Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/167/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. G., bývajúcej v B.,

a 2/ Ing. J. K., bývajúceho v B., proti ţalovanej A. B., bývajúcej v Ţ., zastúpenej JUDr. R.

F., advokátom so sídlom v B., o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, vedenej na

Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. apríla 2010 sp. zn rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. apríla 2010 sp. zn. v zmeňujúcom výroku vo veci samej, ktorým bola

určená neplatnosť závetu, a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu

zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia sa podanou ţalobou domáhali určenia neplatnosti závetu a vydedenia ako

prejavov vôle poručiteľa J. K., zomrelého dňa 26. februára 2008. Namietali absolútnu

neplatnosť označených právnych úkonov urobených v jednej listine, pričom z opatrnosti sa

dovolávali aj relatívnej neplatnosti závetu pre rozpor s § 497 Obč. zákonníka. Tvrdili, ţe v

časti listiny o závete nie je zákonom poţadovaným spôsobom vyjadrená vôľa poručiteľa

zanechať majetok, ustanoviť niekoho dedičom, či povolať niekoho za svojich dedičov, alebo

akýmkoľvek iným, gramaticky nespochybniteľným prejavom vôle rozhodnúť pre prípad

svojej smrti o majetku. Zároveň poukazovali na to, ţe nie je ani jasne, určite a zrozumiteľne

vymedzený okruh povolaných dedičov, a ţe závet obsahuje určujúcu podmienku, ktorej

splnenie závetca poţaduje na neurčitom a neadresnom závetnom dedičovi.

Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 12. októbra 2009

č. k. -93 ţalobu zamietol a zároveň rozhodol o povinnosti ţalobcov zaplatiť

ţalovanej náhradu trov konania do rúk jej právneho zástupcu. Zamietnutie ţaloby odôvodnil

skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil právny

záver, ţe závet i vydedenie spĺňajú formálne i materiálne predpoklady pre platnosť týchto

právnych úkonov.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie ţalobcov rozsudkom

z 20. apríla 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku

v časti týkajúcej sa závetu zmenil tak, ţe určil neplatnosť závetu. V časti zamietajúceho

výroku týkajúcej sa vydedenia prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, ţe vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel v súvislosti s posudzovaním platnosti závetu k záveru, ţe tento právny

úkon, obsiahnutý v listine podpísanej poručiteľom a svedkami 9.5.1997, je neplatný.

Neplatnosť závetu odôvodnil tým, ţe v ňom nie je určená konkrétna osoba dediča, ale táto

osoba je podmienená takým spôsobom, ţe ňou bude ten, kto sa postará o poručiteľa,

doopatruje ho a urobí mu pohreb a ţe teda sa v závete nehovorí o osobe, ktorá tak uţ robí, ale

ktorá tak len v budúcnosti urobí. Vyslovil názor, ţe pri ustanovení dediča v závete v zmysle

§ 477 Obč. zákonníka musí ísť o osobu, ktorá je závetcovi známa, ţe závetca robí právny

úkon medzi ţivými a adresuje ho existujúcej osobe, pričom závet nadobúda účinky okamihom

jeho smrti.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Dovolaním napadla

zmeňujúci výrok odvolacieho súdu o určení neplatnosti závetu a súvisiaci výrok o trovách

konania. Navrhla aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a ţalobu

o neplatnosť závetu zamietol, a aby potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o trovách konania a rozhodol aj o trovách odvolacieho a dovolacieho konania. Dovolanie

odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Uviedla, ţe odvolací súd

nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 477 Obč. zákonníka na daný prípad.

Vyjadrila nesúhlas s názorom, ţe osoba závetného dediča musí byť závetcovi známa a musí

existovať v čase podpísania závetu. Poukázala na potrebu zisťovať skutočnú vôľu pisateľa

závetu a to zo samotnej listiny a všetkých okolností, za ktorých bol urobený prejav vôle

o ustanovení závetného dediča. Podľa jej názoru bola za dediča ustanovená osoba, ktorú je

moţné identifikovať podľa činnosti (starostlivosť o poručiteľa a zabezpečenie jeho pohrebu),

pričom nešlo o podmienku dedenia ale o určenie dediča. Osoba závetného dediča

identifikovaná určitou činnosťou alebo vzťahom k poručiteľovi nemusí existovať v čase

podpísania závetu poručiteľom. Poručiteľ môţe ustanoviť za dediča kohokoľvek, kto je

identifikovateľný, a to aj osobu, ktorú nepozná a ktorá v čase podpísania závetu ani nemusí

byť na svete, no musí existovať v čase smrti poručiteľa.

Ţalobcovia sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania

taxatívne vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, aj keď neboli dovolateľkou namietané. Zistil, ţe z obsahu

spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého

rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. či rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím

iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce pouţitím správneho

právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom alebo nesprávnym uplatnením.

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe ţalobcovia sú deťmi

poručiteľa J. K., zomrelého 26.2.2008, po ktorom bolo uznesením Okresného súdu Ţiar nad

Hronom zo dňa 28.3.2008 začaté dedičské konanie vedené pod sp. zn. , ţe

ţalovaná ako druţka poručiteľa v dedičskom konaní predloţila listinu pozostávajúcu

z jedného listu, na ktorej je písacím strojom napísaný text označený ako závet a zároveň

vydedenie, a ţe táto listina bola podpísaná poručiteľom a dvomi svedkami 9.5.1997, pričom

sa v nej okrem iného uvádza, ţe závet je platný pre toho, kto sa postará o poručiteľa, kto ho

doopatruje a urobí pohreb (doslovná citácia: „Závet je platný pre toho, kto sa o mňa postará,

kto ma doopatruje a urobí pohreb.“).

Rozhodujúcou právnou otázkou od riešenia ktorej záviselo správne právne posúdenie

veci odvolacím súdom vo väzbe na zistený skutkový stav bola otázka, či závet spĺňal

poţiadavku jeho platnosti vyplývajúcu z ustanovenia § 477 Obč. zákonníka, t. j. poţiadavku

ustanovenia, resp. určenia dediča. Odvolací súd dospel k záveru, ţe závet túto poţiadavku

nespĺňal, keďţe v ňom nebola určená konkrétna osoba závetného dediča, ale táto osoba bola

podmienená tak, ţe ňou bude ten, kto sa o poručiteľa postará, doopatruje ho a urobí mu

pohreb, pričom takáto osoba nebola poručiteľovi v čase zriadenia závetu známa a existujúca.

Dovolací súd sa s týmto právnym záverom odvolacieho súdu nestotoţňuje.

Podľa § 477 veta prvá Obč. zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne

určí ich podiely, alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť.

Citované ustanovenie § 477 Obč. zákonníka určuje ako podstatnú a teda obligatórnu

náleţitosť závetu ustanovenie, resp. označenie dediča, ktorý je povolaný dediť závetom.

Neustanovuje však priamo, akým spôsobom má byť v závete vyjadrené ustanovenie

závetného dediča. Nevyţaduje sa, aby dedič bol v závete výslovne pomenovaný, ale zo závetu

musí byť vţdy celkom nezvratne zistiteľné, komu má odkázaný majetok pripadnúť. Osoba

dediča teda musí byť v závete identifikovaná dostatočne určite, t. j. tak, aby nebola

zameniteľná s akoukoľvek inou osobou v čase smrti poručiteľa. Závetný dedič môţe byť

preto okrem obvyklých údajov totoţnosti, ako je meno, priezvisko, dátum narodenia či rodné

číslo alebo bydlisko, označený aj hovorovým menom, zdrobneninou mena, prípadne

uvedením príbuzenského vzťahu k poručiteľovi. Identifikáciu dediča v závete umoţňuje aj

jeho označenie určitou činnosťou, napríklad, ţe ním bude ten, kto sa postaral o poručiteľa aţ

do jeho smrti, kto ho doopatroval a urobil pohreb. Aj takéto označenie totiţ dáva predpoklad

pre zistenie, o akú konkrétnu osobu v danom prípade ide.

Z ustanovenia § 477 ani v spojitosti s inými súvisiacimi ustanoveniami nemoţno

vyvodiť, ţe dedič ustanovený v závete musí byť poručiteľovi známy v čase zriadenia závetu,

prípadne, ţe musí uţ v tomto čase existovať. Naopak, rešpektujúc princíp slobody vôle

poručiteľa a jej naplnenia, a zohľadňujúc aj potreby praktického ţivota, povaţuje dovolací súd

za správny taký výklad uvedeného ustanovenia, podľa ktorého osoba ustanoveného dediča

nemusí byť v čase zriadenia závetu poručiteľovi známa a nemusí ani existovať. Dôleţité je

aby bola identifikovateľná a existovala, t. j. mala právnu subjektivitu, v čase smrti poručiteľa.

V čase podpísania závetu poručiteľ činnosť, ktorou určil závetného dediča, nemusí ešte

potrebovať a tak nemusí ani vedieť, a z povahy niektorých činností závislých od jeho smrti

ani nemôţe vedieť, kto bude tou osobou, ktorá sa o neho postará, doopatruje ho a vystrojí mu

pohreb. Okrem toho bolo by v rozpore s vôľou poručiteľa a s nenahraditeľnosťou závetu, aby

bolo upierané dedičské právo osobám, ktorých povolal závetom za dedičov a ktoré v deň jeho

smrti sú spôsobilé dediť, len preto, ţe túto spôsobilosť nemali v čase zriadenia závetu

(v prípade fyzickej osoby môţe ísť napríklad o deti potomkov poručiteľa, ktoré sa ešte

nenarodili a neboli ani počaté).

Vzhľadom na totoţnosť slovenskej a českej právnej úpravy, pokiaľ ide o náleţitosť

závetu týkajúcu sa ustanovenia dediča (text § 477 slovenského Obč. zákonníka je zhodný

s textom § 477 ods. 1 českého Obč. zákonníka), moţno z hľadiska komparatívneho výkladu

poukázať na rovnaký právny záver, ku ktorému v otázke moţnosti označenia dediča určitou

konkrétnou činnosťou dospela judikatúra v Českej republike a to v rozsudku Najvyššieho

súdu Českej republiky z 25. apríla 2007 sp. zn. (dostupný

na www.nsoud.cz).

Tieţ s pouţitím historického výkladu náleţitosti závetu, týkajúcej sa určitosti

ustanovenia dediča, moţno vyššie uvedený právny záver podporiť názorom vysloveným

v publikácii autorov F. Rouček – J.Sedláček „ Komentář k československému obecnému

zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Praha

1936, díl III.“, v ktorej na str. 92 sa uvádza, ţe poţiadavku na určitosť, t. j. zrozumiteľnosť

vôle poručiteľa, sa nesluší preháňať (posudzovať príliš prísne), lebo ustanovenia zákona

o prejave poručiteľovej vôle sú dané preto, aby bolo zabezpečené splnenie jeho pravej vôle,

a nie aby boli poskytnuté prostriedky na jej zmarenie. Preto postačuje označenie dediča

krstným menom, zanechanie majetku „priateľstvu“, „osobe, ktorá poručiteľa pred smrťou

ošetrovala“ alebo „osobe, u ktorej poručiteľ pred smrťou trvale pobýval“. Právo platné

na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (uhorské právo) pripúšťalo, aby osoba dediča bola

určená aj nejakou budúcou udalosťou, napríklad „Moja čeľaď, slúţiaca mi v deň mojej smrti“

(str. 93 označenej publikácie).

Vychádzajúc z hore uvedenej interpretácie § 477 Obč. zákonníka v prejednávanej veci

určenie závetného dediča takým spôsobom, ţe ním bude ten, kto sa o poručiteľa postará, kto

ho doopatruje a urobí pohreb, teda jeho určenie budúcou konkrétnou činnosťou, bolo

pre identifikáciu tohto dediča postačujúce. Vyhovovalo preto poţiadavke zákona

na ustanovenie dediča v závete a nemalo za následok neplatnosť závetu. Keďţe išlo o spôsob

označenia dediča, nemohlo zároveň ísť (a ani nešlo) o podmienku, ktorou by bol podmienený

vznik dedičského práva, alebo jeho zánik, alebo ktorou by bol dedič obmedzovaný

v dispozícii s dedičstvom či nútený k výkonu nejakých povinností.

So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1

a contrario v dovolaním napadnutom zmeňujúcom výroku o určení neplatnosti závetu

a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová