Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/9/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne O. B., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. D. K., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi D., so sídlom v H.,

o zaplatenie 12 457,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod

sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. apríla 2009 sp. zn.

a rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 23. októbra 2008 č.k. -135,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 23. apríla 2009 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota

z 23. októbra 2008 č.k. -135 a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu

Rimavská Sobota.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou z 21. júla 2005 domáhala, aby žalovanému bola uložená

povinnosť zaplatiť jej sumu 12 457,64 € (375 299 Sk) spolu so 6 % úrokom z omeškania

z tejto sumy od 16. februára 2005 do zaplatenia, ktorá podľa ňou zastávaného názoru

predstavuje jej patriacu náhrady mzdy z titulu neplatného prevedenia na inú prácu za obdobie

od 1. januára 2001 do 30. marca 2001 a z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru

za obdobie od 1. apríla 2001 do 15. februára 2005.

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 23. októbra 2008 č.k. -135

žalobu zamietol; žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil

premlčaním žalobou uplatneného nároku v dôsledku žalovaným dôvodne vznesenej námietky

premlčania. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa premlčacia lehota na uplatnenie

nároku na náhradu mzdy za obdobie od 1. apríla 2001 do 15. februára 2005 z titulu

neplatného rozviazania pracovného pomeru výpoveďou (o jej neplatnosti rozhodol Okresný

súd Brezno rozsudkom zo 6. októbra 2004 č.k. -151) a na uplatnenie nároku

na náhradu mzdy z neplatného prevedenia žalobkyne na inú prácu (o neplatnosti ktorého

rozhodol Okresný súd Brezno rozsudkom z 18. septembra 2003 č.k. -83) začala

žalobkyni plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom

zamestnávaní [ (ďalej len „Zákonník

práce)], teda 6. februára 2001. Keďže žalobkyňa uplatnila právo na náhradu mzdy až žalobou

z 21. júla 2005, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, súd žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. apríla 2009

sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil; žalovanému nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa

o premlčaní žalobou uplatneného nároku a zdôraznil, že žalobkyňa svoje právo neuplatnila

počas trojročnej premlčacej lehoty ( ), lebo mylne vychádzala

z názoru, že nárok na náhradu mzdy jej vznikol až dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

bola určená neplatnosť výpovede (3. decembra 2004). Tento názor žalobkyne nepovažoval

odvolací súd za správny. Uviedol, že trojročná premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, kedy

sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda 6. februára 2001 (kedy žalobkyňa oznámila

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní). Vzhľadom na to, že právo bolo

žalobkyňou uplatnené po uplynutí premlčacej lehoty a žalovaný účinne vzniesol námietku

premlčania, bolo potrebné vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil odvolací súd tým, že žalovaný

neuplatnil právo na náhradu trov tohto konania.

Na základe podnetu žalobkyne napadol uvedené rozsudky generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom

uviedol, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f

ods. 1 písm. c/ ). Nesúhlasil s názorom, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku

na náhradu mzdy podľa začala žalobkyni plynúť dňom

nasledujúcim po dni, keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Podľa

názoru generálneho prokurátora nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného

pomeru výpoveďou zo strany žalovaného nemohol vzniknúť skôr, než žalobkyňa v zmysle

oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, najskôr

však až vtedy, keď sa mal skončiť pracovný pomer podľa výpovede žalovaného. V konaní

nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobkyňa 6. februára 2001 oznámila žalovanému, že trvá

na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy žalobkyňa za splnenia zákonom

predpísaných podmienok uvedených v a prvýkrát mohla

s úspechom uplatniť až po splatnosti náhrady mzdy. Splatnou sa jednotlivé mesačné časti

náhrady mzdy stali postupne v zmysle v spojení s

a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách

a orgánoch a na základe dohody medzi účastníkmi konania o dni výplatného termínu

10. dňom v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na vyplatenie náhrady

mzdy. Až dňom nasledujúcim po splatnosti tej – ktorej jednotlivej mesačnej náhrady mzdy

začala plynúť pre každú jednotlivú mesačnú náhradu mzdy osobitne premlčacia lehota.

S poukazom na vyššie uvedené podliehajú premlčaniu jednotlivé mesačné náhrady mzdy,

a to podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Námietka žalovaného o premlčaní nároku

žalobkyne by bola dôvodná len vo vzťahu k tým jednotlivým mesačným náhradám mzdy,

ktoré sa stali splatnými v lehote troch rokov pred podaním žaloby na súd. To znamená, že

premlčaniu by podliehali mesačné náhrady mzdy splatné k 21. júlu 2002. Uvedený názor

zodpovedá aj názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý

zaujal napríklad v rozhodnutí sp. zn. a sp. zn. . Generálny

prokurátor z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozsudky súdov nižších stupňov zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa v konaní o mimoriadnom dovolaní stotožnila s právnymi názormi

generálneho prokurátora a navrhla mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( )

podanom generálnym prokurátorom v lehote uvedenej v na základe podnetu

účastníka konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

v spojení ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Vady konania uvedené v a neboli generálnym

prokurátorom namietané a v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšli najavo.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutia

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú

výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe

a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho

pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto

náhrada mzdy patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ

umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Podľa

veta prvá mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné

obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté

iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

Podľa veta prvá nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde

v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Podľa lehota začína

plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Podľa § 263 ods. 1 Zákonníka

práce ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných

nárokov tri roky.

Najvyšší súd už v inej (skutkovo i právne obdobnej) veci o náhradu mzdy, v ktorej

v procesnom postavení žalovaného vystupoval ten istý subjekt ako v preskúmavanej veci,

konal ako súd dovolací; rozhodol v nej uznesením z 27. augusta 2009 sp. zn. ,

ktoré bolo občianskoprávnym kolégiom najvyššieho súdu 19. apríla 2010 navrhnuté

na publikovanie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky s právnou vetou, v zmysle ktorej „premlčacia lehota na uplatnenie nároku

na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru začína plynúť od splatnosti

každej jednotlivej náhrady mzdy za ten – ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná; nie je pri tom

významné, či v tom čase už bolo v konaní o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu

rozhodnuté“. Na bližšie odôvodnenie je v uvedenom rozhodnutí vysvetlené, že predpokladom

vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia

je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo

v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo

na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr

než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný.

Takéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v čase po dni, kedy by podľa

rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť

(do skončenia pracovného pomeru právo zamestnanca na prideľovanie a vykonávanie práce

a tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa vyplýva z obsahu pracovnoprávneho

vzťahu). Uvedené oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z hľadiska § 61

ods. 1 , najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti

rozviazania pracovného pomeru. V zmysle právo na náhradu

mzdy podľa možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada

stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva

vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná

premlčacia lehota v zmysle na uplatnenie tohto nároku.

Z ustanovenia vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda

splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo

v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v najbližšom výplatnom termíne

po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčaniu podliehajú preto jednotlivé náhrady

mzdy za ten – ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota

na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru teda

začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten – ktorý mesiac, za ktorý

je požadovaná. S možnosťou uplatnenia práva na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní

pracovného pomeru, ktorá nastáva jeho splatnosťou, nijako nesúvisí skutočnosť, že v tej dobe

prípadne ešte nie je rozhodnuté o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe, ktorej podanie

v lehote vyplývajúcej z je inak nevyhnutné na riešenie otázky

neplatnosti rozväzovacieho úkonu ako hmotnoprávneho predpokladu pre vznik tohto práva.

Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že nárok na náhradu mzdy pri neplatnom

rozviazaní pracovného pomeru nemožno priznať skôr, než je na isto postavené, či skutočne

ide o neplatné rozviazanie pracovného pomeru, teda že uvedený nárok nemožno prisúdiť,

kým nie je právoplatným rozhodnutím súdu určené, že právny úkon, ktorým mal byť

pracovný pomer skončený, je neplatný. Samotným právoplatným rozhodnutím o určení

neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal byť skončený pracovný pomer, právo na náhradu

mzdy ako hmotnoprávny nárok vyplývajúci z ustanovenia

nevzniká. Týmto deklaratórnym rozhodnutím sa len rieši otázka platnosti skončenia

pracovného pomeru, ktorá v konaní o zaplatenie náhrady mzdy nemôže byť riešená ako

predbežná vzhľadom na dôsledky vyplývajúce z . Pokiaľ by totiž

v lehote uvedenej v tomto ustanovení nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru, platila by fikcia, že pracovný pomer skončil platne, aj keby išlo

o neplatný rozväzovací úkon. Aj keď teda pre rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu

mzdy podľa je potrebné, aby otázka platnosti bola vyriešená

v samostatnom konaní na základe žaloby podanej podľa , na uplatnenie

tohto nároku je postačujúce, aby uplynul termín splatnosti náhrady mzdy. Treba totiž

rozlišovať medzi možnosťou uplatnenia tohto práva (nároku) a možnosťou jeho priznania

rozhodnutím súdu. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy preto začne

plynúť od jej splatnosti bez ohľadu na to, či v tej dobe už bolo v konaní podľa § 64 Zákonníka

práce o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu rozhodnuté.

K obdobným právnym záverom dospel najvyšší súd v ďalšej právnej veci o náhradu

mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru, v ktorej rozhodol uznesením

z 27. októbra 2009 sp. zn. ; toto uznesenie bolo publikované v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 5/2010.

Právne závery najvyššieho súdu, ktoré prijal vo vyššie uvedených uzneseniach sú plne

opodstatnené aj v predmetnom konaní o mimoriadnom dovolaní. Najvyšší súd

sa v preskúmavanej veci stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že nárok

zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru vzniká najskôr

odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mal podľa neplatného rozviazania pracovného pomeru

pracovný pomer účastníkov skončiť, a to za predpokladu, že zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a že podal v zákonom stanovenej

lehote žalobu podľa o určenie neplatnosti rozviazania pracovného

pomeru. Za správny považuje najvyšší súd aj názor, že nárok na náhradu mzdy pri neplatnom

rozviazaní pracovného pomeru možno úspešne uplatniť, keď nastala jeho splatnosť (§ 16

ods. 1 a a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových

a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch) a zamestnávateľ sa dostal do omeškania

s jeho uspokojením. Z hľadiska premlčania tohto nároku nie je rozhodujúce, či v tom čase

už bolo v konaní podľa súdom rozhodnuté o neplatnosti rozviazania

pracovného pomeru.

Mimoriadne dovolanie poukazuje na to, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa

domáhala náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru za dobu

od 1. apríla 2001 do 15. februára 2005. Vzhľadom na to, že splatnosť tejto náhrady mzdy

(v poradí poslednej za mesiac február 2005) nastala 10. marca 2005 a žalobkyňa nárok

na túto náhradu mzdy uplatnila na súde 21. júla 2005, nie je správny názor súdov nižších

stupňov, že žalobkyni nebolo možné priznať celý tento nárok pre dôvodne vznesenú námietku

premlčania. Námietka žalovaného o premlčaní nároku žalobkyne by bola dôvodná len

vo vzťahu k tým jednotlivým mesačným náhradám mzdy, ktoré sa stali splatné v lehote troch

rokov pred uplatnením nároku predmetnou žalobou na súde (k 21. júlu 2002). Pokiaľ v danej

veci vychádzali súdy nižších stupňov z iných právnych záverov, spočívajú ich rozhodnutia

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd z tohto dôvodu mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky súdov

nižších stupňov zrušil ( v spojení s ), a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách prvostupňového a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková