Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-270-2019.pdf
PDF · 145.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/270/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Lidl Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 793 783, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER – KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3300/2019 zo dňa 15.10.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 12.07.2018 v čase od 12:10 hod. do 14:00 hod. vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava – mesto (ďalej aj len „RVSP Bratislava – mesto“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) v prevádzkarni žalobcu Lidl -158, Eisnerova, Bratislava (ďalej aj len „prevádzkareň žalobcu“) úradnú kontrolu potravín zameranú na dodržiavanie potravinového práva pri skladovaní, manipulácii a predaji potravín vyplývajúcich zo zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o potravinách“). Počas tejto úradnej kontroly potravín boli zistené nedostatky v nasledovných oblastiach: a) nedostatky v prevádzkovej hygiene a hygiene zariadení, b) nedostatky pri predaji potravín a c) nedostatky v evidencii, pričom tieto nedostatky boli uvedené v Zázname o úradnej kontrole potravín č. BA/2018/MP,SP,EK/52 zo dňa 12.07.2018.
2. Na základe skutočností zistených pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 12.07.2018 RVSP Bratislava – mesto upovedomila žalobcu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty upovedomením č. 437/2163/2019-163 zo dňa 01.07.2019 a vyzvala žalobcu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), a to v lehote 5 pracovných dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania.
3. RVSP Bratislava – mesto rozhodnutím č. 437/2469-163 zo dňa 01.08.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách pokutu vo výške 1 500 eur za porušenie povinnosti žalobcu ako prevádzkovateľa na všetkých stupňoch výroby, spracúvania
a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi a zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín podľa všeobecných záväzných právnych predpisov podľa § 4 ods. 1 a § 10 písm. a) a písm. b) zákona o potravinách a povinnosť udržiavať potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby podľa Prílohy II, Kapitoly I, ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29.04.2004 o hygiene potravín (ďalej aj len „nariadenie (ES) č. 852/2004“), a to tým, že dňa 12.07.2018 v čase od 12:10 hod. do 14:00 hod. v prevádzkarni žalobcu nezabezpečil vyhovujúcu hygienu prevádzky a vyhovujúci stav údržby prevádzky: vo vonkajšom priestore príjmu potravín boli papierové odpadky a obaly v okolí veľkokapacitného kontajnera, v suchom sklade bola poškodená dlažba. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
4. Ďalej v predmetnej prevádzke porušil povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a podľa Kapitoly IX ods. 3 nariadenia (ES) č. 852/2004 chrániť potraviny pred akoukoľvek kontamináciou, a to tým, že v kontrolovanom čase v prevádzkarni žalobcu skladoval hlbokozmrazené pekárske polotovary v otvorených igelitových a kartónových obaloch. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
5. Žalobca ďalej porušil povinnosť spočívajúcu v tom, že potraviny, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby je kratšia ako 24 hodín, je potrebné umiestniť oddelene a/alebo takýto výrobok je potrebné označiť informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby podľa § 12 ods. 1 písm. o) zákona o potravinách, a to tým, že v kontrolovanom čase na predmetnej prevádzke neumiestnil oddelene a/alebo neoznačil informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby 3 druhy potravín (Milko Tvaroháček – tvarohový krém smotanový, Milko Tvaroháček – tvarohový krém vanilkový, A. B. – tvarohový krém kakaový). Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
6. Žalobca tiež porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby podľa § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a čl. 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.01.2002, ktoré ustanovuje všeobecné zásady a požiadavky zákona o potravinách, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ktoré ustanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej aj len „nariadenie (ES) č. 178/2002“) v nadväznosti na čl. 24 ods. 1 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25.10.2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ ES, smernica Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej aj len „nariadenie (ES) č. 1169/2011“), a to tým, že v kontrolovanom čase v prevádzkarni žalobcu uvádzal na trh 2 druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby (Milbona Pudding – malinový puding s polevou s vanilkovou príchuťou, Milbona Pudding – kakaový puding s polevou s vanilkovou príchuťou). Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, spáchaných v jednočinnom súbehu.
7. Ďalej žalobca porušil povinnosť určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP podľa ustanovenia Kapitoly II článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 852/2004 a čl. 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 178/2002, a to tým, že v kontrolovanom čase v prevádzkarni žalobcu nezachoval postupy založené na zásadách HACCP v rámci vnútornej vysledovateľnosti tým, že evidenciu teplôt v chladiarni MOPRO viedol v rozpore s požiadavkami na skladovanie pre jednotlivé druhy potravín. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc správnosť a zákonnosť výroku prvostupňového rozhodnutia a bol toho názoru, že postup RVSP Bratislava – mesto pri uložení sankcie nebol v súlade s princípmi uplatnenia absorpčnej zásady v rámci správneho trestania.
9. Žalovaný rozhodnutím č. 3300/2019 zo dňa 15.10.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že bližšie špecifikoval jednotlivé porušenia s uvedením množstva či pôvodu výrobkov a pri evidencii teplôt rozmedzie pre „chladené“ +2 °C až +6 °C, pre „Mäso“ +1 °C až +4 °C a pre „ovocie a zelenina, vajíčka“ +12 °C až + 16°C, teda upravil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia v súvislosti s vymedzením skutku a jeho právnej kvalifikácie. Skonštatoval, že uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, spáchaných v jednočinnom súbehu, pričom výšku pokuty nezmenil a podrobne popísal skutočnosti, ktoré vzal do úvahy pri posudzovaní výšky úhrnnej pokuty.
II.
Žaloba
10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“).
11. V prvom rade citoval časť výroku napadnutého rozhodnutia namietajúc právnu kvalifikáciu skutku: „Účastník konania porušil povinnosť... umiestňoval na trh dva druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby, ktoré sa podľa čl. 24 ods. 1 druhá veta nariadenia (ES) č. 1169/2011 považujú za potraviny nebezpečné v súlade s čl. 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. Jednalo sa o potraviny A. C. – malinový puding s polevou s vanilkovou príchuťou 40 % 500 g (4 x 125 g), pôvod DE, v množstve 10 balení/5 kg s DS 09.07.2018, 2. Milbona puding – kakaový puding s polevou s vanilkovou príchuťou 40 % 500 g (4 x 125 g), pôvod DE, v množstve 6 balení/3 kg s DS 09.07.2018. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, spáchaných v jednočinnom súbehu.“
12. Ďalej žalobca citoval § 28 ods. 4 zákona o potravinách a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/11/2012 zo dňa 22.08.2012 ohľadom trestania za správne delikty a aplikácie čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podotýkajúc, že analógia s trestným právom a Trestným zákonom pri ukladaní sankcií za správne delikty je takisto potvrdená v rámci ustálenej judikatúry napr. rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž/18/2011, 8Sž/22/2011, 8Sž/23/2011, 8Sž/24/2011.
13. Vo vzťahu k jednočinnému súbehu skutkových podstát, či už trestných činov alebo správnych deliktov, nemá vylúčenie súbehu žiadne zákonné vymedzenie. Všetky definície sa opierajú o právnu teóriu, ktorá pre svoju určitosť a konkrétnosť demonštruje na konkrétnych prípadoch a príkladoch vychádzajúcich z právnej praxe. Vylúčenie jednočinného súbehu v oblasti trestného práva má za následok to, že aj keď sa na určitý skutok ponúka viac ako jedno ustanovenie Trestného zákona, toto sa nemôže použiť z dôvodu v právnej teórii taxatívne vymedzených výluk a tým sa neuplatní pravidlo povinnosti posúdenia trestnej činnosti podľa všetkých ustanovení Trestného zákona. Pomer špeciality má vo svojom uplatňovaní hlavnú úlohu bližšie špecifikovať skutkovú podstatu spáchaného trestného činu. Tu sa neberie do úvahy fakt, že niektoré špeciálne ustanovenia majú miernejší charakter. Dôležitejšie je, aby boli tieto trestné činy konkrétne a riadne kvalifikované. To sa dosiahne práve zúženým rozsahom skutkovej podstaty v pomere k všeobecnej skutkovej podstate. V prípade skutkových podstát, ktoré sú v pomere špeciality, platí v oblasti trestného práva vylúčenie jednočinného súbehu.
14. Mal za to, že z vymedzenia skutkových podstát iných správnych deliktov v rámci dikcie § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách možno ustáliť, že v prípade protiprávneho konania prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý umiestňoval na trhu potravinu po uplynutí dátumu spotreby, nemôže obstáť právna kvalifikácia tohto konania ako jednočinného súbehu naplnenia znakov skutkových podstát správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a zároveň písm. i) zákona o potravinách, nakoľko zo samotného gramatického výkladu predmetných skutkových podstát je nepochybné, že iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, t. j. umiestňovanie potraviny na trh po uplynutí dátumu spotreby, je v pomere špeciality k všeobecnejšiemu a širšiemu vymedzeniu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, t. j. k umiestňovaniu potraviny na trh, ktorá nie je bezpečná, prípadne je zdraviu škodlivá alebo nevhodná na ľudskú spotrebu.
15. Obdobne ako je tomu analogicky i v trestnoprávnej oblasti, i v prípade správneho trestania žalobcu v rámci preskúmavaných rozhodnutí nemohlo byť predmetné konanie žalobcu v podobe zisteného umiestňovania potraviny po uplynutí dátumu spotreby, kvalifikované ako jednočinný súbeh iných správnych deliktov v zmysle § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, nakoľko práve ustanovenie § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách konkrétne a špecificky kvalifikuje konanie prevádzkovateľa potravinárskeho podniku umiestňujúceho na trh potravinu po uplynutí dátumu spotreby, vo vzťahu k všeobecnej skutkovej podstate iného správneho deliktu, ktorého znaky sú vymedzené v § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.
16. Nakoľko žalobca považoval vo vyššie uvedených súvislostiach právnu kvalifikáciu skutku za nesprávnu, namietal zároveň aj zákonnosť výroku prvostupňového rozhodnutia o uložení sankcie, ktorý zostal napadnutým rozhodnutím nedotknutý, nakoľko predmetným výrokom prvostupňový správny orgán po uplatnení absorpčnej zásady uložil žalobcovi pokutu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Keďže žalobca bol toho právneho názoru, že k spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách jeho konaním nedošlo, nemohlo prísť ani k uloženiu sankcie pri uplatnení absorpčnej zásady podľa predmetného ustanovenia.
17. Ak by sa akceptoval právny názor správnych orgánov, skutková podstata iného správneho deliktu viazaná výlučne a špeciálne k umiestneniu potraviny na trh po uplynutí dátumu spotreby, by popri skutkovej podstate definovanej v § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách stratila svoje opodstatnenie a stala by sa obsolentným ustanovením.
III.
Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.03.2020 navrhol, aby správny súd žalobu v súlade s § 190 SSP zamietol.
19. Poukázal na priebeh administratívneho konania a na jednotlivé porušenia zistené počas úradnej kontroly potravín dňa 12.07.2018. Žalovaný prehodnotil všetky súvisiace okolnosti a s úhrnnou pokutou vo výške 1 500 eur uloženou prvostupňovým rozhodnutím sa stotožnil. V konaní bolo preukázané, že sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, a to viacerými skutkami a správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. i) uvedeného zákona.
20. Nakoľko správny poriadok neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu. Žalobca sa dopustil dvoch iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách, ktoré sú zaradené medzi najprísnejšie a sú postihované rovnakou sankciou, preto prvostupňový správny orgán posúdil, ktorý z deliktov je závažnejší.
21. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pri určení pokuty zohľadnil všetky zákonom stanovené hľadiská a určenú sadzbu podľa zákona o potravinách, a to závažnosť protiprávneho konania, následky protiprávneho konania, trvanie protiprávneho stavu a tiež sa zaoberal minulosťou prevádzkovateľa a opakovanosťou jeho protiprávneho konania. Žalovaný zhodnotil kvalitu prvostupňového rozhodnutia nielen z hľadiska zákonnosti, ale aj z hľadiska jeho vecnej správnosti a dospel k záveru, že protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané. Zistil však dôvody na jeho zmenu, pričom nedostatky, ktorých sa dopustil prvostupňový správny orgán, mohol z hľadiska ich obsahu a rozsahu odstrániť samotný žalovaný.
22. V súvislosti s námietkami žalobcu žalovaný citoval § 6 ods. 5, § 12 ods. 1 písm. h), § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, čl. 2 ods. 2 písm. r), čl. 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, čl. 14 nariadenia (ES) č. 178/2002. Cieľom čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 bolo jednoznačne preventívne charakterizovať potraviny po uplynutom dátume spotreby ako tie, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľov a odlíšiť závažnosť umiestňovania na trh potravín po dátume spotreby od umiestňovania potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti. V prípade potravín po uplynutom dátume spotreby nie je potrebné preukazovať ich nebezpečnosť, pretože táto fikcia je priamo zakotvená
v čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Z uvedeného je zrejmé, že umiestňovaním na trh potravín po uplynutí ich dátumu spotreby dochádza bez ďalšieho dokazovania k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, pričom ako závažnejšie bolo posúdené umiestňovanie na trh dvoch druhov potravín po uplynutí ich dátumu spotreby, ktoré nie sú nebezpečné. Žalobca spáchal svojím konaním dva správne delikty v jednočinnom súbehu, ktoré možno postihnúť rovnakou sankciou, preto posúdil závažnosť jednotlivých konaní a rozhodol, že za najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt treba považovať umiestňovanie na trh potravín po dátume spotreby podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, pretože takéto potraviny sú nebezpečné pre spotrebiteľa.
23. Umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti dochádza k naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Aj v tomto prípade nie je vylúčené, že zároveň ide o potraviny nie bezpečné, avšak uvedenú skutočnosť je potrebné preukázať. Potravina po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti sa všeobecne nepovažuje za nebezpečnú, pokiaľ nie je preukázané niečo iné. Nemožno teda hovoriť o zdanlivom súbehu z dôvodu špeciality, pretože v prípade spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) nedochádza za každých okolností zároveň k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Jednočinný súbeh prichádza do úvahy iba v prípade závažnejšieho konania, a to umiestňovania na trh potravín po uplynutom dátume spotreby (za každých okolností) a preukázaného narušenia bezpečnosti v prípade potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti.
24. RVPS Bratislava-mesto umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby s poukázaním na čl. 24 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 (ktorý zakotvuje fikciu nebezpečnosti potraviny po uplynutí dátumu spotreby) posúdila ako správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku sa pri predaji potraviny po dátume spotreby dopúšťa porušenia § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a zároveň v súbehu aj porušenia podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, nakoľko potraviny po uplynutí dátumu spotreby treba považovať za nebezpečné. Umiestňovaním na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby dochádza bez ďalšieho dokazovania k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách.
25. Mliečne výrobky patria k vysoko rizikovým potravinám, pretože z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Je veľmi pravdepodobné, že ak sú už potraviny po uplynutí dátumu spotreby: 1. Milbona Pudding - Malinový puding s polevou s vanilkovou príchuťou 40 %, 500 g (4 x 125g), pôvod DE, v množstve 10 balení/ 5 kg s dátumom spotreby 09.07.2018 (3 dni po uplynutí dátumu spotreby), 2. Milbona Pudding -Kakaový puding s polevou s vanilkovou príchuťou 40 %, 500 g (4 x 125g), pôvod DE, v množstve 6 balení/ 3 kg s dátumom spotreby 09.07.2018 (3 dni po uplynutí dátumu spotreby), činnosťou mikroorganizmov prebiehajú u nich zmeny, ktoré môžu spôsobiť, že budú predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Tiež je potrebné uviesť, že výrobca predmetných potravín neuviedol na ich obale dátum minimálnej trvanlivosti, ale vzhľadom na ich charakter určil, že budú označené dátumom spotreby (ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby) a v nadväznosti na to stanovil aj podmienky ich uchovávania a predávajúci musí túto skutočnosť rešpektovať. Povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa bolo potraviny pravidelne kontrolovať, uvedený nedostatok včas zistiť, tovar vyradiť z obehu, oddelene uložiť, zreteľne označiť a v čo najkratšom čase odstrániť z priestorov predajne, čo splnené nebolo.
26. Právne normy spoločenstva neurčujú, akým spôsobom má byť porušenie povinností v nich zakotvených sankcionované. Teda neobsahujú systém sankcií, posúdenie protiprávneho konania, definície deliktov, výšku sankcií a pod.. Je na členských štátoch, aby v súlade s princípmi vnútroštátneho práva tieto otázky vyriešili. Povinnosť zakotvenú v uvedenom článku si Slovenská republika splnila tým, že do šiestej časti zákona o potravinách zakotvila systém sankcií – iných správnych deliktov, na ukladanie ktorých sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V zmysle týchto ustanovení bolo predmetné konanie s poukázaním na povinnosti a definície zakotvené tak v národnej, ako aj európskej legislatíve posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, spáchané v jednočinnom súbehu. Cieľom článku 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 bolo jednoznačne
preventívne charakterizovať potraviny po uplynutom dátume spotreby ako tie, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľov a odlíšiť závažnosť umiestňovania na trh potravín po dátume spotreby od umiestňovania potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti.
27. Žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona o potravinách povinný dodržiavať požiadavky potravinového práva, musí zaviesť primerané postupy a musí vykonávať také kroky, aby potraviny ponúkané na predaj konečnému spotrebiteľovi zodpovedali požiadavkám potravinovej legislatívy.
IV.
Replika žalobcu
28. Žalobca v replike zo dňa 18.03.2020 opätovne navrhol, aby správny súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
29. Taktiež opätovne podotkol, že podľa jeho právneho názoru žalovaný nepostupoval pri právnej kvalifikácii skutku správne, nakoľko v rozpore s princípom analogie legis pri správnom trestaní neaplikoval východiská trestného práva vylučujúce uplatnenie jednočinného súbehu skutkových podstát trestných činov z dôvodu pomeru špeciality, ktoré majú byť rovnako uplatňované správnym orgánom i v rámci správneho trestania.
30. Z vymedzenia skutkových podstát iných správnych deliktov v rámci dikcie § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách možno ustáliť, že v prípade protiprávneho konania prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý umiestňoval na trh potravinu po uplynutí dátumu spotreby, nemôže obstáť právna kvalifikácia tohto konania ako jednočinného súbehu naplnenia znakov skutkových podstát správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a zároveň písm. i) zákona o potravinách, nakoľko zo samotného gramatického výkladu predmetných skutkových podstát je nepochybné, že iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, t. j. umiestňovanie potraviny na trh po uplynutí dátumu spotreby, je v pomere špeciality k všeobecnejšiemu a širšiemu vymedzeniu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, t. j. k umiestňovaniu potraviny na trh, ktorá nie je bezpečná, prípadne je zdraviu škodlivá alebo nevhodná na ľudskú spotrebu.
31. Z predmetných dôvodov tak nemohlo byť konanie žalobcu, v podobe zisteného umiestňovania potraviny na trh po uplynutí dátumu spotreby, kvalifikované ako jednočinný súbeh iných správnych deliktov v zmysle § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, nakoľko práve ustanovenie § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách konkrétne, riadne a špecificky kvalifikuje konanie prevádzkovateľa potravinárskeho podniku umiestňujúceho na trh potravinu po uplynutí dátumu spotreby, vo vzťahu k všeobecnej skutkovej podstate iného správneho deliktu, ktorého znaky sú vymedzené v § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.
32. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že z právneho hľadiska malo byť predmetné protiprávne konanie správne právne kvalifikované ako správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, pričom s poukazom na predmetné ustanovenie malo dôjsť po správnosti i k uloženiu sankcie v rámci výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. v rámci prvostupňového správneho rozhodnutia.
V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/270/2019 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-6S/270/2019.
34. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 02.12.2025.
35. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
36. Podľa § 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
38. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
39. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku a § 21 ods. 1 písm. c) zákona o potravinách rozhodoval o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení úhrnnej pokuty vo výške 1 500 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 12.07.2018 v prevádzkarni žalobcu. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti, v ktorej špecifikoval jednotlivé porušenia. Skonštatoval, že žalobca porušením predmetných povinností uvedených v zákone o potravinách a príslušných nariadeniach naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o), § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, spáchaných v jednočinnom súbehu, za čo mu uložil pokutu vo výške 1 500 eur.
40. Zákon o potravinách podľa § 1 ods. 1 ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.
41. Podľa § 3 ods. 3 zákona o potravinách, požiadavky na bezpečnosť potravín a ich kvalitu, hygienu, požiadavky na zloženie potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu a inú manipuláciu s nimi, ich umiestňovanie na trh, ako aj zásady na odber vzoriek a metódy ich skúšania a postupy ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa odsekov 1 a 2 je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh.
42. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.
43. Úradnou kontrolou sa v zmysle § 18 ods. 2 zákona o potravinách overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie.
44. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu - nariadenia (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej aj len „nariadenie (ES) č. 882/2004“).
45. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa ods. 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov (čl. 54 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia (ES) č. 882/2004).
46. Podľa § 20 ods. 10, ods. 11 zákona o potravinách, opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.
47. Podľa čl. 54 ods. 1 nariadenia (ES) č. 882/2004, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.
48. Podľa čl. 54 ods. 2 nariadenia (ES) č. 882/2004, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia: a) nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá; b) obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh, dovážať ich alebo vyvážať;...; h) akékoľvek iné opatrenie, ktoré príslušný orgán považuje za vhodné.
49. Podľa čl. 54 ods. 3 nariadenia (ES) č. 882/2004, príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách.
50. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) a d) zákona o potravinách, orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú štátna veterinárna a potravinová správa, regionálne veterinárne a potravinové správy.
51. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty.
52. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
53. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nemá odkladný účinok.
54. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a.
55. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 5 veta prvá správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
56. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
57. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) a písm. d) zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny a) iné ako bezpečné, d) po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti, okrem bezodplatného prevodu podľa odseku 7.
58. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín.
59. Podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách, ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti.
60. Podľa čl. 2 ods. 2 písm. r) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov: „dátum minimálnej trvanlivosti potraviny“ je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti.
61. Podľa článku 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002.
62. Základ na zabezpečenie vysokej ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám poskytuje aj nariadenie (ES) č. 178/2002, a to v čl. 14 - Požiadavky na bezpečnosť potravín. V zmysle čl. 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002, potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú bezpečné. Za nebezpečné sa budú v zmysle čl. 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 považovať potraviny, ak sú: a) zdraviu škodlivé; b) nevhodné na ľudskú spotrebu.
63. Podľa čl. 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 178/2002, pri stanovovaní toho, či je niektorá potravina nebezpečná, sa bude brať ohľad na: a) obvyklé podmienky, v akých spotrebiteľ potravinu konzumuje a obvyklé podmienky v každom stupni výroby, spracúvania a distribúcie a b) informácie poskytované spotrebiteľovi, vrátane informácií na etikete alebo iné informácie všeobecne dostupné spotrebiteľovi, týkajúce sa vyhýbaniu sa konkrétnym nepriaznivým zdravotným účinkom určitej potraviny alebo kategórie potravín.
64. Podľa čl. 14 ods. 4 nariadenia (ES) č. 178/2002, pri určovaní, či niektorá potravina je škodlivá pre zdravie, bude sa brať ohľad: a) nielen na pravdepodobné bezprostredné a/alebo krátkodobé a/alebo dlhodobé účinky tejto potraviny na zdravie osôb, ktoré ju konzumujú, ale aj na nasledujúce generácie; b) na pravdepodobné kumulatívne toxické účinky; c) na mimoriadnu citlivosť v súvislosti so zdravím konkrétnej kategórie spotrebiteľov, ak je potravina určená pre túto kategóriu spotrebiteľov.
65. Podľa čl. 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002, pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom.
66. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.
67. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
68. Správny súd v prvom rade konštatuje, že námietky žalobcu sa netýkali skutkových okolností vo vzťahu k protiprávnemu konaniu, ktoré mu bolo kladené za vinu, nakoľko správnymi orgánmi zistený skutkový stav nebol žalobcom žiadnym spôsobom namietaný. Námietky žalobcu sa týkali výlučne právneho posúdenia, aj to len v jednom prípade v časti právnej kvalifikácie skutku ako iného správneho
deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, spáchaných v jednočinnom súbehu, a to vzhľadom na to, že predmetným výrokom preskúmavaných rozhodnutí došlo k uloženiu pokuty s použitím absorpčnej zásady podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.
69. Právne posúdenie veci tak, ako ho uskutočnili orgány verejnej správy oboch stupňov, bolo správne. Vzhľadom na to, že obdobná otázka bola vyriešená v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) sp. zn. 7Asan/18/2017 zo dňa 27.03.2019, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2020 pod č. 12, správny súd vychádzal z právneho názoru v ňom vyslovenom. Správny súd dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k ním namietanému skutku naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu vymedzenú v § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, ktorá podľa názoru kasačného súdu vysloveného v uvedenom rozsudku „zahŕňa a môže byť zahrnutá aj do skutkovej podstaty (pri skutkových zisteniach) § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, ktorá má všeobecný charakter vo vzťahu k špecifickému charakteru skutkovej podstaty pod písmenom i)“. Kasačný súd zároveň skonštatoval, že „...uvedený skutok, aj podľa názoru kasačného súdu, napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, ktorá (skutková podstata správneho deliktu) je špeciálnou vo vzťahu k skutkovej podstate vymedzenej v § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.“
70. Vychádzajúc z princípu špeciality, aplikujúc právny názor kasačného súdu, bolo potrebné vymedziť skutkovú vetu v namietanom výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného ako naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Potom záver žalovaného, vymedzený v predposlednej vete vo výroku napadnutého rozhodnutia, uvedený slovami „spáchaných v jednočinnom súbehu“, je nadbytočný, keďže žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách.
71. Námietku žalobcu, že žalovaný nesprávne kvalifikoval skutkový stav ako jednočinný súbeh pri správnych deliktoch podľa § 28 ods. 4 písm. i) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, považoval správny súd za irelevantnú.
72. O jednočinný súbeh správnych deliktov ide vtedy, keď jedným skutkom sú porušené dva alebo viaceré záujmy chránené zákonom, resp. viacerými zákonmi v oblasti správneho práva.“ (rozsudok 7Asan/18/2017 zo dňa 27.03.2019).
73. Je síce pravdou, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, no v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, aj vo vzťahu k ďalším správnym deliktom, ktorých sa žalobca dopustil podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, skonštatoval, že správny poriadok neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, a preto správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analogiae legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) o uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Teda aplikácia jednočinného súbehu už citovaných správnych deliktov nemala vplyv na uloženie pokuty za viaceré správne delikty, pri ktorých žalovaný aplikoval absorpčnú zásadu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikoval, že pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. Žalobca sa dopustil dvoch iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. Následne posudzoval, ktorý z deliktov je závažnejší. Žalobca spáchal dva správne delikty, ktoré možno postihnúť rovnakou sankciou (podľa odseku 4). Žalovaný preto posúdil závažnosť jednotlivých konaní a rozhodol rovnako ako prvostupňový správny orgán. Za najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt považoval umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných (§ 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách) a spáchanie ďalšieho správneho deliktu, spočívajúceho v porušení povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh (§ 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách). Spáchanie ďalšieho správneho deliktu považoval za priťažujúcu okolnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pri ukladaní sankcie za spáchané správne delikty nebola uplatnená zásada postihu ako pri jednočinnom súbehu. V konečnom dôsledku správne delikty podľa § 28 ods. 4 písm. a) a i) zákona o potravinách sú postihované rovnakou sankciou – pokutou od 1 000 eur do 500 000 eur. Aplikácia absorpčnej zásady zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bola podľa správneho súdu dôvodná.
74. Aj podľa názoru správneho súdu v danom prípade teda žalobca naplnil namietaným skutkom, vymedzeným v napadnutom rozhodnutí, skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa písmena i) uvedeného ustanovenia. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že pri potravinách po uplynutí ich dátumu spotreby sa uplatňuje tzv. fikcia nebezpečnosti potraviny, zakotvená v čl. 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Túto skutočnosť nie je potrebné dokazovať. Odlišná je situácia v prípade potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, kde sa dokazovanie ohľadom nebezpečnosti potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti či jej nevhodnosti na ľudskú potrebu vyžaduje. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozsudku 7Asan/18/2017 zo dňa 27.03.2019, v zmysle ktorého „Nie každá potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je súčasne nebezpečná, zdraviu škodlivá alebo nevhodná na ľudskú spotrebu. Ak orgán úradnej kontroly potravín zistí u prevádzkovateľa porušenie zákazu umiestňovania potravín na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, nemôže bež ďalšieho konštatovať, že prevádzkovateľ týmto konaním súčasne porušil zákaz umiestňovať potraviny na trh, ktoré sú iné ako bezpečné.“
75. Napriek tomu, že v prejednávanej veci ide o situáciu ohľadom potravín po dátume spotreby, v prípade ktorých bez ďalšieho dochádza automaticky k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, toto ustanovenie je s ohľadom na vyššie uvedený právny záver konzumované špeciálnym ustanovením v písmene i) predmetného ustanovenia. Inými slovami, žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, vymedzeného v § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, ktorá zahŕňa aj skutkovú podstatu § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, ktorá má všeobecný charakter vo vzťahu k špecifickému charakteru skutkovej podstaty pod písmenom i) uvedeného ustanovenia. V danom prípade je však podstatné, že pokuta bola žalobcovi v namietanej časti uložená za iný správny delikt, ktorý napĺňa znaky iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách.
76. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
77. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
78. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.