Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/250/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného L., miesto podnikania

N., IČO: X., proti povinnému T., so sídlom M., IČO: X., pre vymoženie 1 373,91 Eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o

dovolaní súdneho exekútora JUDr. M., Exekútorsky úrad so sídlom v Ž. proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 26. marca 2013 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 8. júna 2011 č.k. -14

v spojení s opravným uznesením zo 7. februára 2012 č.k. -27 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že povinný v súčasnosti nedisponuje exekvovateľným

majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. V dôsledku

uvedeného nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených

v a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný

poriadok“). Bol toho názoru, že za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo

len neúčinné zvyšovanie nákladov a to pre nemajetnosť povinného. Vychádzajúc z § 57

ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Rozhodnutie o nepriznaní trov

exekúcie súdnemu exekútorovi zdôvodnil s poukazom na § 196, § 197 ods. 1, § 203

Exekučného poriadku. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že povinný je nemajetný a nemožno

mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemôže mať za následok uloženie

povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

2

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. marca 2013 odvolanie súdneho

exekútora JUDr. M. proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica z 8. júna 2011 č.k. 1 Er

-14 v spojení s opravným uznesením zo 7. februára 2012 č.k. -27

odmietol. Odvolací súd uviedol, že sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je odvolanie

prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou. Zdôraznil, že exekučné konanie v predmetnej

veci začalo 14. júla 2000, čo znamená, že podľa prechodných ustanovení Exekučného

poriadku (§ 235 ods. 2) sa toto konanie dokončí podľa doterajších predpisov, t.j. podľa

predpisov účinných do 31. janára 2002. Odvolateľom v prejednávanej veci je súdny exekútor,

ktorý sa v zmysle § 37 Exekučného poriadku týkajúcom sa účastníkov konania (v znení do

31. januára 2002) za účastníka exekučného konania nepovažuje. Odvolací súd na základe

skutočnosti, že zákon súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach do 31. januára 2002

nepriznával postavenie účastníka konania, a to ani vtedy, keď sa rozhodovalo o trovách

exekúcie, dospel k názoru, že odvolanie je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/

, pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Pri rozhodovaní si

osvojil názor vyslovený v uznesení najvyššieho súdu z 27. januára 2010 sp. zn. 1 Cdo

14/2010.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie. Navrhol

dovolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z , t.j., že postupom odvolacieho súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že procesným právom účastníka okrem iného

je, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania

preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen

činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Týmto

rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu, že bolo podané

neoprávnenou osobou, ak záver odvolacieho súdu o tejto otázke nie je správny.

Mal za to, že súdny exekútor je účastníkom exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhoduje

o trovách exekúcie a to bez ohľadu výslovného určenia tohto jeho postavenia v zákone.

Oprávnený a povinný sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

3

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). .

V prjednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska ( ). Dovolanie je v zmysle prípustné

tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky; citované ustanovenia

sú v znení účinnom do 31. decembra 2014.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktorým bolo odmietnuté odvolanie súdneho exekútora, nie je v zmysle dovolanie

proti nemu prípustné.

S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v (v znení účinnom

do 31. decembra 2014) je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

4

konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nespráne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ dovolateľ nenamietal, tieto v dovolacom konaní

ani nevyšli najavo.

Dovolateľ namietal procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.., t.j., že postupom súdu

mu bola odňatá možnosť pred dním konať a to tým, že nesprávne odmietol jeho odvolanie,

pretože ho považoval za osobu neoprávnenú na jeho podanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým

nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza,

ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí

odvolania z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou, ak záver odvolacieho súdu o tejto

otázke nie je správny.

V prejednávanej veci odvolací súd nepovažoval súdneho exekútora za osobu

oprávnenú podať odvolanie z dôvodu, že exekučné konanie začalo ešte pred

1. februárom 2002, kedy nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, ktorá pri

rozhodovaní o trovách konania priznala postavenie účastníka aj súdnemu exekútorovi,

a že v zmysle prechodných ustanovení exekučné konanie sa malo dokončiť podľa doterajších

predpisov.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že aj keď v zmysle prechodných

a záverečných ustanovení Exekučného poriadku nebolo možné v danej veci aplikovať § 37

ods. 1 v znení od 1. februára 2002, odvolací súd mal súdneho exekútora považovať

za účastníka pre určitý úsek konania bez ohľadu na to, že toto jeho postavenie nebolo

pôvodne v zákone výslovne určené. Účastníkom pre určitý úsek konania je osoba (fyzická

osoba alebo právnická osoba, prípadne aj štát ), o ktorej procesných právach a povinnostiach

sa má v konaní rozhodovať (Mazák, J. a kolektív.: Základy občianskeho procesného práva,

5

Bratislava, Iura Edition, 2007, s. 97). Postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú

časť (exekučného) konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie.

V predmetnej veci rozhodovanie o trovách exekúcie v súvislosti s jej zastavením

sa priamo dotýkalo práva súdneho exekútora na náhradu týchto trov. Aj podľa právnej úpravy

platnej pred 1. februárom 2002 bol preto súdny exekútor účastníkom exekučného konania

v časti, v ktorej sa rozhodovalo o trovách exekúcie, a to i bez výslovného určenia tohto

jeho postavenia. Ním podané odvolanie smerujúce proti výroku o trovách exekúcie preto

nebolo možné odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou (porovnaj uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011 sp. zn. , z 20. júna 2012

sp. zn. , z 26. júna 2012 sp. zn. , ktorým bol zároveň nepriamo

odmietnutý právny záver vyplývajúci z uznesenia dovolacieho súdu z 27. januára 2010 sp. zn.

). Nesprávnym odmietnutím odvolania mu tak bola odňatá možnosť konať

pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona nielen

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom, ale zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d

ods. l ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová