Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-34-2020.pdf
PDF · 104.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-5Cpr/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: H. L., nar.XX.XX.XXXX, XXX XX V. XXX, zast.: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, 17. novembera 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: LUPEK TRANS, s.r.o., Plátenícka 1/4, 027 44 Štefanov nad Oravou, IČO: 50982991, v pracovnoprávnom spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným zo dňa 21.10.2020 j e n e p l a t n é.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2.420,- eur za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
III. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2020 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020, pričom v odôvodnení podanej žaloby uviedol, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.02.2020 ako vodič medzinárodnej prepravy. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve sa pôvodný pracovný pomer na určitú dobu zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. Priemerný zárobok počas mesiacov kedy som mohol riadne vykonávať svoju prácu predstavoval sumu 1.210,- eur. Dňa 21.10.2020 mu zamestnávateľ zaslal Ukončenie pracovného pomeru, v zmysle ktorého ukončuje so žalobcom pracovný pomer z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru mala byť tá skutočnosť, že dňa 09.10.2020 mal svojvoľne rozhodnúť, že „po naložení druhej nakládky už nič viac nenaložím, aj napriek tomu, že možnosti, miesto a čas na to boli“. Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo so žalobcom ani so zástupcom zamestnancov prerokované. Následne bola žalobcovi doručená Žiadosť o náhradu škody a ušlého zisku, v zmysle ktorej zamestnávateľ žiada o preplatenia časti nákladov na získanie ADR kvalifikácie, ktoré uhradil zamestnávateľ, keďže požadoval zabezpečenie tejto kvalifikácie. Taktiež požaduje náhradu škody, ktorá má pozostávať z údajného ušlého zisku v sume 400,- eur, ktorý vznikol z dôvodu nenaloženia tovaru. Žalobca nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru a taktiež odmieta, že jeho konaním vznikla zamestnávateľovi akákoľvek škoda. Po naložení nakládky už ďalšiu nebolo možné do vozidla naložiť tak, aby nedošlo k poškodeniu prepravovaného tovaru, porušeniu dopravných predpisov prípadne k ohrozeniu účastníkov cestnej premávky. Dôvod skončenia pracovného pomeru preto považuje za účelový a vymyslený. Postupoval tak aby predchádzal vzniku škôd a tým chránil aj záujmy zamestnávateľa, preto porušenie pracovnej disciplíny odmieta. Navyše je toho názoru, že aj keby mohol predmetný tovar naložiť (čo však
odmieta), takéto konanie (nenaloženie tovaru) by nebolo takej intenzity, aby mohol zamestnávateľ skončiť pracovný pomer okamžite. Tovar totiž odmietol naložiť nie svojvoľne, ale z dôvodu presiahnutia bezpečnej kapacity vozidla. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nenaložením tovaru vznikla podľa tvrdenia škoda vo výšku len 400,- €. doposiaľ hodnoverne preukázaná nebola, a teda je otázne či k vzniku takejto škody skutočne došlo. Je toho názoru, že za takýchto podmienok zamestnávateľ nemôže so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite. Skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru je podľa názoru žalobcu to, že zamestnávateľ opakovane žiadal aby žalobca ním vedené vozidlo preťažoval, čím síce mohol zamestnávateľovi zvýšiť zisk, na druhej strane by ale porušil dopravné predpisy. Takéto porušovanie predpisov žalobca výslovne odmietal, čo viedlo k snahe zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer. Predmetné skončenie pracovného pomeru preto považuje za neplatné, pričom už nechce u zamestnávateľa ďalej pracovať, chce len ,aby bolo preukázané, že žalovaný skončil so mnou pracovný pomer neplatne a z vykonštruovaných dôvodov. Dôvody skončenia pracovného pomeru sa nezakladajú na pravde a navyše tam popísané konanie ani nespĺňa náležitosti zvlášť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pre prípad rozhodnutia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné si v zmysle § 79 ods. 5 uplatnil nárok na vyplatenie náhrady mzdy v sume priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom súdu dňa 22.03.2021 (č.l.31 spisu) s podanou žalobu nesúhlasil, potvrdil, že dňa 21.10.2020 rozviazal so žalobcom pracovný pomer na základe závažného porušenia pracovných povinností zo dňa 09.10.2020. V uvedený deň žalobca aj po opakovanom vyzvaní svojvoľne odmietol ísť na adresu firmy, v ktorej mal naložiť tovar, aj keď mu to možnosti, miesto a čas umožňovali. Tretiu nakládku zamestnanec odmietol naložiť na základe vlastného vymysleného odôvodnenia. Zamestnanec bol upozornený, že na základe jeho vlastného rozhodnutia nenaložiť danú tretiu nakládku firme vznikne nielen škoda na ušlom zisku, čo bolo v danom prípade 400,- eur, ale firma v ktorej sa mal tovar nakladať, môže žalovaného nenaložením tovaru penalizovať. Špedičná firma MKONZULT Slovensko s.r.o., ktorej služby špedície žalovaný využíva vie celú udalosť a jej skutočnosti potvrdiť. V danej chvíli bola s p. žalobcom v telefonickom kontakte. Žalovaný poukázal na priložené CMR kópie nakládok z 08.10.2020 a 09.10.2020. Udalosti zo dňa 09.10.2020 predchádzalo niekoľko ďalších problémov a komplikácií so žalobcom, ktorý bol ustavične informovaný a následne na to ustavične žiadaný o využívanie možnosti, ktoré Nariadenia EP a R (ES) č.561/2006 umožňuje, a to skrátenie denných odpočinkov, predlžovanie denného času vedenia motorového vozidla. Žalobca po písomnom aj ústnom upozornení na možnosť využiť to, sa neraz ohraničil svojimi nezmyselnými argumentmi a výhovorkami, prečo tak neurobiť. Žalobca bol pravidelne informovaný na časy vykládok, že je potrebné vyložiť v ranných hodinách, ale on opätovne svojvoľne rozhodoval o časoch vyloženia tovaru. Udalosť z dňa 09.10.2020 bola natoľko vážna a pre žalovaného rozhodujúca, na základe ktorej sa rozhodol ukončiť pracovný pomer so žalobcom.
3. Žalobca vo vyjadrení (č.l.39-40 spisu) poprel, že by dňa 9.10.2020 svojvoľne odmietol naložiť tretiu nakládku. Pravdou je, že na druhej nakládke sa časovo zdržal, nakoľko sa tam vyskytli komplikácie s naložením tovaru, keďže už predtým mal naložené mosadzné tyče a bolo potrebné tovar naložiť a upevniť tak, aby sa nepoškodil samotný tovar, ktorý tam už bol naložený ani tovar, ktorý nakladal. Nešlo teda o svojvoľné konanie ale o konanie, ktorým sa snažil zabrániť vzniku škôd na majetku zamestnávateľa resp. jeho klientov. Po naložení druhej nakládky sa žalobca preto ozval pánovi Kostkovi Ľubomírovi, konateľovi žalovanej spoločnosti, ktorého informoval, že má naložené a následne sa opýtal, či má ísť na ďalšiu nakládku. Konateľ mu oznámil, že na miesto nakládky už nestihne prísť včas a naložiť tovar, nakoľko bol piatok a že už tam nebudú pracovať. Konateľ povedal, že má vyraziť na vykládky podľa vystavených prepravných dokladov, čo žalobca aj urobil. V telefonáte mu p. Kostka oznámil, že to bude mať dohru a žalobca sa voči tomu ohradil, že na to nie je dôvod, lebo nič zlého nespravil a postupoval ako najlepšie vedel a mohol s ohľadom na povahu a situáciu, teda tak, aby v bezpečí a bez poškodenia doručil prepravovaný tovar do miesta určenia. Taktiež nie je pravda, že spôsobil predtým alebo potom zamestnávateľovi nejaké problémy alebo komplikácie. Potvrdil, že odmietal robiť veci, ktoré boli v rozpore s platnými pravidlami a predpismi, najmä odmietal nakladať nad povolenú nosnosť o viac ako 3 %, čo je ešte v súlade s predpismi. Zamestnávateľ ho však nútil všeobecné predpisy porušovať. Taktiež odmietal zadávať symbol odpočinku na záznamovom zariadení (tachografe), keď nakladal respektíve vykladal tovar. To znamená, že stále zadával symbol aktuálnej činnosti v reálnom čase. S tým však zamestnávateľ nebol spokojný, keďže požadoval, aby počas nakladania a vykladania tovaru zadal na tachograf symbol odpočinku a aby pracoval, aby sa stíhali nakládky respektíve vykládky,
keďže niekedy boli naplánované natesno. Takýmto konaním by však opäť porušoval predpisy. Poprel, že by odmietal robiť skrátené denné odpočinky - 9 hodín, alebo predlžovanie času vedenia vozidla - 10 hodín. Vždy, keď bolo nutné a situácia to dovolila, odpočíval skrátene a keď bolo treba, tak jazdil aj 10 hodín. Vždy konal podľa pokynov špeditérov (troch) alebo samých konateľov firmy LUPEK TRANS. Z uvedeného je zrejmé, že bol pre zamestnávateľa nepohodlným zamestnancom, keďže odmietal plniť pokyny, ktoré neboli v súlade s predpismi. Porušenie takéhoto pokynu však nemôže byť dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Taktiež poukázal na skutočnosť, že konateľ žalovanej spoločnosti, pán Ľubomír Kostka už potom, ako žalobca odjazdil posledný deň vo firme, zavolal na žalobcov privátny telefón (to bolo niekedy okolo 20.10.2020), kde mu oznámil, že ak chce u nich ďalej pracovať, že môže, ale za znížený plat. To žalobca razantne odmietol a požiadal o prideľovanie práce v súlade s pracovnou zmluvou. Na to mu konateľ oznámil, že u nich končí. Ak by aj udalosť zo dňa 9.10.2020 bolo možné posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny, vzhľadom na jej okolnosti a následok by takéto porušenie nemohlo spĺňať podmienky, pre ktoré je možné skončiť pracovný pomer okamžite.
4. Sporové strany na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach, pričom žalobca na doplnenie popísal podrobne okolnosti, ku ktorým malo dôjsť pri nakládke tovaru a v ktorých žalovaný vidí dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že nakládku bolo možné uskutočniť bez porušenia právnych predpisov, pripustil, že aj zo strany špedičnej firmy mohlo dôjsť k chybne zadaným rozmerom prepravovaného tovaru, ide o špedičnú firmu MKONZULT Slovensko s.r.o., ktorú navrhol vypočuť ako svedka. Zároveň uviedol, že voči žalobcovi ako svojmu zamestnancovi neevidujú žiadne písomné upozornenia na poručenie pracovnej disciplíny, i keď ústne bol upozorňovaný na spôsob práce, spôsob nakládky, spôsob vedenia vozidla, odpočítania doby odpočinku atď. Zároveň poukázal na zodpovednosť šoféra, ktorý je priamo zodpovedný za nakládku tovaru a preťaženie kamióna. Pokiaľ ide o škodu 400 eur, so špedičnou firmou vyrokovali, že nemusia platiť nič.
5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.02.2020 (č.l.6-7 spisu), ako vodič medzinárodnej prepravy, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.07.2020. Dodatkom č.1 k Pracovnej zmluve (č.l.8 spisu) bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú, a to od 24.07.2020. Žalovaný ako zamestnávateľ listom zo dňa 21.10.2020 (č.l.20 spisu) okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom, že: „zamestnanec ako vodič z povolania je povinný naložiť všetko čo mu zamestnávateľ prikáže, za podmienok ak ho naloženie tovaru alebo veci nejakým spôsobom neohrozuje na živote. Dňa 09.10.2020 sa zamestnanec svojvoľne rozhodol, že po naložení druhej nakládky už nič viac nenaloží, aj napriek tomu, že možnosti, miesto a čas na to boli“. Zo zhodných tvrdení sporových strán súd mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ zaslal žalobcovi dňa 21.10.2020, ktoré bolo žalobcovi v uvedený deň riadne doručené. Žalovaný požiadal zároveň žalobcu o náhradu škody a ušlého zisku (žiadosť o náhradu škody a ušlého zisku adresovaná žalobcovi č.l.21 spisu). Na uvedenú žiadosť reagoval žalobca stanoviskom zo dňa 26.10.2020 (č.l.22 spisu), v ktorom opätovne uviedol, že neakceptuje ukončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo namietal i v predchádzajúcom liste z 22.10.2020 a dôvod ukončenia pracovného pomeru považuje za účelovo vymyslený. Súd mal za preukázané a medzi stranami nebol sporný prehľad odpracovaných a zaplatených dní za rok 2020 (č.l.9 spisu) spolu s potvrdeniami o zrealizovaní transakcií - mzda na účet žalobcu (č.l.10-19 spisu).
7. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 141 ods. 7 Zákonníka práce sa náhrada mzdy poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca.
Podľa § 134 Zákonníku práce sa priemerný zárobok zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
8. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov ( § 74 Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.
9. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, ZP nedefinuje z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je potrebné vychádzať z intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia
pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Obo/5/2011).
10. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru a ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodných okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Obo/5/2011).
11. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce). Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
12. V prejednávanej veci súd mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020 bolo písomné, doručené zamestnancovi, čo medzi stranami nie je sporné, dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru je skutkovo vymedzený. Zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom v lehote stanovenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce a zamestnanec v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (§ 77 Zákonníka práce) uplatnil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobou na súde. Pokiaľ ide o dôvod vymedzený zamestnávateľom v okamžitom skončení pracovného pomeru, tento v podstate spočíva v odmietnutí splnenia príkazu udeleného zamestnancovi zamestnávateľom, keď podľa tvrdení zamestnávateľa sa zamestnanec svojvoľne rozhodol, že dňa 08.10.2020 po naložení druhej nakládky už nič viac nenaloží, aj napriek tomu, že možnosti, miesto a čas na to boli. Zamestnanec poprel tvrdenia žalovaného, že miesto, možnosti a čas na naloženie tretej nakládky boli a pokiaľ z jeho strany došlo k odmietnutiu realizovať ďalšiu nakládku, reagoval tak z dôvodu, že šofér je zodpovedný za uloženie tovaru, za jeho poškodenie, za preťaženie kamióna. V danom prípade vzniklo nedorozumenie ohľadne uloženia tovaru vzhľadom na povahu tovaru, kontaktoval žalobca i špeditéra, objasnila sa celá situácia, pričom po druhej nakládke konštatoval, že ďalšia nakládka 8 europaliet mu tam už nevojde, pričom za upevnenie a uloženie tovaru zodpovedá žalobca. Zo skutočností uvádzaných žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru však nevyplýva, či pokyn daný zamestnávateľom je v súlade s právnymi predpismi alebo nie, zamestnávateľ sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že zamestnanec mal možnosť, priestor a čas naložiť i tretiu nakládku, čo však odmietol, ale bez podloženia konkrétnych skutočností a dôkazov. Súd poukazuje, že závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ zamestnancovi preukázať, musí preukázať aké základné povinnosti zamestnanca formulované v § 81 Zákonníka práce vyplývajúce z interných predpisov boli zo strany zamestnanca porušené. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, v čom spočívalo porušenie právnych povinností zo strany žalobcu tak, aby toto mohlo byť kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ aj žalovaný navrhoval vypočuť špedičnú firmu ohľadne preťaženia a samotnej nakládky, keď podľa názoru žalovaného nakládku bolo možné realizovať, súd už tento dôkaz nevykonal, keď podľa názoru súdu už v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru mali byť uvedené všetky konkrétne okolnosti, za ktorých malo dôjsť dňa 09.10.2020 k rozhodnutiu zamestnanca o nenaložení ďalšej nakládky.
13. Keďže súd nemal za preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, súd žalobe vyhovel a rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020 je neplatné.
14. S poukazom na ustanovenie § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom písomne nedohodne inak, že jeho pracovný pomer skončil dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť, v danom prípade 21.10.2020. S poukazom na § 79 ods. 5 zákonníka práce má v takom prípade zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
15. Právny zástupca žalobcu špecifikoval nárok žalobcu na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku, vychádzajúc pritom z priemerného zárobku vyčísleného podľa odpracovaných a zaplatených dní za rok 2020, ktorý priemerný zárobok predstavuje 1.210,- eur, čo žalovaný nesporoval, z toho dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu mzdy v celkovej výške 2.420,- eur, ktorá suma zodpovedá priemernému zárobku za predchádzajúce obdobie vo výške dvoch mesiacov.
16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.