Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/186/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š. V., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. M. K. advokátom so sídlom v B., proti odporkyni D. V., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. D. F., advokátkou so sídlom v B., o zrušenie práva spoločného

nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 30. decembra 2009 č.k. -196

zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému bytu č. 9 nachádzajúcemu

sa v B. (ďalej len „byt“) a za ďalšiu nájomníčku bytu určil odporkyňu; rozhodol tiež

o povinnosti navrhovateľa vypratať predmetný byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného

bytu odporkyňou. Napokon rozhodol o trovách konania. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, že účastníkom konania vzniklo za trvania ich manželstva bytu právo spoločného

nájmu bytu, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené a účastníci sa o ďalšom nájme bytu

nedohodli. Vzhľadom na to sú dané zákonné predpoklady pre zrušenie tohto práva súdom

( a ). Pri rozhodovaní o tom, koho určí za nájomcu bytu,

vzal súd prvého stupňa na zreteľ, že maloletá dcéra účastníkov konania D. V. bola zverená po

rozvode manželstva do osobnej starostlivosti odporkyne. Údajné nedoplatky na nájomnom,

ktoré tvrdil navrhovateľ, neboli v konaní preukázané. Navrhovateľ býva v byte príležitostne

a vtedy prespáva v izbe staršej dcéry P. V.. V byte je na trvalý pobyt prihlásená aj jeho dcéra

S. V. (jej matkou je navrhovateľova družka J. Č.), ktorá ale fakticky žije s matkou v B.; túto

skutočnosť súd prvého stupňa pri rozhodovaní nepovažoval za právne významnú a prihlásenie

trvalého pobytu S. V. v byte označil za čisto účelové. Odporkyňa je síce v podiele 1/4

spoluvlastníčkou domu v katastrálnom území Studienka, tento dom ale nie je vhodný na trvalé

bývanie odporkyne a jej maloletej dcéry. Výrok o povinnosti vypratať byt odôvodnil súd

prvého stupňa poukázaním na . O trovách konania

rozhodol podľa

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. marca 2011

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny

( ) a odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

uviedol, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci ( ), vec správne

právne posúdil a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil ( ). Odvolacie námietky

navrhovateľa neboli dôvodné a týkali sa výlučne skutočností, ktoré posúdil už súd prvého

stupňa. K jeho argumentácii, že má právo vychovávať maloletú dcéru, odvolací súd uviedol,

že navrhovateľ v byte býva len príležitostne. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142

ods. 1

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním, ktoré odôvodnil

tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil ( ). Uviedol, že

súdy nezohľadnili to, že a/ vo výmere o pridelení bytu boli uvedení D. V., Š. V. a P. V.,

b/ v konaní o rozvod manželstva účastníkov konania boli vypracované znalecké posudky

jasne vykresľujúce povahy rozvádzajúcich sa manželov a svedčiace o dôvodoch rozpadu ich

manželstva, c/ navrhovateľ v konaní o rozvod manželstva žiadal o zverenie maloletých dcér

do jeho osobnej starostlivosti, d/ staršia dcéra P. bola zverená do osobnej starostlivosti

navrhovateľa a ešte stále s ním býva v spoločnej domácnosti, e/ odporkyňa prejavuje sklony

k agresívnemu správaniu, f/ svedecké výpovede a predložené listinné dôkazy svedčia

v prospech iných záverov, než ku ktorým dospeli súdy, g/ má ústavne garantované právo

starať sa a vychovávať svoju dcéru. Za výpočtom týchto nesprávností dovolateľ opísal spôsob

terajšieho užívania bytu a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. V dovolacom konaní sa

domáhal tiež „zrušenia práva spoločného nájmu bytu a určenia navrhovateľa za ďalšieho

nájomcu bytu“ s tým, že „odporkyňa je povinná byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia

náhradného bytu navrhovateľom“.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu označila tento opravný prostriedok navrhovateľa

za procesne neprípustný ( a a ) a rozhodnutie odvolacieho

súdu za vecne správne. Dovolanie žiadala odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým zákon vytvára

účastníkovi konania procesnú možnosť, aby (len) v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne

pripúšťa, dosiahol nápravu prípadných vád konania alebo nesprávností napadnutého

rozhodnutia. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním – ani pokiaľ je procesne

prípustné – úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov

nimi vykonaného dokazovania. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ktorú dovolací súd – na rozdiel

od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať dokazovanie

(viď veta druhá ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

( ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil

právny názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý ale nevykazuje znaky uvedené v

Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolanie navrhovateľa by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu v zmysle

tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ existenciu

týchto vád nenamietal. Vzhľadom na dovolací súd napriek tomu skúmal,

či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k uvedeným vadám; v dovolacom konaní však

nevyšli najavo.

Z dovolania je zrejmé, že navrhovateľ namieta neúplnosť skutkových zistení súdov

(prehliadnutie, nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie určitých skutočností).

Po obsahovej stránke tu môže ísť prípadne o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej (než

v vymenovanej) procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Takáto procesná vada by (keby k nej v konaní prípadne došlo) mohla byť síce

relevantným dovolacím dôvodom ( ), sama osebe by ale

nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

Pre prípad, že dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé

dôkazy, dovolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Pri hodnotení

dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je

obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti

ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie

súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto

dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania

a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva (§ 243a

ods. 2 ) a už preto dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané

v konaní na súdoch nižších stupňov.

Pre úplnosť k problematike hodnotenia dôkazov treba uviesť, že do obsahu

základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí

právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

().

Navrhovateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym

posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné

dovolanie (viď ); zároveň je zhodne zastávaný názor, že nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania

(porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Dovolateľ namieta, že má ústavne garantované právo starať sa o svoju maloletú dcéru

S. Velčickú a že súdy mu toto právo odopreli. Dovolací súd poukazuje na to, že čl. 41 ods. 4

zakotvuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu

a ustanovuje, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť

proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Pokiaľ v danej veci súdy

po vykonaní dokazovania na základe zisteného skutkového stavu dospeli k záveru o splnení

predpokladov pre aplikáciu a , nemal ich postup znaky

nerešpektovania tohto ústavne garantovaného práva. Predmetom konania bolo zrušenie práva

spoločného nájmu bytu účastníkov konania (a určenie, kto z účastníkov bude nájomcom bytu

a kto bude povinný byt vypratať). Súdmi nebolo navrhovateľovi zakázané starať sa o niektoré

z jeho detí, ani vychovávať ho; súdmi nebolo žiadne z detí odlúčené od navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie navrhovateľa podľa

procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol

podľa v spojení s ako smerujúci proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal odporkyni náhradu trov tohto

konania, lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5

, a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková