Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/59/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne

so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, pobočka Roţňava, so sídlom v Roţňave, Štítnická

12, proti povinnej TARPOL, s.r.o., so sídlom v Revúcej, Ţelezničná č. 268 , o vymoženie

623,61 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.

, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, so sídlom

Exekútorského úradu v Roţňave, Akademika Hronca č. 3, proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 31. októbra 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 31. októbra 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací označeným uznesením odmietol

odvolanie súdneho exekútora (ďalej len „exekútor“) proti uzneseniu Okresného súdu Revúca

z 12. apríla 2011 č. k. -18, ktorým po vyhlásení neprípustnosti exekúcie bola

táto zastavená a ktorým exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie. Odmietnutie

odvolania odôvodnil tým, ţe exekútor je účastníkom exekučného konania len v prípade, keď

súd rozhoduje o trovách exekúcie aţ v konaniach začatých po 1. februári 2002, nakoľko aţ

novelou o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vykonanou , bol

§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku doplnený na konci o vetu „Ak súd rozhoduje o trovách

exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.“ Keďţe touto novelou bol zároveň

v prechodných ustanoveniach doplnený § 235 o odsek 2, podľa ktorého exekučné konania,

ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, nemal súdny

exekútor (vychádzajúc z pôvodnej právnej úpravy) postavenie účastníka konania a jeho

odvolanie bolo potrebné odmietnuť podľa ako podané niekým,

kto naň nebol oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor. Ţiadal, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietal, ţe odmietnutím odvolania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na jeho podanie, preskúmal napadnuté

uznesenie a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a 239

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení

dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým

nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu moţnosti

konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania

z dôvodu, ţe bolo podané neoprávnenou osobou, ak záver odvolacieho súdu o tejto otázke nie

je správny.

V prejednávanej veci odvolací súd nepovaţoval súdneho exekútora za osobu

oprávnenú podať odvolanie z dôvodu, ţe exekučné konanie začalo ešte pred 1. februárom

2002, kedy nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, ktorá pri rozhodovaní o trovách

konania priznala postavenie účastníka aj súdnemu exekútorovi, a ţe v zmysle prechodných

ustanovení exekučné konanie sa malo dokončiť podľa doterajších predpisov.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe aj keď v zmysle prechodných

a záverečných ustanovení Exekučného poriadku nebolo moţné v danej veci aplikovať § 37

ods. 1 v znení od 1. februára 2002, odvolací súd mal súdneho exekútora povaţovať za

účastníka pre určitý úsek konania bez ohľadu na to, ţe toto jeho postavenie nebolo pôvodne

v zákone výslovne určené. Účastníkom pre určitý úsek konania je osoba (fyzická osoba alebo

právnická osoba, prípadne aj štát ), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má

v konaní rozhodovať (Mazák, J. a kolektív. : Základy občianskeho procesného práva,

Bratislava, Iura Edition, 2007, s. 97). Postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú

časť (exekučného) konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie.

V predmetnej veci rozhodovanie o trovách exekúcie v súvislosti s jej zastavením sa

priamo dotýkalo práva súdneho exekútora na náhradu týchto trov. Aj podľa právnej úpravy

platnej pred 1. februárom 2002 bol preto súdny exekútor účastníkom exekučného konania

v časti, v ktorej sa rozhodovalo o trovách exekúcie, a to i bez výslovného určenia tohto jeho

postavenia. Ním podané odvolanie smerujúce proti výroku o trovách exekúcie preto nebolo

moţné odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 30. novembra 2011 sp. zn. ). Nesprávnym odmietnutím odvolania

mu tak bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona nielen

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom, ale zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. l

).

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová