Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/145/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D. Š., bývajúcej

v N., zastúpenej Mgr. R. K., advokátom v N., proti odporcovi S., so sídlom v B.,

o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 3. mája 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 30. septembra 2009 č.k. -228

zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného

pomeru dohodou. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

navrhovateľka, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno nepredloţila ţiadny dôkaz preukazujúci,

ţe by bola k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru donútená zamestnávateľom,

alebo ţe by sa v čase uskutočnenia právneho úkonu výpovede nachádzala v duševnom stave,

ktorý by spôsoboval neplatnosť tohto právneho úkonu. Z vyjadrení navrhovateľky

o okolnostiach, ktoré ju viedli k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru

vyplynulo, ţe tak urobila predovšetkým z obavy, ţe s ňou pracovný pomer skončí ako prvý

odporca a zo skutočnosti, ako bude spoločensky vyzerať a čo si ľudia budú o tom myslieť, ak

jej dajú výpoveď. Poukázal na to, ţe skončenie pracovného pomeru, a to z akýchkoľvek

dôvodov, je vţdy emocionálne exponovanou skutočnosťou a predovšetkým na strane

bývalého zamestnanca sa prejavuje zmesou pocitov a emócií. Nezistil neplatnosť dohody

o ukončení pracovného pomeru ani v nedostatku oprávnenia osoby, ktorá v mene

zamestnávateľa dohodu podpísala.

2

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3. mája 2011

sp.zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Odporcovi nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia sa stotoţnil s názorom súdu

prvého stupňa, ţe ak zamestnávateľ prijme určité opatrenia na zabránenie ďalších porušení

povinností a pracovnej disciplíny v presvedčení, ţe zamestnanec sa takéhoto porušenia

dopustil, nemoţno hovoriť o psychickom nátlaku, resp. bezprávnej vyhráţke zamestnávateľa.

Uviedol, ţe súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní zo správneho právneho názoru.

V konaní nebolo preukázané a ani inak nevyšlo najavo, ţe by odporca zneuţil právo a konal

v rozpore s dobrými mravmi, preto dospel k záveru, ţe predmetná dohoda o skončení

pracovného pomeru je platným právnym úkonom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdil ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Ţiadala,

aby dovolací súd buď zmenil rozsudok krajského súdu a jej návrhu vyhovel, alebo rozsudok

krajského a okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, ţe

rozsudky okresného aj krajského súdu trpia nedostatkom riadneho odôvodnenia, pretoţe súdy

oboch stupňov sa nevysporiadali ňou uvádzanými tak právnymi ako aj skutkovými otázkami

uvedenými v jej odvolaní ako aj v jej písomnom podaní krátkou cestou z 3.5.2011, ako s jej

závaţným argumentmi, pričom práve tieto majú pre prejednávanú vec podstatný význam.

Tým sa jej odňala aj moţnosť náleţite tak skutkovo, najmä však právne argumentovať, proti

týmto rozsudkom a to najmä v otázke nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva,

resp. má svoj základ práve vo vade konania danej ustanovením Takisto

poukázala na to, ţe rozhodnutie prvostupňového i odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie

navrhovateľky v zmysle ustanovenia v spojení s odmietnuť,

resp. v prípade, ţe odvolací súd dospeje k názoru, ţe proti napadnutému rozsudku je

dovolanie prípustné, aby v zmysle dovolanie rozsudkom zamietol.

Neţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť (§ 236

3

a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci navrhovateľka napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani

podľa

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom či konania nesprávne obsadeným súdom).

S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá moţnosť

konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

takouto vadou nie je postihnuté.

Podľa názoru dovolateľky odvolací súd ako aj súd prvého stupňa riadne neodôvodnili

svoje skutkové a právne názory v rozhodnutiach.

Zákonné poţiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z 157 ods. 2 Jeho

účelom je predovšetkým doloţiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie dáva

súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti

odôvodnenia rozhodnutia treba, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstiţné

prednesy účastníkovi a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia,

úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané,

a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,

ţe majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí

dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (). Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd k záveru,

5

ţe právo navrhovateľky na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého

rozsudku zodpovedá poţiadavkám uvedeným v Odvolací súd v celom rozsahu

stotoţnil so skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, jeho právne závery

povaţoval za správne. Pokiaľ ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, tento

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav (vysvetlil, ktoré

skutkové zistenia povaţoval za rozhodné), primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania

(uviedol vlastné hodnotiace závery) a citoval právny predpis, ktorý aplikoval na prejednávaný

prípad a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil

(k otázke správnosti skutkových zistení i správneho právneho posúdenia veci a ich vplyvu sa

môţe dovolací súd vyjadrovať len z pohľadu prípustnosti dovolania – viď hore).

V dovolaní navrhovateľka namietala i nesprávne právne posúdenie veci a právne

závery konajúcich súdov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym

posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Toto

ustanovenie dáva totiţ odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti (iba)

s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom

rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo

procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti

účastníkovi neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného

ustanovenia (viď tieţ rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované

v časopise „Zo súdnej praxe“ pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm.c/

); zároveň je zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi

niţších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle

(porovnaj napr. rozhodnutia sp.zn. , sp.zn. , sp.zn.

, sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a sp.zn.

).

Vady konania v zmysle neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery,

na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom je

realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa

, pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá

je uvedená v tomto ustanovení.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ ustanovenia

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Vzhľadom

na odmietnutie dovolania nepristúpil k posúdeniu vecnej správnosti dovolaním napadnutého

rozsudku.

Úspešnému odporcovi dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

pretoţe si ich neuplatnil (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

7