Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/65/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu 1/ A., so sídlom v B., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. I. Š., advokátom so sídlom vo S., 2/ A., bývajúcej v T., 3/ J., bývajúcej v T.,

4/ I., bývajúceho v T., 5/ M., bývajúcej V., 6/ E., bývajúcej v K., 7/ E., bývajúcej v K., 8/ O.,

bývajúceho v S., 9/ J., bývajúcej vo Z., 10/ O., bývajúceho vo Z., 11/ Ľ., bývajúcej v Ţ., 12/ A.,

bývajúcej v K., 13/ P.P., bývajúceho v S., 14/ I., bývajúceho v B., 15/ Ľ., bývajúcej v B., 16/ M.,

bývajúcej v L., 17/ A., bývajúcej v B., 18/ I., bývajúceho v B., 19/ I., bývajúceho vo V., 20/ P.P.,

bývajúceho v N., 21/ I., bývajúceho v Š., 22/ E., bývajúcej v Š., 23/ M., bývajúcej v K., 24/ I.,

bývajúceho v S., 25/ A., bývajúcej v M., 26/ K., bývajúcej v H., 27/ E., bývajúcej v S., 28/ J.J.,

bývajúceho v T., 29/ M., bývajúcej v T., 30/ D., bývajúcej v N., 31/ J., bývajúcej v D., 32/ Ľ.,

bývajúcej v Š., 33/ Ľ., bývajúcej v Ď., 34/ J., bývajúcej v N., 35/ L., bývajúcej v B., 36/ M.,

bývajúceho v B., 37/ S., bývajúcej v Ţ., 38/ M., bývajúceho v B., 39/ M., bývajúceho v R., 40/ I.,

bývajúcej v R., 41/ I., bývajúcej v R., 42/ B., bývajúcej v K., 43/ A., bývajúcej v M.,

44/ S., bývajúceho v M., 45/ D., bývajúcej v K., 46/ M., bývajúcej v N., 47/ L., bývajúceho v N.,

48/ D., bývajúcej v H., 49/ I., bývajúceho v D., 50/ E., bývajúcej v D., 51/ L., bývajúcej v D.,

52/ A., bývajúceho v D., 53/ P.P., bývajúceho vo V., 54/ D., bývajúcej v P., 55/ K., bývajúcej v H.,

56/ K., bývajúcej v T., 57/ H., bývajúcej v B., 58/ M., bývajúceho v Š., 59/ G., bývajúceho

vo V., 60/ F., bývajúceho v R., 61/ P., bývajúcej v R., 62/ M., bývajúcej v R., 63/ J., bývajúcej v S.,

64/ J.J., bývajúceho v R., 65/ G., bývajúcej v R., 66/ R., bývajúceho v K., 67/ P.P., bývajúceho

v K., 68/ R., bývajúcej v K., 69/ M., bývajúcej v S., 70/ B., bývajúcej v N., 71/ P., bývajúceho v N.,

72/ D., bývajúcej v N., 73/ M., bývajúcej v P., 74/ R., bývajúcemu v P., 75/ D., bývajúcej v R.,

76/ J.I., bývajúceho vo V., 77/ I., bývajúcej vo V., 78/., bývajúcej v T., 79/ D., bývajúcej v L.,

80/ J.J., bývajúceho v L., 81/ B., bývajúcej v K., 82/ J.J., bývajúceho v S., 83/ I., bývajúcej

v K., 84/ M., bývajúceho v L., 85/ Z., bývajúcej v S., 86/ Z., bývajúcej v S., 87/ J.J., bývajúceho

v P., 88/ D., bývajúcej v P., 89/ M., bývajúcej v K., 90/ M., bývajúcej P., 91/ Z., bývajúcej v Z.,

92/ Z., bývajúcej v Č., 93/ P., bývajúcej v Š., všetci okrem ţalobcu 1/ zastúpení A., so sídlom v B.,

IČO: X.X. a ţalobkyňa 25/ zastúpená aj Mgr. P. S., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., proti ţalovanému R., a.s., so sídlom v K., IČO: X., zastúpenému JUDr. J. D., DrSc.,

advokátom so sídlom v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde

2

Trenčín pod sp. zn. , o návrhu ţalovaného na prerušenie dovolacieho konania podľa

a o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 28. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 2. novembra 2009 č.k. -572 v spojení

s opravným uznesením z 1. decembra 2009 č.k. -648 nariadil predbeţné opatrenie,

ktorým ţalovanému uloţil povinnosť, aby sa zdrţal postupu podľa zmluvnej podmienky –

rozhodcovskej doloţky v časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21. mája 2007 v znení ich

dodatkov, a to aţ do právoplatného skončenia konania vo veci samej; vo zvyšnej časti návrh

na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Bol toho názoru, ţe ţalobcovia preukázali potrebu

dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretoţe ţalovaný podľa rozhodcovskej doloţky, ktorej

platnosť je medzi účastníkmi sporná, podáva návrhy na vydanie rozhodnutí rozhodcovským súdom

a následne pristupuje aj k exekučnému vymáhaniu plnení priznaných rozhodcovský súdom. Konanie

ţalovaného spôsobuje nárast materiálnej a nemateriálnej ujmy na strane ţalobcov, ktorí sa v tomto

konaní domáhajú ochrany svojich práv, pretoţe spornú doloţku pokladajú za neprijateľnú

podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Preto s poukazom na návrhu

na nariadenie predbeţného opatrenia čiastočne vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol, pretoţe bol

toho názoru, ţe ţalovanému nie je moţné uloţiť povinnosť zdrţať sa postupu podľa rozhodcovskej

doloţky voči všetkým poistníkom – spotrebiteľom, ale len tým, ktorí majú postavenie účastníkov

tohto konania.

3

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 28. januára 2010 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 10. mája 2010 uznesenie prvostupňového súdu

vo výroku, ktorým návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia vyhovel, potvrdil. Stotoţnil

sa so záverom súdu prvého stupňa o potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, a to

uloţením povinnosti ţalovanému zdrţať sa postupu podľa rozhodcovskej doloţky, pretoţe otázka

platnosti rozhodcovskej doloţky bude, okrem iného, predmetom rozhodovania vo veci samej. Mal

za to, ţe ţalobcovia preukázali aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy

spotrebiteľov, nakoľko za situácie váţneho spochybnenia platnosti rozhodcovskej doloţky a tým

aj právomoci rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd vydáva rozhodnutia v neprospech

spotrebiteľov, pričom len výška trov rozhodcovského konania dosahuje v niektorých prípadoch

úhrnnú výšku poistného za 10 ročné obdobie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a navrhol uznesenia

súdov oboch niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, ţe

odvolací rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov ( ), ďalej, ţe v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo ( ). V súvislosti s vyššie uvedenými

dovolacími dôvodmi ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe rozhodcovské rozsudky Arbitráţneho

súdu v Košiciach v prípade kaţdého jednotlivého ţalobcu uţ právoplatne potvrdili platnosť

poistných zmlúv a Všeobecných poistných podmienok z 21. mája 2007 vrátane dojednaní

o právomoci rozhodcovského súdu. Ţalovaný ďalej namietal, ţe mu postupom oboch súdov bola

odňatá moţnosť konať pred súdom ( ) tým, ţe súdy priznali právny význam

tvrdeniu ţalobcov o neprimerane vysokých trovách rozhodcovského konania bez toho, aby umoţnili

ţalovanému sa k tomuto tvrdeniu vyjadriť, resp. ho vyvrátiť. Odňatie moţnosti konať pred súdom

ţalovaný videl aj v postupe odvolacieho súdu, keď pred rozhodnutím ho podľa

nevyzval, aby sa vyjadril k pouţitiu ustanovenia, ktoré v doterajšom priebehu konania nebolo

pouţité. Ďalej ţalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci ( )

„v spojitosti“ s vadou podľa pri posúdení otázky aktívnej legitimácie

účastníkov konania na strane ţalobcov a tvrdil, ţe ak sa individuálni spotrebitelia rozhodnú uplatniť

svoje práva na súde, zdruţenie na ochranu spotrebiteľov nie je oprávnené konať aj v ich mene bez

ich súhlasu alebo proti ich vôli. Ţalovaný v dovolaní súčasne navrhol, aby dovolací súd prerušil

dovolacie konanie podľa Svoj návrh na prerušenie dovolacieho konania

a podanie predbeţnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (predtým Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev) odôvodnil tým, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí prezumoval porušenie

spotrebiteľských práv a usúdil, ţe rozhodcovská doloţka má povahu nekalej podmienky podľa

Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-40/08,

Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodríguez Nogueira a C 159/02, Gregory Paul

Turner vs. Felix Fareed Ismail Grovit.

Ţalobca 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe dovolanie nie je procesne

prípustné, uplatňované dovolacie dôvody nie sú dané a navrhol, aby dovolací súd dovolanie

ţalovaného odmietol, resp. zamietol. Ţalobca 1/ mal za to, ţe súdy mohli o predbeţnom opatrení

rozhodnúť s ohľadom na dikciu ustanovenia o rozhodcovskom

konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu

nepredstavuje prekáţku pre konanie pred súdom a nie je záväzné pre súd, pretoţe doručený

rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného rozsudku súdu len pre účastníkov konania (§ 35

zákona o rozhodcovskom konaní). Ďalej uviedol, ţe konanie ţalovaného v súvislosti s uzatváraním

poistných zmlúv je konaním obsahujúcim nielen neprijateľné podmienky pre spotrebiteľa, ale je aj

nekalou obchodnou praktikou, ktorá je v rozpore so smernicou č. 2005/29/ES o nekalých

obchodných praktikách.

I. K návrhu ţalovaného na prerušenie konania podľa

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodol, ţe poţiada Súdny dvor

Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbeţnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci

spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, ţe poţiada

podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie o vydanie

rozhodnutia o predbeţnej (prejudiciálnej) otázke.

Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie (ďalej len

„ZFEÚ“) má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a ) výkladu zmlúv;

b ) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka poloţí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán

usúdi, ţe rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môţe sa obrátiť na Súdny

dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa táto otázka poloţí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého

rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán

povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Ak sa takáto otázka poloţí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu

v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

V druhej vete vyššie citovaného článku 267 ZFEÚ je zakotvená povinnosť vnútroštátneho

súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný, poţiadať Súdny

dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke. Túto povinnosť poţiadať o vydanie

rozhodnutia o predbeţnej otázke nemoţno vykladať absolútne, t.j. ţe vnútroštátny súdny orgán

má vţdy a za akýchkoľvek okolností povinnosť poţiadať vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke

v zmysle článku 267 ZFEÚ.

K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predloţiť predbeţnú otázku Súdnemu

dvoru Európskej únie podľa článku 267 ZFEÚ sa na základe predbeţnej otázky poloţenej Corte

suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie. V rozsudku CILFIT, C – 283/81,

zo 6. októbra 1982 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (ECR), str. 3415,

v ktorom Súdny dvor uviedol: „Článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz článok 267 ZFEÚ) sa má

vykladať v tom zmysle, ţe súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok

podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom

poloţí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, ţe poloţená

otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor uţ podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva (tzv.

acte éclairé, obdobne vo veci Da Costa 28,29 aţ 30/62, z 27. marca 1963, Zb. 61,77, fr. znenie),

alebo ţe správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, ţe neexistujú o tom rozumné

pochybnosti (tzv. acte clair), pričom existenciu tejto moţnosti treba posúdiť na základe

charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťaţkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva

rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“.

Dovolací súd v záujme rozhodnutia o návrhu ţalovaného na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ sa oboznámil s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie C- 40/08 Asturcom

Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodríguez Nogueira, C- 168/05 Elisa María Mostaza Claro

vs. Centro Móvil Milenium SL, spojené prípady C-240/98 aţ C-244/98 Océano Grupo Editorial SA

a Roció Murciano Quntero vs. Salvat Editores SA a spol. Z vyššie uvedenej judikatúry okrem iného

vyplýva, ţe systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, ţe spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom

postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka tak vyjednávajúcej sily, tak

aj úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, ţe pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným

predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Súdny dvor

Európskej únie uţ opakovane vo svojich rozsudkoch (napr. C-168/09 Mostanza Claro vs Centro

Móvil Milenium SL, bod 36) vyslovil, ţe článok 6 ods. 1 Smernice rady č. 93/13 EHS, stanovujúci

povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách uzatvorených podľa

vnútroštátneho práva medzi spotrebiteľom a predávajúcim alebo poskytovateľom, neboli záväzné

pre spotrebiteľa, predstavuje kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nastoleniu skutočnej rovnováhy

a rovnosti medzi zmluvnými stranami. Dovolací súd ďalej s ohľadom na predmet konania dodáva,

ţe v rozsudku z 27. júna 2000 v spojených prípadoch C-240/08 aţ C-244/98 Súdny dvor Európskej

únie uţ konštatoval „I. Ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EEC z apríla 1993

o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, ţe národný súd môţe

svojím vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nekalá, počas svojho predbeţného

zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môţe k nároku prikročiť pred národnými súdmi. II. Národný súd

je povinný počas pouţitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu

neţ uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to moţné v svetle presného znenia a účelu

Smernice. Poţiadavka o výklad v zhode so Smernicou ţiada národný súd zvlášť podporiť výklad,

ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej

nekalej podmienky“. Dovolací súd dáva do pozornosti, ţe uvedený rozsudok sa vzťahoval

na situáciu, keď zmluvným dojednaním medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola určená miestna

príslušnosť súdu podľa sídla predávajúceho, ktorý bol v postavení dodávateľa a súd miestne

príslušný podľa zmluvného dojednania poloţil predbeţnú otázku Súdnemu dvoru Európskej únie.

V danom prípade ţalovaný navrhol dovolaciemu súdu prerušenie dovolacieho konania,

pretoţe podľa neho odvolací súd vo svojom rozhodnutí prezumoval porušenie spotrebiteľských práv

a usúdil, ţe rozhodcovská doloţka má povahu nekalej podmienky podľa smernice č. 93/13 EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. S týmto dôvodom

na prerušenie konania a poloţenie predbeţnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie sa dovolací

súd nestotoţnil, pretoţe vnútroštátna procesná úprava obsiahnutá v ustanovení § 106 ods. 1 druhá

veta , umoţňuje všeobecným súdom prostredníctvom tzv. predbeţnej právnej otázky vyriešiť

otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy a v prípade, ak príslušný súd dospeje k predbeţnému záveru,

ţe rozhodcovská zmluva (zakladajúca inak právomoc rozhodcovského súdu) je neplatná,

aj príslušnú právnu vec meritórne prejednať. Predbeţná otázka nie je rozhodnutím vo veci samej,

i keď s rozhodnutím vo veci samej úzko súvisí a súd o nej ani nevydáva rozhodnutie. Keďţe

ţalovaný uţ v konaní namietal nedostatok právomoci súdov pre rozhodnutie sporu medzi

účastníkmi, súdy boli oprávnené si ako predbeţnú otázku vyriešiť otázku platnosti rozhodcovskej

doloţky a tým aj otázku ich právomoci predmetný spor meritórne rozhodnúť. Ţalovaným uvedený

dôvod pre prerušenie konania nie je teda relevantným dôvodom pre podanie predbeţnej otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie týkajúcej sa výkladu smernice komunitárneho práva, pretoţe

vnútroštátny procesný predpis takýto postup (predbeţný záver o platnosti, resp. neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy) priamo vo svojom ustanovení veta druhá predpokladá.

Dovolací súd v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (CILFIT, C – 283/81,

zo 6. októbra 1982) neprerušil dovolacie konanie a nepoloţil predbeţnú otázku Súdnemu dvoru

Európskej únie, pretoţe ţalovaným poloţená otázka, resp. ním uvádzané dôvody nepredstavujú

relevantné dôvody pre prerušenie dovolacieho konania a podanie ţiadosti o výklad smernice

č. 91/13 EHS z 5. apríla 1993, a preto jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

II. K dovolaniu ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára 2010

sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho

súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu.

V ustanoveniach a sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým

je dovolanie prípustné. V zmysle ale ustanovenia a neplatia,

ak ide (o.i.) o uznesenie o predbeţnom opatrení. V danej veci je dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, prípustnosť ktorého je priamo vylúčená ustanovením

Z týchto dôvodov prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť z

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ povinnosť vyplývajúcu z dovolací

súd skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Ţalovaný nenamietal, ţe v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 písm. b/, c/,

e/ a g/ ; vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané vady sa dovolací súd osobitne

zaoberal otázkou, či prejednávaná vec patrí do právomoci súdov ( ), či v tej istej

veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo ( ), či ţalovanému bola v konaní postupom

súdu odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

Ţalovaný v prvom rade namieta, ţe v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov ( ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov,

pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány ( ).

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

9

(viď bliţšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd

rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade bolo predbeţné opatrenie vydané v rámci súdneho konania, v ktorom

sa spotrebitelia a zdruţenie na ochranu spotrebiteľa ako ţalobcovia domáhajú ochrany práv

spotrebiteľa v rámci právneho vzťahu vyplývajúceho z poistných zmlúv a ţiadajú určiť neplatnosť

rozhodcovskej doloţky podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21. mája 2007 v znení

ich dodatkov. Odhliadnuc od rozhodcovskej doloţky obsiahnutej vo vyššie uvedených všeobecných

poistných podmienkach na prejednanie takéhoto sporu je daná právomoc súdu. Zo zákona

č. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, ţe kaţdý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (ods. 3), ako i ţe proti porušeniu práv

a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môţe sa spotrebiteľ proti

porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva (ods. 5). Ako uţ bolo uvedené predmetom

konania je ochrana práva spotrebiteľa pred neprijateľnou podmienkou v poistnej zmluve, preto

právomoc súdu na riešenie toho sporu, vrátane konania o návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia, ktorého účelom je dočasne upraviť pomery z tohto vzťahu vyplývajúce, je daná.

Vzhľadom na to nie je opodstatnená námietka ţalovaného o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a/ Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral aj na otázku, či v konaní

pred súdmi niţších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle ; existenciu tejto

vady však nezistil.

Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia

(zistenie) v kaţdom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva vtedy,

ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide

10

o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého

predmetu konania a tých istých osôb.

Ţalovaný za prekáţku veci právoplatne rozhodnutej povaţoval právoplatné rozsudky vydané

Arbitráţnym súdom v Košiciach voči všetkým ţalobcom. Vychádzajúc z oprávnenia súdu riešiť spor

o ochrane práva spotrebiteľa pred neprijateľnou podmienkou, za ktorý je treba povaţovať aj spor

o neplatnosť rozhodcovskej doloţky, právoplatný rozhodcovský rozsudok netvorí prekáţku

právoplatne rozhodnutej veci. V prípade určenia neplatnosti rozhodcovskej doloţky, nemohol spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Skutočnosť, ţe spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu

rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyuţil moţnosť domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku ţalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. K argumentácii

ţalovaného, ţe súdy si podľa veta druhá nemohli uţ samostatne vyriešiť otázku

platnosti rozhodcovskej doloţky, pretoţe túto otázku si uţ vo svojich rozhodnutiach vyriešil

rozhodcovský súd, dovolací súd dodáva, ţe ustanovenie je vo vzťahu

k ustanoveniu veta druhá , ustanovením lex specialis voči lex generalis

a špeciálne ustanovenie , z ktorého vyplýva oprávnenie samostatne si vyriešiť

otázku platnosti rozhodcovskej doloţky súdom, má aplikačnú prednosť pred všeobecným

ustanovením veta druhá

V dovolaní sa namieta, ţe postupom odvolacieho súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť

pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle rozumie

procesne nesprávny postup súdu znemoţňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv,

ktoré mu poskytuje . Dovolací súd zo spisu nezistil, ţe by v konaní pred

súdmi niţších stupňov došlo k takejto procesnej vade.

Ţalovaný tvrdí, ţe k procesnej vade uvedenej v došlo tým, ţe súdy

tvrdeniu ţalobcu 1/ o neprimerane vysokých trovách rozhodcovského konania priznali právny

význam bez toho, aby mu umoţnili sa k tomuto tvrdeniu vyjadriť, resp. ho vyvrátiť. Z tohto tvrdenia

ţalovaného vyplýva, ţe vo svojej podstate napáda správnosť hodnotenia dôkazov. Dovolací súd

povaţuje v tomto smere za potrebné uviesť, ţe pre potreby dočasnej úpravy pomerov predbeţným

11

opatrením postačuje osvedčenie (nie je nevyhnutné preukázanie) potreby dočasnej úpravy pomerov

a súdy môţu vydať predbeţné opatrenie, najmä s ohľadom na naliehavosť takejto potreby, aj bez

nariadenia pojednávania a výsluchu účastníkov ( ). Postup, v rámci ktorého súd

vydal predbeţné opatrenie bez vyjadrenia ţalovaného, sa nepriečil vyššie uvedenej procesnej

úprave, a preto postup súdov, ktorý bol vykonaný v súlade so zákonom, nepredstavuje vadu podľa

Ţalovaný ďalej tvrdil, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

aj postupom odvolacieho súdu, keď pred rozhodnutím ho podľa § 213 ods. 2 O.s.p nevyzval, aby

sa vyjadril k pouţitiu ustanovenia ( ), ktoré v doterajšom

priebehu konania nebolo pouţité. S týmto tvrdením ţalovaného sa dovolací súd nestotoţňuje.

Dovolací súd zistil, ţe v danom prípade odvolaciemu súdu nevznikla poučovacia povinnosť

v zmysle , nakoľko odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa pre

rozhodnutie vo veci nepouţil nové ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní

veci nebolo pouţité. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa posudzovali splnenie zákonných

podmienok pre nariadenie predbeţného opatrenia v zmysle a vrátane skúmania

rozhodcovskej doloţky v zmysle z aspektu potreby

dočasnej úpravy pomerov predbeţným opatrením. Preto nebolo povinnosťou odvolacieho súdu

postupovať podľa a jeho procesný postup v dôsledku toho nevykazuje vadu

konania v zmysle ustanovenia

K námietke ţalovaného, ţe súdy zaťaţili konanie tzv. inou vadou konania majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe

procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno úspešne uplatniť vtedy, keď

je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Sama tzv. iná vada

konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci viď a

).

Ţalovaný napokon tvrdí, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

12

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba

výskyt ktorej v konaní na súdoch niţších stupňov by v danej veci mohol zaloţiť prípustnosť

dovolania ţalovaného). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ),

samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(porovnaj tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania

tvrdených ţalovaným (, a ), nevyšli najavo ani iné procesné vady konania

vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalovaného podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal ţalobcom náhradu trov tohto konania, lebo nepodali návrh

na priznanie náhrady trov dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. marca 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková