Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-71-2013.pdf
PDF · 92.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/71/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľky H. X., nar. X.XX.XXXX, bytom Ž., K.. W. XXX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti odporcom 1/ U. R., nar. X.X.XXXX, bytom X. X., T. XXXX/XX, 2/ T. R., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, 3/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X., T. XXXX/XX, 4/ Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Ľ., V. XX, odporcovia v 1. - 4. rade zastúpení advokátkou JUDr. Magdou Jaňovkovou, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 12, o návrhu na určenie, že navrhovateľka je dedičkou zo závetu po poručiteľovi Y. W., zom. XX.X.XXXX, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že H. X., rod. H., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, je dedičkou zo závetu po poručiteľovi, Y.Ú. W., nar. XX.X.XXXX, zomretý dňa XX.X.XXXX, ktorý poručiteľ vlastnoručne podpísal dňa 29.4.1997.
Odporcovia v 1. - 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu navrhovateľky, JUDr. Rudolfa Fajbíka vo výške 662,99 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala určenia, že je dedičkou zo závetu po poručiteľovi, Y. W., nar. XX.X.XXXX, zom. XX.X.XXXX, ktorý poručiteľ vlastnoručne podpísal dňa 29.4.1997.
Odporcovia v 1. - 4. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s podaným návrhom nesúhlasili, návrh žiadali zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, jej právneho zástupcu, odporcov v 1., 2., 4. rade, ako aj právnej zástupkyne odporcov v 1. - 4. rade, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5C 11/12, s potvrdením Pohrebnej služby v Žarnovici, s ostatným spisovým materiálom.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na tú skutočnosť, že žiada, aby súd určil, že je dedičkou zo závetu po poručiteľovi Y. W.. Uviedla, že je účastníčkou dedičského konania po nebohom, ktoré prebieha pod č.k. 12D 254/2008, kde predložila závet, ako aj listinu o vydedení. Poukázala na to, že v konaní 5C 227/08 bola právoplatne zamietnutá žaloba o neplatnosť listiny o vydedení a zároveň pokračuje konanie v časti, týkajúcej sa neplatnosti závetu, kde konanie bolo prerušené a navrhovateľke bolo uložené uznesením súdu v dedičskom konaní zo dňa 11.12.2012, aby podala samostatnú žalobu o vyslovenie, že je závetnou dedičkou po poručiteľovi. Navrhovateľka v návrhu poukázala na tú skutočnosť, že v zmysle právneho názoru NS SR v predmetnej veci v
uznesení 6Cdo 167/2010, ktorý je totožný s jej právnym názorom, závetom ustanovený dedič je ten, kto doopatroval poručiteľa, urobil pohreb. Navrhovateľka v konaní uviedla, že je nepochybné, že tieto činnosti vykonala ona, a preto ona je dedičkou zo závetu. Na podporu svojich tvrdení predložila potvrdenie pohrebnej služby s tým, že sa postarala o pohreb nebohého. Odporcovia v 1. - 4. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s podaným návrhom nesúhlasili, návrh žiadali zamietnuť. Podľa ich názoru navrhovateľka neposkytovala osobne starostlivosť nebohého a účelovo neoznámila úmrtie jeho vnukom, resp. zaťovi. Zároveň poukázali na tú skutočnosť, že pohreb bol urobený úmyselne veľmi rýchlo za účelom navrhovateľky získať majetok, nakoľko Y. W. zomrel dňa XX.X. a pohreb už bol XX.X. Závet ako prejav vôle odporcovia považovali za neúčinný a neadresný, a preto žiadali návrh zamietnuť, a to napriek rozhodnutiu NS SR.
Podľa § 476 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami, súčasne prítomnými, výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Podľa § 476e Občianskeho zákonníka svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že neb. Y. W., ktorý sa narodil XX.X.XXXX a zomrel dňa XX.X.XXXX, napísal dňa 29.4.1997 závet (závet sa nachádza v pripojenom spise Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 5C 11/12, predtým spisová značka 5C 227/08 na č.l. 45). V zmysle uvedeného závetu Y. W. jednak vydedil rodinu po manželke a manželkinej rodine zo všetkého jeho vlastníctva, a zároveň konštatoval, že závet je platný pre toho, kto sa o neho postará, kto ho doopatruje a urobí pohreb. Zo závetu je zrejmé, že bol podpísaný svedkami T. Z. a Ľ. Z..
V konaní, ktoré sa pôvodne viedlo na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, sp. zn. 5C 227/08 sa v súčasnej dobe už nebohá Y. R. a Y. W. (v tomto konaní ako odporca v 4. rade) domáhali voči H. X. určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom zo dňa 14.1.2009 určil, že závet a listina o vydedení zo dňa 29.4.2007, poručiteľa Y. W., nar. XX.X.XXXX, zom. XX.X.XXXX, sú neplatné. Z dôvodu podaného odvolania v danej veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 21.4.2009, sp. zn. 12Co 101/2009, pričom rozsudok Okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v danej veci rozhodol opätovne v zmysle intencií krajského súdu, a to rozsudkom zo dňa 12.10.2009 tak, že návrh navrhovateľov zamietol. V danej veci bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 20.4.2010, sp. zn. 13Co 50/2010, pričom krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu ohľadom určenia neplatnosti závetu mení tak, že závet je neplatný a v časti, v ktorej zamietol žalobu ohľadom neplatnosti listiny o vydedení, potvrdzuje. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa týka časti, kde sa v tom konaní navrhovatelia, v súčasnej dobe neb. Y. R. a Y. W. (v tomto konaní odporca v 4. rade) domáhali určenia neplatnosti listiny o vydedení, v tejto časti bolo rozhodnuté právoplatne, s právoplatnosťou dňa 3.5.2010. V dôsledku podaného dovolania v danej veci rozhodoval NS SR, a to uznesením dňa 31.10.2011, sp. zn. 6Cdo 167/2010, ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.4.2010, sp. zn. 13Co 50/10 v zmeňujúcom výroku vo veci samej, ktorým bola určená neplatnosť závetu, a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia krajskému súdu na ďalšie konanie. Z dôvodu zrušenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici opätovne konal Krajský súd v Banskej Bystrici a dňa 12.1.2012, sp. zn. 13Co 344/2011 uznesením zrušil rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom v časti, v ktorej zamietol žalobu o určenie, že závet poručiteľa je neplatný.
V zmysle uvedeného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici bol vyslovený právny názor, ktorým bol okresný súd viazaný, a preto následne postúpil dedičský spis 12D 254/08 súdnej komisárke na
objasnenie otázky okruhu dedičov poručiteľa. Súd zároveň uznesením zo dňa 27.3.2012, sp. zn. 5C 11/12 (došlo k zmene spisovej značky vzhľadom na to, že spis bol na dovolaní a následne krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu), pričom súd konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského spisu 12D 254/2008, vedený na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol dňa 11.12.2012 prostredníctvom súdneho komisára Mgr. Andrey Galetovej, sp. zn. 12D 254/08, Dnot 85/2008, a to tak, že odkázal H.I. X., aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala proti zákonným dedičom (odporcom v 1. - 4. rade) občiansku právnu žalobu na Okresný súd v Žiari nad Hronom o vyslovenie, že navrhovateľka H. X. je závetnou dedičkou po poručiteľovi. Navrhovateľka takúto žalobu aj podala a konal o nej súd.
V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že odporca v 1. rade bol zaťom neb. Y. W. (bol manželom Y. R., ktorá zomrela), odporcovia v 2. a 3. rade sú vnukmi nebohého a odporca v 4. rade je synom nebohého. Po poručiteľovi, Y. W., ktorý zomrel XX.X.XXXX, po ktorom bolo uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 28.3.2008 začaté dedičské konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 12D 254/2008, kde navrhovateľka ako družka poručiteľa v dedičskom konaní predložila listinu, pozostávajúcu z jedného listu, na ktorej je písacím strojom napísaný text, označený ako závet a zároveň vydedenie, a zároveň súd mal za preukázané, že táto listina bola podpísaná poručiteľom a dvoma svedkami 9.5.1997, pričom sa v nej okrem iného uvádza, že závet je platný pre toho, kto sa postará o poručiteľa, kto ho doopatruje a urobí pohreb.
Citované ustanovenie § 477 Občianskeho zákonníka určuje ako podstatnú a teda obligatórnu náležitosť závetu ustanovenie, resp. označenie dediča, ktorý je povolaný dediť závetom. Neustanovuje však priamo, akým spôsobom má byť v závete vyjadrené ustanovenie závetného dediča. Nevyžaduje sa, aby dedič bol v závete výslovne pomenovaný, ale zo závetu musí byť vždy celkom nezvratne zistiteľné, komu má odkázaný majetok pripadnúť. Osoba dediča teda musí byť v závete identifikovaná dostatočne určite tak, aby nebola zameniteľná s akoukoľvek inou osobou v čase smrti poručiteľa. Závetný dedič môže byť preto okrem obvyklých údajov totožnosti, ako je meno, priezvisko, dátum narodenia či ročné číslo alebo bydlisko označený aj hovorovým menom, zdrobneninou mena, prípadne uvedením príbuzenského vzťahu k poručiteľovi. Identifikáciu dediča v závete označuje aj jeho označenie určitou činnosťou, napr. že ním bude ten, kto sa postaral o poručiteľa až do jeho smrti, kto ho doopatroval a urobil pohreb. Aj takéto označenie totiž dáva predpoklad pre zistenie, o akú konkrétnu osobu v danom prípade ide. Uvedené je zrejmé aj z právneho názoru NS SR v uznesení sp. zn. 6Cdo 167/2010 zo dňa 31.10.2011.
V zmysle uvedeného právneho názoru je zrejmá aj tá skutočnosť, že z ustanovenia § 477 Občianskeho zákonníka ani v spojitosti s inými súvisiacimi ustanoveniami nemožno vyvodiť, že dedič, ustanovený v závete, musí byť poručiteľovi známy v čase zriadenia závetu, prípadne že musí už v tomto čase existovať. Naopak, rešpektujúc princíp slobody vôle poručiteľa a jej naplnenia, zohľadňujúc aj potreby praktického života je správny taký výklad uvedeného ustanovenia, podľa ktorého osoba ustanoveného dediča nemusí byť v čase zriadenia závetu poručiteľovi známa a nemusí ani existovať. Dôležité je, aby bola identifikovateľná a existovala, t. j. aby mala právnu subjektivitu v čase smrti poručiteľa. V čase podpísania závetu poručiteľ činnosť, ktorou určil závetného dediča, nemusí ešte potrebovať, a tak nemusí ani vedieť a z povahy niektorých činností, závislých od jeho smrti, ani nemôže vedieť, kto bude tou osobou, ktorá sa o neho postará, doopatruje ho a vystrojí mu pohreb. Okrem toho bolo by v rozpore s vôľou poručiteľa a s nenahraditeľnosťou závetu, aby bolo upierané dedičské právo osobám, ktorých povolal závetom za dedičov a ktoré v deň jeho smrti sú spôsobilé dediť len preto, že túto spôsobilosť nemali v čase zriadenia závetu. Uvedené skutočnosti korešpondujú aj s judikatúrou Českej republiky, a to rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.4.2007, sp. zn. 21Cdo 1859/2006.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že určenie závetného dediča takým spôsobom, že ním bude ten, kto sa o poručiteľa postará, kto ho doopatruje a urobí pohreb, teda jeho určenie budúcou konkrétnou činnosťou, je pre identifikáciu tohto dediča postačujúce. Vyhovuje preto požiadavke zákona na ustanovenie dediča v závete a nemá za následok neplatnosť závetu. V danej veci išlo o spôsob označenia dediča a nie o podmienku, ktorou by bol podmienený vznik dedičského práva alebo jeho zánik, alebo ktorou by bol dedič obmedzovaný v dispozícii s dedičstvom či nútený k výkonu nejakých povinností.
Z vykonaného dokazovania vyplynula jednoznačne tá skutočnosť, že navrhovateľka sa postarala o pohreb poručiteľa, doopatrovala ho a pohreb aj financovala. Z predloženého potvrdenia Pohrebnej
služby v Žarnovici zo dňa 18.3.2008 (č. l. 11) súd zistil, že neb. Y. W. odprevadila na jeho poslednej ceste jeho družka, H. X., ktorá zároveň zrealizovala aj všetky potrebné úkony pri vybavovaní a realizácii pohrebu. Postupovala podľa poslednej vôle zosnulého, Y. W., a následne požiadala, aby boli jeho pozostatky prevezené do Banskej Bystrice na spopolnenie. Pohrebná služba konštatovala, že po tomto akte bude urna privezená späť na cintorín do Žarnovice a následne bude vložená do rodinnej hrobky rodiny T.. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázanú aj tú skutočnosť, že nik z odporcov sa nepostaral o pohreb nebohého, nikto sa nepodieľal ani sčasti na jeho financovaní. Neobstojí ani obrana odporcov v tom zmysle, že nemali vedomosť o tom, že odporca zomrel, resp. že pohreb bol vykonaný rýchlo, pretože pokiaľ by prejavovali opravdivý záujem o pozostalého v čase jeho života a hospitalizácie v nemocnici, boli im tieto skutočnosti známe. To, že navrhovateľka nebohého doopatrovala a vystrojila pohreb, potvrdili aj vypočutí svedkovia, H. P. a Y. D.. To, že navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti ako družka s nebohým potvrdila aj svedkyňa N.. H. W., pričom ich byt navštívila a mala vedomosť o tom, že viedli spoločnú domácnosť a že navrhovateľka sa o nebohého starala. Z výpovede svedkyne, T. X., nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti pre posúdenie návrhu navrhovateľky, nakoľko uvedená svedkyňa vo výpovedi uviedla, že keď sa rozviedla s Y. W. jej sestra, bolo to cca pred 20 rokmi, možno aj viac, tak ona sa s ním už nestretávala, iba ak by sa náhodou stretli v meste. Spolu ani nekomunikovali. Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka poručiteľa doopatrovala a hlavne zabezpečila mu pohreb, ktorý aj sama financovala, na tomto sa nik iný z príbuzných nebohého nepodieľal, súd je toho názoru aj s poukazom na právny názor NS SR v danej veci, že navrhovateľka je dedičkou zo závetu po neb. Y. W., a preto súd jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľka mala v konaní úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania, a to na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 €, a trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy právneho zastúpenia za štyri úkony po 60,07 € (príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 5.8.2013 a 18.12.2013) a jeden úkon po 61,87 € za účasť na pojednávaní dňa 9.1.2014. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky režijný paušál za štyri úkony po 7,81 € (úkony, vykonaného v r. 2013) a za jeden úkon po 8,04 € (úkon, vykonaný v r. 2014), náhradu za premeškaný čas za osem polhodín po 13,01 € a za štyri polhodiny po 13,40 €. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj cestovné za cestu Banská Štiavnica - ZH a späť, spolu dvakrát 38 km, za účasť na pojednávaní dňa 5.8.2013 vo výške 22,66 € (základná sadzba 0,183 €/km, spotreba PHM 0,102 €/km), za deň 18.12.2013 21,36 € (základná sadzba 0,183 €/km, spotreba PHM 0,098 €/km), dňa 9.1.2014 vo výške 21,36 € (základná sadzba 0,183 €/km, spotreba PHM 0,098 €/km), spotreba motorového vozidla 6,7 litra/100 km. Spolu trovy právneho zastúpenia sú vo výške 563,49 €.
O povinnosti odporcov v 1. - 4. rade zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľky súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.