Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/116/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne G., bývajúcej v S.,

zastúpenej JUDr. T., advokátom so sídlom v N., proti žalovanému P. so sídlom v S.,

zastúpenému JUDr. H., advokátkou so sídlom v S., o nahradenie vôle uzavrieť zmluvu

o prevode vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10 C

175/2004, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 3. marca 2011

sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou doručenou súdu 24. septembra 2004 v znení jej zmeny z 24. februára 2010 sa

žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného v kúpnej zmluve o prevode

vlastníctva bytu podrobne špecifikovaným obsahom, ktorou žalovaný ako predávajúci

prevádza do vlastníctva žalobkyne ako kupujúcej byt č. 2, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom

podlaží - vľavo bytového domu súpisné č. X. na parcele č. X., vrátane podielov na spoločných

častiach, spoločných zariadeniach v spoluvlastníckom podiele X. a príslušenstve domu (ďalej

len bytu), zapísaného v katastri nehnuteľností Správy katastra N. pre katastrálne územie S. na

liste vlastníctva č. X., nachádzajúceho sa v obci S. v celosti. Žalobu odôvodnila tým, že ako

právna nástupkyňa bývalého nájomcu bytu (nebohého manžela F.) písomnou žiadosťou z 30.

septembra 2000 požiadala žalovaného o prevod vlastníctva bytu podľa Z.

z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“ alebo

2

„zákon o vlastníctve bytov“). Žalovaný jej opakovaným žiadostiam o prevod vlastníctva bytu

z 20. marca 2002 a 23. júla 2002 nevyhovel a zmluvu o prevode vlastníctva bytu s ňou

neuzatvoril.

Okresný súd Nové Zámky. (v poradí druhým ) rozsudkom z 31. marca 2010 č.k. 10 C

175/2004-366 nahradil prejav vôle žalovaného tak, že ako predávajúci uzatvára so

žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu s obsahom podrobne

špecifikovaným vo výroku rozsudku. Žalobe vyhovujúci výrok vo veci samej odôvodnil

splnením podmienok na prevod bytu do vlastníctva žalobkyne v súlade s § 5 ods. 1, ods. 2

a ods. 5, , , Námietku

nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne vznesenú v priebehu konania žalovaným

nepovažoval za dôvodnú, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu

v Nitre v uznesení z 20. septembra 2007 sp. zn. , podľa ktorého sporný byt

nemá charakter služobného bytu a preto sa na žalobkyňu ako nájomkyňu vzťahuje

ustanovenie § 29 ods. 8 citovaného zákona. V predmetnom byte žalobkyňa žila so svojim

manželom až do jeho smrti (roku 1999), žalovaný jej pravidelne fakturoval nájomné. Vôľa

žalovaného zotrvať v nájomnom vzťahu so žalobkyňou vyplýva z čl. VIII. bod 4 evidenčného

listu z 9. mája 2003 v ktorom sa uvádza, že doterajšie nájomné končí dňa 28. februára 2003

a nový nájomný vzťah začína dňom 1. apríla 2003. Žalobkyňa je nájomníčkou bytu podľa

a násl. . Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného o

nedostatku finančných prostriedkov, keď uviedol, že by bolo v rozpore s citovaným zákonom

požadovať od žalobkyne trhovú cenu za prevod sporného bytu. Označenie sporného bytu

bolo vykonané v súlade s § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Dôvodnosť zriadenia

vecného bremena k pozemku č. 3898/11 zodpovedajúceho právu stavby vstupu na pozemok

a prechodu cez pozemok umožňuje ustanovenie § 15 ods. 1 a 2 k § 23 ods. 5 citovaného

zákona. Namietaný spôsob vyplatenia kúpnej ceny pri podpise zmluvy nepatrí medzi

podstatné náležitosti zmluvy (§ 5 ods. 1) a preto žalovanému umožňuje domáhať sa jej

zaplatenia po vykonateľnosti rozhodnutia aj súdnou cestou. Z hľadiska platnosti zmluvy

o vlastníctve bytu žalobkyňa urobila vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy, čím

naplnila aj predpoklady podľa § 5 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona. Žalovaný vyhlásením

zo 14. júla 2008 uviedol, že žalobkyňa nemá žiadne nedoplatky na nájomnom (§ 5 ods. 2).

Zároveň neoddeliteľnú časť zmluvy tvorí znalecký posudok, ktorý obsahuje aj grafické náčrty

bytového domu (§ 5 ods. 5). O náhrade trov konania uviedol, že o nich rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

3

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí druhým) z 3.

marca 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 2

s odôvodnením, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne

právne posúdil. Vychádzal zo zistení, že žalobkyňa spolu s jej nebohým manželom býva

v byte od roku 1975. Jej manžel v tom čase pracoval ako vedúci dielne u žalovaného

a predmetný byt mu bol pridelený. Dňa 1. júla 1992 manžel žalobkyne a žalovaný uzavreli

ohľadom bytu nájomnú zmluvu na dobu určitú, do 31. augusta 1993. K 1. marcu 1993

manžel žalobkyne ukončil u žalovaného pracovný pomer, v byte spolu so svojou manželkou

bývali naďalej. Po smrti manžela (17. januára 1999) žalobkyňa naďalej v byte bývala

a uhrádzala žalovanému nájomné podľa jeho oznámenia. Žalovaný zaslal žalobkyni

evidenčný list pre výpočet nájomného z 9. mája 2003, kde jej vyrubil ročné nájomné za

užívanie bytu s platnosťou od 1. marca 2003 a kde v článku VIII. bod 4 uviedol, že doterajšie

nájomné končí 28. februára 2003 a nový nájomný vzťah začína 1. marca 2003 podľa

upravenej výšky nájomného. Na tomto základe dospel k záveru o vzniku nájomného vzťahu

medzi žalobkyňou a žalovaným konkludentným spôsobom. Podľa § 1 ods. 5 zákona č.

povahu služobného bytu byt stratil, keď nájomca ( bývalý manžel žalobkyne )

prestal vykonávať prácu, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ

(žalovaný) do troch mesiacov nájom nevypovedal. Nedostatok písomnej formy nájomnej

zmluvy nemá za následok jej neplatnosť ( a ).

Žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť previesť vlastníctvo k bytu z dôvodu, že nemá

finančné prostriedky a preto jeho prevod podmieňoval zaplatením trhovej ceny bytu 170.000

Sk s čím žalobkyňa nesúhlasila. Nakoľko k uzatvoreniu zmluvy o prevode bytu nedošlo,

žalobkyňa sa musela domáhať uloženia tejto povinnosti súdnou cestou. O náhrade trov

odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s odkazom na

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol, aby

dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a žalobu zamietol z dôvodu, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( )

a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Predovšetkým odvolaciemu súdu vyčítal, že nenariadil odvolacie

pojednávanie (§ 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p), čím účastníkom konania odňal možnosť konať

pred súdom. Súdy vec nesprávne právne posúdili, pretože podľa dovolateľa 1/ absentuje

nájomná zmluva medzi účastníkmi konania (chýba príslušný administratívny akt, fakticky

4

obsadený byt je získaný protiprávne), 2/ nahradenie prejavu vôle v súdom konaní prichádza

do úvahy v prípade , v zmysle

Z.z. nájomca môže podať návrh na splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu, 3/ zmluva, ku ktorej

sa mal nahradiť prejav vôle má hrubé nedostatky (v označení stavby; nie je uvedené číslo

vchodu; zriadenie vecného bremena je v rozpore so zákonom; nesprávne stanovený spôsob

zaplatenia kúpnej ceny; správu bytu má realizovať žalovaný, ktorý nie je správcom; chýba

vyhlásenie predávajúceho; chýba dokumentácia, z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu

a nebytových priestorov), čo v konečnom dôsledku bráni uzavretiu zmluvy o prevode bytu.

Napokon súdy vo veci neaplikovali právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnený v Zbierke stanovísk pod č. 3/199 – por. č. 46.

Žalobkyňa navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania, považujúc

ho za neprípustné a dovolacie dôvody za neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátkou

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods.

3 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

5

Žalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť dovolania proti nemu preto

z ustanovení až 3 nemožno vyvodiť.

V kontexte so záverom dovolacieho súdu o procesnej neprípustnosti dovolania v tomto

prípade je vhodné uviesť, že mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných

prostriedkov sa prejavuje aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie

z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia

dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom,

vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa

toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so

zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávne právne posúdenie veci (

ods. 2 písm. c/ ) na rozdiel od toho nezakladajú prípustnosť dovolania, ide však o

relevantné dovolacie dôvody v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento

6

prípad. Na existenciu dovolacích dôvodov v zmysle a nemôže

dovolací súd vziať zreteľ ani v prípade, ak by bolo na ne v dovolaní poukázané, ak ide o

procesne neprípustné dovolanie (tak ako je tomu v tomto prípade).

K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza, že

o procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka, že

v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Existencia vád v zmysle až e/ a nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie je daná.

K vade konania v zmysle , ktorú dovolateľ vidí v nenariadení

pojednávania odvolacím súdom, dovolací uvádza:

Na odňatie možnosti konať pred súdom dovolací súd prihliada z úradnej povinnosti

a pod týmto pojmom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv (napr. oprávnenia byť prítomný na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci,

navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť

procesný úkon a pod.).

7

Žalovaný v podstate namietal, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že

odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil

pojednávanie na 3. marca 2011, na ktoré riadne a včas predvolal JUDr. T., právneho zástupcu

žalobkyne (23. februára 2011 – č.l. 380 spisu) a JUDr. H., právnu zástupkyňu žalovaného

(22. februára 2011 – č.l. 380 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom na

ktorom bol vyhlásený rozsudok z 3. marca 2011 (č.l. - 383 spisu) vyplýva, že sa ho

aktívne zúčastnili obaja právni zástupcovia účastníkov konania (žalobkyne i žalovaného).

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie dovolateľa pokiaľ smeruje k tomu, že odvolací súd

vo veci nenariadil pojednávanie nemá reálny základ v tom, čo tvorí obsah spisu (viď č.l. 380 –

383 spisu). Z uvedeného dôvodu nebolo možné prisvedčiť jeho tvrdeniu o existencii vady

konania v zmysle

V dovolaní žalovaný uviedol, v čom považuje právne závery konajúcich súdov

za nesprávne [najmä nesúhlasil s tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol nájomný

vzťah; tvrdil, že zmluva o prevode bytu, ku ktorej súd nahradil prejav vôle predávajúceho má

nedostatky (v označení nehnuteľnosti, nie je uvedené číslo vchodu, zriadenie vecného

bremena je v rozpore so zákonom, nesprávne je stanovený spôsob zaplatenia kúpnej ceny,

správu bytu má realizovať žalovaný, ktorý nie je správcom, chýba vyhlásenie predávajúceho,

chýba dokumentácia, z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu a nebytových priestorov), súdy

v tejto veci sa neriadili rozhodnutím zverejnením v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/16999 – pod. č. 46].

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym

posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Toto

ustanovenie dáva totiž odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti (iba)

s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom

8

rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo

procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadrený v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti

účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného

ustanovenia (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované

v časopise „Zo súdnej praxe“ pod č. 1/2003). Najvyšším súdom Slovenskej republiky je

zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle (porovnaj napríklad

rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). I keby

dovolacie námietky o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci (napr.

v otázke charakteru bytu; v otázke existencie nájomného vzťahu k bytu; v otázke podstatných

náležitosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu; v otázke aplikácie existujúcej

judikatúry na daný prípad a iných) boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti by mohli mať za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania

v zmysle ustanovenia

Zo spisu vyplýva, že žalovaný v konaní na súdoch nižších stupňov realizoval svoje

procesné práva účastníka občianskeho súdneho konania a z ničoho nemožno vyvodiť, že by

mu procesným postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdmi konať (§ 237 písm. f/

).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti

dovolania žalovaného. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania zatiaľ súdy nerozhodovali

využijúc možnosť procesného postupu v zmysle ustanovení a

ods. 4 Za primeraného použitia ustanovenia v spojení s , ods.

4 a dovolací súd vyslovil, že o trovách dovolacieho konania

rozhodne súd prvého stupňa; tento rozhodne o trovách celého doterajšieho konania –

9

prvostupňového i odvolacieho), a súčasne žalobkyňu vyzve na vyčíslenie už uplatnených

trov dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta