Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11CoCsp-17-2023.pdf
PDF · 104.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Komárno, Zimná č. 16, Komárno, IČO: 00 170 984, právne zastúpený: JUDr. Matej Pekarik, advokát, Výpalisko 19, Nové Zámky, IČO: 37 868 004, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, A. C. D. XXX, 2/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, A. C. D. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Tamás Puskás, advokát, Jókaiho ul. 24, Komárno, IČO: 42 162 891, o zaplatenie sumy 1.224,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8Csp/7/2023-137 zo dňa 14. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. konanie zastavil v časti o zaplatenie 32,23 eur s príslušenstvom. Výrokom II. v zastavujúcej časti žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Výrokom III. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.192,24 eur spolu s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 78,90 eur od 21. 02. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,13 eur od 21. 03. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,13 eur od 21. 04. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,13 eur od 21. 05. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,13 eur od 21. 06. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,47 eur od 21. 07. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,47 eur od 21. 08. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,47 eur od 21. 09. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,47 eur od 21. 10. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,47 eur od 21. 11. 2022 do zaplatenia, s 0,05 % zmluvnou pokutou denne zo sumy 111,47 eur od 21. 12. 2022 do zaplatenia, a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 78,90 eur od 21. 02. 2022 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,13 eur od 21. 03. 2022 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,13 eur od 21. 04. 2022 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,13 eur od 21. 05. 2022 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,13 eur od 21. 06. 2022 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,47 eur od 21. 07. 2022 do zaplatenia, s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,47 eur od 21. 08. 2022 do zaplatenia, so 6,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,47 eur od 21. 09. 2022 do zaplatenia, so 6,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,47 eur od 21. 10. 2022 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,47 eur od 21. 11. 2022 do zaplatenia, so 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,47 eur od 21. 12. 2022
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. § 139, § 460, § 471 ods. 1 a 2, § 488, § 489, § 517 ods. 1, § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 8a ods. 7, § 8b ods. 1, § 10 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.224,47 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu z titulu nedoplatku na mesačných zálohových platbách a poplatkoch na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 02. 2022 do 31. 12. 2022 a náhradu trov konania.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca je správcom bytov v bytovom dome na adrese F. G. H. X I. A., pričom v tomto bytovom dome sa nachádza aj byt č. 24 na 2. poschodí bytového domu, ktorý patril otcovi žalovaných 1/ a 2/, ktorý zomrel dňa 08. 10. 2020. Počnúc od mesiaca máj 2020 neboli uhrádzané preddavkové platby na náklady spojené s užívaním predmetného bytu, pričom v období mesiacov február 2022 až december 2022 vznikol v dôsledku neuhrádzania zálohových platieb v súvislosti s užívaním predmetného bytu dlh vo výške 1.224,47 eur. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd prvej inštancie preukázanú tým, že žalobca je správca bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt, v súvislosti s užívaním ktorého vznikol dlh.
5. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/ a 2/ súd prvej inštancie odvodil od ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a z ustanovenia § 8a ods. 7 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V danom prípade ako zákonní dedičia v I. dedičskej skupine vystupovali celkovo traja synovia poručiteľa. Pretože v mene maloletého syna došlo zo strany jeho matky k odmietnutiu dedičstva, dedičmi sa stali dvaja dospelí synovia poručiteľa (žalovaní 1/ a 2/), ktorí dedičstvo neodmietli. Právny názor súdu prvej inštancie o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ nezvrátili ani námietky žalovaných, v ktorých poukazovali na to, že je dedičstvo po ich otcovi predĺžené a že súd nariadil likvidáciu dedičstva. Tým, že žalovaní 1/ a 2/ dedičstvo neodmietli, z titulu univerzálnej sukcesie upravenej v § 460 Občianskeho zákonníka sa momentom smrti ich otca stali vlastníkmi predmetného bytu (bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností).
6. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ v konaní poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2011 zo dňa 08. 08. 2012. Keďže predmetom tohto konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlhu titulom nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie po smrti otca žalovaných 1/ a 2/ ako pôvodného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, tento dlh je dlhom dedičov pôvodného vlastníka bytu (žalovaných 1/ a 2/), ktorí dedičstvo pozostávajúce aj z predmetného bytu neodmietli, a teda vlastníctvo k nemu nadobudli momentom smrti ich otca, pričom v zmysle § 8a ods. 7 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prešli na nich i práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Výklad žalovaných 1/ a 2/, že vlastníctvo k predmetnému bytu z dôvodu nariadenej likvidácie dedičstva nikdy nenadobudnú, súd prvej inštancie považoval za nesprávny a odporujúci zákonu. Jedine u dediča platí zásada univerzálnej sukcesie, teda automatického vstupu do práv a povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. V danom prípade žalovaní 1/ a 2/ momentom smrti svojho otca (keďže dedičstvo po ňom neodmietli) vstúpili do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke (teda ku dňu smrti svojho otca sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a prešli na nich i práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy) a toto ich vlastnícke právo bude trvať do momentu, kedy dôjde v rámci likvidácie dedičstva k priamemu predaju predmetného bytu, resp. k jeho vydraženiu, kedy vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudne nový vlastník.
7. V priebehu konania došlo v mesiaci máj 2023 k vyúčtovaniu nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2022 do 31. 12. 2022 s preplatkom vo výške 391,80 eur. Žalobca v súvislosti s týmto vyúčtovaným preplatkom pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby, s čím žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili súhlas prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Preto súd prvej inštancie postupujúc podľa § 154
ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 32,23 eur zastavil. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.192,24 eur žalovaní 1/ a 2/ vznik ani výšku tejto pohľadávky nepopierali a v konaní nepreukázali, že túto pohľadávku žalobcovi uhradili, prípadne že táto zanikla inak. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie tejto dlžnej sumy nedoplatku na úhradách spojených s užívaním bytu (po započítaní preplatku na vyúčtovaných nákladoch spojených s užívaním bytu za rok 2022), t. j. celkovo v sume vo výške 1.192,24 eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z vyčíslených dlžných platieb. Súd prvej inštancie tiež vyhovel žalobe žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výšku považoval za primeranú charakteru zmluvného vzťahu a povinnosti zabezpečenej týmto právnym inštitútom. Súd prvej inštancie nemal za to, že je dojednanie o zmluvnej pokute neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď dojednaná zmluvná pokuta, ako sankcia za nesplnenie si zmluvnej povinnosti vlastníkom bytu, nie je neprimerane vysoká, pričom tiež nejde o duplicitné sankcionovanie nesplnenia zmluvnej povinnosti, keď podľa zmluvy o výkone správy je úrok z omeškania nárokom ostatných vlastníkov bytov v konkrétnom bytovom dome voči „neplatičovi“ a je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom zmluvná pokuta je sankciou za nesplnenie si zmluvnej povinnosti vo vzťahu k správcovi.
8. O nároku na náhradu trov konania v časti konania, ktoré bolo pre späťvzatie žaloby zastavené, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zavinenie čiastočného zastavenia konania nepripísal žiadnej zo strán sporu, ale zmene skutkového stavu v dôsledku vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022, ktoré je správca povinný vypracovať do mája nasledujúceho roka (čo bol i daný prípad). Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v tejto časti konania bol žalobca s ohľadom na výsledok sporu plne úspešný.
9. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., III. a IV. podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Podané odvolanie odôvodnili s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietali, že v priebehu konania poukázali na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 21Cdo/1611/2013, 24Cdo/638/2021), ktoré riešili účinky nariadenia likvidácie dedičstva a prijali dôležité právne závery, ktoré bolo a je možné aplikovať aj v tomto konaní. Poukázali na to, že právna otázka v predmetnom konaní bola v tom zmysle, že aké účinky má nariadenie likvidácie dedičstva, najmä pokiaľ ide o postavenie žalovaných ako dedičov. Účelom riadneho dedičského konania je zistenie a deklarácia dedičského práva po poručiteľovi. Ak však súd nariadi likvidáciu dedičstva, mení sa účel a zmysel celého konania, keď už súd nebude zisťovať a deklarovať dedičské právo dedičov, ale bude zaisťovať úhradu pohľadávok poručiteľa. Súd teda nikdy nebude zisťovať a deklarovať dedičské právo dedičov k nehnuteľnosti, keďže dedičia vlastnícke právo k nehnuteľnosti nikdy nenadobudnú pre likvidáciu dedičstva. Ohľadom nehnuteľnosti teda bude súd výlučne zaisťovať úhradu pohľadávok veriteľov poručiteľa predajom tejto nehnuteľnosti. Pri likvidácii dedičstva notár predá celý majetok poručiteľa a po uhradení nákladov notára rozdelí výťažok z predaja medzi veriteľmi poručiteľa. Účelom likvidácie dedičstva je teda ukončenie všetkých majetkovoprávnych a záväzkových vzťahov poručiteľa tým, že dedičstvo nenadobudnú dedičia, ale dedičstvo notár speňaží za účelom rozdelenia výťažku medzi veriteľmi poručiteľa. V predmetnej veci nie je účelom prebiehajúcej likvidácie dedičstva zisťovanie a deklarovanie dedičského práva žalovaných a následne predaj majetku žalovaných za účelom vyplatenia veriteľov poručiteľa, ale zaistenie vyplatenia veriteľov poručiteľa z majetku poručiteľa.
10. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej poukázali na to, že ustanovenie § 207 ods. 1, 4 a § 208 ods. 1 CMP hovorí o speňažení majetku poručiteľa, a nie o speňažení majetku dedičov poručiteľa. V dôsledku likvidácie dedičstva na žalovaných neprešla povinnosť platiť náklady súvisiace s užívaním bytu podľa zmluvy o výkone správy a právoplatným skončením likvidácie tento záväzok zanikne ku dňu smrti poručiteľa. Princíp univerzálnej sukcesie zakotvený v § 460 Občianskeho zákonníka neplatí, podľa názoru žalovaných, neobmedzene. Platia totiž ďalšie pravidlá zakotvené v § 470 a § 471 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého majetku, pričom v prípade predĺženia dedičstva sa dedičstvo prenechá veriteľom na úhradu dlhu. Ak sa dedičia nedohodnú s veriteľmi, nariadi sa likvidácia dedičstva, pričom dedičstvo sa prenechá na účely likvidácie dedičstva. Ustanovenia § 470 a § 471 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať komplexne a s prihliadnutím na ich obsah.
11. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej uviedli, že predmetný byt, ktorý bol vo vlastníctve ich otca, nikdy neužívali. Žalobca napriek tomu od nich požaduje zaplatenie nákladov za užívanie bytu. Z majetku ich otca nenadobudnú nič, z tohto majetku nebudú mať žiadne príjmy a nebudú mať ani možnosť s týmto
majetkom akýmkoľvek spôsobom nakladať (pre likvidáciu dedičstva žalovaní ani nemôžu predať byt, zriadiť záložné právo alebo vecné bremeno). Výklad súdu prvej inštancie, podľa ktorého majú žalovaní uhradiť náklady za užívanie bytu, ktorý nikdy neužívali a ktorý má byť predaný v rámci likvidácie dedičstva, je nespravodlivý a je v rozpore s dobrými mravmi. Je teda nielen v rozpore s ustanoveniami CSP a OZ, ale aj s celou podstatou a zmyslom inštitútu likvidácie dedičstva, pričom svojim výkladom súd prvej inštancie spochybňuje existenciu a opodstatnenie inštitútu likvidácie dedičstva.
12. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výrokov II., III. a IV. a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alebo aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti výrokov II., III., a IV. tak, že žalobu zamietne.
13. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnutý rozsudok za vydaný v súlade so zákonom, keď pri jeho vydaní boli súdom prvej inštancie dodržané tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne predpisy, ktoré sa na rozhodovanú právnu vec vzťahujú. Súd prvej inštancie v konaní správne zistil skutkový a právny vzťah medzi stranami sporu. Správne vyhodnotil tvrdenia a dôkazy, ktoré mu predložili sporové stany, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých dospel aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. Žiadnym spôsobom sa neodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ani od rozhodnutí najvyšších súdnych autorít v zhodných alebo podobných právnych veciach. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco a dôkladne vysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami, riadne vyhodnotil každý dôkaz predložený sporovými stranami a riadne a bezo zbytku prezentoval všetky úvahy a závery, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri právnom posúdení veci, na základe ktorých napadnutý rozsudok vydal. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu a na základe správneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.224,47 eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na mesačných platbách a poplatkoch na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od februára 2022 do decembra 2022. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. 08. 2023 zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 32,23 eur, ktorá v zmysle vyúčtovania skutočných nákladov na dodané plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2022 predstavovala preplatok na skutočných nákladoch. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 8Csp/7/2023-137 zo dňa 14. 08. 2023 tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, pričom uvádzali, že odvolaním napádajú výroky II., III., a IV. rozsudku, na základe čoho je napadnutý rozsudok predmetom prieskumu odvolacím súdom.
16. Odvolací súd v súvislosti s výrokom II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti uvádza, že žalovaní v odvolaní nenamietali vo vzťahu k tomuto výroku žiadne skutočnosti a neuviedli ani žiadne odvolacie dôvody. Je tak potrebné konštatovať, v súlade s čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP, že odvolanie žalovaných nesmeruje voči výroku II. napadnutého rozsudku, ale smeruje len voči výroku III. a súvisiacemu výroku IV. napadnutého rozsudku, z tohto dôvodu sú predmetom prieskumu len tieto výroky napadnutého rozsudku.
17. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie správne zistil, že žalobca je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt patriaci poručiteľovi J. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. 08. 10. 2020 (ďalej len „poručiteľ“), v súvislosti s užívaním ktorého vznikol dlh. Žalobca je subjektom, ktorému zákon ukladá povinnosť sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, je tak daná aj jeho aktívna vecná legitimácia v konaní vymáhať dlh, ktorý vznikol v dôsledku neuhrádzania zálohových platieb v súvislosti s užívaním predmetného bytu za obdobie od februára 2022 do decembra 2022.
18. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/, táto bola žalovanými namietaná z dôvodu, že títo nemôžu zodpovedať za dlhy poručiteľa, nakoľko súd v dedičskom konaní nariadil likvidáciu dedičstva po poručiteľovi, kde žalovaní 1/ a 2/ z titulu dedenia nenadobudnú žiaden majetok v rámci dedičského konania. Uvedený byt nikdy neužívali a napriek tomu žalobca od nich požaduje úhradu nákladov za užívanie bytu, v dôsledku čoho považovali výklad súdu prvej inštancie, na základe ktorého majú platiť náklady za užívanie bytu, za nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi.
19. Odvolací súd sa ohľadom otázky pasívnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ stotožňuje s právnym posúdením tejto otázky súdom prvej inštancie, pričom v tejto súvislosti odkazuje na citáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad, ktorá je uvedená v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
20. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie A., a to bytu č. 24, nachádzajúceho sa na 2. poschodí vo vchode č. 7 obytného domu súp. č. XXXX na parcele registra „C“ parc. č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Z predloženého uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 18D/604/2020 zo dňa 20. 08. 2021 vyplýva, že zákonnými dedičmi po poručiteľovi boli v I. dedičskej skupine jeho tri deti, pričom maloletý syn poručiteľa (v zastúpení matkou) dedičstvo odmietol. Žalovaní 1/ a 2/ dedičstvo neodmietli, teda sa nevylúčili z dedenia, a preto je ich potrebné považovať za dedičov poručiteľa. V dôsledku zásady univerzálnej sukcesie, v zmysle ktorej dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu, žalovaní 1/ a 2/ vstúpili okamihom smrti poručiteľa do jeho majetkovoprávnych vzťahov, to znamená, že vstúpili nielen do práv, ale aj povinností poručiteľa, teda aj do povinnosti uhrádzať preddavkové platby na náklady spojené s užívaním predmetného bytu. Dedičia majú možnosť odmietnuť dedičstvo a takto sa vyhnúť vstupu do majetkových práv a povinností poručiteľa. Pokiaľ tak neurobia, tak sú v období medzi vstupom do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa podľa § 460 Občianskeho zákonníka a právoplatným skončením dedičského konania, z právnych úkonov týkajúcich sa vecí a majetkových práv poručiteľa, ktoré nezanikli smrťou poručiteľa, oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Vyššie uvedené platí bez ohľadu na spôsob skončenia dedičského konania, kde ani prípadná likvidácia dedičstva nemá vplyv na uplatňovanie zásady univerzálnej sukcesie, teda vstupu dedičov do práv a povinností poručiteľa okamihom jeho smrti.
21. Poukaz žalovaných 1/ a 2/ na ust. § 470 a § 471 Občianskeho zákonníka nie je v tomto prípade relevantný. Pre zaradenie dlhu do pasív dedičstva je určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva (jeho vyporiadania) nemôže byť preto dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa. Do dedičstva tak patria dlhy poručiteľa len v rozsahu, v akom existovali ku dňu smrti poručiteľa. Predmetom žaloby však nie je takýto dlh, ale dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa žalovaným 1/ a 2/, a to ako nedoplatok na mesačných zálohových platbách a poplatkoch na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, ktorí v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpili aj do vlastníckych práv a povinností k predmetnému bytu, t. j. aj k povinnosti uhrádzať preddavkové platby na náklady spojené s užívaním predmetného bytu. Nejedná sa o dlh, ktorý by zaťažoval dedičstvo, a preto ani záväzok hradiť takéto zálohové platby za byt nemôže zaniknúť právoplatnosťou likvidácie dedičstva ku dňu smrti poručiteľa. Obdobný záver o tom, že dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt, ktorého nájomcom bol poručiteľ a úhrady za plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) tohto bytu, ak vznikol za dobu od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva, bol zaujatý aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2011 zo dňa 08. 08. 2012. Ani úvahy žalovaných 1/ a 2/, s poukazom na znenie ust. § 207 ods. 1, 4 a § 208 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nič nemenia na vyššie uvedených záveroch. V prípade likvidácie dedičstva v dedičskom konaní po poručiteľovi nemožno hovoriť o speňažení majetku dedičov poručiteľa, keďže sa speňažuje dedičstvo po poručiteľovi. Zároveň uvedené ustanovenia hovoria o speňažovaní dedičstva resp. majetku, nie o dlhoch, ktoré vznikli až po smrti poručiteľa (ako je tomu v tomto prípade v súvislosti s predmetným bytom), ktoré v zmysle vyššie uvedených skutočností ani nepatria do pasív dedičstva po poručiteľovi.
22. V zmysle vyššie uvedených skutočností nemôže byť dôvodná ani námietka žalovaných 1/ a 2/ týkajúca sa výkonu práv a povinností žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní 1/ a 2/ mali možnosť odmietnuť dedičstvo a takto sa vyhnúť vstupu do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v dôsledku zásady univerzálnej sukcesie, čo však neurobili, preto je v tomto prípade dôvodné uplatňovanie nároku žalobcom vo vzťahu práve k žalovaným. Súd prvej inštancie preto vo veci správne postupoval, keď
prijal záver o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, nie je preto možné dospieť k záveru o akomkoľvek výkone práv a povinností žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.
23. Záverom odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o poukaz žalovaných na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/1611/2013 a sp. zn. 24Cdo/638/2021. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že nariadením likvidácie sa mení zmysel a účel dedičského konania, keď už nejde o zistenie a deklarovanie dedičského práva po poručiteľovi, nie je z nich však možné automaticky vyvodiť závery prezentované žalovanými 1/ a 2/, a to najmä v súvislosti so zásadou univerzálnej sukcesie, teda vstupom dedičov do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa okamihom jeho smrti.
24. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne odvodil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/ a 2/ od ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov III. a IV., ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
25. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí úspech v odvolacom konaní nemali. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).