Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)c86/384473.a6d909.pdf
PDF · 100.3 KB
No categories available
6Cdo/59/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 59/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne
so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, pobočka Roţňava, so sídlom v Roţňave, Štítnická
12, proti povinnej TARPOL, s.r.o., so sídlom v Revúcej, Ţelezničná č. 268 , o vymoženie
623,61 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.
6 Er 1358/2008, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, so sídlom
Exekútorského úradu v Roţňave, Akademika Hronca č. 3, proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 31. októbra 2011 sp. zn. 2 CoE 375/2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 31. októbra 2011 sp. zn. 2 CoE 375/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací označeným uznesením odmietol
odvolanie súdneho exekútora (ďalej len „exekútor“) proti uzneseniu Okresného súdu Revúca
z 12. apríla 2011 č. k. 6 Er 1358/2008-18, ktorým po vyhlásení neprípustnosti exekúcie bola
táto zastavená a ktorým exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie. Odmietnutie
odvolania odôvodnil tým, ţe exekútor je účastníkom exekučného konania len v prípade, keď
súd rozhoduje o trovách exekúcie aţ v konaniach začatých po 1. februári 2002, nakoľko aţ
novelou zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z., bol
§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku doplnený na konci o vetu „Ak súd rozhoduje o trovách
exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.“ Keďţe touto novelou bol zároveň
v prechodných ustanoveniach doplnený § 235 o odsek 2, podľa ktorého exekučné konania,
ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, nemal súdny
exekútor (vychádzajúc z pôvodnej právnej úpravy) postavenie účastníka konania a jeho
odvolanie bolo potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ako podané niekým,
kto naň nebol oprávnený.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor. Ţiadal, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, ţe odmietnutím odvolania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na jeho podanie, preskúmal napadnuté
uznesenie a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237
O.s.p. dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým
nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu moţnosti
konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania
z dôvodu, ţe bolo podané neoprávnenou osobou, ak záver odvolacieho súdu o tejto otázke nie
je správny.
V prejednávanej veci odvolací súd nepovaţoval súdneho exekútora za osobu
oprávnenú podať odvolanie z dôvodu, ţe exekučné konanie začalo ešte pred 1. februárom
2002, kedy nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, ktorá pri rozhodovaní o trovách
konania priznala postavenie účastníka aj súdnemu exekútorovi, a ţe v zmysle prechodných
ustanovení exekučné konanie sa malo dokončiť podľa doterajších predpisov.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe aj keď v zmysle prechodných
a záverečných ustanovení Exekučného poriadku nebolo moţné v danej veci aplikovať § 37
ods. 1 v znení od 1. februára 2002, odvolací súd mal súdneho exekútora povaţovať za
účastníka pre určitý úsek konania bez ohľadu na to, ţe toto jeho postavenie nebolo pôvodne
v zákone výslovne určené. Účastníkom pre určitý úsek konania je osoba (fyzická osoba alebo
právnická osoba, prípadne aj štát ), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má
v konaní rozhodovať (Mazák, J. a kolektív. : Základy občianskeho procesného práva,
Bratislava, Iura Edition, 2007, s. 97). Postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú
časť (exekučného) konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie.
V predmetnej veci rozhodovanie o trovách exekúcie v súvislosti s jej zastavením sa
priamo dotýkalo práva súdneho exekútora na náhradu týchto trov. Aj podľa právnej úpravy
platnej pred 1. februárom 2002 bol preto súdny exekútor účastníkom exekučného konania
v časti, v ktorej sa rozhodovalo o trovách exekúcie, a to i bez výslovného určenia tohto jeho
postavenia. Ním podané odvolanie smerujúce proti výroku o trovách exekúcie preto nebolo
moţné odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 30. novembra 2011 sp. zn. 2 Cdo 205/2011). Nesprávnym odmietnutím odvolania
mu tak bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p).
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je zo zákona nielen
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom, ale zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. l
O.s.p.).
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. júna 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová