Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/206/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne V. S., bývajúcej v R.,

zastúpenej JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v Č., proti ţalovanému 1/ I. O., bývajúcemu

v R., zastúpenému Advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., 2/ E. O.,

bývajúcej v R., o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu žalovaného 1/

na určenie, že je vlastníkom nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 10. marca

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný 1/ je povinný zaplatiť ţalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

64,41 € do rúk JUDr. A. K., advokátky so sídlom v Č..

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uloţil ţalovanému 1/ povinnosť vypratať

do 15 dní nehnuteľnosť ţalobkyne v katastrálnom území R., ktorá je v katastri nehnuteľností

2

vedená na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m,

2 2

parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. ma parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m.

Ţalovaný 1/ popieral opodstatnenosť ţalobkyňou podanej ţaloby a v priebehu konania

podaným vzájomným návrhom ţiadal, aby súd určil, ţe je výlučným vlastníkom

nehnuteľností v katastrálnom území R. vedených v geometrickom pláne Ing. Š. C.

z 12. augusta 2005 ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m², parcela

č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m² a parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m² (ďalej len

„nehnuteľnosti“).

Okresný súd Čadca rozsudkom z 26. novembra 2009 č.k. -281 zamietol

ţalobu a tieţ vzájomný návrh ţalovaného 1/. Na odvolanie ţalovaného 1/ Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením z 31. marca 2010 sp. zn. uvedený rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil vo výrokoch o zamietnutí vzájomného návrhu ţalovaného 1/ a o náhrade

trov konania; v rozsahu zrušenia vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd Čadca rozsudkom z 29. septembra 2010 č.k. -328 zamietol

vzájomný návrh ţalovaného 1/ s odôvodnením, ţe ţalovaný 1/ nepreukázal nadobudnutie

vlastníctva nehnuteľností právnym titulom vydrţania ( ).

Darovacou zmluvou registrovanou Štátnym notárstvom v Čadci 12. januára 1967

pod č. R. nadobudol ţalovaný 1/ vlastníctvo iba pozemku vo výmere X. m², v súčasnosti ale

uţíva plochu vo výmere X. m². Pokiaľ tvrdil, ţe do dobromyseľnej drţby nehnuteľností nad

rámec daný výmerou X. m² vstúpil v roku 1967 na základe ústne uzatvorenej darovacej

zmluvy, súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe jeho drţba nad uvedený rámec nemohla byť

dobromyseľná, lebo fyzické osoby, s ktorými údajne uzavrel darovaciu zmluvu, neboli

vlastníkmi nehnuteľností. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal ţalovaný 1/ odvolanie. Krajský

súd v Ţiline rozsudkom z 10. marca 2011 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( ) bez nariadenia pojednávania

( ) a stotoţnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (

). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, ţe drţba nemohla byť

v danom prípade dobromyseľná aj preto, lebo ţalovaný 1/ mal vedomosť, ţe ani jeho právna

predchodkyňa nevedela preukázať svoje vlastníctvo nehnuteľností. O trovách odvolacieho

konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu napadol ţalovaný 1/ dovolaním, v ktorom uviedol, ţe

v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Súdy podľa názoru ţalovaného 1/

nesprávne vyhodnotili tie vykonané dôkazy, ktoré preukazujú nadobudnutie jeho vlastníckeho

práva k sporným pozemkom vydrţaním, a nevzali do úvahy, ţe v rozsudku Okresného súdu

Čadca z 22. októbra 1987 č.k. -60 bola ako predbeţná posudzovaná právna

otázka nadobudnutia vlastníckeho práva vydrţaním a ţe vyriešená bola v jeho prospech.

Odvolaciemu súdu vytkol, ţe sa nevysporiadal s dôkazom získaným a predloţeným súdu

v štádiu podania odvolania a ţe sa odchýlil od (bliţšie nešpecifikovaného) právneho názoru

vysloveného v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu. Z týchto

dôvodov ţalovaný 1/ ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu buď zmeniť alebo zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení označila dovolanie ţalovaného 1/ za procesne

neprípustné. Ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok odmietnuť a dodala, ţe

dovolateľom namietané dovolacie dôvody nie sú dané. Dovolateľ v konaní na súdoch niţších

stupňov neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok nadobudnutia

vlastníctva vydrţaním. Jeho tvrdenia o vydrţaní na podklade ústnej darovacej zmluvy boli

vyvrátené objektívnymi dôkazmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté

rozhodnutie a dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.

1. V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie ţalovaného 1/ smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku

je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť v danej veci podaného dovolania z uvedených ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v

Pokiaľ ţalovaný 1/ namietol, ţe odvolací súd sa neriadil právnymi závermi zaujatými

v (bliţšie nešpecifikovaných) rozhodnutiach odvolacieho súdu, ide o námietku týkajúcu

sa okolností, ktoré z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie sú právne

významné; v zmysle má význam iba odchýlenie sa od právneho názoru

dovolacieho súdu.

2. So zreteľom na vyššie uvedené by dovolanie ţalovaného 1/ mohlo byť procesne

prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované

v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle v dovolaní výslovne namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného 1/ preto

z ustanovenia nemoţno vyvodiť.

3. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní

odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie

procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Pre prípad, ţe dovolateľ namieta nepreskúmateľnosť rozsudkov súdov niţších

stupňov, dovolací súd uvádza, ţe na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov § 237

písm. f/ – je zásadne príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia

občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého

vyplýva, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Názor zaujatý v uvedenom

judikáte je opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd nemá dôvod odkloniť

sa od tohto názoru. Predmetná námietka dovolateľa sa týka okolnosti nespôsobilej zaloţiť

prípustnosť dovolania.

Formulácie, ktoré sú v dovolaní zvolené na odôvodnenie tohto mimoriadneho

opravného prostriedku, svedčia o tom, ţe ţalovaný 1/ spochybňuje tieţ úplnosť a správnosť

skutkových zistení súdov, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov. K tomu

dovolací súd uvádza:

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vţdy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Najvyšší

súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom

vysvetlil, ţe nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových

zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu

konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutočného stavu, nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd uvádza, ţe

pri nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal)

nejde o dôvod, ktorý by viedol k procesnej vade vymenovanej v

a zakladal prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (k tomu viď bliţšie rozhodnutie

najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná

aj (prieskumným) charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa uţ dôkazy nevykonávajú

( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy

vykonané v základnom konaní.

Dovolací súd nad rámec vyššie uvedeného a len ako poznámku k tvrdeniu ţalovaného

1/, ţe súdy nevzali do úvahy rozsudok Okresného súdu Čadca z 22. októbra 1987 č.k.

-60 a ním v prospech ţalovaného 1/ vyriešenú otázku nadobudnutia vlastníckeho

práva vydrţaním, uvádza, ţe predmetný rozsudok bol v ďalšom priebehu konania zrušený,

preto ani nemôţe byť záväzný.

4. Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k procesnej

vade uvedenej v , dovolací súd uvádza, ţe tzv. iná procesná vada

konania je relevantný dovolací dôvod, úspešne však môţe byť uplatnená len v procesne

prípustnom dovolaní (porovnaj tieţ uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , a ). V danom prípade bola

uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.

5. K námietke ţalovaného 1/, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď

aj R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania. Keďţe ţalovaným 1/ bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie

je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu

z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

6. Ţalovaný 1/ napadol dovolaním aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov

odvolacieho konania. Tento výrok, i keď bol súčasťou rozsudku, má povahu uznesenia (§ 167

ods. 1 O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania je ale

v zmysle procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla zaloţiť iba

procesná vada konania v zmysle (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale

v dovolacom konaní nevyšla najavo.

7. Z dôvodov uvedených pod 1. aţ 6. dospel dovolací súd k záveru, ţe v prejednávanej

veci je dovolanie ţalovaného 1/ procesne neprípustné. Vzhľadom na to jeho dovolanie

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby

skúmal opodstatnenosť v dovolaní uplatnených dovolacích dôvodov.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému 1/, ktorý v tomto konaní úspech nemal (

v spojení s a ). Ţalobkyňa podala návrh na rozhodnutie

o priznaní náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu

v odmene advokátky za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu z 17. októbra 2011 [ vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky č.

(ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil

dovolací súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 57,00 €, čo s náhradou výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)], predstavuje spolu 64,41 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júna 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková