Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-15-2023.pdf
PDF · 105.41 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne: A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - F. XXX, právne zastúpená JUDr. Evou Považanovou, advokátkou, so sídlom Žiar nad Hronom, Jiráskova 400/21 proti žalovaným: 1/ D. G. H., C. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom C., A. XXX/ XX, 2/ J. I., C. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom A., D. K. XXXX/XX, obidve právne zastúpené JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou, so sídlom Handlová, Ul. ČSA 12, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18C/38/2021-127 zo dňa 25. novembra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .
Žalované 1/, 2/ m a j ú proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku určil, že závet poručiteľa L. M. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., I. XXX/XX, ním spísaný dňa 28.01.2009, je v časti, ktorou poručiteľ vylúčil budúcu manželku z dedičského práva, neplatný. Vo výroku II. súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. rozhodol, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Vec právne posúdil podľa ust. § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2, § 39, § 40 ods. 1, § 460, § 461 ods. 1, § 473 ods. 1 a 2, § 476 ods. 1 a 2, § 476a, § 477 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa v tomto spore domáhala určenia neplatnosti závetu poručiteľa L. M. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., I. XXX/XX, ním spísaného dňa 28.01.2009. S ohľadom na to, že žalobkyňa je zákonným dedičom v prvej skupine a žalované 1/ a 2/ sú závetnými dedičkami po poručiteľovi L. M. I., s prihliadnutím na spornosť platnosti/neplatnosti predmetného závetu medzi stranami má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 9D/28/2021 bola odkázaná na podanie žaloby o neplatnosť predmetného závetu. Pri rozhodovaní vychádzal z nesporného zistenia, že poručiteľ bol manželom matky žalobkyne a otcom žalovanej 1/ a starým otcom žalovanej 2/. Poručiteľ vlastnoručne spísal závet s textom: „Poručiteľ L. I. M. narodený XX.XX.XXXX rod. číslo XX-XX-XX/XXX bytom v C. vo svojej poslednej vôli sa rozhodol takto: svoje nehnuteľnosti dom p. čís. XXX a hospodársku pôdu rozdeliť rovnakým dielom ( 1) pre: G. H., C. I., nar. XX.XX.XXXX a J. I., nar. XX.X.XXXX rod. čís. XXXXXX/XXXX. V prípade uzatvorenia nového manželstva sa budúca manželka s dedičského práva vylučuje. Posledná vôľa poručiteľa nadobúda platnosť po smrti poručiteľa. Záveť napísaná 28.01.2009.“ Uvedený závet bol na základe požiadania poručiteľa prijatý do notárskej úschovy dňa 16.03.2009 na Notárskom úrade M. G. G. v N., H. D. J. XX. Závet bol registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov pod sp. zn. XXXX/ XXXX. Podľa názoru súdu sa žalobkyni v spore bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať,
že právny úkon poručiteľa bol ním urobený pod nátlakom, neslobodne a účelovo spísaný pod tlakom príbuzných. Žalovaná 1/ sa dozvedela o tom, že otec vyhotovil závet, až po svadbe s pani D. (matkou žalobkyne). Žalovaná 1/ mala podľa svojho vyjadrenia k otcovi rešpekt, a preto keď jej po sobáši povedal, aby sa nebála, že o ich majetok je postarané, nepýtala sa ho na podrobnosti. Žalobkyňu nepozná, nikdy sa s ňou nestretla. Vyjadrila sa, že z otcovho dôchodku matke žalobkyne na pokyn otca pravidelne dávala 50,- eur mesačne. Aj žalovaná 2/ tvrdila, že o závete sa dozvedela tak, že prišla k poručiteľovi na návštevu, bola tam aj pani D. a starý otec jej povedal, že o majetok je postarané. Rozhodnutie starého otca rešpektovala. K spolužitiu starého otca s pani D. uviedla, že spolužitie nebolo sústavné, pani D. dochádzala do Ráztočna za starým otcom. Svedkyňa M. I. uviedla, že pani D. jej už ako manželka poručiteľa povedala, že spolu s poručiteľom usporiadali vlastnícke vzťahy ku svojim nehnuteľnostiam tak, že poručiteľ zanechá svoje nehnuteľnosti svojim príbuzným a ona svoje nehnuteľnosti svojej dcére. Toto tvrdenie potvrdzuje aj ten fakt, že pani D. spísala tým istým dňom ako poručiteľ svoj závet a ten istý deň ako poručiteľ sa dostavila na notársky úrad, kde požiadala o prijatie listiny – závetu do notárskej úschovy a tento bol registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov pod sp. zn. 1229/2009 zo dňa 16.03.2009. V konaní tak nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne o závete poručiteľa spísanom pod nátlakom, resp. pod tlakom príbuzných. Ide preto o právny úkon urobený poručiteľom ako osobou plne spôsobilou na právne úkony slobodne a bez nátlaku tretích osôb. Podľa názoru súdu závet nie je v rozpore s dobrými mravmi, ktorý rozpor žalobkyňa odvodzovala od toho, že v závete poručiteľ opomenul z akéhokoľvek majetku osobu (matku žalobkyne), s ktorou žil 20 rokov. V tejto súvislosti súd uviedol, že právom poručiteľa je rozhodovať o svojom majetku pre prípad smrti, čo je jedna z foriem realizácie jeho vlastníckeho práva (tzv. testamentárna voľnosť). Závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičnej postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi a určiť aj ich dedičský podiel s tým, že posledná vôľa poručiteľa je obmedzená len v tom smere, že tento nemôže skrátiť zákonný podiel neopomenuteľných dedičov. V konaní nebolo možné ustáliť, napriek tomu, že išlo o vzájomný vzťah, ktorý trval 20 rokov, že poručiteľ a pani D. zdieľali spoločnú domácnosť v pravom slova zmysle, a to ani po uzatvorení manželstva dňa 13.02.2009. Nebolo sporným, že pani D. s chodom domácnosti poručiteľovi bez pochýb pomáhala, varila, prala, upratovala, pomáhala v záhrade, so včelami a niekoľko dní v týždni takto trávila čas v bydlisku poručiteľa. Nešlo o zdieľanie spoločnej domácnosti. Pani D. nemala v domácnosti poručiteľa svoje osobné veci, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede M. I.. Súdu sa v tejto súvislosti javí ako vysoko pravdepodobné, že skutočným dôvodom uzavretia manželstva bolo, že poručiteľ chcel pani D. pre prípad jeho smrti zabezpečiť nárok na vdovský dôchodok a týmto jej finančne vypomôcť. Uvedené potvrdila dcéra žalobkyne. Súd prvej inštancie nepovažoval za neplatný závet ani z tvrdeného dôvodu, že závet je neurčitý, lebo poručiteľ v ňom neuviedol konkrétne, kto má byť jeho budúcou manželkou. Uviedol, že vôľa poručiteľa môže byť vyjadrená aj tak, že dediča identifikuje určitá budúca konkrétna činnosť; aj takéto označenie totiž dáva predpoklad pre zistenie, o akú konkrétnu osobu v danom prípade ide. V odôvodnení poukázal na súdnu prax, ktorá dospela k záveru, že ak poručiteľka uviedla vo svojom závete to, že „odkazuje všetok svoj majetok tomu, kto sa preukáže zaplatením jej pohrebu do hrobky k jej manželovi“ a tiež to, že „to bude tá osoba, ktorá sa o poručiteľku až do jej smrti postarala“, vytvára takéto označenie osoby dediča nepochybne predpoklad pre zistenie, o akú konkrétnu osobu v danom prípade ide (viď tiež sp. zn. 6Cdo 167/2010). V tejto súvislosti súd uzavrel, že podľa ustálenej praxe osoba ustanoveného dediča nemusí byť v čase zriadenia závetu poručiteľovi známa a nemusí ani existovať. Dôležité je, aby takáto osoba/osoby boli identifikovateľné a existovali, t.j. mali právnu subjektivitu v čase smrti poručiteľa (Komentár od JUDr. Feketeho, CSc. „Občiansky zákonník Veľký komentár“). Vychádzajúc z uvedeného potom aj označenie „budúca manželka“ je dostatočne určité. Súd vyhodnotením každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, preto žalobe sčasti vyhovel a určil, že závet poručiteľa je neplatný v časti závetu o vylúčení budúcej manželky z dedičského práva, a to pre rozpor so zákonom (s čím napokon vyslovili súhlas aj žalované 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe) a vo zvyšku, t.j. čo do nakladania s v ňom označeným nehnuteľným majetkom je platným právnym úkonom. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil čiastočný úspech žalobkyne vo veci.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala výrok II. a výrok III. rozsudku. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti II. a III. tak, že určí, že závet poručiteľa L. M. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., I. XXX/XX, ním spísaný dňa 28.01.2009, je v časti, v ktorej svoju nehnuteľnosť dom p. čísl. XXX a hospodársku pôdu rozdelil rovnakým dielom 1 pre G. H., C. I., nar. XX.XX.XXXX a J. I., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX neplatný a rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu
trov prvostupňového aj odvolacieho konania alebo resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie. Súdu vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). V odvolaní podstatným spôsobom zrekapitulovala obsah spisu, obsah svojich podaní, argumentáciu žalovanej 1/, žalovanej 2/ a vykonaného dokazovania a uviedla, že s ohľadom na výpovede žalovaných 1/ a 2/ a svedkyne na strane žalovaných je toho názoru, že tieto súd prvej inštancie nevyhodnotil správne, resp. na ne neprihliadal a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, keď uznal len čiastočnú neplatnosť závetu, a to v časti, v ktorej poručiteľ vylúčil budúcu manželku z dedičského práva. Uviedla, že z výpovede žalovaných 1/ a 2/ a svedkyne I. je zrejmé, že mali vedomosť o tom, že poručiteľ spísal závet, keď sa vyjadril, že o majetok je postarané. V čase, kedy sa rozhodol vstúpiť do manželstva so svojou dlhoročnou družkou, bol nesporne pod tlakom rodiny, trpel depresiami a v takomto rozpoložení potom spísal závet, resp. bol mu nadiktovaný, keď v ňom uviedol aj rodné čísla dedičiek a budúcu manželku bez uvedenia mena a dátumu narodenia vylúčil z dedičského práva. Jedná sa tak o úkon, ktorý nebol urobený slobodne, preto nemôže byť platný ani v ostatnej časti. Vyhodnotením zistených dôkazov v naznačenom smere sa súd prvej inštancie nezaoberal, preto absentujú aj v dôvodovej časti rozhodnutia.
3. Žalované 1/, 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že vzhľadom na jednotlivé dôkazy a ich vzájomnú súvislosť je správny a logický záver súdu, že poručiteľ urobil právny úkon – závet, ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, slobodne a bez nátlaku tretích osôb. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. K argumentácii žalobkyne, že poručiteľ uzatvoril manželstvo s jej matkou z dôvodu, aby bolo o ňu postarané, uviedli, že o matku žalobkyne by sobášom bolo postarané tým, že by v prípade úmrtia manžela poberala vdovský dôchodok, čo vyplynulo z ich tvrdenia, ale aj z vyjadrenia dcéry žalobkyne M. A.. Tvrdenie žalobkyne v podanom odvolaní o tom, že žalované mali vplyv (tlak) na otca, označili len za úvahu a konštrukciu žalobkyne. Ničím nepodložené sú jej tvrdenia, že žalované ovplyvňovali poručiteľa tak, aby napísal predmetný závet. K správe D. J., v ktorej je uvádzaná úzkostná – depresívna porucha v seniu s nasadenou liečbou antidepresívami, ktoré ochorenie žalobkyňa dáva do súvislosti s tým, že poručiteľ bol v psychickej nepohode, pretože bol na poručiteľa vyvíjaný nátlak, aby riešil svoj majetok, je opäť len názor a úvaha žalobkyne. Takto špekulatívne by mohli tvrdiť aj žalované (čo netvrdia), že využijúc vplyv psychickej nepohody bol ovplyvňovaný poručiteľ zo strany rodiny p. D. do uzatvorenia manželstva. Pokiaľ ide o údajný nátlak na poručiteľa zo strany jeho rodiny (dokonca, že mu bol závet diktovaný), a to aj tým, že poručiteľ uviedol rodné čísla dedičiek, uviedli, že toto konštatovanie je potrebné upresniť, pretože v závete je uvedené len rodné číslo žalovanej 2/ a nie žalovanej 1/, na ktorú žalobkyňa poukazuje ako na iniciátorku spísania závetu. Uvedenie rodného čísla do závetu nie je nevyhnutné a o rodnom čísle vnučky sa mohol poručiteľ dozvedieť z rôznych dôvodov, napr. poručiteľa splnomocnila žalovaná 2/ na predaj včelstiev, ktoré zdedila po smrti svojho otca. Nepovažovali za podstatné konštatovanie žalobkyne, že rodina p. D. o uvedených veciach nemala tušenie a o týchto veciach nehovorili; dedičia sa spravidla dozvedia o tom, že poručiteľ zanechá závet, až na dedičskom konaní. Matka žalobkyne však o závete svojho manžela vedela a povedala to konkrétne p. M. I. a dá sa predpokladať, že práve matka žalobkyne bola s týmto riešením uzrozumená a nechcela zasahovať do majetkových záležitostí svojho manžela, najmä, keď sa jeho deti vzdali dedičstva po svojej zosnulej matke v prospech otca – poručiteľa. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalobkyne, že súd uvedené skutočnosti nevyhodnotil správne, neprihliadol na výpovede žalovaných a svedkyne na strane žalovaných a že sa pri vyhodnotení dôkazov nezaoberal žalobkyňou naznačeným smerom, a preto absentujú v odôvodnení rozhodnutia.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných uviedla, že rodina p. I. jeho družku „nemusela“, deti ho v čase, kedy bola u neho nenavštevovali. Tiež žalobkyňa a jej dcéra potvrdili, že nikdy, keď navštívili starú matku v C., nestretli rodinu p. I.. Prakticky ju nepoznali. O tom, že manžel matky zanechal závet, sa dozvedela až na dedičskom konaní, ktorého sa zúčastnila ako jediná pozostalá „po matke, ktorá umrela skôr ako jej manžel“ (poručiteľ zomrel dňa XX.X.XXXX a manželka poručiteľa v deň nasledujúci, dňa XX.X.XXXX-XXXXXXXX odvolacieho súdu). Bola prekvapená, že nemá na nič nárok, pretože matka bola z dedičstva úplne vylúčená. Nebolo jej jasné, prečo matku poručiteľ vylúčil z dedičstva, a to tesne pred uzatvorením manželstva. Až v konaní pred prvostupňovým súdom svedkyňa na strane žalovaných potvrdila, že deti p. I. jej matku neakceptovali. V čase, kedy došlo k spísaniu závetu (r. 2009), podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky trpel depresiami, žalovanými bolo potvrdené, že riešil majetok pred uzavretím manželstva, a to tak, že svoju budúcu matku z dedičského práva úplne vylúčil.
Tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že k spísaniu závetu na jeho strane došlo pod nátlakom príbuzných. Ide pritom o vadu vôle, pretože úkon nebol urobený slobodne, vážne a určite.
5. Žalované k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že ani opakované vyjadrenie žalobkyne nedokazuje, že ku spísaniu závetu poručiteľom došlo za prítomnosti a pod nátlakom príbuzných a že by došlo k porušeniu § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania nevyplynul ani rozpor s ust. § 38 Občianskeho zákonníka.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, keď k danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Výrok, ktorým súd prvej inštancie určil, že závet poručiteľa je neplatný v časti, ktorou poručiteľ vylúčil budúcu manželku z dedičského práva (výrok I.), nebol napadnutý odvolaním, tento výrok preto odvolací súd nepreskúmaval. Nakoľko odvolanie žalobkyne smerovalo len proti výroku II., ktorým súd vo zvyšku zamietol a výroku III., ktorým rozhodol o náhrade trov konania, rozsudok vo výroku I. nadobudol právoplatnosť.
8. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudku jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutie, zaoberať sa najdôležitejšími argumentmi vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý súdny proces.
9. V predmetnej veci v odvolaním napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zreteľne vysvetlil jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne názory, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 220 CSP. Odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť, o skutkových záveroch, ktoré súd vyvodil z vykonaného dokazovania, ani pochybnosť ohľadne právneho posúdenia veci. Porušením práva na spravodlivé súdne konanie nie je to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
10. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára organickú (kompletizujúcu) jednotu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v konaní vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. V odvolacom konaní neboli žalobkyňou tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Ust. § 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením súdu prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdí. Pod vecnou správnosťou sa tak rozumie správne zistenie skutkového stavu, správna aplikácia, interpretácia príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a zároveň aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva.
11. Z obsahu spisu v danej veci je nesporné, že poručiteľ spísal vlastnoručne závet, ktorým svoje nehnuteľnosti, dom p. č. XXX a hospodársku pôdu rozdelil rovnakým dielom 1 pre žalovanú 1/ a pre žalovanú 2/. V závete tiež uviedol, že v prípade uzatvorenia nového manželstva sa budúca manželka z dedičského práva vylučuje a posledná vôľa poručiteľa nadobúda platnosť po smrti poručiteľa. Závet bol napísaný dňa 28.01.2009 a dňa 16.03.2009 bol na požiadanie poručiteľa prijatý do notárskej úschovy na notárskom úrade M. G. G. v N. H. D. J. XX a registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov pod sp. zn. XXXX/XXXX.
12. Poručiteľ má v zmysle § 476 Občianskeho zákonníka možnosť jednostranným prejavom vôle pre prípad svojej smrti ľubovoľne naložiť so svojím majetkom.
13. Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné náležitosti požadované ust. § 476 - § 479 Občianskeho zákonníka.
14. Rozhodujúcou odvolacou námietkou, z ktorej žalobkyňa v podanom odvolaní vyvodzovala neplatnosť závetu je, že poručiteľ spísal závet pod tlakom rodiny/príbuzných, t. j. právny úkon poručiteľa bol urobený pod nátlakom najmä žalovanej 1/, trpel depresiami, v takomto rozpoložení závet spísal, resp. bol mu nadiktovaný, keď v ňom uviedol aj rodné čísla dedičiek a budúcu manželku bez uvedenia mena a dátumu narodenia vylúčil z dedičského práva. Podľa názoru žalobkyne sa tak jedná o úkon, ktorý nebol urobený slobodne, preto nemôže byť platný. Žalobkyňou formulované námietky sú späté so skutkovými zisteniami, ktoré považuje za nesprávne.
15. Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok a pod. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán.
16. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pri zisťovaní skutkového stavu súd vychádza zo skutkových tvrdení procesných strán. Stranu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Výlučne len na základe dokazovania súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil pochybnosti pri zistení skutkového stavu ani pochybenia pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Nesprávne skutkové zistenia spočívajú predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje postupu podľa § 191 CSP. Odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako súd k nemu dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
17. V posudzovanej veci žalobkyňa v konaní nepreukázala, že na poručiteľa, ktorý zriadil závet v prospech žalovanej 1/ a žalovanej 2/ bol zo strany žalovanej 1/ a žalovanej 2/ vyvíjaný nátlak, ktorý mal za následok spísanie uvedeného závetu. Existenciu nátlaku na poručiteľa nie je možné vyvodiť zo skutočnosti, že žalované mali vedomosť o tom, že poručiteľ spísal závet a uložil ho u notára za tým účelom, aby bolo o majetok postarané. Žalobkyňou nebol preukázaný a z výpovedí žalovaných 1/ a 2/ nebolo možné vyvodiť, a to ani napriek domnienkam žalobkyne, že žalované mali taký vplyv na poručiteľa, aby predmetný závet zriadil. Súd totiž nerozhoduje na základe domnienok ani konštrukcií sporových strán, ale na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými v danom prípade nebolo preukázané, že žalované vyvíjali na poručiteľa nátlak na zriadenie závetu. V tomto smere sú potom nedôvodné aj námietky žalobkyne, že súd neprihliadal na to, že po uzatvorení manželstva medzi pánom I. a pani D. v roku 2009 manželka poberala manželov dôchodok, ktorý mu bol doručovaný poštou. Z toho, že žalovaná 1/ sa „dala ustanoviť za opatrovníčku“ pre svojho otca, hoci jeho manželka bola schopná sa o manžela postarať, a to až do roku 2018, kedy sa jej stal úraz, nie je možné vyvodiť, že žalovaná 1/ ovplyvňovala poručiteľa, pokiaľ išlo o jeho majetok vo vzťahu k zriadeniu závetu, ktorého neplatnosť je predmetom sporu. Pokiaľ sa svedkyňa M. I. pred súdom prvej inštancie vyjadrila, že rodina pána I. jeho družku pani D. nemusela, že od pani D. mala mať vedomosť o spísaní závetu poručiteľom a že tvrdila, že pani D. nebývala stále v domácnosti svojho manžela, odvolací súd nezdieľa názor žalobkyne, že výpoveď svedkyne o pani D. nie je objektívna a pravdivá. Podľa názoru odvolacieho súdu výpoveď svedkyne I. nepodporuje argumentáciu žalobkyne, že poručiteľ
spísal závet pod vplyvom alebo tlakom žalovanej 1/ a žalovanej 2/, lebo rodina pána I. pani D. veľmi nemusela. Skutočnosť, že závet obsahuje údaj o rodnom čísle žalovanej 2/, sám o sebe neznamená, že závet bol spísaný poručiteľom neslobodne. V lekárskej správe D. L. J. zo dňa 06.09.2022, na ktorú žalobkyňa poukazuje, je výslovne konštatované, že syndróm demencie sa u poručiteľa pri vstupnom psychiatrickom vyšetrení dňa 20.01.2009 nepreukazuje. Z konštatovanej úzkostno-depresívnej poruchy v seniu a nasadenej liečbe antidepresívami nemožno vyvodiť, že poručiteľ bol pri zriadení závetu pod tlakom príbuzných, aby riešil majetok.
18. Z uvedených skutkových zistení potom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že predmetný závet zriadený poručiteľom nie je neplatný pre rozpor s § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2 ani § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho správne žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.). Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že primárny nesúhlas s vyhodnotením zistených skutkových zistení, spochybňovanie správnosti a kritizovanie prístupu súdu k právnemu posúdeniu veci nie je dostatočným dôvodom na to, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. potvrdil, pretože je v uvedených výrokoch vecne správne.
20. V odvolacom konaní boli úspešné žalované 1/, 2/, preto majú v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).