Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi V. V., naposledy

bytom M., ktorý zomrel dňa X. bez zanechania závetu, vedenej na Okresnom súde Nové

mesto nad Váhom pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

z 30. júla 2010 č.k. -127, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 30. júla 2010 č.k.

-127 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 30. júla 2010 č.k.

-127 určil všeobecnú hodnotu dedičstva vo výške 34 211,83 Eur, pasíva vo výške

15786,99 Eur a čistú hodnotu dedičstva vo výške 18 424,84 Eur. Schválil dohodu

o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej sporoţírový účet č. X., ŠS X., vedený v Slovenskej

sporiteľni, a.s., Mestská pobočka Senica, ku dňu smrti poručiteľa, t.j. k 15. septembru 2001,

so zostatkom vo výške 211,83 Eur, spolu s príslušenstvom a všeobecnú cenu členského

podielu k druţstevnému bytu v M., na ulici S., vedeného v O., v hodnote 34 000 Eur,

(hodnota určená na základe dohody dedičov) nadobúda K. T. nar. X., dcéra poručiteľa

v celosti s tým, ţe zároveň uhrádza i pasíva dedičstva pozostávajúce z pohľadávky Okresného

stavebného bytového druţstva Senica (ďalej len O.), spočívajúcej v nedoplatku na nájomnom,

neuhradenej faktúry č. X., nákladov na renováciu a opravu bytu, neuhradených penál, ku dňu

3. mája 2010, vo výške 15 786,99 Eur v celosti a podľa ktorej sa dedička K. T. zaviazala

poskytnúť ustupujúcim spoludedičom J. V., S. V. a I. V. výplatu ich zákonného dedičského

podielu vo výške ¼ zo zdedeného majetku ihneď po odpredaji bytu, najneskôr však do 3 dní,

2

zníţenú o pasíva dedičstva, ktoré sú preukázané ku dňu prejednania dedičstva a o ďalšie

náklady súvisiace s odpredajom bytu a tieţ poplatky za sluţby spojené so zdedeným bytom.

Rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov súdneho komisára a o zaplatení súdneho

poplatku. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe dedičia prítomní na pojednávaní

8. júna 2010, uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva v znení uvedenom vo výroku

rozhodnutia, ktorej základom bola dohoda dedičov o všeobecnej cene členského podielu

k druţstevnému bytu v sume 34 000 Eur, dohoda o výške pohľadávky uzavretej medzi

zástupcami O. a dedičom S. V. zo 4. februára 2010 a dohoda, ţe celý predmet dedičstva

nadobudne K. T. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov. Keďţe táto dohoda dedičov

neodporuje zákonu ani dobrým mravom, v zmysle ju schválil.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu, na podnet dedičky K. T. podal včas

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol napadnuté

rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe

z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe poverená notárka Mgr. Eva Holčíková ako súdna

komisárka a následne aj súd uznali do pasív dedičstva pohľadávku O. v celkovej výške

15 786,99 Eur pozostávajúcu zo sumy 431,92 Eur ako nedoplatok na nájomnom do X.; zo

sumy 9 972,43 Eur ako nedoplatok na nájomnom za obdobie od 16. septembra 2001 do 30.

apríla 2010; zo sumy 21,48 Eur za neuhradenú faktúru č. X. v roku 2006; zo sumy 1 088,08

Eur ako nákladov na renováciu bytu v roku 2006 a zo sumy 4 273,08 Eur za neuhradené

penále. Je teda zrejmé, ţe do vyporiadania dedičstva bola zahrnutá, okrem aktív dedičstva

a dlhov poručiteľa, ktoré prešli na dedičov jeho smrťou, aj pohľadávka O. súvisiaca

s druţstevným bytom vzniknutá za obdobie od 16. septembra 2001 do 3. mája 2010, teda

pohľadávka vzniknutá po smrti poručiteľa. Takáto pohľadávka však nepatrí do dedičstva,

keďţe dedičstvom je majetok poručiteľa v čase jeho smrti, vrátane dlhov poručiteľa. Dlhom

zaťaţujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt poručiteľa a úhrady za plnenia

poskytované s uţívaním (neuţívaním) tohto bytu, ak vznikol za dobu od smrti poručiteľa do

vyporiadania dedičstva. Tieto dlhy nepatria do dedičstva po poručiteľovi a veriteľ si ich mal

uplatniť mimo konania o dedičstve. Ak napriek tomu súd na túto pohľadávku pri vyporiadaní

dedičstva prihliadol, ide o postup nesprávny, nemajúci oporu v zákonných ustanoveniach (§

175o ods. 1 v spojení s a ). Okrem toho uviedol, ţe zo

súdneho spisu nevyplýva, ţe by K. T. uznala výšku pohľadávky O. pred súdnou komisárkou

dňa 26. mája 2010, navyše v takej výške, ako bola premietnutá do súdneho rozhodnutia.

3

Rozhodnutie okresného súdu tak podľa spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Dedič S. V. vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe dlh mohol vzniknúť

po poručiteľovi jedine do jeho smrti. Túto skutočnosť namietal aj v dedičskom konaní, no súd

jeho pripomienky nevzal do úvahy. Ţiadal, aby sa celé konanie obnovilo a aby súd rozhodol

spravodlivo.

Ostatní dedičia sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na dovolacom súde v určenej lehote (

) proti rozhodnutiu, ktoré môţe napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal

napadnuté uznesenie bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení

s ) v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív

a pasív. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 1751 ods. 1 druhej vety.

Podľa na podklade zistenia podľa určí súd všeobecnú

cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predĺţenia v čase

smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú

tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa pouţije

primerane.

Podľa súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu

o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predĺţeného dedičstva na úhradu dlhov.

Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky

ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za

poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( ).

Podľa , ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou

o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

4

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe správne zistenie poručiteľovho

majetku a jeho dlhov je v konaní o dedičstvo východiskom pre vyhotovenie súpisu aktív

a pasív dedičstva, pre určenie všeobecnej ceny majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu

dedičstva a predovšetkým pre samotné rozhodnutie o dedičstve.

vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie,

podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej

ich šírke, to znamená, ţe nielen do práv ale i povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho

smrťou. Dedičstvo teda tvoria nielen všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré

v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa.

Pri zisťovaní poručiteľovho majetku, vrátane jeho dlhov, je zásadne rozhodujúci skutkový

stav, aký tu bol v čase smrti poručiteľa. Pre zaradenie dlhu do pasív dedičstva je teda

určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva (jeho vyporiadania)

nemôţe byť preto dlh, ktorý vznikol aţ po smrti poručiteľa. Dovolací súd súhlasí

s generálnym prokurátorom v tom, ţe dlhom zaťaţujúcim dedičstvo nie je nedoplatok

nájomného za byt, ktorého nájomcom bol poručiteľ a úhrady za plnenia poskytované

s uţívaním (neuţívaním) tohto bytu, ak vznikol za dobu od smrti poručiteľa do vyporiadania

dedičstva. Dlhom patriacim do pasív dedičstva nemôţu byť ani pohľadávky vzniknuté síce

v súvislosti s bytom, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ale po jeho smrti. Takéto dlhy nepatria

do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôţu byť ani predmetom dohody o vyporiadaní

dedičstva. Ak sa napriek tomu stanú predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, ide

o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemoţno schváliť. Na tom nič nemení ani

skutočnosť, ţe dedičia (niektorí z nich) urobili prejav vôle, ktorým uznali pasíva dedičstva

vzniknuté po smrti poručiteľa, resp. ţe jeden z dedičov uzatvoril s veriteľom dohodu o výške

pohľadávky.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, ţe v danej veci bola

zaradená do pasív dedičstva pohľadávka O. v celkovej sume 15786,99 Eur, ktorá okrem iného

pozostáva so sumy 9972,43 Eur ako nedoplatku na nájomnom za obdobie od 16. septembra

2001 do 30. apríla 2010, zo sumy 21,48 Eur za neuhradenú faktúru č. X. v roku 2006, zo

sumy 1 088,08 Eur ako nákladov na renováciu bytu v roku 2006 a zo sumy 4 273,08 Eur za

neuhradené penále. Je teda nepochybné, ţe do pasív dedičstva po poručiteľovi, ktoré sa stali

predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, boli zaradené aj tie pohľadávky O. súvisiace

s bytom poručiteľa, ktoré vznikli po smrti poručiteľa. Ide preto o dohodu, ktorá odporuje

zákonu a ktorú nemoţno schváliť. Ak napriek tomu okresný súd takúto dohodu o vyporiadaní

5

dedičstva v zmysle uznesením schválil, postupoval v rozpore so

zákonom.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky teda opodstatnene podal mimoriadne

dovolanie z dôvodov uvedených v Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto rozhodnutie okresného súdu v zmysle v spojení s

ods. 2 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor

vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

Dovolací súd nad rámec uvedeného poznamenáva, ţe z obsahu spisu nevyplýva prejav

vôle dedičov smerujúci k uzavretiu dohody o všeobecnej cene členského podielu

k druţstevnému bytu v sume 34 000 Eur. Ani z dôvodov rozhodnutia okresného súdu

nevyplýva, kedy mala byť takáto dohoda medzi dedičmi uzavretá. V tejto súvislosti dovolací

súd dáva do pozornosti okresnému súdu, ţe v dohode o vyporiadaní dedičstva zo 7.decembra

2004 bola všeobecná cena členského podielu k druţstevnému bytu stanovená sumou

256 970,-- Sk v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. J. Londáka z 27. februára 2004 a ţe v

spise sa nenachádza zápisnica o pojednávaní z 26. januára 2010, na ktorom mali prítomní

dedičia uzatvoriť dohodu všeobecnej ceny členského podielu k druţstevnému bytu na sumu

34 000 Eur. Okrem toho v schválenej dohode o vyporiadaní dedičstva je dedička K. T.

povinná poskytnúť výplatu zákonného dedičského podielu, okrem iných, aj J. V. a I. V., hoci

sa v dôvodoch rozhodnutia uvádza, ţe títo dedičia v svojich písomných vyhláseniach zo dňa

15. januára 2010 urobili prejav vôle, podľa ktorého sa vzdávajú svojich zákonných

dedičských podielov v prospech dedičov bez náhrady. Okresný súd v dôvodoch svojho

rozhodnutia nevysvetlil, ako hodnotil tieto prejavy vôle ustupujúcich dedičov a teda z akých

dôvodov schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorá tieto prejavy vôle ustupujúcich

dedičov nezohľadňuje.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

2 : 1.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. augusta 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

6

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová

7

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča

Podľa Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „“) pripájam toto

odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. augusta 2012

sp. zn. .

S väčšinovým rozhodnutím, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu a vec

vrátená na ďalšie konanie, nesúhlasím z týchto dôvodov:

V konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd povinný v prvom rade skúmať

splnenie podmienok takéhoto konania. Ide o podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 243e

ods. 1 , podľa ktorého ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,

osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe

právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon /§ 243f/, a ak to vyţaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu

nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie.

Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,

odvolacieho konania a tieţ konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných

účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyţaduje práve

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou

z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou

poţiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a treťou nemoţnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.

Pretoţe všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené

súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Zastávam názor, ţe ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu zásadne vyţaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním

generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník vyuţil všetky právom predpokladané

prostriedky na zvrátenie stavu zaloţeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no nebol úspešný.

Poţiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám

podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto

mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním

8

niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. ich

oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne vyuţiť.

Splnenie uvedenej poţiadavky ako jedného zo základných predpokladov prípustnosti

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora súvisí s princípom právneho štátu a to

s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút

právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden

z účastníkov občianskeho súdneho konania nevyuţije svoje právo na účinné podanie

opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci mu v tom nebránili dôleţité resp. závaţné

dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné právo zdrţať sa, resp. nevyuţiť moţnosť

podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok), právna istota druhého účastníka,

spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôţe byť narušená

inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. V súvislosti s tým poukazujem

na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 1996 sp. zn. ,

v odôvodnení ktorého sa okrem iného poukazuje na „Zásady civilného procesu na lepšie

fungovanie justície“ prijaté Výborom ministrov Rady Európy v roku 1984, v ktorých sa

odporúča, aby sa obmedzili najmä dozorové opravné prostriedky, čo sa týka najmä oprávnení

generálnych prokurátorov. Tento cieľ sa napĺňa predovšetkým moţnosťou účastníkov konania

podať proti rozhodnutiu súdu riadny opravný a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok.

Poţiadavka na vyuţití riadnych a prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov

samotným účastníkom vyplýva aj zo zásady, podľa ktorej kaţdý si má stráţiť svoje práva

(vigilantibus iura). V riešení tejto otázky sa nestotoţňujem so stanoviskom publikovaným

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 36/2008, podľa ktorého podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

nie je podmienené vyuţitím riadneho (a teda aj mimoriadneho) opravného prostriedku

účastníkom konania. Uvedené stanovisko argumentujúce tým, ţe právna úprava výslovne

nepodmieňuje podanie mimoriadneho dovolania vyuţitím riadneho opravného prostriedku

účastníkom konania, neprihliada na výnimočnosť mimoriadneho dovolania a na výklad

rešpektujúci vyššie uvedené právne princípy a zásady. Okrem toho nie je v súlade ani

s názorom pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 19. júla 2000

sp. zn. , v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko ku kritériám prípustnosti

mimoriadneho dovolania. Vychádzajúc z výnimočnosti tohto opravného prostriedku ústavný

súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil názor, ţe kritériom akceptovateľnosti právnej úpravy

mimoriadneho dovolania je, okrem iného, povinnosť vyčerpať iné, dostupné právne

9

(procesné) prostriedky nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom opravnom

prostriedku, ţe ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne,

t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha mimoriadneho dovolania, neúspešne vyuţila všetky

zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených

záujmov (s výnimkou dovolania - ) alebo také prostriedky nemala

k dispozícii alebo jej bolo zákonnými prekáţkami znemoţnené vyuţiť tieto právne

prostriedky nápravy, a ţe oprávnenie generálneho prokurátora vzniká aţ vtedy, ak sa

preukáţe, ţe účastník tieto prostriedky buď nemal, alebo mal a bol s nimi neúspešný, prípadne

objektívne prekáţky mu znemoţnili ich vyuţitie. Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky

v náleze zo 4. februára 2009 sp. zn. vychádzal z iného názoru /podľa ktorého

generálny prokurátor je oprávnený napadnúť mimoriadnym dovolaním aj také právoplatné

rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému ţiaden z účastníkov nepodal prípustný, teda riadny

opravný prostriedok/, poukazujem na to, ţe naopak v rozhodnutiach sp. zn. ,

a povaţoval za ústavne relevantný právny názor, v zmysle

ktorého poţiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná

vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania opomenul účinne hájiť svoje práva

najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov.

V prejednávanej veci účastníčka dedičského konania K. T., namietajúca vo svojom

podnete nesprávnosť uznesenia okresného súdu v dedičskej veci, nepodala proti nemu riadny

opravný prostriedok, t. j. odvolanie. Nevyuţila teda moţnosť uplatniť tento účinný a efektívny

prostriedok na ochranu svojich práv. Z obsahu spisu pritom nevyplývajú ţiadne objektívne

prekáţky, ktoré by jej znemoţnili vyuţitie tohto opravného prostriedku. Nebola preto splnená

podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to ţe jeho podanie vyţaduje ochrana práv

tejto účastníčky konania. Konanie o mimoriadnom dovolaní malo byť preto pre nesplnenie

tejto podmienky zastavené.

V Bratislave 8. augusta 2012

JUDr. Rudolf Č i r č , v.r.

sudca

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová