Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b17/384630.6dc7ee.pdf
PDF · 116.74 KB
No categories available
3Cdo/206/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 206/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne V. S., bývajúcej v R.,
zastúpenej JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v Č., proti ţalovanému 1/ I. O., bývajúcemu
v R., zastúpenému Advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., 2/ E. O.,
bývajúcej v R., o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu žalovaného 1/
na určenie, že je vlastníkom nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
5 C 110/2001, o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 10. marca
2011 sp. zn. 9 Co 6/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaný 1/ je povinný zaplatiť ţalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania
64,41 € do rúk JUDr. A. K., advokátky so sídlom v Č..
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uloţil ţalovanému 1/ povinnosť vypratať
do 15 dní nehnuteľnosť ţalobkyne v katastrálnom území R., ktorá je v katastri nehnuteľností
2
vedená na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m,
2 2
parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. ma parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m.
Ţalovaný 1/ popieral opodstatnenosť ţalobkyňou podanej ţaloby a v priebehu konania
podaným vzájomným návrhom ţiadal, aby súd určil, ţe je výlučným vlastníkom
nehnuteľností v katastrálnom území R. vedených v geometrickom pláne Ing. Š. C.
z 12. augusta 2005 ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m², parcela
č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m² a parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m² (ďalej len
„nehnuteľnosti“).
Okresný súd Čadca rozsudkom z 26. novembra 2009 č.k. 5 C 110/2001-281 zamietol
ţalobu a tieţ vzájomný návrh ţalovaného 1/. Na odvolanie ţalovaného 1/ Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením z 31. marca 2010 sp. zn. 9 Co 84/2010 uvedený rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil vo výrokoch o zamietnutí vzájomného návrhu ţalovaného 1/ a o náhrade
trov konania; v rozsahu zrušenia vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd Čadca rozsudkom z 29. septembra 2010 č.k. 5 C 110/2001-328 zamietol
vzájomný návrh ţalovaného 1/ s odôvodnením, ţe ţalovaný 1/ nepreukázal nadobudnutie
vlastníctva nehnuteľností právnym titulom vydrţania (§ 134 Občianskeho zákonníka).
Darovacou zmluvou registrovanou Štátnym notárstvom v Čadci 12. januára 1967
pod č. R. nadobudol ţalovaný 1/ vlastníctvo iba pozemku vo výmere X. m², v súčasnosti ale
uţíva plochu vo výmere X. m². Pokiaľ tvrdil, ţe do dobromyseľnej drţby nehnuteľností nad
rámec daný výmerou X. m² vstúpil v roku 1967 na základe ústne uzatvorenej darovacej
zmluvy, súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe jeho drţba nad uvedený rámec nemohla byť
dobromyseľná, lebo fyzické osoby, s ktorými údajne uzavrel darovaciu zmluvu, neboli
vlastníkmi nehnuteľností. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2
Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal ţalovaný 1/ odvolanie. Krajský
súd v Ţiline rozsudkom z 10. marca 2011 sp. zn. 9 Co 6/2011 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a stotoţnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2
O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, ţe drţba nemohla byť
v danom prípade dobromyseľná aj preto, lebo ţalovaný 1/ mal vedomosť, ţe ani jeho právna
predchodkyňa nevedela preukázať svoje vlastníctvo nehnuteľností. O trovách odvolacieho
konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol ţalovaný 1/ dovolaním, v ktorom uviedol, ţe
v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Súdy podľa názoru ţalovaného 1/
nesprávne vyhodnotili tie vykonané dôkazy, ktoré preukazujú nadobudnutie jeho vlastníckeho
práva k sporným pozemkom vydrţaním, a nevzali do úvahy, ţe v rozsudku Okresného súdu
Čadca z 22. októbra 1987 č.k. 10 C 1027/85-60 bola ako predbeţná posudzovaná právna
otázka nadobudnutia vlastníckeho práva vydrţaním a ţe vyriešená bola v jeho prospech.
Odvolaciemu súdu vytkol, ţe sa nevysporiadal s dôkazom získaným a predloţeným súdu
v štádiu podania odvolania a ţe sa odchýlil od (bliţšie nešpecifikovaného) právneho názoru
vysloveného v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu. Z týchto
dôvodov ţalovaný 1/ ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu buď zmeniť alebo zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení označila dovolanie ţalovaného 1/ za procesne
neprípustné. Ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok odmietnuť a dodala, ţe
dovolateľom namietané dovolacie dôvody nie sú dané. Dovolateľ v konaní na súdoch niţších
stupňov neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok nadobudnutia
vlastníctva vydrţaním. Jeho tvrdenia o vydrţaní na podklade ústnej darovacej zmluvy boli
vyvrátené objektívnymi dôkazmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.
1. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie ţalovaného 1/ smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku
je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Prípustnosť v danej veci podaného dovolania z uvedených ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238
ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2
O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ ţalovaný 1/ namietol, ţe odvolací súd sa neriadil právnymi závermi zaujatými
v (bliţšie nešpecifikovaných) rozhodnutiach odvolacieho súdu, ide o námietku týkajúcu
sa okolností, ktoré z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 238 O.s.p. nie sú právne
významné; v zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. má význam iba odchýlenie sa od právneho názoru
dovolacieho súdu.
2. So zreteľom na vyššie uvedené by dovolanie ţalovaného 1/ mohlo byť procesne
prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované
v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady konania v zmysle § 237 O.s.p. v dovolaní výslovne namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného 1/ preto
z ustanovenia § 237 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
3. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní
odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému
všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie
procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.
Pre prípad, ţe dovolateľ namieta nepreskúmateľnosť rozsudkov súdov niţších
stupňov, dovolací súd uvádza, ţe na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov § 237
písm. f/ O.s.p. – je zásadne príslušný dovolací súd (viď IV. ÚS 238/07). Na základe uznesenia
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého
vyplýva, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne
neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Názor zaujatý v uvedenom
judikáte je opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd nemá dôvod odkloniť
sa od tohto názoru. Predmetná námietka dovolateľa sa týka okolnosti nespôsobilej zaloţiť
prípustnosť dovolania.
Formulácie, ktoré sú v dovolaní zvolené na odôvodnenie tohto mimoriadneho
opravného prostriedku, svedčia o tom, ţe ţalovaný 1/ spochybňuje tieţ úplnosť a správnosť
skutkových zistení súdov, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov. K tomu
dovolací súd uvádza:
Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Najvyšší
súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom
vysvetlil, ţe nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových
zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu
v zmysle § 237 O.s.p.; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu
konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie
skutočného stavu, nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle
Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd uvádza, ţe
pri nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal)
nejde o dôvod, ktorý by viedol k procesnej vade vymenovanej v § 237 písm. f/ O.s.p.
a zakladal prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (k tomu viď bliţšie rozhodnutie
najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná
aj (prieskumným) charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa uţ dôkazy nevykonávajú
(§ 243a ods. 2 O.s.p.), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy
vykonané v základnom konaní.
Dovolací súd nad rámec vyššie uvedeného a len ako poznámku k tvrdeniu ţalovaného
1/, ţe súdy nevzali do úvahy rozsudok Okresného súdu Čadca z 22. októbra 1987 č.k.
10 C 1027/85-60 a ním v prospech ţalovaného 1/ vyriešenú otázku nadobudnutia vlastníckeho
práva vydrţaním, uvádza, ţe predmetný rozsudok bol v ďalšom priebehu konania zrušený,
preto ani nemôţe byť záväzný.
4. Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k procesnej
vade uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe tzv. iná procesná vada
konania je relevantný dovolací dôvod, úspešne však môţe byť uplatnená len v procesne
prípustnom dovolaní (porovnaj tieţ uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011). V danom prípade bola
uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.
5. K námietke ţalovaného 1/, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce
relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom
dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď
aj R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút,
stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania. Keďţe ţalovaným 1/ bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie
je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu
z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.
6. Ţalovaný 1/ napadol dovolaním aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov
odvolacieho konania. Tento výrok, i keď bol súčasťou rozsudku, má povahu uznesenia (§ 167
ods. 1 O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania je ale
v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla zaloţiť iba
procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale
v dovolacom konaní nevyšla najavo.
7. Z dôvodov uvedených pod 1. aţ 6. dospel dovolací súd k záveru, ţe v prejednávanej
veci je dovolanie ţalovaného 1/ procesne neprípustné. Vzhľadom na to jeho dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby
skúmal opodstatnenosť v dovolaní uplatnených dovolacích dôvodov.
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalovanému 1/, ktorý v tomto konaní úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa podala návrh na rozhodnutie
o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu
v odmene advokátky za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia
k dovolaniu z 17. októbra 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z.
(ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil
dovolací súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 57,00 €, čo s náhradou výdavkov
za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)], predstavuje spolu 64,41 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. júna 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková