Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/5/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí v Bratislave 22. februára 2012 v trestnej veci obvineného V. Y. pre trestný čin

zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1

v znení účinnom do 31. decembra 2005 (ďalej Tr. zák.), o sťaţnosti

obvineného V. Y. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica zo dňa 3. februára 2012, sp. zn. 65/2011, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa napadnuté uznesenie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 3. februára 2012,

sp. zn. 65/2011.

Podľa obvinený V. Y., nar. X., t. č. v Ústave na výkon väzby

Bratislava sa p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

zo dňa 3. februára 2012, sp. zn. 65/2011, bola obvinenému V. Y. podľa

predĺţená lehota väzby do 27. mája 2012.

Súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, ţe od predchádzajúceho rozhodnutia o väzbe

Najvyšším súdom zo dňa 16. januára 2012, sp. zn. , nenastali v prejednávanej

veci ţiadne také skutočnosti, ktoré by nejakým spôsobom zmenili dôkaznú situáciu

v prospech obvineného alebo by nejakým spôsobom v prospech obvineného zmenili okolnosti

ohľadom dôvodov väzby; naďalej sú u neho dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/

2

a písm. c/ V súčasnosti prebieha oboznamovanie sa obvineného s výsledkami

vyšetrovania a keďţe v jeho prípade je potrebný dlhší čas na tento úkon, lebo ide o cudzieho

štátneho príslušníka a je potrebná prítomnosť tlmočníka pri oboznamovaní sa so spisom,

sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, ţe lehota na predĺţenie väzby je nielen

rozumná, ale aj potrebná na zachovanie práv obvineného na riadne oboznámenie

sa s výsledkami vyšetrovania.

Proti vyššie zmienenému uzneseniu zahlásil obvinený do zápisnice o verejnom

zasadnutí sťaţnosť, ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu doplnil.

Namietal v nej, ţe v predmetnej veci bol dňa 27. júla 2011 vzatý do väzby pre skutky,

pre ktoré uţ bol väzobne trestne stíhaný v minulosti, konkrétne od 25. júna 2002

aţ do 25. júna 2006, kedy uplynula maximálna moţná dĺţka trvania vtedajšej väzby

podľa , o čom svedčia aj jednotlivé rozhodnutia o väzbe v danom období.

Obvinený ďalej namietal, ţe súčasná väzba je nezákonná, nakoľko bol vzatý do väzby

výlučne z dôvodov podľa a Ţiadne rozhodnutie

o jeho súčasnej väzbe však nepouţíva ustanovenie , čo pokladá za hrubé

porušenie jeho práv a za dôvod nezákonnosti jeho momentálnej väzby.

Poukázal aj na porušenie a 5 ,

keďţe v predmetnej veci bolo začaté trestné stíhanie uţ v roku 2001 a za viac ako 10 rokov

ešte nebolo skončené a jednotlivé trestné konania sú zneuţívané na účelové predlţovanie

väzby a obmedzovanie jeho osobnej slobody. V tejto súvislosti obvinený poukázal

aj na rozhodnutie Ústavného súdu, sp. zn. .

Drţanie jeho osoby vo väzbe len za účelom ukončenia študovania spisu

je podľa názoru obvineného bezprecedentný exces z ponímania práva na osobnú slobodu

ako takého ako aj vzťahu medzi právom jednotlivca na osobnú slobodu a obmedzením

tohto práva z dôvodu verejného záujmu. Má za to, ţe v jeho prípade absentuje existencia

zákonných dôvodov väzby ( ) ako aj existencia len nevyhnutného času

trvania väzby; navrhol preto sťaţnosťou napadnuté uznesenie zrušiť.

3

Na základe podanej sťaţnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci

o sťaţnosti podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému sťaţovateľ podal sťaţnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku

napadnutého uznesenia, pričom zistil, ţe sťaţnosť odsúdeného V. Y. je dôvodná.

Po preštudovaní predloţeného vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ–286/BOK–BA-2011,

ako i spisu Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 65/2011, zistil Najvyšší súd

nasledovné skutočnosti:

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. júna 2002, sp. zn.

36/02, bol obvinený V. Y. podľa účinného do 31. decembra 2005 z dôvodov

uvedených v , a vzatý do väzby, pričom väzba

začala plynúť dňom 25. júna 2002 o 13.45 hod., kedy mu bola obmedzená osobná sloboda.

Do väzby bol vzatý pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu spáchaného

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák.,

za ktoré mu bolo vznesené obvinenie dňa 14. decembra 2001 vyšetrovateľom Policajného

zboru (PZ) pod číslom ČVS: KÚV-94/OVEK-2001, na tom istom skutkovom základe,

ako je uvedené v uznesení Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica zo dňa 3. februára 2012, sp. zn. 65/2011, str. 2.

Za tento trestný čin bolo moţné páchateľovi uloţiť podľa vtedy platného zákona trest

odňatia slobody na 5 až 12 rokov.

Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 9. júla 2002 bola spojená na spoločné

konanie vec obvineného Y. a spol. trestne stíhaných uznesením vyšetrovateľa Okresného

úradu vyšetrovania PZ Banská Bystrica zo dňa 8. júna 2002 pod sp. zn.

ČVS: OUV-273/30-BB-2002, pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, k § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák.

okrem iného na totoţnom skutkovom základe, ako je uvedené v sťaţnosťou napadnutom

uznesení na strane 3, s trestnou vecou uvedenou vyššie.

Za tento trestný čin bolo moţné páchateľovi uloţiť podľa vtedy platného Trestného

zákona trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

4

Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 18. júna 2003, sp. zn.

ČVS: KÚV-94/OVEK-2001, bolo obvinenému Y. vznesené obvinenie pre trestný čin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny

podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. na totoţnom skutkovom základe ako je uvedené v uznesení

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

3. februára 2012, sp. zn. 65/2011, str. 1-2.

Za tento trestný čin bolo moţné páchateľovi uloţiť podľa vtedy platného Trestného

zákona trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov.

Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 3. júla 2003, sp. zn. ČVS: KÚV-94/OVEK-2001,

bolo obvinenému Y. vznesené obvinenie pre účastníctvo na trestnom čine legalizácie

príjmu z trestnej činnosti spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 10 ods. 1

písm. a/, § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 3, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a § 9 ods. 2

Tr. zák. na totoţnom skutkovom základe ako je uvedené v uznesení Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 3. februára 2012, sp. zn.

65/2011, str. 3.

Za tento trestný čin bolo moţné páchateľovi uloţiť podľa vtedy platného Trestného

zákona trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov.

Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 19. mája 2005, sp. zn.

ČVS: PPZ-75/BOK-C-2004, bola vylúčená na samostatné konanie vec obvineného Y.

pre vyššie uvedené trestné činy.

Z uvedeného vyplýva, ţe obvinený Y. bol uţ za skutky uvedené v uznesení

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

3. februára 2012, sp. zn. 65/2011, v minulosti väzobne stíhaný, a to konkrétne

za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4

písm. a/, ods. 5 Tr. zák. od 25. júna 2002 do 19. mája 2005 (2 roky aj 329 dní),

5

za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. od 9. júla 2002 do 19. mája 2005

(2 roky aj 314 dní),

za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej

skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. od 18. júna 2003 do 19. mája 2005

(1 rok aj 335 dní),

pre účastníctvo na trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 10 ods. 1 písm. a/, § 252 ods. 1 písm. a/,

ods. 3, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. od 3. júla 2003 do 19. mája 2005 (1 rok aj 320 dní).

Po vylúčení týchto trestných činov na samostatné konanie bol obvinený Y. väzobné

stíhaný pre účastníctvo formou organizátorstva na trestných činoch vraţdy podľa § 10 ods. 1

písm. a/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. i/ Tr. zák.

Preskúmaním trestných sadzieb, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým trestným činom,

pre ktoré je obvinený trestne stíhaný, Najvyšší súd zistil, ţe v troch prípadoch ide o zločin

a v jednom prípade o prečin (vzhľadom na teraz účinný – č.

v znení neskorších predpisov).

Podľa ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný za viac trestných

činov, na určenie lehoty uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin

najprísnejšie trestný; rozhodnutie o väzbe sa však na tento čin musí pri vymedzení dôvodov

väzby skutkovo vzťahovať.

Podľa celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu

s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné

stíhanie pre zločin.

Podľa z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné

konanie najviac devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin.

6

V predmetnej veci je v súčasnosti vec v štádiu na konci prípravného konania,

kedy sa obvinený oboznamuje s vyšetrovacím spisom. Aj z vyššie uvedeného vyplýva,

ţe maximálna lehota stanovená pre prípravné konanie pri zločine bola uţ v prípade

obvineného prekročená, a to pre všetky skutky, za ktoré je v tejto veci väzobne stíhaný.

Ako vyplýva z doba trvania väzby z dôvodov podľa

ods. 2 spolu s uţ vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 môţe v prípravnom konaní presiahnuť

lehoty uvedené v § 76 ods. 7 len v rozsahu novej základnej sedemmesačnej lehoty väzby

z dôvodov podľa § 71 ods. 2; celková doba trvania väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 2 spolu

s uţ vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 nesmie presiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 6,

okrem predĺţenia podľa § 76a.

Znamená to, ţe v prípade, ak by bol obvinený opätovne vzatý do väzby v zmysle § 71

ods. 2 pre niektorý z dôvodov tam uvedených, bolo by moţné predĺţiť

maximálnu lehotu väzby pripadajúcu na prípravné konanie o novú základnú sedem mesačnú

lehotu s podmienkou, aby nedošlo k celkovému prekročeniu lehoty väzby.

Obvinený však bol vzatý do väzby rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica dňa 27. júla 2011 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1

písm. a/ a písm. c/ , teda nešlo o prípad opätovného vzatia do väzby.

V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky trvanie väzby nad lehotu,

ktorá je zákonom ustanovená ako maximálna, uţ podľa nemoţno v ţiadnom prípade

ospravedlniť.

Ako konštatoval Ústavný súd vo svojom rozhodnutí vylúčenie jednej

z viacerých spoločne trestne stíhaných vecí vo väzbe u toho istého obvineného na samostatné

konanie s dôsledkom, ţe ďalej sa výkon väzby uţ nebude vzťahovať na vylúčenú vec,

ako také nie je v rozpore s ústavnými zárukami osobnej slobody takéhoto obvineného.

Do rozporu s nimi by sa však takýto postup orgánov činných v trestnom konaní s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu mohol dostať napr. vtedy, ak by preň neboli dané dôleţité

dôvody alebo by sa ním zjavne sledovalo dosiahnutie predĺţenia väzby nad zákonom

stanovený časový limit jej trvania, alebo by inak mal za následok svojvoľné drţanie

obvineného vo väzbe.

7

V posudzovanom prípade nie je sporu o tom, ţe dôleţité dôvody pre trvanie väzby

na strane obvineného tu sú, najmä dôvod útekovej väzby, keďţe obvinený je občanom

cudzieho štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, a na území Slovenskej republiky

nemá v súčasnosti trvalý ani tolerovaný pobyt. Táto skutočnosť naozaj zakladá dôvodnú

obavu, ţe by mohol obvinený utiecť, resp. sa skrývať a tak sa vyhýbať trestnému konaniu,

príp. trestu, ktorý mu hrozí. Na druhej strane však treba uviesť, ţe v danom prípade

nie je moţné úplne vylúčiť pochybnosti o skutočnosti, ţe drţanie obvineného vo väzbe,

resp. vo výkone trestu odňatia slobody uţ 10 rokov sa môţe javiť ako svojvoľné a hlavne

účelové obmedzovanie osobnej slobody obvineného v snahe dosiahnuť jeho odsúdenie

za závaţné delikty, najmä keď tento bol prezentovaný ako vodca ilegálneho mafiánskeho

zoskupenia.

Pokiaľ teda prirátame k vyššie uvedenému času, ktorý uţ obvinený Y. strávil

za vyššie uvedené skutky vo väzbe s časom, ktorý uplynul od jeho vzatia do väzby

27. júla 2012 (takmer sedem mesiacov), zistíme, ţe pre dva z vyššie uvedených skutkov

uţ maximálna lehota väzby pre celé trestné konanie prípustná pre zločin v zmysle § 76 ods. 6

písm. b/ uplynula. Zároveň treba dodať, ţe obvinený je väzobne stíhaný

súčasne pre všetky štyri skutky; nemoţno ich teda od seba oddeľovať, lebo ide o jednu trestnú

vec, v ktorej je vo väzbe.

K ďalšej námietke uvedenej v sťaţnosti, a síce, ţe obvinený bol vzatý do väzby

na základe nesprávneho ustanovenia treba poznamenať, ţe obvinený bol

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. , zo dňa 27. júla 2011 v plnom

rozsahu oslobodený spod obţaloby pre iný trestný čin a zároveň bol prepustený z väzby.

Následne v ten istý deň bola obmedzená osobná sloboda obvineného zadrţaním políciou.

Prokurátor podal sudcovi pre prípravné konanie návrh na vzatie obvineného do väzby

v zmysle a . Na verejnom zasadnutí konanom

dňa 29. júla 2011 rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením sp. zn. 65/2011, o vzatí obvineného

do väzby z dôvodov uvedených v a , pričom väzba začala

plynúť 27. júla 2011 od 15.20 hod.

Táto väzba od 27. júla 2011 začala fakticky nadväzovať na väzbu, ktorú uţ obvinený

vykonával. Podľa uznesenia Špecializovaného trestného súdu z 29. júla 2011, sp. zn.

8

65/2011, obvinený je trestne stíhaný za tie isté skutky posudzované ako uvedené trestné

činy, pre ktoré bol vo väzbe od 25. júna 2002 minimálne do 19. mája 2005, kedy táto vec bola

vylúčená na samostatné konanie. V tej dobe v tejto trestnej veci bol obvinený vo väzbe 2 roky

a 329 dní, a to za situácie, ţe podľa porovnania s teraz účinným trestné

stíhanie bolo vedené za delikty vykazujúce znaky zločinu (prečinu), kde maximálna doba

trvania väzby je zákonom stanovená na 36 mesiacov, pričom len polovica tejto doby

(+1 mesiac) sa môţe viazať na prípravné konanie. Obvinený je však v súčasnosti vo väzbe

v tej istej trestnej veci, ktorá je ešte len v štádiu prípravného konania (19-mesačná lehota

trvania takej väzby je uţ výrazne prekročená).

Zároveň ale je výrazne prekročená aj celková doba trvania väzby (predtým 2 roky

a 329 dní, na čo nadväzuje terajšia väzba od 27. júla 2011 doteraz, teda 6 mesiacov a 28 dní,

spolu skoro 42 mesiacov).

Je potrebné tieţ akcentovať, ţe obvinený bol teraz vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1

; nejde teda o prípad tzv. opätovného vzatia do väzby v tej istej veci podľa

Je pritom zrejmé, ţe neboli naplnené podmienky stanovené v

a zrejme súd prvého stupňa preto pri vzatí obvineného do väzby 29. júla 2011 uvedené

ustanovenie ani nepouţil.

S poukazom na citované rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , tento postup súdu prvého stupňa je akceptovateľný, lebo v časti

trestnej veci vylúčenej v prípravnom konaní 19. mája 2005 na samostatné konanie

podľa predloţeného spisu sa od 19. mája 2005 do 25. júla 2011 prakticky nekonalo. Zároveň

však ani rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nijako nepripúšťa predlţovanie

lehoty trvania väzby nad zákonom povolenú hranicu.

Stav v rozhodovanej veci pritom je ešte komplikovanejší: po vylúčení časti veci

na samostatné konanie 19. mája 2005 nebolo zistené rozhodnutie, ktoré by upravovalo reţim

väzby. Len z neskorších rozhodnutí vyplýva, ţe väzba obvineného sa viazala na trestné

stíhanie vedené za skutok právne posudzovaný ako vraţda, ktoré bolo predtým súčasťou

spoločného konania. Tento stav je potrebné akceptovať ako realitu; ak by sa väzba

obvineného bola viazala na trestné stíhanie za delikty, ktoré sú teraz predmetom

prebiehajúceho konania, maximálna lehota jej trvania by uplynula uţ podstatne skôr.

9

Najvyšší súd ako súd rozhodujúci o sťaţnosti teda rezultuje, ţe sťaţnosť obvineného

je dôvodná, lebo maximálna zákonom povolená lehota trvania väzby v rozhodovanej veci

bola prekročená. Najvyšší súd preto podľa zrušil napadnuté

uznesenie a hoci dôvody väzby obvineného existujú, podľa musel

rozhodnúť o jeho prepustení z nej.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťaţnosť prípustná.

V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alţbeta Kóňová