Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)aa0/385528.4eee03.pdf
PDF · 156.35 KB
No categories available
6MCdo/12/2011
Najvyšší súd 6 M Cdo 12/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi V. V., naposledy
bytom M., ktorý zomrel dňa X. bez zanechania závetu, vedenej na Okresnom súde Nové
mesto nad Váhom pod sp. zn. 9 D 49/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
z 30. júla 2010 č.k. 9 D 49/2008-127, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 30. júla 2010 č.k.
9 D 49/2008-127 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 30. júla 2010 č.k.
9 D 49/2008-127 určil všeobecnú hodnotu dedičstva vo výške 34 211,83 Eur, pasíva vo výške
15786,99 Eur a čistú hodnotu dedičstva vo výške 18 424,84 Eur. Schválil dohodu
o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej sporoţírový účet č. X., ŠS X., vedený v Slovenskej
sporiteľni, a.s., Mestská pobočka Senica, ku dňu smrti poručiteľa, t.j. k 15. septembru 2001,
so zostatkom vo výške 211,83 Eur, spolu s príslušenstvom a všeobecnú cenu členského
podielu k druţstevnému bytu v M., na ulici S., vedeného v O., v hodnote 34 000 Eur,
(hodnota určená na základe dohody dedičov) nadobúda K. T. nar. X., dcéra poručiteľa
v celosti s tým, ţe zároveň uhrádza i pasíva dedičstva pozostávajúce z pohľadávky Okresného
stavebného bytového druţstva Senica (ďalej len O.), spočívajúcej v nedoplatku na nájomnom,
neuhradenej faktúry č. X., nákladov na renováciu a opravu bytu, neuhradených penál, ku dňu
3. mája 2010, vo výške 15 786,99 Eur v celosti a podľa ktorej sa dedička K. T. zaviazala
poskytnúť ustupujúcim spoludedičom J. V., S. V. a I. V. výplatu ich zákonného dedičského
podielu vo výške ¼ zo zdedeného majetku ihneď po odpredaji bytu, najneskôr však do 3 dní,
zníţenú o pasíva dedičstva, ktoré sú preukázané ku dňu prejednania dedičstva a o ďalšie
náklady súvisiace s odpredajom bytu a tieţ poplatky za sluţby spojené so zdedeným bytom.
Rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov súdneho komisára a o zaplatení súdneho
poplatku. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe dedičia prítomní na pojednávaní
8. júna 2010, uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva v znení uvedenom vo výroku
rozhodnutia, ktorej základom bola dohoda dedičov o všeobecnej cene členského podielu
k druţstevnému bytu v sume 34 000 Eur, dohoda o výške pohľadávky uzavretej medzi
zástupcami O. a dedičom S. V. zo 4. februára 2010 a dohoda, ţe celý predmet dedičstva
nadobudne K. T. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov. Keďţe táto dohoda dedičov
neodporuje zákonu ani dobrým mravom, v zmysle § 175q ods. 1 písm. c/ O.s.p. ju schválil.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu, na podnet dedičky K. T. podal včas
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol napadnuté
rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe
z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe poverená notárka Mgr. Eva Holčíková ako súdna
komisárka a následne aj súd uznali do pasív dedičstva pohľadávku O. v celkovej výške
15 786,99 Eur pozostávajúcu zo sumy 431,92 Eur ako nedoplatok na nájomnom do X.; zo
sumy 9 972,43 Eur ako nedoplatok na nájomnom za obdobie od 16. septembra 2001 do 30.
apríla 2010; zo sumy 21,48 Eur za neuhradenú faktúru č. X. v roku 2006; zo sumy 1 088,08
Eur ako nákladov na renováciu bytu v roku 2006 a zo sumy 4 273,08 Eur za neuhradené
penále. Je teda zrejmé, ţe do vyporiadania dedičstva bola zahrnutá, okrem aktív dedičstva
a dlhov poručiteľa, ktoré prešli na dedičov jeho smrťou, aj pohľadávka O. súvisiaca
s druţstevným bytom vzniknutá za obdobie od 16. septembra 2001 do 3. mája 2010, teda
pohľadávka vzniknutá po smrti poručiteľa. Takáto pohľadávka však nepatrí do dedičstva,
keďţe dedičstvom je majetok poručiteľa v čase jeho smrti, vrátane dlhov poručiteľa. Dlhom
zaťaţujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt poručiteľa a úhrady za plnenia
poskytované s uţívaním (neuţívaním) tohto bytu, ak vznikol za dobu od smrti poručiteľa do
vyporiadania dedičstva. Tieto dlhy nepatria do dedičstva po poručiteľovi a veriteľ si ich mal
uplatniť mimo konania o dedičstve. Ak napriek tomu súd na túto pohľadávku pri vyporiadaní
dedičstva prihliadol, ide o postup nesprávny, nemajúci oporu v zákonných ustanoveniach (§
175o ods. 1 O.s.p. v spojení s § 470 ods. 1 a § 482 ods. 2 OZ). Okrem toho uviedol, ţe zo
súdneho spisu nevyplýva, ţe by K. T. uznala výšku pohľadávky O. pred súdnou komisárkou
dňa 26. mája 2010, navyše v takej výške, ako bola premietnutá do súdneho rozhodnutia.
Rozhodnutie okresného súdu tak podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dedič S. V. vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe dlh mohol vzniknúť
po poručiteľovi jedine do jeho smrti. Túto skutočnosť namietal aj v dedičskom konaní, no súd
jeho pripomienky nevzal do úvahy. Ţiadal, aby sa celé konanie obnovilo a aby súd rozhodol
spravodlivo.
Ostatní dedičia sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na dovolacom súde v určenej lehote (§ 243g
O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môţe napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal
napadnuté uznesenie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Podľa § 175m O.s.p. súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív
a pasív. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 1751 ods. 1 druhej vety.
Podľa § 175o ods. 1 O.s.p. na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú
cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predĺţenia v čase
smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú
tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa pouţije
primerane.
Podľa § 175q ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu
o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predĺţeného dedičstva na úhradu dlhov.
Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky
ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 470 ods. 1 OZ).
Podľa § 482 ods. 1, 2 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou
o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe správne zistenie poručiteľovho
majetku a jeho dlhov je v konaní o dedičstvo východiskom pre vyhotovenie súpisu aktív
a pasív dedičstva, pre určenie všeobecnej ceny majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu
dedičstva a predovšetkým pre samotné rozhodnutie o dedičstve.
Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie,
podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej
ich šírke, to znamená, ţe nielen do práv ale i povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho
smrťou. Dedičstvo teda tvoria nielen všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré
v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa.
Pri zisťovaní poručiteľovho majetku, vrátane jeho dlhov, je zásadne rozhodujúci skutkový
stav, aký tu bol v čase smrti poručiteľa. Pre zaradenie dlhu do pasív dedičstva je teda
určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva (jeho vyporiadania)
nemôţe byť preto dlh, ktorý vznikol aţ po smrti poručiteľa. Dovolací súd súhlasí
s generálnym prokurátorom v tom, ţe dlhom zaťaţujúcim dedičstvo nie je nedoplatok
nájomného za byt, ktorého nájomcom bol poručiteľ a úhrady za plnenia poskytované
s uţívaním (neuţívaním) tohto bytu, ak vznikol za dobu od smrti poručiteľa do vyporiadania
dedičstva. Dlhom patriacim do pasív dedičstva nemôţu byť ani pohľadávky vzniknuté síce
v súvislosti s bytom, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ale po jeho smrti. Takéto dlhy nepatria
do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôţu byť ani predmetom dohody o vyporiadaní
dedičstva. Ak sa napriek tomu stanú predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, ide
o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemoţno schváliť. Na tom nič nemení ani
skutočnosť, ţe dedičia (niektorí z nich) urobili prejav vôle, ktorým uznali pasíva dedičstva
vzniknuté po smrti poručiteľa, resp. ţe jeden z dedičov uzatvoril s veriteľom dohodu o výške
pohľadávky.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, ţe v danej veci bola
zaradená do pasív dedičstva pohľadávka O. v celkovej sume 15786,99 Eur, ktorá okrem iného
pozostáva so sumy 9972,43 Eur ako nedoplatku na nájomnom za obdobie od 16. septembra
2001 do 30. apríla 2010, zo sumy 21,48 Eur za neuhradenú faktúru č. X. v roku 2006, zo
sumy 1 088,08 Eur ako nákladov na renováciu bytu v roku 2006 a zo sumy 4 273,08 Eur za
neuhradené penále. Je teda nepochybné, ţe do pasív dedičstva po poručiteľovi, ktoré sa stali
predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, boli zaradené aj tie pohľadávky O. súvisiace
s bytom poručiteľa, ktoré vznikli po smrti poručiteľa. Ide preto o dohodu, ktorá odporuje
zákonu a ktorú nemoţno schváliť. Ak napriek tomu okresný súd takúto dohodu o vyporiadaní
dedičstva v zmysle § 175q ods. 1 písm. c/ O.s.p. uznesením schválil, postupoval v rozpore so
zákonom.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky teda opodstatnene podal mimoriadne
dovolanie z dôvodov uvedených v § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor
vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.
Dovolací súd nad rámec uvedeného poznamenáva, ţe z obsahu spisu nevyplýva prejav
vôle dedičov smerujúci k uzavretiu dohody o všeobecnej cene členského podielu
k druţstevnému bytu v sume 34 000 Eur. Ani z dôvodov rozhodnutia okresného súdu
nevyplýva, kedy mala byť takáto dohoda medzi dedičmi uzavretá. V tejto súvislosti dovolací
súd dáva do pozornosti okresnému súdu, ţe v dohode o vyporiadaní dedičstva zo 7.decembra
2004 bola všeobecná cena členského podielu k druţstevnému bytu stanovená sumou
256 970,-- Sk v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. J. Londáka z 27. februára 2004 a ţe v
spise sa nenachádza zápisnica o pojednávaní z 26. januára 2010, na ktorom mali prítomní
dedičia uzatvoriť dohodu všeobecnej ceny členského podielu k druţstevnému bytu na sumu
34 000 Eur. Okrem toho v schválenej dohode o vyporiadaní dedičstva je dedička K. T.
povinná poskytnúť výplatu zákonného dedičského podielu, okrem iných, aj J. V. a I. V., hoci
sa v dôvodoch rozhodnutia uvádza, ţe títo dedičia v svojich písomných vyhláseniach zo dňa
15. januára 2010 urobili prejav vôle, podľa ktorého sa vzdávajú svojich zákonných
dedičských podielov v prospech dedičov bez náhrady. Okresný súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia nevysvetlil, ako hodnotil tieto prejavy vôle ustupujúcich dedičov a teda z akých
dôvodov schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorá tieto prejavy vôle ustupujúcich
dedičov nezohľadňuje.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
2 : 1.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. augusta 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová
Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča
Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O. s. p.“) pripájam toto
odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. augusta 2012
sp. zn. 6 M Cdo 12/2011.
S väčšinovým rozhodnutím, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu a vec
vrátená na ďalšie konanie, nesúhlasím z týchto dôvodov:
V konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd povinný v prvom rade skúmať
splnenie podmienok takéhoto konania. Ide o podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 243e
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,
osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe
právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon /§ 243f/, a ak to vyţaduje ochrana práv
a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu
nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu
mimoriadne dovolanie.
Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,
odvolacieho konania a tieţ konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných
účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyţaduje práve
v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou
z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou
poţiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu a treťou nemoţnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.
Pretoţe všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené
súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.
Zastávam názor, ţe ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu zásadne vyţaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním
generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník vyuţil všetky právom predpokladané
prostriedky na zvrátenie stavu zaloţeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no nebol úspešný.
Poţiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám
podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto
mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním
niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. ich
oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne vyuţiť.
Splnenie uvedenej poţiadavky ako jedného zo základných predpokladov prípustnosti
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora súvisí s princípom právneho štátu a to
s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút
právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden
z účastníkov občianskeho súdneho konania nevyuţije svoje právo na účinné podanie
opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci mu v tom nebránili dôleţité resp. závaţné
dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné právo zdrţať sa, resp. nevyuţiť moţnosť
podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok), právna istota druhého účastníka,
spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôţe byť narušená
inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. V súvislosti s tým poukazujem
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 1996 sp. zn. PL. ÚS 43/95,
v odôvodnení ktorého sa okrem iného poukazuje na „Zásady civilného procesu na lepšie
fungovanie justície“ prijaté Výborom ministrov Rady Európy v roku 1984, v ktorých sa
odporúča, aby sa obmedzili najmä dozorové opravné prostriedky, čo sa týka najmä oprávnení
generálnych prokurátorov. Tento cieľ sa napĺňa predovšetkým moţnosťou účastníkov konania
podať proti rozhodnutiu súdu riadny opravný a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok.
Poţiadavka na vyuţití riadnych a prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov
samotným účastníkom vyplýva aj zo zásady, podľa ktorej kaţdý si má stráţiť svoje práva
(vigilantibus iura). V riešení tejto otázky sa nestotoţňujem so stanoviskom publikovaným
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 36/2008, podľa ktorého podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
nie je podmienené vyuţitím riadneho (a teda aj mimoriadneho) opravného prostriedku
účastníkom konania. Uvedené stanovisko argumentujúce tým, ţe právna úprava výslovne
nepodmieňuje podanie mimoriadneho dovolania vyuţitím riadneho opravného prostriedku
účastníkom konania, neprihliada na výnimočnosť mimoriadneho dovolania a na výklad
rešpektujúci vyššie uvedené právne princípy a zásady. Okrem toho nie je v súlade ani
s názorom pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 19. júla 2000
sp. zn. PL. ÚS 57/99, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko ku kritériám prípustnosti
mimoriadneho dovolania. Vychádzajúc z výnimočnosti tohto opravného prostriedku ústavný
súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil názor, ţe kritériom akceptovateľnosti právnej úpravy
mimoriadneho dovolania je, okrem iného, povinnosť vyčerpať iné, dostupné právne
(procesné) prostriedky nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom opravnom
prostriedku, ţe ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne,
t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha mimoriadneho dovolania, neúspešne vyuţila všetky
zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených
záujmov (s výnimkou dovolania - § 243f ods. 2 písm. c/ O.s.p.) alebo také prostriedky nemala
k dispozícii alebo jej bolo zákonnými prekáţkami znemoţnené vyuţiť tieto právne
prostriedky nápravy, a ţe oprávnenie generálneho prokurátora vzniká aţ vtedy, ak sa
preukáţe, ţe účastník tieto prostriedky buď nemal, alebo mal a bol s nimi neúspešný, prípadne
objektívne prekáţky mu znemoţnili ich vyuţitie. Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky
v náleze zo 4. februára 2009 sp. zn. I. ÚS 178/08 vychádzal z iného názoru /podľa ktorého
generálny prokurátor je oprávnený napadnúť mimoriadnym dovolaním aj také právoplatné
rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému ţiaden z účastníkov nepodal prípustný, teda riadny
opravný prostriedok/, poukazujem na to, ţe naopak v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 136/06,
III. ÚS 331/06 a II. ÚS 19/08 povaţoval za ústavne relevantný právny názor, v zmysle
ktorého poţiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná
vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania opomenul účinne hájiť svoje práva
najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov.
V prejednávanej veci účastníčka dedičského konania K. T., namietajúca vo svojom
podnete nesprávnosť uznesenia okresného súdu v dedičskej veci, nepodala proti nemu riadny
opravný prostriedok, t. j. odvolanie. Nevyuţila teda moţnosť uplatniť tento účinný a efektívny
prostriedok na ochranu svojich práv. Z obsahu spisu pritom nevyplývajú ţiadne objektívne
prekáţky, ktoré by jej znemoţnili vyuţitie tohto opravného prostriedku. Nebola preto splnená
podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to ţe jeho podanie vyţaduje ochrana práv
tejto účastníčky konania. Konanie o mimoriadnom dovolaní malo byť preto pre nesplnenie
tejto podmienky zastavené.
V Bratislave 8. augusta 2012
JUDr. Rudolf Č i r č , v.r.
sudca
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová