Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/436/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: V. proti povinnému: L. L. s.r.o., so sídlom N. cesta 3, XXX XX E. E., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 92/00 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, Exekútorský úrad so sídlom Sad SNP 666/12, Žilina, ako náhradníkom súdnej exekútorky JUDr. Veroniky Kučavíkovej, so sídlom Ulica republiky 30, Žilina, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -14 zo dňa 08.06.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. -27 zo dňa 07.02.2012, takto

rozhodol:

Odvolanie súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -14 zo dňa 08.06.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. -27 zo dňa 07.02.2012 o d m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením v prvej výrokovej vete vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, v druhej výrokovej vete rozhodol o tom, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie uplatnenú vo výške XXX,XX eura nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie predložil súdu súdny exekútor s tým, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by podliehal exekúcii. Súd konštatoval, že nakoľko v dôsledku nemajetnosti povinného nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie, pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Neexistenciu exekvovateľného majetku povinného súd posúdil ako neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, preto podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o zastavení exekúcie. Vo vzťahu k uplatneným trovám exekúcie súd uviedol, že trovy exekúcie vo všeobecnosti hradí povinný. Výnimku zo znenia ust. Exekučného poriadku predstavuje ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie v dôsledku procesného zavinenia oprávneného. Prvostupňový súd však konštatoval, že vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na vykonanie exekúcie do zastavenia exekúcie a dôvodu zastavenia exekúcie, oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t.j. že v budúcnosti dôjde k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd uviedol, že v danom prípade nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. V závere napadnutého uznesenie súd citoval z uznesenia Ústavného súdu SR, č.k. -11, a to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.

Predmetné uznesenie napadol v časti rozhodnutia o trovách exekúcie odvolaním súdny exekútor. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , konštatoval, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (t.j. v prípade nemajetnosti

povinného), trovy exekúcie znáša v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR z 12.12.2004, sp.zn. , v zmysle ktorého výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva. Odvolateľ konštatoval, že trovy exekúcie vznikajú na ťarchu účastníkov konania, nie na ťarchu súdneho exekútora a ak nastane situácia, že ich z akýchkoľvek príčin nemôže zaplatiť povinný, musí ich zaplatiť oprávnený.

Odvolanie súdneho exekútora prvostupňový súd doručil oprávnenému, ktorý sa vyjadril, že navrhuje uznesenie exekučného súdu potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je odvolanie prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo 14.07.2000 (dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi). To znamená, že podľa prechodných ustanovení Exekučného poriadku ( Exekučného poriadku) sa toto konanie dokončí podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31. januára 2002. Odvolateľom v prejednávanej veci je súdny exekútor, ktorý sa v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku týkajúcom sa účastníkov konania (v znení do 31. januára 2002) za účastníka exekučného konania nepovažuje.

Na základe skutočnosti, že zákon súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach začatých do 31. januára 2002 nepriznával postavenie účastníka konania, a to ani vtedy, keď sa rozhodovalo o trovách exekúcie, dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia , pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Pri rozhodovaní si odvolací súd osvojil aj právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010 sp. zn. .

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje, navyše poukazuje na ďalšie dôvody zdôrazňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorými zároveň reaguje na relevantné argumenty odvolania.

V prípade zastavenia exekúcie a rozhodovaní o náhrade trov exekúcie prvostupňový súd v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 skúma, či došlo k naplneniu hypotéz danej právnej normy, t.j. či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a ktoré trovy potreboval na účelné vymáhanie nároku. Exekučný súd môže (i nemusí) podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie (rozsah povinnosti oprávneného na náhradu trov je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie). Táto kompetencia súdu vyplýva priamo zo zákona. V prejednávanej veci prvostupňový súd zvážil skutkové okolnosti prípadu, pričom odvolací súd sa stotožňuje s jeho názorom, že náležitá opatrnosť nemohla u oprávneného zahŕňať predvídanie zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. To znamená, že nebola splnená podmienka predpokladaná ust. § 203 Exekučného poriadku - bolo vylúčené, že oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor namietal, že ak trovy exekúcie nehradí povinný, musí ich zaplatiť oprávnený, odvolací súd konštatuje, že v zmysle aplikovateľnej právnej úpravy (§ 203 Exekučného poriadku v znení do

31. januára 2002) uvedené neplatí. Súčasne odvolací súd dodáva, že i z rozhodnutí Ústavného súdu SR (napr. , ) vyplýva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie (t.j. súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu neuloží oprávnenému nahradiť trovy exekúcie), nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, čiže k porušeniu práv súdneho exekútora.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.