Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15Cbi-13-2007.pdf
PDF · 115.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cbi/13/2007
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kohútovou v právnej veci žalobcu: C.. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený: Right Advice, s.r.o., Špieszova 3362/9, 841 04 Bratislava, IČO: 47 242 001 proti žalovaným: 1/ JUDr. R. M., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P., s.r.o., P. XX/XXX, IČO: XX XXX XXX so sídlom správkyne F. L. č. 8, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, Slovenskej jednoty č. 8, 040 01 Košice, 2/ P., a. s., U. 2, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, Krmanova 16, Košice, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania 198,61 eur na účet právneho zástupcu žalovanej v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania 240,62 eur na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu 19.12.2005 sa domáhal, aby súd určil, že výpoveď zo strany zamestnávateľa P., s.r.o., P., ktorá mu bola daná listom zo 17.8.2005 je neplatná a žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 30.8.2005 do vydania rozsudku vo veci.
Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že bol v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti P., s.r.o., P. na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.11.2000 a vykonával prácu obchodno-výrobného riaditeľa. Na majetok zamestnávateľa P., s.r.o., P. bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 20.6.2005 pod sp. zn. 2K/5/2005. Za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená žalovaná v 1. rade. Dňa 24.8.2005 bol žalobcovi doručený list zo 17.8.2005 označený ako „Výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce“. V tejto výpovedi zamestnávateľ uviedol, že „rozhodnutím spoločnosti zo dňa 5.8.2005 došlo k organizačným zmenám, na základe ktorých došlo okrem iného aj k zrušeniu Vášho pracovného miesta v spoločnosti“. Žalobca uviedol, že je toho názoru, že táto výpoveď je neplatná a to z toho dôvodu, že podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Vo výpovedi je však uvedené, že odpadla pracovná náplň žalobcu, pretože správca konkurznej podstaty je oprávnený rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku, robiť za úpadcu právne úkony, zabezpečiť vedenie účtovníctva a konať v pracovnoprávnych vzťahoch. Teda správkyňa konkurznej podstaty vyvodila záver, že odpadla pracovná náplň žalobcu.
Toto konštatovanie žalobca nepovažuje za správny názor, pretože vyhlásením konkurzu na správkyňu konkurznej podstaty neprechádzajú pracovné úlohy jednotlivých zamestnancov a naviac uvádzané činnosti nespadajú do pracovnej náplne žalobcu, pretože tieto boli vyhradené konateľom spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že výpovedný dôvod nie je jasný a určitý, pretože na jednej strane sa deklaruje, že dôvodom je rozhodnutie zamestnávateľa a na druhej strane sa ako výpovedný dôvod deklaruje prechod pracovno-právnych povinností na správcu. Ďalej žalobca poukázal na formálne nedostatky výpovede a to najmä na to, že z obsahu výpovede vyplýva, že táto má byť právnym úkonom spoločnosti P., s.r.o., P. zastúpenej správkyňou konkurznej podstaty. Žalobca je však toho názoru, že právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch po vyhlásení konkurzu podľa § 14 ods. 1 písm. m/ Zákona o konkurze a vyrovnaní musí vykonávať priamo správca konkurznej podstaty. Žalobca tvrdenú neplatnosť výpovede ďalej odôvodnil tým, že výpoveď trpí aj ďalšími vadami a to neurčitosťou aj v otázke, aké pracovné miesta mali byť u zamestnávateľa zrušené, pretože nevyhnutnou súčasťou rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov, musí byť aj označenie pracovnej pozície, nepostačuje iba všeobecné rozhodnutie o zrušení troch pracovných miest. Označenie mien zamestnancov, s ktorými má byť následne rozviazaný pracovný pomer, tento nedostatok výpovede neodstraňuje. Z rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov sa uvádza, že sa znižuje stav zamestnancov o troch pracovníkov, avšak v rozhodnutí sú označení iba dvaja zamestnanci. Žalobca poukázal na to, že listom z 30.8.2005 oznámil žalovanej správkyni konkurznej podstaty, že výpoveď považuje za neplatnú a že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Zo strany správkyne konkurznej podstaty mu však bol znemožnený prístup do areálu zamestnávateľa. Správkyňa konkurznej podstaty listom z 19.10.2005 oznámila žalobcovi, že na výpovedi trvá a výpoveď považuje za platnú.
Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.1.2006 namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie v tomto konaní o určenie neplatnosti výpovede. Uviedla, že medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade prebieha ďalšie konanie na Krajskom súde v Košiciach vedené pod sp. zn. 8C/216/2005 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhla prerušiť toto konanie o určenie neplatnosti výpovede do právoplatného ukončenia konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalším písomným podaním z 24.11.2011 žalovaná správkyňa konkurznej podstaty navrhla, aby súd pokračoval v tomto konaní, pretože bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 4Cbi/54/2006 a to rozsudkom zo dňa 21.10.2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo/5/2011 zo dňa 26.10.2011 tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi je neplatné a žalovanej správkyni konkurznej podstaty bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi mzdu. Navrhla, aby súd žalobu v tomto konaní o určenie neplatnosti výpovede zamietol. Na pojednávaní dňa 9.10.2012 právny zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že považujú predmetnú výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dala žalovaná správkyňa konkurznej podstaty žalobcovi za platnú v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť žalobcu. Výpovedný dôvod bol vo výpovedi špecifikovaný. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že výpoveď je neplatná z toho, že ju mala dávať správkyňa konkurznej podstaty a nie úpadca P., s.r.o. považuje za nepodstatné, pretože túto výpoveď v mene úpadcu dala jeho správkyňa konkurznej podstaty, čo je v súlade so Zákonom o konkurze a vyrovnaní.
Na písomný návrh žalobcu zo dňa 24.1.2012, aby pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a to P., a. s., U. 2, M., súd uznesením č.k. 15Cbi/13/2007-116 zo dňa 29.2.2012 pripustil, aby do konania pristúpil ďalší účastník na strane žalovaného - P., a.s. so sídlom U. 2, M., pretože zo zhodného tvrdenia všetkých účastníkov konania vyplýva, že žalovaná v 1. rade odpredala podnik úpadcu P., s.r.o., P. v konkurznom konaní pre kupujúceho P., a. s., M. a na neho prešli aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2012.
Žalovaný v 2. rade potom, ako súd pripustil jeho vstup do konania v písomnom vyjadrení z 19.3.2012 potvrdil, že uzatvoril so žalovanou v 1. rade zmluvu o predaji podniku úpadcu a na žalovaného v 2. rade ako kupujúceho prešli všetky nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov úpadcu vrátane nároku žalobcu ako pracovníka úpadcu a to dňom účinnosti zmluvy o predaji podniku, preto nenamietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Na pojednávaní dňa 26.2.2013 uviedol, že výpoveď zo strany žalovanej správkyne konkurznej podstaty pre žalobcu bola daná v súlade so zákonom, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
Súd zistil z konkurzného spisu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2K/5/2005, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2K/5/2005-51 zo dňa 20.6.2005 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P., s.r.o., P. a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. R. M., F. L. 8, M.. Vyplýva to aj z výpisu z obchodného registra o zápise úpadcu P., s.r.o., P.. Žalobca okrem toho, že bol spoločníkom a zároveň konateľom úpadcu spolu s ďalším spoločníkom a konateľom Ing. L. N., bol u úpadcu aj v pracovnom pomere, ako to vyplýva z písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 1.11.2000. Podľa čl. 1 tejto pracovnej zmluvy žalobca vykonával u úpadcu P., s.r.o. pracovnú náplň v profesii „obchodno-výrobný riaditeľ“. Deň nástupu do práce bol dohodnutý 1.11.2000 na dobu neurčitú. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania na pojednávaní dňa 9.10.2012 vyplynulo, že žalobca nemal vypracovanú písomnú pracovnú náplň. Zo zhodného tvrdenia žalobcu a žalovanej v 1. rade vyplýva, že žalovaná v 1. rade dala žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru písomným podaním zo dňa 17.8.2005 (čl. 10 spisu), ktorú doručila žalobcovi dňa 24.8.2005. Z obsahu tejto výpovede súd zistil, že v záhlaví tejto výpovede je uvedený zamestnávateľ
- P., s.r.o. v konkurze, P. zastúpený JUDr. R. M., správcom konkurznej podstaty úpadcu a v dolnej časti tejto výpovede je uvedený zamestnávateľ P., s.r.o. v konkurze, JUDr. R. M., správca konkurznej podstaty, je tam podpis JUDr. R. M. a jej pečiatka: JUDr. R. M., správca konkurznej podstaty, F. L. 8, M.. Z textu tejto výpovede vyplýva, že výpoveď bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to z dôvodu, že došlo k organizačným zmenám u zamestnávateľa rozhodnutím spoločnosti zo dňa 5.8.2005 a došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu v tejto obchodnej spoločnosti. Ďalej je vo výpovedi uvedené, že dňa 20.6.2005 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P., s.r.o., P., a preto podľa § 14 ods. 1 písm. l/, m/ Zákona o konkurze a vyrovnaní je správca konkurznej podstaty oprávnený rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku, robiť za úpadcu právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, zabezpečiť vedenie účtovníctva a konať v pracovnoprávnych vzťahoch, čím odpadla pracovná náplň žalobcu. Ďalej vo výpovedi je uvedené, že spoločnosť nemá v súčasnosti k dispozícii voľné pracovné miesto a to ani na kratší pracovný čas, ktoré by mohla žalobcovi ponúknuť, preto nemá možnosť ho ďalej zamestnávať, žalobca sa stal nadbytočným, a preto je daná predmetná výpoveď z pracovného pomeru. Pracovný pomer sa skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty. Ďalej je v texte výpovede uvedené, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu okrem výpovede z pracovného pomeru aj rozhodnutie zamestnávateľa P., s.r.o., P. (čl. 13 spisu), z ktorého vyplýva, že dňa 5.8.2005 spoločnosť P., s.r.o. v zastúpení správkyňou konkurznej podstaty prijíma organizačné opatrenia v dôsledku vyhlásenia konkurzu spočívajúce v znížení stavu zamestnancov spoločnosti o troch pracovníkov v dôsledku zrušenia týchto pracovných miest. Z ďalšieho listinného dôkazu, ktorý predložil v konaní žalobca (čl. 14 spisu) vyplýva, že zamestnávateľ P., s.r.o., P. prejednal dňa 16.8.2005 v Závodnom výbore odborového zväzu KOVO Slovenskej republiky OZ KOVO P. výpovede zo strany zamestnávateľa voči týmto zamestnancom: Ing. L. N., P. XX, T., D. E., bytom M. XXX - žalobca.
Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 9.10.2012 vyplynulo, že okrem toho, že bol u úpadcu - zamestnávateľa P., s.r.o., P. konateľom a spoločníkom, bol súčasne aj obchodno-výrobným riaditeľom a túto funkciu vykonával na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ako obchodno-výrobný riaditeľ mal pomerne veľký rozsah činností, ktoré musel zabezpečovať, aj keď nemal písomne vypracovanú pracovnú náplň. Zabezpečoval všetky nové zákazky, pretože firma úpadcu existovala na základe toho, že vyhotovovala jednotlivé zákazky pre ich obchodných partnerov. Nemala dlhodobý jednotný výrobný program, niektoré zákazky boli jednorazové na veľmi krátke obdobie, niektoré boli dlhodobé napríklad na 4 roky s Z.. Uviedol, že vyrábali dielce do kolesových traktorov, vyrábali záhradnú techniku. Ďalej uviedol, že zabezpečoval pre výrobu všetky technické a materiálne podklady, skúmal štruktúru materiálov, lomové, pevnostné podmienky pre výrobu. V čase pred vyhlásením konkurzu u úpadcu pracovalo okolo 130 zamestnancov, z toho boli 2 konštruktéri, 3 technológia, 2 zásobovači, 2 pracovníci odbytu, 4 kontrolóri, 2 pracovníci ekonomického úseku. Uviedol, že žalovaná správkyňa konkurznej podstaty ako právnička nemohla zabezpečiť všetky tieto činnosti, ktoré dovtedy zabezpečoval žalobca, ktorý má strojnícke vzdelanie. Uviedol, že nevie uviesť, či žalovaná správkyňa konkurznej podstaty potom, ako dala výpoveď žalobcovi prijala na jeho pracovnú pozíciu iných pracovníkov. Uviedol, že počas konkurzu, kým nedošlo k odpredaju podniku úpadcu počas prevádzky, sa počty pracovníkov znížili a úpadca P., s.r.o. mal potom okolo 90 pracovníkov. Ďalej uviedol, že pracovnú náplň, ktorú vykonával u zamestnávateľa, úpadcu P., s.r.o. vedel okrem neho robiť aj Ing. G., ktorý bol vedúcim dielne a v čase neprítomnosti žalobcu ho Ing. G. zastupoval.
Z výpovede žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 26.2.2013 vyplynulo, že potom, ako bol vyhlásený dňa 20.6.2005 konkurz na majetok úpadcu - zamestnávateľa žalobcu P., s.r.o., P., zistila z vyjadrení ostatných pracovníkov, že pred vyhlásením konkurzu žalobca aj ďalší konateľ a spoločník úpadcu Ing. N. si „de facto“ už pred vyhlásením konkurzu akoby rozdelili firmu úpadcu a každý z nich zabezpečoval vo svojom mene určitú časť výroby úpadcu. Takto to bolo od februára 2005, teda niekoľko mesiacov pred vyhlásením konkurzu. Vyplynulo to aj z účtovnej evidencie, ktorá bola taktiež rozdelená medzi týchto dvoch spoločníkov, ktorí podávali daňové priznania za určitú časť výroby samostatne a následne bolo podané daňové priznanie v mene úpadcu. Pracovníci úpadcu boli z toho zmätení, pretože nevedeli koho počúvať, koho pokyny majú plniť. Preto bolo potrebné túto situáciu riešiť, preto dala výpoveď žalobcovi a následne sa v odborných otázkach obracala na ďalších technických a výrobných odborných pracovníkov úpadcu a to Ing. G. a Ing. V., spolu s nimi sa zúčastnila viacerých obchodných rokovaní s najväčšími dodávateľmi úpadcu a z obchodnými partnermi úpadcu, pretože títo partneri odmietali úpadcovi dodávať materiál, keďže neboli zaplatené predchádzajúce dodávky týmto obchodným partnerom. Ďalej uviedla, že pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu ako zamestnávateľa, zamestnávateľ neplatil daňové odvody pre zdravotné poistenie a pre sociálne poistenie, preto ako správkyňa konkurznej podstaty potrebovala túto situáciu stabilizovať, pretože podnik úpadcu aj po vyhlásení konkurzu bol v prevádzke a aj za prevádzky bol podnik úpadcu odpredaný pre žalovaného v 2. rade do 3 rokov od vyhlásenia konkurzu. Uviedla, že v čase predaja podniku pre žalovaného v 2. rade mal podnik úpadcu okolo 60 pracovníkov. Ďalej uviedla, že výpovede nedala všetkým pracovníkom iba niektorým v nevyhnutnom rozsahu, medzi nimi aj žalobcovi, avšak neprijala nikoho do pracovného pomeru a neprijala žiadneho nového pracovníka do pracovného pomeru na výkon funkcie a na výkon práce, ktoré u zamestnávateľa vykonával dovtedy žalobca. Potvrdila, že riadenie výroby zabezpečovala sama s tými pracovníkmi, ktorí tam zostali a ktorí u úpadcu pracovali aj pred vyhlásením konkurzu a to: Ing. G., Ing. V. a Ing. U. - ekonóm. Ďalej uviedla, že aj keď má právnické vzdelanie, nemá odborné vedomosti na riadenie výroby, toto odborné vedenie výroby zabezpečila spolu s Ing. G., Ing. V. a Ing. U., ktorí boli odborníkmi v technických, výrobných a ekonomických otázkach riadenia podniku úpadcu.
Súd zistil z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cbi/54/2006 (kópie z tohto spisu sú na čl. 97 tohto spisu), že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cbi/54/2006-210 zo dňa 21.10.2010 súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi - D. E., bytom M. XXX JUDr. R. M., správkyňou konkurznej podstaty úpadcu P., s.r.o., P. listom zo dňa 4.10.2005 je neplatné a správkyňa konkurznej podstaty je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 384,75 eur za mesiac október 2005 a počnúc mesiacom november 2005 náhradu mzdy vo výške 1.615,95 eur do doby, kým žalovaný v 2. rade umožní žalobcovi pracovať alebo do doby skončenia pracovného pomeru. Na základe odvolania žalovanej správkyne konkurznej podstaty a žalovaného v 2. rade - P., a. s., U. 2, M. Najvyšší súd SR rozhodol o tomto odvolaní rozsudkom č. k. 5Obo/5/2011 zo dňa 26.10.2011 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. V tomto konaní 4Cbi/54/2006 išlo o konanie o inom právnom úkone - o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u úpadcu, ktoré žalovaná správkyňa konkurznej podstaty dala žalobcovi listom zo 4.10.2005 a to za porušenie pracovnej disciplíny. Znamená to, že toto konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru za porušenie pracovnej disciplíny nemá žiadnu záväznosť pre toto konanie č. k. 15Cbi/13/2007 o určenie neplatnosti výpovede žalobcu z pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa.
Súd zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy
a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
V prejednávanej veci žalovaná v 1. rade ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu dala výpoveď v mene zamestnávateľa P., s.r.o., P. pre žalobcu podľa citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z toho dôvodu, že žalobca ako zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa a príslušného odborového orgánu o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo v dôsledku iných organizačných zmien. Je nesporné, že organizačnou zmenou zamestnávateľa je vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa. Na majetok zamestnávateľa P., s.r.o., P. bol vyhlásený konkurz dňa 20.6.2005, teda 2 mesiace predtým, ako písomným podaním zo 17.8.2005 bola daná predmetná výpoveď zo strany zamestnávateľa pre žalobcu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ pre zrušenie pracovného miesta žalobcu u zamestnávateľa a pre jeho nadbytočnosť. Zo zhodného tvrdenia žalobcu a žalovanej v 1. rade vyplýva, že zamestnávateľ P., s.r.o., P. rozhodol o organizačnom opatrení spočívajúcom v znížení stavu zamestnancov spoločnosti o 3 pracovníkov v dôsledku zrušenia ich pracovných miest, medzi ktorými bol aj žalobca, ako to vyplýva z tohto písomného rozhodnutia, ktoré súdu predložil žalobca aj žalovaná v 1. rade. Tá skutočnosť, že v tomto písomnom rozhodnutí sú uvedené 2 mená medzi nimi aj žalobca a na písomnom podaní, ktoré predložila žalovaná v 1. rade (čl. 147 spisu) sú uvedené 3 mená, teda aj D. E., r. č. XXXXXX/XXXX, M. XXX - syn žalobcu, nič nemení na rozhodnutí zamestnávateľa vo vzťahu k zrušeniu pracovného miesta žalobcu. Taktiež z predložených listinných dôkazov vyplýva, že o tomto organizačnom opatrení týkajúce sa zníženia stavu pracovníkov rozhodla aj príslušná odborová organizácia zastupujúca zamestnancov a prejednala a zobrala to na vedomie na závodnom výbore dňa 16.8.2005.
Súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu o tom, že predmetná výpoveď z organizačných dôvodov neobstojí preto, lebo jeho pracovnú náplň nemohla vzhľadom na odborné vedomosti vykonávať žalovaná správkyňa konkurznej podstaty, pretože o výbere pracovníka, ktorý je nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Súd môže iba skúmať, či sú splnené ostatné podmienky pre tento výpovedný dôvod - nadbytočnosť pracovníka v dôsledku zmeny úloh zamestnávateľa, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo v dôsledku iných organizačných zmien. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu v obdobnej veci č. R/90/1967. Je treba uviesť, že organizačné zmeny musia mať trvalý nielen prechodný charakter. V prejednávanej veci aj táto podmienka organizačných zmien bola splnená, pretože, ak je na majetok zamestnávateľa vyhlásený konkurz, znamená to, že podľa § 2 ods. 2/ Zákona o konkurze a vyrovnaní cieľom konkurzu je z majetku úpadcu pomerne uspokojiť pohľadávky veriteľov úpadcu, teda prvoradou úlohou správkyne nie je podnik prevádzkovať, ale predať jeho majetok a z výťažku predaja uspokojiť pohľadávky veriteľov. Toto samo o sebe vedie k tomu, že je potrebné znižovať počty pracovníkov, prípadne dať výpoveď všetkým pracovníkom úpadcu, ak správca konkurznej podstaty neodpredá podnik úpadcu v prevádzke, potom ako zracionalizoval výrobu v takom rozsahu, že podnik úpadcu je správca schopný odpredať v prevádzke pre kupujúceho, ako sa to stalo v prejednávanej veci. Aj takýto predaj podniku úpadcu počas prevádzky si vyžaduje organizačné zmeny týkajúce sa zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Toto sa stalo v prejednávanej veci, keď zo zhodného tvrdenia všetkých troch účastníkov konania vyplýva, že v čase vyhlásenia konkurzu mal podnik úpadcu okolo 100 zamestnancov a po troch rokoch v čase, keď podnik úpadcu žalovaná v 1. rade odpredala pre žalovaného v 2. rade, mal podnik úpadcu okolo 60-70 pracovníkov. Toto potvrdil aj sám žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.10.2012. Žalobca, ktorý má v konaní dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach však v konaní nepreukázal to, že skutočne u zamestnávateľa nedošlo k organizačnej zmene a že jeho pracovné miesto nebolo nadbytočné a nepreukázal opak tvrdenia žalovanej v 1. rade, že na jeho pracovné miesto na výkon práce obchodno-výrobný riaditeľ prijala nového zamestnanca. Ak by takáto situácia nastala, potom by neobstal predmetný výpovedný dôvod. V konaní však nebolo preukázané, že na pracovné miesto žalobcu žalovaná v 1. rade prijala nového pracovníka. Naopak zo zhodných tvrdení žalobcu aj žalovanej v 1. rade vyplýva, že činnosti, ktoré mal v náplni žalobca pri výkone funkcie obchodno-výrobného riaditeľa, vedel u zamestnávateľa vykonávať aj Ing. G. a žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 26.2.2013 potvrdila, že tie činnosti, ktoré u zamestnávateľa vykonával žalobca
pred výpoveďou, následne vykonával Ing. G. a niektoré ďalšie činnosti Ing. V. a Ing. U. a spolu s týmito vedúcimi pracovníkmi úpadcu správkyňa konkurznej podstaty zabezpečovala chod výroby úpadcu až do odpredaja podniku úpadcu. V tomto smere výpovede účastníkov konania neboli rozporné, a preto podľa § 120 ods. 3/ Občianskeho súdneho poriadku na tieto zhodné tvrdenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie a súd si osvojí skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania.
Súd preto nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov a to výsluch svedka Ing. G. na otázky, či Ing. G. vykonával u úpadcu tú prácu, ktorú predtým vykonával žalobca alebo nie a či Ing. G. pribudla ďalšia práca navyše alebo nie, alebo či mu bola zmenená pracovná zmluva. Tieto otázky, na ktoré navrhoval vypočuť svedka Ing. G. žalobca, nemôžu mať žiaden vplyv na rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti výpovede z organizačných dôvodov, pretože sám žalobca uviedol, že Ing. G. vedel vykonávať u úpadcu tie práce, ktoré u úpadcu vykonával žalobca a dokonca v čase jeho neprítomnosti ho zastupoval Ing. G.. To, či Ing. G. pribudla ďalšia práca navyše alebo či mu bola zmenená pracovná zmluva potom, čo žalovaná v 1. rade dala výpoveď pre žalobcu, nemá žiaden právny význam, nemá to vplyv na organizačné zmeny u úpadcu.
Súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu ani v tom, ak uviedol, že predmetná výpoveď je neplatná pre formálne vady, pretože túto výpoveď žalobcovi nemal dať úpadca, ale výpoveď mala dať správkyňa konkurznej podstaty, pretože z obsahu výpovede vyplýva, že túto výpoveď ako jednostranný právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch podpísala za zamestnávateľa P., s.r.o. žalovaná správkyňa konkurznej podstaty.
Podľa § 14 ods. 1 písm. l/, písm. m/ Zákona o konkurze a vyrovnaní vyhlásením konkurzu prechádza na správcu konkurznej podstaty oprávnenie rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku a taktiež konať v pracovnoprávnych vzťahoch. Konať v pracovnoprávnych vzťahoch vyplýva, že účastníkom pracovnoprávneho vzťahu je naďalej zamestnávateľ - úpadca, avšak za úpadcu už nekoná jeho štatutárny zástupca - konateľ, ale koná správkyňa konkurznej podstaty. V prejednávanej veci predmetná výpoveď bola daná preto správne, túto výpoveď dal zamestnávateľ P., s.r.o., P. a v mene zamestnávateľa konala žalovaná správkyňa konkurznej podstaty, ktorá túto výpoveď podpísala, ako to vyplýva z dolnej časti tejto písomnej výpovede.
Súd preto dospel k záveru, že výpoveď daná žalovanou v 1. rade pre žalobcu dňa 17.8.2005 je platná v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a preto súd žalobu o neplatnosť tejto výpovede z pracovného pomeru zamietol. Súd sa preto ani skutkovo nezaoberal ďalšou časťou žaloby o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od prvého dňa nasledujúceho mesiaca - 1.9.2005 potom, čo 24.8.2005 bola žalobcovi doručená predmetná výpoveď, pretože ak bolo v konaní preukázané, že výpoveď bola daná platne, nemá žalobca nárok na náhradu mzdy.
O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania a na ich náhradu zaviazal neúspešného žalobcu.
Žalovaná v 1. rade si uplatnila trovy konania 2.059,40 eur a žalovaný v 2. rade 2.471,54 eur.
Obom žalovaným súd priznal uplatnené trovy - trovy právneho zastúpenia, pretože každý zo žalovaných bol zastúpený iným advokátom a priznal im tarifnú odmenu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako 1/13-tinu výpočtového základu, pretože v tomto konaní o neplatnosť výpovede nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Súd nepriznal žalovaným základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ako si ju uplatnili vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia, pretože predmetom právnej služby v tomto konaní nebolo opakujúce sa plnenie, keďže potom, ako v konaní bolo preukázané, že výpoveď je platná, súd nevykonával dokazovanie o ďalšom súvisiacom nároku o náhradu mzdy, a preto ani právni zástupcovia úspešných žalovaných nemajú nárok na tarifnú odmenu za opakujúce sa
plnenie. V konaní ani nebolo určené žiadne opakujúce sa plnenie, preto nemožno považovať žalovaných v tomto konaní za úspešných, pokiaľ ide o opakujúce sa plnenie na náhrady mzdy.
Súd preto priznal žalovanej v 1. rade trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 ako 1/13-inu výpočtového základu za 3 úkony právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 22.11.2011 vo výške 57,- eur, účasť na pojednávaní dňa 9.10.2012 vo výške 58,69 eur a účasť na pojednávaní dňa 26.2.2013 vo výške 60,07 eur. Spolu tieto trovy právneho zastúpenia predstavujú 175,76 eur. Režijný paušál 1x 7,41 eur, 1x 7,63 eur, 1x 7,81 eur, spolu režijný paušál predstavuje 22,85 eur. Celkové trovy právneho zastúpenia žalovanej v 1. rade predstavujú 198,61 eur a na ich náhradu súd zaviazal neúspešného žalobcu.
Trovy právneho zastúpenia úspešného žalovaného v 2. rade predstavujú tarifnú odmenu za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 ako 1/13-tinu výpočtového základu za tieto úkony právnych služieb: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 13.3.2012 58,69 eur, účasť na pojednávaní dňa 9.10.2012 58,69 eur, účasť na pojednávaní dňa 26.2.2013 60,07 eur, čo predstavuje spolu 177,45 eur. Taktiež priznal režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 2x 7,63 eur, 1x 7,81 eur, teda spolu 23,07 eur. Keďže právny zástupca žalovaného v 2. rade je platcom DPH, súd mu priznal aj 20% DPH zo sumy 200,52 eur, teda vo výške 40,10 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade predstavujú 240,62eur a na ich náhradu zaviazal neúspešného žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.