Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)ce3/383190.7e04ea.pdf
PDF · 127.3 KB
No categories available
3Tost/5/2012
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 5/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana
Lipovského a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom
zasadnutí v Bratislave 22. februára 2012 v trestnej veci obvineného V. Y. pre trestný čin
zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1
Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005 (ďalej Tr. zák.), o sťaţnosti
obvineného V. Y. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica zo dňa 3. februára 2012, sp. zn. Tp 65/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 3. februára 2012,
sp. zn. Tp 65/2011.
Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. obvinený V. Y., nar. X., t. č. v Ústave na výkon väzby
Bratislava sa p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
zo dňa 3. februára 2012, sp. zn. Tp 65/2011, bola obvinenému V. Y. podľa § 76 ods. 3
Tr. por. predĺţená lehota väzby do 27. mája 2012.
Súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, ţe od predchádzajúceho rozhodnutia o väzbe
Najvyšším súdom zo dňa 16. januára 2012, sp. zn. 5 Tost 1/2012, nenastali v prejednávanej
veci ţiadne také skutočnosti, ktoré by nejakým spôsobom zmenili dôkaznú situáciu
v prospech obvineného alebo by nejakým spôsobom v prospech obvineného zmenili okolnosti
ohľadom dôvodov väzby; naďalej sú u neho dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/
a písm. c/ Tr. por. V súčasnosti prebieha oboznamovanie sa obvineného s výsledkami
vyšetrovania a keďţe v jeho prípade je potrebný dlhší čas na tento úkon, lebo ide o cudzieho
štátneho príslušníka a je potrebná prítomnosť tlmočníka pri oboznamovaní sa so spisom,
sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, ţe lehota na predĺţenie väzby je nielen
rozumná, ale aj potrebná na zachovanie práv obvineného na riadne oboznámenie
sa s výsledkami vyšetrovania.
Proti vyššie zmienenému uzneseniu zahlásil obvinený do zápisnice o verejnom
zasadnutí sťaţnosť, ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu doplnil.
Namietal v nej, ţe v predmetnej veci bol dňa 27. júla 2011 vzatý do väzby pre skutky,
pre ktoré uţ bol väzobne trestne stíhaný v minulosti, konkrétne od 25. júna 2002
aţ do 25. júna 2006, kedy uplynula maximálna moţná dĺţka trvania vtedajšej väzby
podľa § 76 ods. 6 Tr. por., o čom svedčia aj jednotlivé rozhodnutia o väzbe v danom období.
Obvinený ďalej namietal, ţe súčasná väzba je nezákonná, nakoľko bol vzatý do väzby
výlučne z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. Ţiadne rozhodnutie
o jeho súčasnej väzbe však nepouţíva ustanovenie § 71 ods. 2 Tr. por., čo pokladá za hrubé
porušenie jeho práv a za dôvod nezákonnosti jeho momentálnej väzby.
Poukázal aj na porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky,
keďţe v predmetnej veci bolo začaté trestné stíhanie uţ v roku 2001 a za viac ako 10 rokov
ešte nebolo skončené a jednotlivé trestné konania sú zneuţívané na účelové predlţovanie
väzby a obmedzovanie jeho osobnej slobody. V tejto súvislosti obvinený poukázal
aj na rozhodnutie Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 55/98.
Drţanie jeho osoby vo väzbe len za účelom ukončenia študovania spisu
je podľa názoru obvineného bezprecedentný exces z ponímania práva na osobnú slobodu
ako takého ako aj vzťahu medzi právom jednotlivca na osobnú slobodu a obmedzením
tohto práva z dôvodu verejného záujmu. Má za to, ţe v jeho prípade absentuje existencia
zákonných dôvodov väzby (§ 71 ods. 2 Tr. por.) ako aj existencia len nevyhnutného času
trvania väzby; navrhol preto sťaţnosťou napadnuté uznesenie zrušiť.
Na základe podanej sťaţnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci
o sťaţnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťaţovateľ podal sťaţnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku
napadnutého uznesenia, pričom zistil, ţe sťaţnosť odsúdeného V. Y. je dôvodná.
Po preštudovaní predloţeného vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ–286/BOK–BA-2011,
ako i spisu Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. Tp 65/2011, zistil Najvyšší súd
nasledovné skutočnosti:
Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. júna 2002, sp. zn.
Tp 36/02, bol obvinený V. Y. podľa § 68 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 z dôvodov
uvedených v § 67 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Tr. por. vzatý do väzby, pričom väzba
začala plynúť dňom 25. júna 2002 o 13.45 hod., kedy mu bola obmedzená osobná sloboda.
Do väzby bol vzatý pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák.,
za ktoré mu bolo vznesené obvinenie dňa 14. decembra 2001 vyšetrovateľom Policajného
zboru (PZ) pod číslom ČVS: KÚV-94/OVEK-2001, na tom istom skutkovom základe,
ako je uvedené v uznesení Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica zo dňa 3. februára 2012, sp. zn. Tp 65/2011, str. 2.
Za tento trestný čin bolo moţné páchateľovi uloţiť podľa vtedy platného zákona trest
odňatia slobody na 5 až 12 rokov.
Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 9. júla 2002 bola spojená na spoločné
konanie vec obvineného Y. a spol. trestne stíhaných uznesením vyšetrovateľa Okresného
úradu vyšetrovania PZ Banská Bystrica zo dňa 8. júna 2002 pod sp. zn.
ČVS: OUV-273/30-BB-2002, pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, k § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák.
okrem iného na totoţnom skutkovom základe, ako je uvedené v sťaţnosťou napadnutom
uznesení na strane 3, s trestnou vecou uvedenou vyššie.
Za tento trestný čin bolo moţné páchateľovi uloţiť podľa vtedy platného Trestného
zákona trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.
Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 18. júna 2003, sp. zn.
ČVS: KÚV-94/OVEK-2001, bolo obvinenému Y. vznesené obvinenie pre trestný čin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny
podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. na totoţnom skutkovom základe ako je uvedené v uznesení
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
3. februára 2012, sp. zn. Tp 65/2011, str. 1-2.
Za tento trestný čin bolo moţné páchateľovi uloţiť podľa vtedy platného Trestného
zákona trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov.
Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 3. júla 2003, sp. zn. ČVS: KÚV-94/OVEK-2001,
bolo obvinenému Y. vznesené obvinenie pre účastníctvo na trestnom čine legalizácie
príjmu z trestnej činnosti spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 10 ods. 1
písm. a/, § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 3, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a § 9 ods. 2
Tr. zák. na totoţnom skutkovom základe ako je uvedené v uznesení Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 3. februára 2012, sp. zn.
Tp 65/2011, str. 3.
Za tento trestný čin bolo moţné páchateľovi uloţiť podľa vtedy platného Trestného
zákona trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov.
Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 19. mája 2005, sp. zn.
ČVS: PPZ-75/BOK-C-2004, bola vylúčená na samostatné konanie vec obvineného Y.
pre vyššie uvedené trestné činy.
Z uvedeného vyplýva, ţe obvinený Y. bol uţ za skutky uvedené v uznesení
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
3. februára 2012, sp. zn. Tp 65/2011, v minulosti väzobne stíhaný, a to konkrétne
za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4
písm. a/, ods. 5 Tr. zák. od 25. júna 2002 do 19. mája 2005 (2 roky aj 329 dní),
za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. od 9. júla 2002 do 19. mája 2005
(2 roky aj 314 dní),
za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej
skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. od 18. júna 2003 do 19. mája 2005
(1 rok aj 335 dní),
pre účastníctvo na trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 10 ods. 1 písm. a/, § 252 ods. 1 písm. a/,
ods. 3, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. od 3. júla 2003 do 19. mája 2005 (1 rok aj 320 dní).
Po vylúčení týchto trestných činov na samostatné konanie bol obvinený Y. väzobné
stíhaný pre účastníctvo formou organizátorstva na trestných činoch vraţdy podľa § 10 ods. 1
písm. a/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. i/ Tr. zák.
Preskúmaním trestných sadzieb, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým trestným činom,
pre ktoré je obvinený trestne stíhaný, Najvyšší súd zistil, ţe v troch prípadoch ide o zločin
a v jednom prípade o prečin (vzhľadom na teraz účinný Trestný zákon – č. 300/2005 Z. z.
v znení neskorších predpisov).
Podľa § 76 ods. 8 Tr. por. ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný za viac trestných
činov, na určenie lehoty uvedenej v § 76 odseku 6 Trestného poriadku je rozhodujúci čin
najprísnejšie trestný; rozhodnutie o väzbe sa však na tento čin musí pri vymedzení dôvodov
väzby skutkovo vzťahovať.
Podľa § 76 ods. 6 písm. b/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu
s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné
stíhanie pre zločin.
Podľa § 76 ods. 7 písm. b/ Tr. por. z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné
konanie najviac devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin.
V predmetnej veci je v súčasnosti vec v štádiu na konci prípravného konania,
kedy sa obvinený oboznamuje s vyšetrovacím spisom. Aj z vyššie uvedeného vyplýva,
ţe maximálna lehota stanovená pre prípravné konanie pri zločine bola uţ v prípade
obvineného prekročená, a to pre všetky skutky, za ktoré je v tejto veci väzobne stíhaný.
Ako vyplýva z § 78 Trestného poriadku doba trvania väzby z dôvodov podľa § 71
ods. 2 spolu s uţ vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 môţe v prípravnom konaní presiahnuť
lehoty uvedené v § 76 ods. 7 len v rozsahu novej základnej sedemmesačnej lehoty väzby
z dôvodov podľa § 71 ods. 2; celková doba trvania väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 2 spolu
s uţ vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 nesmie presiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 6,
okrem predĺţenia podľa § 76a.
Znamená to, ţe v prípade, ak by bol obvinený opätovne vzatý do väzby v zmysle § 71
ods. 2 Trestného poriadku pre niektorý z dôvodov tam uvedených, bolo by moţné predĺţiť
maximálnu lehotu väzby pripadajúcu na prípravné konanie o novú základnú sedem mesačnú
lehotu s podmienkou, aby nedošlo k celkovému prekročeniu lehoty väzby.
Obvinený však bol vzatý do väzby rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica dňa 27. júla 2011 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1
písm. a/ a písm. c/ Tr. por., teda nešlo o prípad opätovného vzatia do väzby.
V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky trvanie väzby nad lehotu,
ktorá je zákonom ustanovená ako maximálna, uţ podľa ústavy nemoţno v ţiadnom prípade
ospravedlniť.
Ako konštatoval Ústavný súd vo svojom rozhodnutí II. ÚS 55/98 vylúčenie jednej
z viacerých spoločne trestne stíhaných vecí vo väzbe u toho istého obvineného na samostatné
konanie s dôsledkom, ţe ďalej sa výkon väzby uţ nebude vzťahovať na vylúčenú vec,
ako také nie je v rozpore s ústavnými zárukami osobnej slobody takéhoto obvineného.
Do rozporu s nimi by sa však takýto postup orgánov činných v trestnom konaní s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu mohol dostať napr. vtedy, ak by preň neboli dané dôleţité
dôvody alebo by sa ním zjavne sledovalo dosiahnutie predĺţenia väzby nad zákonom
stanovený časový limit jej trvania, alebo by inak mal za následok svojvoľné drţanie
obvineného vo väzbe.
V posudzovanom prípade nie je sporu o tom, ţe dôleţité dôvody pre trvanie väzby
na strane obvineného tu sú, najmä dôvod útekovej väzby, keďţe obvinený je občanom
cudzieho štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, a na území Slovenskej republiky
nemá v súčasnosti trvalý ani tolerovaný pobyt. Táto skutočnosť naozaj zakladá dôvodnú
obavu, ţe by mohol obvinený utiecť, resp. sa skrývať a tak sa vyhýbať trestnému konaniu,
príp. trestu, ktorý mu hrozí. Na druhej strane však treba uviesť, ţe v danom prípade
nie je moţné úplne vylúčiť pochybnosti o skutočnosti, ţe drţanie obvineného vo väzbe,
resp. vo výkone trestu odňatia slobody uţ 10 rokov sa môţe javiť ako svojvoľné a hlavne
účelové obmedzovanie osobnej slobody obvineného v snahe dosiahnuť jeho odsúdenie
za závaţné delikty, najmä keď tento bol prezentovaný ako vodca ilegálneho mafiánskeho
zoskupenia.
Pokiaľ teda prirátame k vyššie uvedenému času, ktorý uţ obvinený Y. strávil
za vyššie uvedené skutky vo väzbe s časom, ktorý uplynul od jeho vzatia do väzby
27. júla 2012 (takmer sedem mesiacov), zistíme, ţe pre dva z vyššie uvedených skutkov
uţ maximálna lehota väzby pre celé trestné konanie prípustná pre zločin v zmysle § 76 ods. 6
písm. b/ Trestného poriadku uplynula. Zároveň treba dodať, ţe obvinený je väzobne stíhaný
súčasne pre všetky štyri skutky; nemoţno ich teda od seba oddeľovať, lebo ide o jednu trestnú
vec, v ktorej je vo väzbe.
K ďalšej námietke uvedenej v sťaţnosti, a síce, ţe obvinený bol vzatý do väzby
na základe nesprávneho ustanovenia Trestného poriadku treba poznamenať, ţe obvinený bol
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T 106/09, zo dňa 27. júla 2011 v plnom
rozsahu oslobodený spod obţaloby pre iný trestný čin a zároveň bol prepustený z väzby.
Následne v ten istý deň bola obmedzená osobná sloboda obvineného zadrţaním políciou.
Prokurátor podal sudcovi pre prípravné konanie návrh na vzatie obvineného do väzby
v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Trestného poriadku. Na verejnom zasadnutí konanom
dňa 29. júla 2011 rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením sp. zn. Tp 65/2011, o vzatí obvineného
do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por., pričom väzba začala
plynúť 27. júla 2011 od 15.20 hod.
Táto väzba od 27. júla 2011 začala fakticky nadväzovať na väzbu, ktorú uţ obvinený
vykonával. Podľa uznesenia Špecializovaného trestného súdu z 29. júla 2011, sp. zn.
Tp 65/2011, obvinený je trestne stíhaný za tie isté skutky posudzované ako uvedené trestné
činy, pre ktoré bol vo väzbe od 25. júna 2002 minimálne do 19. mája 2005, kedy táto vec bola
vylúčená na samostatné konanie. V tej dobe v tejto trestnej veci bol obvinený vo väzbe 2 roky
a 329 dní, a to za situácie, ţe podľa porovnania s teraz účinným Trestným zákonom trestné
stíhanie bolo vedené za delikty vykazujúce znaky zločinu (prečinu), kde maximálna doba
trvania väzby je zákonom stanovená na 36 mesiacov, pričom len polovica tejto doby
(+1 mesiac) sa môţe viazať na prípravné konanie. Obvinený je však v súčasnosti vo väzbe
v tej istej trestnej veci, ktorá je ešte len v štádiu prípravného konania (19-mesačná lehota
trvania takej väzby je uţ výrazne prekročená).
Zároveň ale je výrazne prekročená aj celková doba trvania väzby (predtým 2 roky
a 329 dní, na čo nadväzuje terajšia väzba od 27. júla 2011 doteraz, teda 6 mesiacov a 28 dní,
spolu skoro 42 mesiacov).
Je potrebné tieţ akcentovať, ţe obvinený bol teraz vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1
Tr. por.; nejde teda o prípad tzv. opätovného vzatia do väzby v tej istej veci podľa § 71 ods. 2
Tr. por. Je pritom zrejmé, ţe neboli naplnené podmienky stanovené v § 71 ods. 2 Tr. por.
a zrejme súd prvého stupňa preto pri vzatí obvineného do väzby 29. júla 2011 uvedené
ustanovenie ani nepouţil.
S poukazom na citované rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. II. ÚS 55/98, tento postup súdu prvého stupňa je akceptovateľný, lebo v časti
trestnej veci vylúčenej v prípravnom konaní 19. mája 2005 na samostatné konanie
podľa predloţeného spisu sa od 19. mája 2005 do 25. júla 2011 prakticky nekonalo. Zároveň
však ani rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nijako nepripúšťa predlţovanie
lehoty trvania väzby nad zákonom povolenú hranicu.
Stav v rozhodovanej veci pritom je ešte komplikovanejší: po vylúčení časti veci
na samostatné konanie 19. mája 2005 nebolo zistené rozhodnutie, ktoré by upravovalo reţim
väzby. Len z neskorších rozhodnutí vyplýva, ţe väzba obvineného sa viazala na trestné
stíhanie vedené za skutok právne posudzovaný ako vraţda, ktoré bolo predtým súčasťou
spoločného konania. Tento stav je potrebné akceptovať ako realitu; ak by sa väzba
obvineného bola viazala na trestné stíhanie za delikty, ktoré sú teraz predmetom
prebiehajúceho konania, maximálna lehota jej trvania by uplynula uţ podstatne skôr.
Najvyšší súd ako súd rozhodujúci o sťaţnosti teda rezultuje, ţe sťaţnosť obvineného
je dôvodná, lebo maximálna zákonom povolená lehota trvania väzby v rozhodovanej veci
bola prekročená. Najvyšší súd preto podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté
uznesenie a hoci dôvody väzby obvineného existujú, podľa § 79 ods. 1 Tr. por. musel
rozhodnúť o jeho prepustení z nej.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťaţnosť prípustná.
V Bratislave 22. februára 2012
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alţbeta Kóňová