Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/11/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: JUDr. A. P., bytom

I., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3,

Prievidza proti odporcovi: Mesto Prievidza, Námestie slobody 14, Prievidza, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu č.s.: 1.2-5337-2011/94273 zo dňa 31.8.2011, o odvolaní

odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. -24 zo dňa 11. januára

2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -24 zo dňa 11. januára 2012 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd konanie vo veci, v ktorej sa navrhovateľka

domáhala zrušenia prvostupňového rozhodnutia odporcu o uložení pokuty, zastavil

a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky z dôvodu príslušnosti. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru,

že obec (mesto) má v konaní o priestupku postavenie správneho orgánu pri prenesenom

výkone štátnej správy a tento záver nie je v rozpore so

o priestupkoch a ani so , ktorým sa upravujú niektoré podmienky

držania psov. O odvolaní proti rozhodnutiu obce o priestupku rozhoduje orgán štátu príslušný

2

podľa osobitných predpisov, ktorým je podľa Ministerstvo vnútra

SR a až právoplatné rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom

na základe podanej žaloby ( zákona o priestupkoch a a nasl. ).

Proti uzneseniu krajského súdu podalo odvolanie mesto Prievidza a žiadalo, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Poukázalo na príslušné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov

s tým, že podľa o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Žiaden osobitný predpis neustanovuje, že o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu obce o priestupku podľa , ktorým sa upravujú niektoré

podmienky držania psov v znení , rozhoduje Ministerstvo vnútra SR.

o odvolaní proti rozhodnutiu obce nič neuvádza. Odporca ďalej

poukázal na to, že mesto Prievidza prejednávalo priestupok JUDr. P. v súlade so zákonom

o priestupkoch, v konaní nešlo o blokové konanie podľa

Proti blokovému konaniu podľa § 84 ods. 3 zák. o priestupkoch nie je možné sa odvolať,

nemožno ho obnoviť a ani preskúmať mimo odvolacieho konania. ,

ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení

neustanovuje, že ide o prenesený výkon štátnej správy a teda platí, že ide o výkon

samosprávnej pôsobnosti obce.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( veta prvá ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu

je potrebné potvrdiť, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

3

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť

( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov súd postupuje podľa tretej hlavy

piatej časti (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych

orgánov) -

Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisového materiálu predmetom rozhodnutia

napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa je rozhodnutie mesta Prievidza o uložení

pokuty za správny delikt.

Najpodstatnejším problémom, ktorý však bolo potrebné v danom prípade vyriešiť,

je otázka právomoci súdu v správnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutia odporcu.

S účinnosťou od 1. januára 2002 podľa o prechode

niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ak zákon pri úprave pôsobnosti

obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený

výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo

vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).

Zákonodarca teda u obce (mesta) ako aj u samosprávneho kraja rozlišuje medzi

preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce

(mesta) či samosprávneho kraja.

Na priestupky a ich prejednanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,

t.j. zákon o priestupkoch. Subsidiárne sa na konanie vo veciach priestupkov použijú

ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 51 zákona o priestupkoch).

Všeobecným predpisom o správnom konaní je o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

4

Podľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník

konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník

konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Právna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (osobitne rozhodnutí sankčnej

povahy) je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie

rozhodnutia je povolaný zásadne orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania,

ktorou sa účastník domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia je odvolanie.

Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému rozhodnutiu, a to tak meritórnemu, ako

aj procesnému. Výnimky z tohto pravidla ustanovuje buď správny poriadok, alebo osobitný

zákon.

V zmysle § 70 správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch

súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.

Trestanie za správne delikty (priestupky a iné správne delikty fyzických osôb –

podnikateľov a správne delikty právnických osôb) musí v zmysle c Slovenskej

republiky (ďalej aj „ústava“) a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd publikovaného pod č. (ďalej len „Dohovor) podliehať

rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj

všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými

deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány,

sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno–právnymi princípmi.

Keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia“, je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v

a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému

je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych

sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. zasadnutí

zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi

riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto

odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih

5

za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné

opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy

postihu sa považujú za správne sankcie.

Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania

vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania

v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

Rozhodnutie mesta Prievidza o priestupku a o uložení sankcie zaň treba považovať

za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv

a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom

v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti , a to

vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v príslušnom zákone v spojení s právnou úpravou

správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby

postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti .

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup

preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za správny delikt musí byť

rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť

účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov)

a keďže podľa návrh na preskúmanie rozhodnutia

o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku

v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní správnych

deliktov.

Na základe vyššie uvedeného možno ustáliť, že tak vo veciach priestupkov ako

aj vo veciach iných správnych deliktov je nesporne snahou zákonodarcu konať a rozhodnúť

urýchlene a hospodárne v správnom konaní s možnosťou súdneho prieskumu správneho

rozhodnutia až po právoplatnom skončení správneho konania. Takáto právna úprava zákonom

ustanovuje postavenie obce a samosprávneho kraja nielen v konaní o priestupkoch

ale aj v konaní o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej

správy a súčasne vylučuje ich postavenie samosprávneho orgánu.

6

Napokon zákon o priestupkoch upravuje aj postavenie ústredného orgánu štátnej

správy vo veciach priestupkov, ktorým je ústredný orgán štátnej správy SR, do pôsobnosti

ktorého patrí úsek štátnej správy, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej

priestupok; ak takto nemožno určiť ústredný orgán štátnej správy, je ním vo veciach

pôsobnosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra SR (§ 89).

Taktiež z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu napr. nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. júla 2008 alebo jeho nález

z 1. novembra 2010 sp. zn. – www.concourt.sk) vyplýva, že v prípadoch

nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho

napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom

príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť

výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom; viazanosť

štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená výlučnú

a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných

ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov

textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

z 01. júla 2008 sp. zn. vyslovil záver, že súd môže, ba dokonca sa musí

od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov

vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (

Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle

(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

Vychádzajúc z vyššie citovaných a uvedených zákonných ustanovení vyplýva,

že pri prejednávaní priestupku a iného správneho deliktu vystupuje obec a samosprávny kraj

v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o priestupku a inom

správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy

(pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. decembra 2008 vo veci

sp. zn. a či jeho uznesenie z 10. októbra 2011 sp. zn. –

www.nsud.sk), i keď by to jednotlivé zákony upravujúce iné správne delikty výslovne

neurčovali.

7

Takto potom o odvolaní proti rozhodnutiu obce a samosprávneho kraja o priestupku,

resp. o inom správnom delikte by mal rozhodovať orgán štátu príslušný podľa osobitných

predpisov, a tým je podľa ministerstvo. Až právoplatné rozhodnutie

tohto druhostupňového správneho orgánu by bolo preskúmateľné súdom na základe žaloby

( správneho poriadku a a nasl. ).

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd SR dospel k záveru, že

v predmetnej veci bol účastník priestupkového konania nesprávne poučený, pretože správne

má prebiehať odvolacie správne konanie podľa § 81, § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch

a až právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy

piatej časti V predmetnej právnej veci je odvolacím správnym orgánom Ministerstvo

vnútra SR v zmysle § 51, § 89 zákona o priestupkoch a § 58 ods. 1 Správneho poriadku.

Krajský súd preto nebol príslušný konať a rozhodnúť o opravnom prostriedku

navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu o priestupku podľa tretej hlavy piatej časti

V tomto prípade ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania (vecnú a funkčnú

príslušnosť súdu).

Nakoľko sa krajský súd vecou z vyššie uvedených hľadísk správne zaoberal, Najvyšší

súd Slovenskej republiky potom jeho rozhodnutie ako súladné so zákonom v zmysle

ust. , v spojení s veta prvá , potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. augusta 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth