Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/101/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. O., bývajúceho

v L., zastúpeného JUDr. P. Š., advokátom v D., proti žalovanej S. L. M., a.s., B., zastúpenej

JUDr. J. P., advokátom v D., o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2007 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2007

sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na súde prvého stupňa 6. februára 2006 si žalobca uplatnil voči

žalovanej právo na zaplatenie sumy 309 645,-- Sk (10 278,33 EUR) titulom náhrady mzdy

za obdobie od 1. októbra 1998 do 24. novembra 2005, kedy mu žalovaná umožnila

pokračovať v práci.

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 5. apríla 2006 č.k. -56 zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 309 645,-- Sk (10 278,33 EUR) do troch dní

od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne zo sumy 309 645,-- Sk

(10 278,33 EUR) od 1. januára 2006 do zaplatenia. Žalobcovi priznal náhradu trov konania

vo výške 25 400,-- Sk (843,13 EUR), ktorú žalovanú zaviazal zaplatiť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu č. X. vedený vo V., a.s.,

pobočka D. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške

18 576,-- Sk (616,61 EUR) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaná neplatne

rozviazala pracovný pomer so žalobcom výpoveďou z 20. júla 1998. Listom

z 28. septembra 1998 žalobca vyslovil nesúhlas s danou výpoveďou a oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že

žalovaná počnúc od 1. októbra 1998 prestala žalobcovi prideľovať prácu, opätovne mu

umožnila pokračovať v práci 24. novembra 2005. Na Okresnom súde Dolný Kubín na základe

žaloby žalobcu z 9. októbra 1998 začalo konanie o vyslovenie neplatnosti výpovede

z 20. augusta 1998 (správne má byť z 20. júla 1998 – pozn. dovolacieho súdu) s tým, že

rozsudkom z 21. decembra 2004 sp.zn. , ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Žiline z 21. júna 2005 sp.zn. bolo určené, že výpoveď daná

žalobcovi listom právneho predchodcu žalovanej z 20. júla 1998 je neplatná. Uvedený

rozsudok nadobudol právoplatnosť 9. augusta 2005. Ak z obsahu žaloby vyplýva, že

zamestnanec sa domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru preto, že chce zostať aj

naďalej u zamestnávateľa zamestnaný, potom treba predpokladať, že sa uplatňuje aj nárok

na náhradu mzdy. V konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn.

sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď z 20. júla 1998 je neplatná a zároveň aj oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Napriek tomu mu náhrada mzdy nebola

poskytnutá, hoci, podľa názoru súdu prvého stupňa, s poukazom na § 61 ods. 1 zákona

č. mu bol zamestnávateľ povinný poskytnúť náhradu mzdy. I keď v konaní

vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.zn. si výslovne žalobca

nárok na náhradu mzdy neuplatnil, avšak z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že sa domáha

vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní, ďalší

súvisiaci nárok je i nárok na náhradu mzdy, ktorý bol tak uplatnený včas, po dobu uvedeného

konania o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru premlčacia doba neplynula.

Toto konanie bolo právoplatne skončené 9. augusta 2005. Pokiaľ si žalobca samostatným

žalobným návrhom uplatnil na súde 6. februára 2006 svoj nárok na náhradu mzdy vyplývajúci

z ustanovenia , urobil tak v zákonom stanovenej trojročnej

premlčacej lehote, z toho dôvodu námietka premlčania nároku žalobcu vznesená žalovanou je

nedôvodná. O výške priznaného úroku z omeškania rozhodol podľa § 3 Nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 87/95 Z.z., o trovách konania rozhodol podľa

a o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 28. júna 2007 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, žalovanej uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 19 641,-- Sk (651,96 EUR) do troch dní

na (bližšie nešpecifikovaný) účet advokáta JUDr. P. Š. a proti svojmu rozsudku pripustil

dovolanie. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu

prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s Súčasne odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, pričom

za otázku zásadného právneho významu označil otázku začiatku plynutia premlčacej doby pre

účel uplatnenia si nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Sám

odvolací súd sa pri riešení tejto otázky stotožnil so záverom prvostupňového súdu v tom, že

začiatok plynutia premlčacej doby pre účel uplatnenia si nároku na náhradu mzdy

z neplatného skončenia pracovného pomeru je odo dňa podania návrhu na súd o neplatnosť

skočenia pracovného pomeru a trvania zamestnanca na ďalšom zamestnávaní zo strany

zamestnávateľa, pričom nárok na náhradu mzdy je ďalší súvisiaci nárok. Počas konania súdu

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru premlčacia lehota neplynie, začína opätovne

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného

pomeru.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, navrhla ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci ( ). Poukázala na to, že žalobca sa mohol či už návrhom

v rámci konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru alebo aj samostatnou žalobou

domáhať náhrady mzdy, pričom toto právo mohol uplatniť prvýkrát s ohľadom na dikciu § 61

ods. 1 odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom

zamestnávaní, t.j. od 1. októbra 1998. Súd nemá dôvod a ani nemôže takýto návrh (žalobu)

zamietnuť ako predčasne podaný s poukazom na skutočnosť, že nebolo právoplatne

rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Z procesného hľadiska môže napr.

takéto konanie prerušiť, resp. môže predbežným opatrením uložiť žalovanému povinnosť

poskytovať žalobcovi aspoň časť náhrady mzdy (ak nepracuje). Názor odvolacieho súdu,

ktorý viaže začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva na náhradu mzdy až

na okamih právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru prehliada

rozdiel v tom, že zatiaľ čo pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodné, kedy právo

mohlo byť uplatnené po prvý raz ( ), k čomu stačí splniť

podmienky , pre rozhodnutie súdu o priznaní takéhoto nároku je

potrebné, aby bola vyriešená aj otázka (ne)platnosti skončenia pracovného pomeru. Žalovaná

má tak za to, že premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu mzdy žalobcovi začala

plynúť 1. októbra 1998 a uplynula 1. októbra 2001 s poukazom na § 61 ods. 1 Zákonníka

práce v spojení s § a ods. 1 . Nakoľko žalobca uplatnil svoje

právo až 6. februára 2006, jeho právo na náhradu mzdy je premlčané a keďže žalovaná

vzniesla námietku premlčania, súd bol povinný na túto námietku prihliadnuť, a teda mal

žalobu zamietnuť. V závere dovolania žalovaná vytýkala odvolaciemu súdu aj vadu v zmysle

, nakoľko tento sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovanej

obsiahnutými v odvolaní, týkajúcimi sa nemožnosti priznania náhrady mzdy počas obdobia

vykonávania činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby.

Žalobca sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnil s názorom prvostupňového aj

odvolacieho súdu a dovolanie žalovanej navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa a vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, že je dovolanie prípustné. Preto

dovolanie žalovanej proti tomuto rozsudku podľa prípustné je.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238

ods. 3 je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), a to práve len

v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takomto prípade

predmetom posudzovania súdom iba právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací

súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá

)].

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom

právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie) týkajúca sa začiatku plynutia

premlčacej doby pre účel uplatnenia si nároku na náhradu mzdy z neplatného skočenia

pracovného pomeru.

Podľa ( v znení platnom do 1. apríla

2002) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil

pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá

i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že

trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci

alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde

v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči

ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok

účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.

Ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje,

premlčacia lehota po dobu konania neplynie. To isté platí o nároku, ktorý bol právoplatne

priznaný a pre ktorý bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia (§ 261 ods. 3 Zákonníka

práce).

Podľa lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo

mohlo uplatniť po prvý raz.

Podľa ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je

lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nárok zamestnanca

na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru nemôže vzniknúť skôr, ako

zamestnanec (po tom, čo s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou,

okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe) oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby

ho ďalej zamestnával. Takéto oznámenie sa môže samozrejme vzťahovať iba

na zamestnávanie v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal

pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť; najneskôr možno takéto oznámenie urobiť

do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Pritom

nárok na náhradu mzdy podľa môže byť prvýkrát uplatnený

( ) až po tom, ako sa táto náhrada stane splatnou. Nárok

na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru môže byť úspešne uplatnený

nielen súčasne so žalobou o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru (pričom však

nemožno o jeho priznaní rozhodnúť skôr, ako bolo právoplatným rozhodnutím súdu určené,

že právny úkon, na základe ktorého mal pracovný pomer skončiť, je neplatný), ale aj neskôr

s rizikom jeho možného premlčania, ak by bol uplatnený až po uplynutí premlčacej doby. Pre

začiatok plynutia premlčacej doby je totiž rozhodné, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý

raz ( ), na čo stačí splniť podmienky podľa

, avšak pre rozhodnutie súdu o priznaní takéhoto nároku na náhradu mzdy je

potrebné, aby bola zodpovedaná aj otázka platnosti rozväzovacieho právneho úkonu.

Teda, právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru môže byť

uplatnené za predpokladu, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom

zamestnávaní, a že tiež spochybnil žalobou podľa ustanovenia platnosť

rozväzovacieho právneho úkonu. Premlčacia doba pre uplatnenie práva na náhradu mzdy

začína plynúť bez ohľadu na to, či v tom čase už bolo v konaní podľa

o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu rozhodnuté. Z uvedeného tak vyplýva, že keď

v prejednávanej veci pri riešení otázky začiatku plynutia premlčacej doby pre účely

uplatnenia si nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (pre ktorú

otázku pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie) odvolací súd prijal záver (uvedený už

vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia), t.j. podmienil žalobu o náhradu mzdy

právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru s tým, že počas

tohto konania premlčacia doba na uplatnenie (súvisiaceho) nároku na náhradu mzdy neplynie

a začína opätovne plynúť od právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti skončenia

pracovného pomeru, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Okrem toho treba dať za pravdu

námietkam žalovanej v dovolaní, že odvolací súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovanej

v odvolaní, týkajúcimi sa nemožnosti priznania náhrady mzdy žalobcovi počas obdobia jeho

vykonávania činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby, v dôsledku čoho pre nedostatok,

resp. neexistenciu dôvodov v tejto súvislosti je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný.

Jedná sa tak o vadu konania v zmysle

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu zrušil v zmysle ustanovenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. septembra 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová