Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-436-2012.pdf
PDF · 71.19 KB
Case nature
Subarea
1CoE/436/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: V. proti povinnému: L. L. s.r.o., so sídlom N. cesta 3, XXX XX E. E., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 92/00 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, Exekútorský úrad so sídlom Sad SNP 666/12, Žilina, ako náhradníkom súdnej exekútorky JUDr. Veroniky Kučavíkovej, so sídlom Ulica republiky 30, Žilina, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/2019/2000-14 zo dňa 08.06.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 1Er/2019/2000-27 zo dňa 07.02.2012, takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/2019/2000-14 zo dňa 08.06.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 1Er/2019/2000-27 zo dňa 07.02.2012 o d m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením v prvej výrokovej vete vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, v druhej výrokovej vete rozhodol o tom, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie uplatnenú vo výške XXX,XX eura nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie predložil súdu súdny exekútor s tým, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by podliehal exekúcii. Súd konštatoval, že nakoľko v dôsledku nemajetnosti povinného nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie, pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Neexistenciu exekvovateľného majetku povinného súd posúdil ako neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, preto podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) rozhodol o zastavení exekúcie. Vo vzťahu k uplatneným trovám exekúcie súd uviedol, že trovy exekúcie vo všeobecnosti hradí povinný. Výnimku zo znenia ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie v dôsledku procesného zavinenia oprávneného. Prvostupňový súd však konštatoval, že vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na vykonanie exekúcie do zastavenia exekúcie a dôvodu zastavenia exekúcie, oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t.j. že v budúcnosti dôjde k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd uviedol, že v danom prípade nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. V závere napadnutého uznesenie súd citoval z uznesenia Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 351/07-11, a to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.
Predmetné uznesenie napadol v časti rozhodnutia o trovách exekúcie odvolaním súdny exekútor. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7M Cdo 5/2011, konštatoval, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (t.j. v prípade nemajetnosti
povinného), trovy exekúcie znáša v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR z 12.12.2004, sp.zn. II. ÚS 31/2004, v zmysle ktorého výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva. Odvolateľ konštatoval, že trovy exekúcie vznikajú na ťarchu účastníkov konania, nie na ťarchu súdneho exekútora a ak nastane situácia, že ich z akýchkoľvek príčin nemôže zaplatiť povinný, musí ich zaplatiť oprávnený.
Odvolanie súdneho exekútora prvostupňový súd doručil oprávnenému, ktorý sa vyjadril, že navrhuje uznesenie exekučného súdu potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je odvolanie prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo 14.07.2000 (dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi). To znamená, že podľa prechodných ustanovení Exekučného poriadku (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) sa toto konanie dokončí podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31. januára 2002. Odvolateľom v prejednávanej veci je súdny exekútor, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 37 Exekučného poriadku týkajúcom sa účastníkov konania (v znení do 31. januára 2002) za účastníka exekučného konania nepovažuje.
Na základe skutočnosti, že zákon súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach začatých do 31. januára 2002 nepriznával postavenie účastníka konania, a to ani vtedy, keď sa rozhodovalo o trovách exekúcie, dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Pri rozhodovaní si odvolací súd osvojil aj právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010 sp. zn. 1Cdo 14/2010.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje, navyše poukazuje na ďalšie dôvody zdôrazňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorými zároveň reaguje na relevantné argumenty odvolania.
V prípade zastavenia exekúcie a rozhodovaní o náhrade trov exekúcie prvostupňový súd v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 skúma, či došlo k naplneniu hypotéz danej právnej normy, t.j. či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a ktoré trovy potreboval na účelné vymáhanie nároku. Exekučný súd môže (i nemusí) podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie (rozsah povinnosti oprávneného na náhradu trov je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie). Táto kompetencia súdu vyplýva priamo zo zákona. V prejednávanej veci prvostupňový súd zvážil skutkové okolnosti prípadu, pričom odvolací súd sa stotožňuje s jeho názorom, že náležitá opatrnosť nemohla u oprávneného zahŕňať predvídanie zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. To znamená, že nebola splnená podmienka predpokladaná ust. § 203 Exekučného poriadku - bolo vylúčené, že oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor namietal, že ak trovy exekúcie nehradí povinný, musí ich zaplatiť oprávnený, odvolací súd konštatuje, že v zmysle aplikovateľnej právnej úpravy (§ 203 Exekučného poriadku v znení do
31. januára 2002) uvedené neplatí. Súčasne odvolací súd dodáva, že i z rozhodnutí Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 27/08, IV. ÚS 297/2010) vyplýva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie (t.j. súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu neuloží oprávnenému nahradiť trovy exekúcie), nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, čiže k porušeniu práv súdneho exekútora.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.