Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/176/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu 1/ Ing. P. M., bývajúceho

v B., 2/ M. M., bývajúcej v B., oboch zastúpených JUDr. P. K., advokátkou so sídlom v B.,

proti žalovanému 1/ Ing. M. V., bývajúcemu v B., 2/ R. V., bývajúcemu v B., 3/ O. O.,

bývajúcej v T., 4/ P. V., bývajúceho v T., 5/ J. V., bývajúceho v T., o určenie neexistencie

právneho úkonu (výpovede z nájmu bytu) vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 25. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ až 5/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. apríla 2010 č.k. -128

zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia ako nájomcovia bytu po pripustení zmeny petitu žaloby

uznesením tohto súdu z 8. júna 2009 č.k. -62 domáhali určenia, že „list

Ing. J. V. z 24. apríla 2004 (správne z 24. apríla 2006), doručený žalobcom, nie je výpoveďou

z nájmu bytu v zmysle a “. Výsledkami vykonaného

dokazovania mal preukázané, že žalovaný 5/ bol na spísanie a doručenie výpovede z nájmu

bytu splnomocnený väčšinou spoluvlastníkov. Vychádzajúc z obsahu predmetného listu

dospel k záveru, že je v ňom obsiahnutý právny úkon vyjadrujúci vôľu konajúcich osôb

vypovedať nájom bytu. Žalobu preto zamietol ako neopodstatnenú. O trovách konania

rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. mája 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.

Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia uviedol aj ďalšie dôvody. Odvolací súd rovnako ako súd prvého

stupňa dospel k záveru, že sporný list z 24. apríla 2006 je podľa jeho obsahu právnym

úkonom – výpoveďou z nájmu z bytu. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, pokiaľ

žalobu zamietol. Na podporu jeho zamietajúceho výroku odvolací súd ďalej uviedol, že

žalobu bolo potrebné zamietnuť aj preto, lebo na požadovanom určení nie je daný naliehavý

právny záujem v zmysle O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie. Uviedli, že v konaní im

bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ) tým, že súdy rozhodli o inom

(než žalobcami určenom) predmete konania, odvolací súd nenariadil odvolacie pojednávanie

za účelom odstránenia rozporov v dokazovaní a nedoplnil zápisnicu z pojednávania, ktoré sa

uskutočnilo 7. septembra 2009. Podľa ich názoru došlo v konaní tiež k tzv. inej vade majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) rozhodnutím súdu

o tom, čo nebolo navrhované. Rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov sú založené

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), ktorého podkladom je

nesprávna aplikácia . Rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom závere o neexistencii ich naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení ( ). Vzhľadom na to navrhli, aby dovolací súd

zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Dovolaním je napadnutý

potvrdzujúci rozsudok, ktorý ale nevykazuje znaky uvedené v Prípustnosť

dovolania žalobcov preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolanie žalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p O vadu v zmysle

tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na ustanovenie dovolací súd bez zreteľa na to, čo bolo

uplatnené v dovolaní, skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k týmto vadám.

Žalobcovia vady konania vymenované v až e/ a nenamietali

a žiadna z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Podľa názoru dovolateľov im v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ). O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle ide

v prípade procesného postupu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu

procesných oprávnení (napríklad oprávnenia byť prítomný na pojednávaní, vyjadrovať sa

k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod.) priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany a uplatnenia jeho práv.

1. Žalobcovia tvrdia, že v preskúmavanej veci im bola odňatá možnosť pred súdom

konať tým, že: 1.1. súdy rozhodli o niečom inom, než bolo navrhované, 1.2. odvolací súd

nenariadil odvolacie pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania a 1.3. prvostupňový súd

nedoplnil zápisnicu z pojednávania zo 7. septembra 2009 tak, ako navrhovali žalobcovia.

1.1. V sporovom súdnom konaní určuje predmet konania žalobca uvedením

rozhodujúcich skutočností a petitom žaloby (vymedzením toho, čoho sa v konaní domáha).

V danom prípade zmenu petitu žaloby, ktorú navrhli žalobcovia, pripustil Okresný súd

Bratislava I uznesením z 8. júna 2009 č.k. -62. Žalobcovia sa po takejto zmene

v konaní domáhali určenia, že „list Ing. J. V. z 24. apríla 2004 (správne z 24. apríla 2006),

doručený žalobcom, nie je výpoveďou z nájmu bytu v zmysle § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho

zákonníka“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 24. novembra 1999 sp. zn.

riešil otázky týkajúce sa hraníc a rámca prípustnej možnosti súdu upraviť

účastníkmi naformulovaný petit žaloby. V tomto rozhodnutí uviedol, že presný a určitý petit

je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len

v taxatívne vymedzených prípadoch ( ), to však v plnom rozsahu platí len

z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha.

V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších

podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho

doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení) a že by sa prípadnou odlišnou

formuláciou výroku (pozn. dovolacieho súdu: alebo inej časti) svojho rozhodnutia, než

zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle § 237

Petit žaloby, tak ako ho žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu

konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe

dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Súd do svojho

rozhodnutia (jeho záhlavia, výroku a odôvodnenia) nemusí prevziať doslovne žalobcom

naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu

petitu a nemenia jeho zmysel. Pokiaľ to súd rešpektuje, môže svoj výrok (ale aj označenie

veci v záhlaví rozhodnutia) naformulovať inak než žalobca v žalobnom návrhu. Môže pri tom,

samozrejme, použiť nielen odlišné slová, ale aj iné (v porovnaní s petitom nové) údaje, ktoré

podľa neho precíznejšie vyjadrujú či presnejšie špecifikujú žalobou uplatnený nárok.

Vyššie uvedené právne závery sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec.

V preskúmavanej veci sa žalobcovia v konaní domáhali ochrany ich práv žalobou

(s do istej miery atypickým petitom žaloby), podaním ktorej im po rozhodujúcej – obsahovej

stránke (viď tiež ) išlo o dosiahnutie určenia, že im doručená listina nie je

výpoveďou z nájmu bytu. Žalobcami sledovanému zámeru a účelu sa neprieči súdmi

vykonaná úprava, v dôsledku ktorej prvostupňový a odvolací súd v záhlaviach ich rozhodnutí

vyjadrili, že v danom prípade ide o „určenie neexistencie právneho úkonu (výpovede z nájmu

bytu)“. Uvedenou úpravou nebolo neprípustne zasiahnuté do podstaty a zmyslu žalobného

návrhu, v nadväznosti na ňu ani nedošlo k prejednaniu „niečoho iného“. Aj po takejto úprave

bola v záhlaviach rozhodnutí oboch súdov vystihnutá podstata toho, čoho sa žalobcovia

v konaní domáhali. Zo spisu nevyplýva, že by v dôsledku takejto úpravy došlo k „zmene

veci“ a že by v konaní bolo zisťované, posudzované a právne uzavreté to, čo by bez tejto

zmeny nebolo predmetom zisťovania a rozhodovania, resp., že by (naopak) zisťované

a právne posudzované nebolo to, čo malo byť súdmi skutkovo a právne vyhodnocované

a uzavreté.

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v predmetnom konaní

nedošlo k vade konania, ktorá mala znaky niektorej z procesných vád uvedených v § 237

1.2. Podľa v znení , ktorý nadobudol

účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa ale v ostatných prípadoch

(iných než sú uvedené v ) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia

odvolacieho pojednávania. Z toho vyplýva, že v prípadoch predpokladaných ustanovením

, odvolací súd je povinný nariadiť ústne pojednávanie a v ostatných

prípadoch môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené, lebo

napadnuté rozhodnutie je vecne správne (dodal, že zamietnutie žaloby odôvodňoval aj

nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení v zmysle § 80

písm. c/ ). Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného mohol prejednať odvolanie

žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p). Postupom

odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nebola žalobcom odňatá možnosť konať pred

súdom.

Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku

odvolacieho súdu boli účastníci riadne upovedomení spôsobom, ktorý určuje zákon (§ 156

ods. 3 ) – viď č.l. 154 spisu.

1.3. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. , ktoré bolo

publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/2011) uviedol, že „za vadu konania

v zmysle nemožno považovať skutočnosť, ak zápisnica o pojednávaní

nezachytáva skutočný priebeh pojednávania“, lebo nesprávnosťou či nepresnosťou alebo

neúplnosťou zaznamenania procesne správneho postupu súdu sa neodníma účastníkovi

možnosť konať v zmysle Tento právny záver je aplikovateľný aj

v preskúmavanej veci. Navyše (dovolací súd to uvádza iba ako poznámku), obsah návrhu

na doplnenie zápisnice z pojednávania uskutočneného 7. septembra 2009 (č.l. 90 spisu) bol

zopakovaný neskôr žalobcom 1/ na pojednávaní uskutočnenom 21. apríla 2010 a stal sa

súčasťou zápisnice spísanej na tomto pojednávaní (č.l. 124 spisu).

2. Podľa názoru dovolateľov došlo v konaní k tzv. inej (v neuvedenej)

procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesnú vadu tejto

povahy treba v zmysle považovať za relevantný dovolací dôvod,

ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama takáto vada ale procesnú

prípustnosť dovolania nezakladá. I keby teda prípadne v konaní na súdoch nižších stupňov

došlo k procesnej vade (procesným vadám) subsumovateľnej pod uvedené ustanovenie,

nezakladalo by to prípustnosť dovolania žalobcov.

Pre prípad, že žalobcovia namietajú neúplnosť skutkových zistení súdov

(prehliadnutie, nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie určitých skutočností, ktoré

zo svojho pohľadu považujú za rozhodujúce), môže ísť o námietku, že v konaní došlo

k takejto „inej procesnej vade“. Aj v súvislosti s tým treba ale zopakovať, že s výskytom

danej procesnej vady, i keby k nej došlo (dovolací súd vec z tohto aspektu neskúmal),

nespája prípustnosť dovolania.

Pre prípad, že dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé

dôkazy, dovolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Rozhodnutie

súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto

dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď R 42/1993). Z povahy a právnej úpravy dovolacieho konania

vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( ) a už preto dovolaciemu

súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch nižších stupňov.

3. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že súdy nesprávne aplikovali § 139 ods. 1

, alebo že na základe vykonaného dokazovania dospeli k nesprávnym

právnym záverom, prípadne že odvolací súd nesprávne vyriešil otázku prípustnosti ich žaloby

v zmysle , namietajú nesprávne posúdenie veci, na ktorom spočívajú

rozhodnutia súdov nižších stupňov ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym

posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým však možno úspešne odôvodniť (len) procesne

prípustné dovolanie (viď ); zároveň je zhodne zastávaný názor, že

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť

dovolania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

4. Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalobcov podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na to ich mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, a to ani

z hľadísk, na ktoré v dovolaní poukazovali žalobcovia.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov tohto konania,

lebo nepodali návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania ( ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková