Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
237/384142.6b63f2.pdf
PDF · 140.31 KB
No categories available
3Cdo/31/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 31/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony M. B., nar. X., bývajúcej v N., zastúpenej opatrovníkom Mestom Nové Zámky,
za účasti Okresného prokurátora v Nových Zámkoch, vedenej na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 17 Ps 4/2009, o dovolaní M. B., zastúpenej v dovolacom konaní
JUDr. D. B., advokátkou so sídlom v N., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 13. júla
2011 sp. zn. 5 CoP 37/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresnom súde Nové Zámky sa na podnet Okresnej prokuratúry Nové Zámky
uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo 17. marca 2009 č.k. 17 Ps 4/08-21 začalo
konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony M. B.. V uvedenej právnej veci Okresný
súd Nové Zámky uznesením z 12. augusta 2010 č.k. 17 Ps 4/2009-202 ustanovil za účelom
podania znaleckého posudku o zdravotnom stave účastníčky M. B. znalkyňu z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. K. R., bývajúcu v N..
M. B. podala voči osobe znalkyne námietky a žiadala uznesenie o ustanovení znalkyne
zrušiť z dôvodu, že zdravotnícke zariadenie, v ktorom znalkyňa pracuje, zahŕňa aj región
Nové Zámky, v dôsledku čoho je pravdepodobné, že je v pracovnom i kolegiálnom vzťahu
s MUDr. L. K., ktorá vypracovala znalecký posudok použitý ako podklad pre začatie
predmetného konania. Tiež namietala, že znalkyňa nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti
za škodu podľa § 9 a nasl. zákona č. 382/2004 Z.z.
Okresný súd Nové Zámky po vyjadrení znalkyne uznesením z 1. júna 2011 č.k.
17 Ps 4/2009-228 rozhodol tak, že určil, že znalkyňa MUDr. K. R. nie je vylúčená
z vykonávania nariadeného znaleckého úkonu, na ktorý bola ustanovená uznesením
Okresného súdu Nové Zámky z 12. augusta 2010 č.k. 17 Ps 4/2009-202. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že u znalkyne nie sú dané dôvody na jej vylúčenie z vykonania znaleckého
úkonu, keďže znalkyňa nemá žiadny pomer k veci odôvodňujúci jej vylúčenie, nie je ani
v žiadnom vzťahu k účastníkom konania, ani k ich zástupcom. Samotná skutočnosť, že znalec
dochádza do styku s kolegami na pracovisku, nie je dôvodom jeho vylúčenia. Ustanovená
znalkyňa spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady k tomu, aby mohla byť činná vo veci
ako znalec a spĺňa aj podmienky povinného poistenia zodpovednosti za škodu.
Krajský súd v Nitre na odvolanie M. B. uznesením z 13. júla 2011 sp. zn.
5 CoP 37/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
a stotožnil sa aj s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu M. B. podala dovolanie, ktorým žiadala
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní
uviedla, že znalkyňa má s vedením KPNR kontakty a úzke priateľské vzťahy a vo svojom
odbore s nimi nepochybne spolupracuje. Znalkyňa sa tiež vyjadrila, že pozná aj MUDr. K.,
ktorá vypracovala znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre začatie tohto konania.
Z dôvodu vylúčenia možnosti tlaku a ovplyvňovania znalkyne, žiadala „nariadiť súdu, aby
pribral do konania nezávislého neštátneho znalca mimo nitrianskeho kraja“. Poukázala aj na
to, že okresný prokurátor JUDr. E., ktorý dal bez jej vedomia vypracovať znalecký posudok
znalkyňou MUDr. K., stal sa krajským prokurátorom v Nitre a súdom ustanovená znalkyňa je
pri vykonávaní svojej činnosti od neho závislá a preto môže byť podávateľom podnetu ako
objednávateľom znaleckého posudku ovplyvňovaná. Ustanovená advokátka JUDr. B. doplnila
dôvody dovolania a uviedla, že MUDr. K. je v pravidelnom kontakte s ustanovenou
znalkyňou, o čom svedčí skutočnosť, že odporúča svojich pacientov MUDr. R.. Z uvedených
dôvodov vyplývajú obavy dovolateľky, že MUDr. K. vzhľadom na jej vzťah k znalkyni, je
schopná ovplyvniť znalkyňu pri vypracovaní znaleckého posudku, čo je tiež dôvodom pre
vylúčenie MUDr. R. z vykonania znaleckého úkonu.
Okresná prokuratúra Nové Zámky vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako
neprípustné odmietnuť.
Znalkyňa MUDr. R. k dovolaniu uviedla, že nemá žiadne súkromné kontakty
s krajskými ani inými prokurátormi. MUDr. K. je jej kolegyňa – psychiatrička, s ktorou sa
poznajú, to však neznamená, že by ju ovplyvňovala v súdnoznaleckej činnosti. Zároveň
uviedla, že nevidí dôvod, pre ktorý by nemohla vykonať žiadaný znalecký úkon, avšak netrvá
na jeho vykonaní, ak dovolateľka má výhrady voči jej osobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala účastníčka konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby
bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolaním je v danom prípade napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým určil, že
ustanovená znalkyňa nie je vylúčená z vykonávania nariadeného znaleckého úkonu, na ktorý
bola ustanovená uznesením Okresného súdu Nové Zámky z 12. augusta 2010 č.k. 17 Ps
4/2009-202. Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho
dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
Prípustnosť dovolania M. B. by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej
z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľka netvrdila, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania
uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla
najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho
súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nevylúčil znalkyňu
MUDr. R. z vykonania znaleckého úkonu v posudzovanej veci. Z uvedeného je zrejmé, že
dovolateľka spochybňuje správnosť vecnej stránky uznesenia odvolacieho súdu (správnosť
právnych záverov, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu) a zastáva
názor, že súdy v danom prípade nerozhodli správne, pokiaľ nevyhoveli jej námietkam proti
ustanoveniu znalkyne MUDr. R. na vykonanie znaleckého úkonu v posudzovanej veci.
Z obsahového hľadiska ide o námietku, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný
dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie; samo
nesprávne právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
a prípustnosť dovolania nezakladá. Názor, že nesprávne právne posúdenie veci nie je
procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p., je zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia tohto súdu sp. zn.
1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn.
5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
Keďže prípustnosť dovolania M. B. nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd odmietol jej dovolanie podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže ide konanie, ktoré mohlo začať
aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. marca 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Klaudia Vrauková