Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7MCdo/5/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S. T., a.s., so sídlom

v B., IČO: X., proti povinnej A. S. naposledy bytom v T., o vymoženie 750,03 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , v konaní o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 12. marca 2010, sp. zn. a uzneseniu Okresného

súdu Trenčín zo 7. decembra 2009, č.k. -23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Trenčín zo 7. decembra

2009 č.k. -23 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín z 12.marca 2010

sp. zn. v časti výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec vracia v rozsahu

zrušenia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín na návrh oprávneného ( pôvodne E. B., a.s.. ) v zmysle § 45 ods.

1 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok“) vydal dňa 23. júna 2004 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke

JUDr. E.Š. na vymoženie peňažnej pohľadávky 750,03 eur s príslušenstvom a trovami

exekúcie proti povinnej.

Okresný súd Trenčín uznesením zo 7. decembra 2009 č.k. -23 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju ( § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku); súdnej exekútorke trovy exekučného konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že z oznámenia súdnej exekútorky a z uznesenia Okresného súdu Trenčín z

9. apríla 2009, č.k. zistil, že povinná zomrela bez zanechania majetku

a dedičské konanie bolo podľa zastavené. Z uvedeného vyvodil, že

povinná nemala dedičov zodpovedných za dlhy a preto ona ani jej dedičia nemohli byť

zaviazaní na zaplatenie trov exekúcie ako ani samotný oprávnený. Ten zastavenie exekúcie

nezavinil, túto skutočnosť nemohol predvídať tak, ako to predpokladá § 203 ods. 1

Exekučného poriadku. Na náhradu trov exekúcie ho nezaviazal ani podľa ods. 2 citovaného

ustanovenia, nakoľko dôvodom pre zastavenie exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale

skutočnosť, že povinná nemala dedičov zodpovedných za dlhy a preto bola exekúcia

vyhlásená ( z iného dôvodu ) za neprípustnú.

Na odvolanie súdnej exekútorky Krajský súd v Trenčíne uznesením 12. marca 2010,

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách

exekúcie ako vecne správne podľa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že nie je daný zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal

oprávnený, i keď exekútorovi podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon

exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

V danej veci sa nejedná o prípad zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí

ani na úhradu trov exekúcie ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ). Exekúcia bola vyhlásená

za neprípustnú a bola zastavená, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať

( § 57 ods. 1 písm g/ Exekučného poriadku ), nakoľko povinná zomrela a niet po nej dedičov,

ktorí by zodpovedali do výšky nadobudnutého dedičstva za jej dlhy. Exekučné konanie sa

začalo 11.6.2004, pričom povinná zomrela dňa 17.8.2005 a dedičské konanie bolo pre

nemajetnosť poručiteľky právoplatne zastavené dňa 15.6.2009. Smrť povinnej je objektívnou

skutočnosťou, ktorú oprávnený v čase začatia konania nemohol predvídať a preto exekúcia

nebola zastavená jeho zavinením ( § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ). Na záver odvolací

súd konštatoval, že exekútora treba podľa ustanovení Exekučného poriadku považovať za

príslušníka slobodného povolania, vystupujúceho pri svojej činnosti v postavení podnikateľa,

pričom ho charakterizuje sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku a na

vlastné riziko.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu súdnej exekútorky

a mimoriadnym dovolaním napadol tak uznesenie okresného súdu ako aj uznesenie krajského

súdu vo výroku o náhrade trov exekúcie. Podľa jeho názoru bol týmito rozhodnutiami

porušený zákon, a preto navrhol uvedené uznesenia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť

Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. Poukázal na nesprávne závery súdov, ktoré

exekučné konanie nesprávne zastavili v rozpore so zákonom podľa § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku a vo veci náhrady trov exekúcie aplikovali § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku. V danom prípade úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť

dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného

konania. Z § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že povinnosti z exekučných vzťahov

nezanikajú smrťou povinného, ale prechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do

výšky nadobudnutého dedičstva. Povinná majetok nezanechala, preto malo byť exekučné

konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a pri náhrade trov konania

mali súdy vychádzať z § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Navrhol rozhodnutia

súdov nižšieho stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie.

Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu považoval právne posúdenie veci

súdmi nižšieho stupňa za správne a rozhodnutie ponechal na úvahe dovolacieho súdu.

Súdna exekútorka vychádzala z rozhodnutia Ústavného súdu ( ), ktorým

bola riešená otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu

exekútorovi. Ich nepriznanie je podľa jej názoru zásahom do jej práva garantovaného v čl. 20

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 3 ) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia

ods. 1 v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

opodstatnené.

V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je

dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane

jeho obsahového vymedzenia ( v spojení s ).

Obligátorne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v a inými vadami, pokiaľ

tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Takéto vady dovolací súd nezistil; dovolateľ uvedené vady v konaní a rozhodnutí

súdov v mimoriadnom dovolaní nenamietal.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pri posudzovaní námietok v mimoriadnom dovolaní vzal dovolací súd na zreteľ, že

vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku),

ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený

exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1

Exekučného poriadku).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov

uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda

v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov

exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého

dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( § 460 a § 470

ods. 1 ). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví

( ); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské

konanie nebolo zastavené podľa ( ).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce

z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného

poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom

jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do

výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok

nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa pre jej

nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že

exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na

úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia

nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie

§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne

okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj

keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť

povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ). Možno preto uzavrieť, že súdy nižšieho

stupňa nesprávne vyhodnotili dôvody zastavenia exekúcie a tým nesprávne rozhodli aj

o trovách exekúcie. Obdobne už vo veci rozhodol Najvyšší súd slovenskej republiky

v rozsudku z 30.novembra 2006, sp. zn. .

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že generálny

prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1

v spojení , keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom

chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenia

a vec vrátil Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie ( v spojení s

, ), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto

rozhodnutí pre tento súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. mája 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta