spolu 8, nie sú dôvodmi spôsobilými viesť k ukončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru. Niektoré z dôvodov okresný súd nepovažoval za dostatočne skutkovo vymedzené a jeden z dôvodov sa dokonca netýkal vzťahu žalobkyne a žalovaného, či správania sa žalobkyne, ale správania sa tretích osôb. Okresný súd nemal jednoznačne a určitým spôsobom preukázané, čo konkrétne, teda ktoré konkrétne dôvody skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou boli prerokované odborovou organizáciou žalovaného. Nepreukázal, že odborovej organizácií doručil okamžité skončenie pracovného pomeru v takom znení, v akom ho následne doručil žalobkyni. V tejto časti okresný súd poukázal na to, že o danej skutočnosti možno pochybovať aj vzhľadom k dátumu žiadosti žalovaného o prerokovanie (29.03.2016), dátumu prerokovania žiadosti (30.03.2016) a dátumu okamžitého skončenia pracovného pomeru (31.03.2016). Podľa názoru okresného súdu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru má dôjsť výnimočne a okamžite. V danom prípade výnimočnosť a okamžitosť necharakterizuje už samotný počet dôvodov, časový odstup medzi nimi, poukazovanie na opakované neplnenie si pracovných povinností žalobkyňou. Možno ním podľa názoru súdu zároveň postihnúť len zavinené porušenie pracovnej disciplíny, teda úmysel žalobkyne chcieť porušiť pracovnú disciplínu. Nestačí zistenie, že nebol dostatočne splnený určitý postup, či pokyn, tak, ako tvrdil žalovaný. Okresný súd poukázal aj na to, že vymedzené dôvody nemožno podradiť, nie sú upravené ani v Pracovnom poriadku žalovaného, v ktorom sám žalovaný vymedzuje dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, resp. vymedzuje, aké konkrétne konanie považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ani jeden z vymedzených dôvodov pod ne podľa názoru súdu nespadá. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobkyne týkajúcim sa osobného príplatku, ktorý jej bol vyplácaný až do okamžitého skončenia pracovného pomeru. Aj na základe tejto skutočnosti možno dospieť k záveru, že pokiaľ by žalovaný nebol spokojný s plnením pracovných úloh žalobkyňou, resp. pokiaľ by bolo pravdivé jeho tvrdenie o nielen neuspokojivom plnením pracovných povinností žalobkyňou, ale aj o závažnom porušovaní týchto pracovných povinností a disciplíny, postupoval by v súlade s pracovným poriadkom a ako prvé by uložil v rámci pripúšťajúcich sankcií, ktoré mal v pracovnom poriadku interne upravené, napríklad odňatím osobného príplatku, či inými opatreniami (ako napríklad v prípade zamestnankyne Ing. P. T., vo vzťahu ku ktorej bol vznesený návrh na odobratie osobného príplatku vedúcou ekonomického oddelenia a oddelenia správy majetku na č. l. 357 spisu). Okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že žalovaný nedostatočne konkretizoval, v čom konkrétne spočíva porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, a to aj v zmysle Pracovného poriadku (pod ktoré jeho bol jej správanie podraďuje), ktorú konkrétnu právnu normu, v ktorej konkrétnej časti, akým konkrétnym spôsobom, správaním, porušila, nakoľko toto konanie preukazuje zamestnávateľ. Na záver okresný súd uviedol, že dôvody uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru by mohli byť podľa jeho názoru dôvodmi pre iný spôsob skončenia pracovného pomeru, napríklad výpoveď z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Podmienkou by však bolo, že žalobkyňa ako zamestnanec bola v posledných 6 mesiacov vyzvaná k odstráneniu nedostatkov a neodstránila ich, ani to však v danom prípade preukázané nebolo. Žalovaný mal žalobkyňu upozorniť a vyzvať ju. Nesporné bolo, že v posledných 6 mesiacov tak neurobil. Na záver okresný súd poukázal tiež na to, že väčšina dôvodov

uvedených žalovaným nenastala v období dvoch mesiacov, odkedy sa žalovaný o nich dozvedel. Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto žalobe v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ako dôvodnej vyhovel. Zároveň rozhodol, že pracovný pomer medzi stranami sporu trvá. Za hospodárne a dôvodné okresný súd považoval v tomto spore rozhodnúť čiastočným rozsudkom, v súlade s najskôr o platnosti právneho úkonu a o tom, či pracovný pomer trvá s tým, že o zvyšku predmetu sporu, a to o náhrade mzdy uplatnenej žalobkyňou titulom nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru, vrátane trov tohto sporu, rozhodne po právoplatnosti čiastočného rozsudku, rozsudkom, ktorým toto sporové konanie skončí.

2. Proti čiastočnému rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa žalovaného okresný súd nesprávne dospel k záveru, že by skončenie pracovného pomeru žalobkyne nebolo prerokované s príslušným odborovým orgánom. Žalovaný jednoznačne preukázal, čo konkrétne bolo predmetom rokovania s odborovou organizáciou a boli to práve dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomer. Pokiaľ sa týka dochádzky predloženej žalobkyňou, žalovaný spochybňuje jeho pravosť a hodnovernosť, pretože žalobkyňa nepreukázala , že by tieto listiny boli skutočne výstupom z PC evidencie dochádzky žalovaného. Navyše jedná sa o nezákonne získaný dôkaz, ktorý nemohol byť s poukazom na cl. 16 ods. 2 súdom vôbec zohľadnený. Súd rozhodol len na základe tvrdenia žalobkyne a o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru nevykonával v podstate žiadne dokazovanie. Žalobkyňa bola splnomocnená na zastupovanie v spore, splnomocnenie roztrhala v dôsledku jej emocionálneho rozpoloženia (po odvolaní z funkcie) a odmietla pokyn vykonať. Jedná sa o úmyselné porušenie pracovnej disciplíny. Jedinou zákonnou povinnosťou žalovaného bolo skončiť pracovný pomer v lehote do dvoch mesiacov od kedy sa o porušení dozvedel, čo aj urobil. Súd v odôvodnení uvádza, že žalobkyňa nesplnila povinnosť vypracovať návrh VZN do 10.02.2016. Žalobkyňa si však nesplnila ani povinnosť vypracovať v tomto dátume interné smernice, čim sa súd vôbec nezaoberal a túto časť dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyhodnotil. Žalobkyňa mala už dňa 10.03.2016 vedomosť o tom, že stretnutie sa má uskutočniť dňa 11.03.2016 o 12:00. Žalobkyňa bola povinná zúčastniť sa gremiálnej porady osobne, čo jej vyplýva z pracovnej náplne, a to aj napriek stretnutiu s JUDr. G., nakoľko takéto stretnutia nemajú pred účasťou na gremiálnych poradách prednosť. Žalobkyňa však k primátorovi nešla, a teda osobne nevykonala pokyn. Vzhľadom k neustálej prítomnosti rodinných príslušníkov a priateľa žalobkyne počas pracovnej doby na pracovisku žalovaný dospel k záveru že stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny v tomto konkrétnom prípade je taký, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a teda nebolo potrebne žalobkyňu na túto skutočnosť osobitne upozorňovať. Úlohy v poverení č. 1/2016 spadajú do kompetencie právneho oddelenia, resp. žalobkyne. Riadne neplnenie pokynov je v zmysle ustálenej judikatúry závažným porušením pracovnej disciplíny a úmyselné neplnenie pokynov je možne pozorovať práve v tom, že žalobkyňa aktívne a úmyselne odopierala plnenie týchto úloh, o čom sama predložila e-mailovú komunikáciu. Okresný súd navyše vôbec nekonkretizuje, ktoré dôvody nemali byť dostatočne vymedzené, len všeobecne konštatuje nedostatočné vymedzenie všetkých. Je zrejmé, že väčšina dôvodov bola žalovaným uplatnená v dvojmesačnej lehote. Žalovaný na vykonaní navrhovaného dokazovania trvá, nakoľko má relevanciu pre náležité zistenie skutkového stavu. Vzhľadom k mnohým vadám došlo k porušeniu ústavného práva na spravodlivý proces, keď proces ako celok vykazuje znaky takéhoto porušenia. Súd I. inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že ku dňu vydania rozsudku t.j. ku dňu 31.05.2019 od skončenia pracovného pomeru uplynuli viac ako 3 roky. Tiež zo samotného sporu, tvrdení strán vyplýva, že nie je možné, aby žalobkyňa sa vrátila na pracovisko, do kolektívnu, s ktorým nevedela sa vžiť ani pred skončením pracovného pomeru. Preto nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Žalovaný navrhuje výrok II. napadnutého rozsudku zrušiť, pretože na takýto výrok súd nemá oporu v hmotnom práve. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietne a žalovanému zároveň proti žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Alternatívne ak odvolací súd výrok I. potvrdí, navrhuje výrok II. zrušiť.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného rozsiahlo vyjadrila, že toto odvolanie považuje za nepravdivé, nezmyselné, účelové, zavádzajúce. Žalovaný, po tom ako ju prijal do zamestnania, skončil všetky zmluvy týkajúce sa poskytovania právnej pomoci a právnych služieb, preto nerozumie riešenie zastupovania viacerými zástupcami namietané v tomto konaní. Žalobkyňa vo vyjadrení opisuje skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že zámer žalovaného ukončiť s ňou pracovný pomer bol dlhodobejší. Hoci žalovaný tvrdí, že porušovala pracovnú disciplínu, na žiadne takéto konanie ju ústne, ani písomne neupozornil, ani neodobral osobný príplatok, hoci voči iným zamestnancom tak urobil. Žalobkyňa je

názoru, že okresný súd svojím postupom neznemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje práva a konanie ani nemá iné vady. Ďalej opäť uvádza, že žalovaný ju z funkcie nemohol odvolať. Plne sa stotožňuje s bodom 17. napadnutého čiastočného rozsudku a naďalej trvá na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný neprerokoval so zástupcami zamestnancov. Dochádzku žalobkyňa vytlačila zo svojho služobného notebooku počas trvania pracovného pomeru a naďalej spochybňuje prítomnosť pána Ing. I. Y. na pracovisku. Žalobkyňa je názoru, že nebol preukázané žiadne konanie, ktoré by bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa Pracovnom poriadku. Žalovaný tiež nekonkretizoval a nedostatočne vymedzil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok potvrdil.

4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že neuviedla žiadne nové skutočnosti či tvrdenia, ktoré by moje stanoviská a návrhy či hodnotenia dôkazného stavu menili. Súd má rozhodovať na základe skutkového stavu aktuálneho v čase rozhodovania. Preto za podstatné možno považovať skutočnosť, že žalobkyňa je v súčasnosti už zapísaná v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou ako advokátka so sídlom XXX XX V., A. Y. XX s výkonom advokácie "samostatný výkon advokácie". Výkon advokácie je podľa , ods. l písm. a) o advokácii v aktuálnom znení nezlučiteľný s trvaním pracovného pomeru. V ostatnom zotrváva na podanom odvolaní v celom rozsahu.

5. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala, že v čase vydania napadnutého rozsudku v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory zapísaná nebola. Do tohto zoznamu bola zapísaný až dňa 01.09.2019, čo je pre tento spor irelevantné. Preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ust. ) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, aplikoval správny právny predpis a vo výroku I. napadnutého čiastočného rozsudku vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. v spojení s ust. , pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol v tomto smere skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti výroku I. rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. v rámci novej právnej úpravy zaviedol tzv. spory s ochranou slabšej strany (tretia časť, druhá hlava ), medzi ktoré zaradil aj individuálne pracovnoprávne spory, kde možno prejednávanú vec zaradiť. Ide zároveň o spory, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania, vychádzajúc z toho, že prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu na určité subjekty sú nežiaduce. Odôvodnenosť tohto postulátu spočíva v objektívnej hmotnoprávnej aj procesnoprávnej nerovnosti určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv.

13. Po opätovnom preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že ako už uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. -612 zo dňa 26.02.2019, okresný súd už vtedy dospel k správne zistenému skutkovému stavu. V novom čiastočnom rozsudku (v napadnutom rozsudku) správne aplikoval a interpretoval hmotnoprávnu normu, ktorá bola platná a účinná v čase uskutočnenia právneho úkonu, teda v čase riešenia pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni zo strany žalovaného.

14. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je potrebné vychádzať z intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru a ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodných okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 26. októbra 2011)

15. Odvolací súd je názoru, že žalovaný nedostatočne presne identifikoval dôvody, ktoré by mali byť dôvodmi pre okamžité skončenie pracovného pomeru. O presnej identifikácii dôvodov hovorí aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č. k. zo dňa 31. marca 2008, v ktorom uvádza, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.

16. Žalovaný navyše nepreukázal, ktoré ustanovenia zákona alebo Pracovného poriadku žalobkyňa porušila. Uvedené konanie tiež nemožno subsumovať pod niektorý z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle Pracovného poriadku žalovaného.

17. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku č. k. , judikuje, že z požiadavky, že výpoveď má byť vopred prerokovaná, vyplýva to, že zamestnávateľ sa na odborovú

organizáciu má obrátiť skôr, než k výpovedi pristúpi a že zároveň by medzi doručením žiadosti odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným vykonaním výpovede mala ubehnúť primeraná doba tak, aby odborová organizácia mala reálnu možnosť vec prerokovať a zamestnávateľovi svoje stanovisko oznámiť. Podobné stanovisko zaujal Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. , v ktorom uviedol, že z hľadiska povinnosti prerokovať výpoveď zamestnávateľa vopred je potrebné uviesť, že hmotnoprávna podmienka v zmysle je splnená, ak odborový orgán prerokuje výpoveď pred tým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním jednostranne z určitého výpovedného dôvodu pracovný pomer.

18. Ani odvolací súd nemal jednoznačne a určitým spôsobom preukázané, ktoré konkrétne dôvody skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou boli prerokované odborovou organizáciou žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že odborovej organizácií doručil okamžité skončenie pracovného pomeru v takom znení, v akom ho následne doručil žalobkyni. V tejto časti okresný súd správne poukázal na to, že o danej skutočnosti možno pochybovať aj vzhľadom k dátumu žiadosti žalovaného o prerokovanie (29.03.2016), dátumu prerokovania žiadosti (30.03.2016) a dátumu okamžitého skončenia pracovného pomeru (31.03.2016), čo je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako súdnej autority, nakoľko medzi doručením žiadosti odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným vykonaním výpovede by mala ubehnúť primeraná doba, za ktorú odvolací súd nepovažuje rozdiel v jednom dni. Odvolací súd konštatuje, že z listu žalovaného zo dňa 29.03.2016 č. l. 152, označeného ako „Prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru“, v rámci ktorého bolo poukázané na dôvody závažného porušovania pracovnej disciplíny žalobkyňou, sa nejedná o dostatočnú konkretizáciu dôvodov, aké boli následne obsiahnuté v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru. Ani podľa odvolacieho súdu preto nebolo jednoznačne preukázané splnenie zákonnej podmienky prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru a jeho dôvodov odborovým orgánom.

19. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý vyslovil, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru má dôjsť výnimočne a okamžite. V danom prípade výnimočnosť a okamžitosť necharakterizuje už samotný počet dôvodov, časový odstup medzi nimi, poukazovanie na opakované neplnenie si pracovných povinností žalobkyňou. Možno ním podľa názoru súdu zároveň postihnúť len zavinené porušenie pracovnej disciplíny, teda úmysel žalobkyne chcieť porušiť pracovnú disciplínu. Nestačí zistenie, že nebol dostatočne splnený určitý postup, či pokyn, tak, ako tvrdil žalovaný. Navyše dôvody uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru by mohli byť aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodmi pre iný spôsob skončenia pracovného pomeru, napríklad výpoveď z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Podmienkou by však bolo, že žalobkyňa ako zamestnanec bola v posledných 6 mesiacov vyzvaná k odstráneniu nedostatkov a neodstránila ich.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

21. Krajský súd ďalej preskúmal napadnutý čiastočný rozsudok aj vo výroku II., v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z ust. a a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario výrok II. napadnutého čiastočného rozsudku podľa zrušil.

22. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatného skončenia pracovného pomeru, v danom prípade ide o žalobu podľa d/ , ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým je v danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného ako právnej skutočnosti, pričom právo žalobkyne podať takúto žalobu vyplýva priamo z osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade . Čo sa týka rozhodovania súdu o tom, či pracovný pomer naďalej trvá, odvolací súd sa stotožňuje s argumentom žalovaného, ktorý tvrdil, že posledná veta ustanovenia patri k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností.

23. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd výrok II. napadnutého čiastočného rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, zrušil, nakoľko

tento výrok nemá pevný hmotnoprávny základ v a preto ho odvolací súd považuje za nadbytočný.

24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. v spojení s ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobkyne, a preto odvolací súd priznal žalobkyni proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )