Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/19/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci žalobcu: JUDr. J., bytom F., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného

zboru Košice, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-39/DI-1-2010 zo dňa 15.4.2010 v spojení

s oznámením o oprave zo dňa 11.5.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -53 zo dňa 27.1.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -53 zo dňa 27.1.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-39/DI-1-2010 zo dňa

15.4.2010 v spojení s oznámením o oprave zo dňa 11.5.2010, ktorým žalovaný zamietol

2

odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu,

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. p. ORP-P-1386/1-ODI-2009 zo dňa

15.12.2009 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o priestupkoch“) a uložení pokuty § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 33 eur.

O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup

správneho orgánu bol v medziach zákona o cestnej premávke i zákona o priestupkoch.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta

za neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky a za nerešpektovanie

vodorovného dopravného značenia, pričom nebolo rozhodujúce a podstatné, či sa tohto

konania žalobca dopustil na miestnej komunikácii (parkovisko vo vlastníctve obce) alebo

na parkovisku v súkromnom vlastníctve. Podstatnou bola podľa krajského súdu skutočnosť,

že neuposlúchol a nerešpektoval riadne vyznačené dopravné značenie dopravnými značkami.

Zo žiadneho ustanovenia cestného ani iného zákona nevyplýva, že by dopravné značenie

vodiči boli povinní rešpektovať len na miestnych komunikáciách vo vlastníctvach obce,

no nie vo vlastníctve súkromnej osoby.

Za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že opísaný skutok nespĺňal definičné

znaky pojmu priestupok, pretože skutok, ktorého sa žalobca dopustil, tak ako bol opísaný

v správnom rozhodnutí, je podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch priestupkom

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. K námietke žalobcu, že polícia Mesta Košice

ho kontrolovala v rozpore so zákonom poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. f/ zákona

č. o obecnej polícii, v zmysle ktorého obecná polícia objasňuje priestupky,

ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené

predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané

neuposlúchnutím pokynov vyplývajúcich z dopravných značiek zákazu zastavenia, státia,

vjazdu, odbočovania, ďalej prikázaného smeru jazdy a obchádzania, vyhradené parkovisko...

a parkovisko.

3

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu zmenil tak, že sa rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušujú

a vracajú na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že nie je podstatné,

či neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky a nerešpektoval vodorovné dopravné

značenie na miestnej komunikácii alebo na parkovisku v súkromnom vlastníctve. Trval

na tom, že mestská polícia nebola oprávnená objasňovať priestupok proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa mal dopustiť, pretože s prihliadnutím na § 25 ods. 1

písm. o/ o priestupok vyplývajúci z zákona

o priestupkoch ide iba vtedy, ak sa ho priestupca dopustí na parkovisku patriacemu mestu

a nezaplatí poplatok za parkovanie. Zákon podľa neho explicitne ustanovuje, aké parkovisko

je miestnou komunikáciou a z § 4b ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách v spojení

s § 1, § 2 ods. 1 cestného zákona miestnou komunikáciou je parkovisko vo vlastníctve obce,

nie však iné parkovisko. Preto je aj dôležité pre posúdenie oprávnenosti žalobcovho nároku

poukázať na nájomný – súkromnoprávny vzťah medzi prenajímateľom parkovacieho miesta

(Správou majetku mesta Košice, s.r.o.) a nájomcom – žalobcom. Dodal, že nezaplatenie

parkovacieho poplatku nemali správne orgány ani krajský súd preukázané, v spise

sa nenachádza ani žiadne doklad, z ktorého by vyplývala splatnosť poplatku za parkovanie.

Krajskému súd žalobca vytýkal, že sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že poplatok

za parkovanie bol zrušený v oblasti verejného práva a uloženie

takéhoto poplatku neumožňuje. Preto je podľa názoru žalobcu ustanovenie § 25 ods. 1

písm. o/ cestného zákona obsolentné. Trval na tom, že konanie opísané ako priestupok

nespĺňa definičné znaky pojmu priestupok, pretože nie je konaním, ktoré by v zmysle § 2

ods. 1 zákona ohrozovalo záujem spoločnosti, nakoľko ku konaniu došlo na súkromnom

pozemku právnickej osoby. Rozsudok krajského súdu je podľa jeho názoru nepreskúmateľný,

pretože súd sa v ňom vôbec nevysporiadal so žalobnými dôvodmi v súvislosti s § 4b ods. 1

zákona o pozemných komunikáciách, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by žalobca nemal

uhradený poplatok za parkovanie a ani dôkaz, kedy mal byť tento splatný, pričom splatnosť,

výška a miesto splatnosti sú podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami pre rozhodnutie

o vine za nezaplatenie parkovacieho poplatku.

4

Žalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku

o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť

ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. februára 2012 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis

žalovaného vyplýva, že Mestská polícia Košice postupom podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zákona

o priestupkoch oznámila príslušnému ODI v Košiciach dňa 27.8.2009 spáchanie dopravného

priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 18.8.2009 na Strojárenskej ulici č. 19

v Košiciach v čase od 13.30 do 13.45 hod. parkoval s vozidlom Honda EČV K. v zóne

s plateným parkovaním bez platného parkovacieho lístka, čím porušil ustanovenie § 25 ods. 1

písm. o/ o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) a týmto konaním sa dopustil priestupku podľa

písm. k/ zákona o priestupkoch. Mestská polícia s oznámením o priestupku prvostupňovému

správnemu orgánu zároveň predložila správu o výsledku objasňovania priestupku, zápisnice

zo dňa 18.8.2009 o podaní vysvetlenia mestskými policajtmi, záznam vyjadrenia žalobcu zo

dňa 18.8.2009 a fotodokumentáciu.

Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice

následne vydal v rozkaznom konaní podľa § 87 zákona o priestupkoch rozkaz o uložení

sankcie za priestupok pod č. p. ORP-P-1386/1-ODI-2009 zo dňa 25.9.2009, ktorým rozhodol,

že žalobca porušil , pretože dňa 18.8.2009 v čase

od 13.30 do 13.45 hod. zastavil a stál so svojim vozidlom na parkovacom mieste označenom

dopravnou značkou IP-17 (parkovisko – parkovacie miesta s plateným státím) bez platného

5

parkovacieho lístka, za čo ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch a uložil

mu za to pokutu vo výške 33 eur.

Rozkaz napadol žalobca odporom, čím došlo k zrušeniu vydaného rozkazu zo zákona.

Prvostupňový správny orgán preto vec prejednal na ústnom pojednávaní dňa 17.12.2009,

ktorého sa žalobca zúčastnil, bol riadne poučený v zmysle § 73 ods. 1 a 2 zákona

o priestupkoch a § 17 ods. 1 SP a mal možnosť vyjadriť sa ku skutkom, ktoré sa mu kládli

za vinu. Správny orgán žalobcovi oznámil, že je obvinený zo spáchania priestupku podľa § 22

ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že:

- zastavil a stál na parkovacom mieste označenom dopravnou značkou IP-17 bez platného

parkovacieho lístka

- nerešpektoval vodorovné dopravné značenie V-10a (čo vyplynulo z predloženej

fotodokumentácie).

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. ORP-P-1386/1-ODI-2009 zo dňa

15.12.2009 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona

o priestupkoch, ktorých sa dopustil porušením ustanovení § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1

písm. o/ a podľa zákona o priestupkoch mu uložil pokutu

v sume 33 eur.

V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca uviedol v totožné

dôvody ako v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.

Žalovaný napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo tak,

ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní. K námietkam žalobcu uviedol, že účastník cestnej

premávky je predovšetkým povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky poslúchnuť

pokyny vyplývajúce z dopravnej značky alebo zariadenia. Poukázal na čl. 5 druhého dielu

prílohy č. 1 k vyhláške č. , v zmysle ktorej dopravná značka IP 17a informuje

o povinnom platenom parkovacom státí a označuje parkovisko, kde je zastavenie a státie

vozidiel povolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky, inak je státie

na takom mieste zakázané. Pripomenul, že

6

nekonkretizuje vlastníctvo plateného parkoviska; vodič preto nesmie zastaviť a stáť

na žiadnom platenom parkovisku bez zaplateného poplatku za parkovanie. Odkaz na § 4b

ods. 1 považoval za vytrhnutý z kontextu, pretože uvedené

ustanovenie definuje pojem miestna komunikácia, za ktorú sa považuje aj parkovisko

vo vlastníctve obec, čo však neznamená, že iný priestor, kde je dovolené státie, riadne

označený dopravnou značkou, ktorý nie je vo vlastníctve obce, nie je parkoviskom.

K námietkam o ingerencii verejnej moci do súkromnoprávneho vzťahu (vzťahu medzi

prenajímateľom parkovacieho miesta a nájomcom) uviedol, že postup policajtov bol

jednoznačne v súlade so zákonom a mestská polícia je oprávnená prejednávať v blokovom

konaní priestupky špecifikované osobitným predpisom a priestupky, ktorých sa žalobca mal

dopustiť, medzi ne patria.

Za nedôvodnú označil námietku žalobcu, že pri parkovaní postupoval v súlade s § 23

ods. 2 , teda zastavil a stál tak, aby ostatným vodičom neznemožnil

výjazd z parkoviska, pričom už pred ním zaparkované vozidlá nerešpektovali vodorovné

dopravné značenie. Žalovaný poukázal predovšetkým na časť uvedeného ustanovenia, ktorú

žalobca opomenul citovať a to, že „ak sú na parkovisku vyznačené parkovacie miesta, vodič

smie stáť len na nich“ a tiež na skutočnosť, že porušenie pravidiel inými vodičmi žalobcu

neoprávňuje k tomu, aby ich porušoval tiež.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby

žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové

rozhodnutie o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. k/

zákona o priestupkoch a o uložení pokuty vo výške 33 €, preto odvolací súd preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho

pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe

a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

7

Podľa účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať

pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone (ods. 1).

Účastník cestnej premávky je ďalej povinný

a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť

cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,

dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam

a svojim schopnostiam,

b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,

c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení

pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení,

ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis (ods. 2).

V zmysle pri zastavení a státí je vodič povinný

prednostne použiť parkovisko tak, aby neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky.

Pri zastavení a státí vodič je povinný čo najlepšie využiť parkovacie miesto a nesmie

znemožniť ostatným vodičom vyjdenie z parkovacieho miesta. Rovnako nesmie zastaviť

a stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd a výjazd vozidiel. Ak sú na parkovisku vyznačené

parkovacie miesta, vodič smie stáť len na nich.

V zmysle vodič nesmie zastaviť a stáť

na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie.

V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy,

z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých

pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,

či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán

dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

8

V konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 18.8.2009 v čase o 13.30 do 13.45 hod.

v Košiciach na Strojárenskej ulici zastavil a stál so svojim vozidlom značky Honda,

EČV K. na parkovacom mieste označenom dopravnou značkou IP-17 (parkovisko –

parkovacie miesto s plateným státím) a to bez platného parkovacieho lístka, navyše

s vozidlom zastavil tak, že nerešpektoval vodorovné dopravné značenie V-10a – parkovacie

miesta s kolmým státím.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré

mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali

vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákon o priestupkoch

a pre porušenie ustanovení a ,

za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 33 €.

Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými

žalobnými námietkami, ktoré sú totožné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu

názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv

a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil,

aj náležitým spôsobom odôvodnil.

Námietky žalobcu nepovažoval ani odvolací súd za relevantné a spôsobilé spochybniť

ustálený záver. Z vyššie citovaných ustanovení nepochybne vyplýva zákaz platiaci

pre každého vodiča zastaviť a stáť na platenom parkovisku bez zaplatenia. Parkovisko,

kde svoje vozidlo zaparkoval žalobca bolo označené dopravnou značkou IP-17 a žalobca

ako vodič bol jednoznačne povinný zaplatiť poplatok za parkovanie. K námietkam o tom,

že v zmysle sa parkoviskom rozumie len parkovisko

vo vlastníctve obce, pričom on neparkoval na parkovisku obce, odvolací súd poukazuje na to,

že uvedené zákonné ustanovenie nedefinuje to, čo je parkoviskom a čo nie, ale upravuje,

čo sa považuje za miestnu komunikáciu. Žiadnym výkladom tohto ani iných ustanovení

nemožno dospieť k záveru prezentovanému žalobcom, že priestupku sa dopustí len ten,

kto bude stáť bez zaplatenia poplatku za parkovanie na platenom parkovisku vo vlastníctve

obce. Práve naopak, logickým a gramatickým výkladom ustanovenia § 25 ods. 1 písm. o/

9

nemožno dôjsť k inému záveru ako k tomu, že každý vodič, ktorý chce

stáť s vozidlom na parkovisku (akomkoľvek, bez ohľadu na jeho vlastníctvo) označenom

dopravnou značkou IP-17, je povinný v zmysle

uposlúchnuť pokyn z tejto značky vyplývajúci, teda môže tu zastaviť a stáť len so zaplateným

parkovacím lístkom. Ďalšie námietky žalobcu o potrebe skúmať súkromnoprávny vzťah

medzi prenajímateľom parkoviska a nájomcom – vodičom a o ingerencii verejnej moci

do súkromného práva sú absolútne nedôvodné a irelevantné. Súčasťou siete pozemných

komunikácií sú napr. aj účelové komunikácie, ktoré môžu byť vo vlastníctve právnických

či fyzických osôb – čo však neznamená, že na týchto komunikáciách neplatia žiadne pravidlá

cestnej premávky. V súvislosti s právomocou orgánov policajného zboru a mestskej polície

odkazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku krajského súdu (str. 6 rozsudku), s ktorým

sa v plnom rozsahu stotožňuje. Námietku žalobcu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca

nemal uhradený poplatok za parkovanie, keď neexistuje o tom žiaden dôkaz, odvolací súd

považuje za nedôvodnú, keďže je logicky zrejmé, že ak by poplatok za parkovanie uhradený

mal, mal by o tom doklad, ktorým by sa mohol prezentovať mestskej polícii, alebo

kedykoľvek počas priestupkového konania ho predložiť.

K druhému skutku kladenému za vinu žalobcovi – porušenie vodorovného dopravného

značenia V10a – odvolací súd uvádza, že jeho spáchanie žalobca nepopiera, bol jednoznačne

preukázaný z fotodokumentácie tvoriacej súčasť administratívneho spisu žalovaného

a v odvolaní k nemu nič neuviedol. Rovnako tak žalobca nenapádal druh a výšku sankcie,

preto sa nimi odvolací súd nezaoberal.

Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

rozhodnutí a postupov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa potvrdil ako vecne

správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech

10

v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému priznanie trov konania

zákon neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. februára 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová