Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/22/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra

Melichera, v právnych veciach navrhovateľky: M. – S., S., so sídlom B. X., B., zast. Mgr. Z.

Z., advokátkou, so sídlom T., B., proti odporkyni : Rada pre vysielanie a retransmisiu, so

sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o opravných prostriedkoch navrhovateľky proti

rozhodnutiam odporkyne zo dňa 7. júna 2011, č. , , a

, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutia odporkyne č. ,

, a zo dňa 7. júna 2011 zrušuje podľa

v spojení s a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume

1300,51 € na účet advokátky Mgr. Z. Z. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením podľa spojil na

spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. , ,

a , ktoré napadli do senátu 8Sž.

2

Napadnutým rozhodnutím č. zo dňa 7. júna 2011 odporkyňa podľa § 4

ods. 1 až 3 a o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

č. ) postupom podľa rozhodla, že navrhovateľka

porušila povinnosť ustanovením v tým,

že v rámci televíznej programovej služby T. M. dňa 18. decembra 2010 o cca

14,34 hod. a dňa 22. januára 2011 o cca 20,10 hod. odvysielala reklamný šot na liek T.

prechladnutie a chrípka, pri ktorom došlo k nezabezpečeniu, aby reklama na liek obsahovala

jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku

obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku, za čo podľa

navrhovateľke uložila sankciu – pokutu, určenú

podľa vo výške 3320,00 €, slovom

tritisíctristodvadsať eur.

Rozhodnutím č. zo dňa 7. júna 2011 odporkyňa podľa § 4 ods. 1 až 3

a a postupom podľa

Z. z. rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovením v § 33 ods. 4 písm. a/

tým, že dňa 22. januára 2011 o cca 21,33 hod. odvysielala v rámci

programovej služby T. M. reklamný šot na liek A. C., pri ktorom nezabezpečila, aby reklama

na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia

o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov

pribalenej k lieku, za čo podľa uložila

navrhovateľke sankciu – pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č.

vo výške 3320,00 €, slovom tritisíctristodvadsať eur.

Ďalším rozhodnutím č. zo 7. júna 2011 odporkyňa podľa § 4 ods. 1 až 3

a a postupom podľa

Z. z. rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona

č. tým, že na programovej službe T. M. dňa 18. decembra 2010 o cca 12,33

hod., 22,47 hod. a dňa 26. decembra 2010 o cca 19,24 hod. a na programovej službe D. dňa

19. decembra 2010 o cca 17,45 hod. a 19,30 hod. odvysielala reklamný šot na liek P. c., pri

ktorom nezabezpečila, aby šot na liek obsahoval jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na

pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre

používateľov lieku pribalenej k lieku, za čo navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona

3

č. uložila sankciu – pokutu, určenú podľa zákona č.

vo výške 3320,00 €, slovom tritisíctristodvadsať eur.

Ďalším rozhodnutím č. zo dňa 7. júna 2011 odporkyňa podľa § 4 ods. 1

až 3 a a postupom podľa zákona

č. rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v

písm. a/ tým, že dňa 18. decembra 2010 o cca 20,51 hod. odvysielala

v rámci programovej služby T. M. reklamný šot na liek M., pri ktorom nezabezpečila, aby

reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie

poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov

liekov pribalenej k lieku, za čo navrhovateľke podľa

Z. z. uložila sankciu - pokutu určenú podľa vo

výške 3320,00 €, slovom tritisícdvestodvadsať eur.

V odôvodneniach rozhodnutí odporkyňa uviedla, že zo záznamov z vysielania

predmetných šotov bolo zistené, že reklamné šoty na lieky, ktoré boli odvysielané obsahovali

vizuálnu výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku, ako aj odporúčanie

poradiť sa o použití lieku s lekárom alebo lekárnikom. Odporkyňa vychádzajúc z analýzy

skutkových okolností vo všetkých štyroch veciach ako aj s prihliadnutím na judikatúru

Najvyššieho súdu SR dospela k záveru, že odvysielaním šotov na lieky v týchto štyroch

veciach navrhovateľka porušila ustanovenia ,

nakoľko výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití liekov obsiahnuté

v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalené k liekom neboli v uvedených šotoch

zrozumiteľné a jednoznačné. Pokiaľ ide o výšku uložených sankcií 3320,00 €, túto výšku

sankcií zdôvodnila závažnosťou správnych deliktov, rozsahom a dosahom vysielania, trvaním

a následkom porušenia povinnosti a spôsobom porušenia povinnosti.

Proti všetkým rozhodnutiam podala navrhovateľka odvolanie a žiadala, aby súd

zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, alternatívne žiadala,

aby súd využil svoje reformačné oprávnenie a znížil výšky uložených sankcií. Súčasne

žiadala, aby odporkyňa bola zaviazaná k náhrade trov konania. Namietala nepreskúmateľnosť

rozhodnutí z dôvodu nepresného prepisu spáchania skutkov. Popis skutku považovala za

všeobecný a nejednoznačný. Uviedla, že uložené sankcie 3320,00 € nespĺňajú funkciu

výchovnú ani preventívnu. Samotnú výšku uložených sankcií považovala za represívnu.

4

Napokon namietala, že výška uložených sankcií nebola v napadnutých rozhodnutiach

nespochybniteľne odôvodnená.

Odporkyňa vo vyjadreniach uviedla, že dôvody uvedené v podanom opravnom

prostriedku nepovažuje za právne relevantné. Navrhla, aby najvyšší súd napadnuté

rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. Sankcie boli uložené navrhovateľke z dôvodu,

že výzvy na pozorne prečítanie poučenia o správnom použití liekov odvysielané v reklamných

šotoch neboli jednoznačné a zrozumiteľné. Uviedla, že odporkyňa v rozmedzí mesiacov

04/2011 až 05/2011 začala správne konanie voči navrhovateľke v celkovo dvadsiatich dvoch

prípadoch vysielania reklamných spotov za rôzne lieky a liečivá, jednalo sa o vysielanie

reklamných spotov v rozmedzí mesiacov december 2010 a január 2011. Vo všetkých

prípadoch odporkyňa udelila navrhovateľke sankciu vo výške 3320,00 €, teda v celkovej

úhrnnej výške 73 040,00 €. Uviedla, že výška uložených sankcií bola v napadnutých

rozhodnutiach náležite odôvodnená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí odporkyne na základe podaných opravných prostriedkov, preskúmal

rozhodnutia odporkyne postupom podľa v spojení s

a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov ako aj

obsahom podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na pojednávaní súdu

dňa 24. novembra 2011 dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne treba zrušiť a vec jej

vrátiť na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

5

Podľa v spojení s ak správny orgán podľa

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo

rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým

stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho

orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať

dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Citované ustanovenie je faktickou transpozíciou požiadavky tzv.

,,plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní

nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo

do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk

závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí

správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí

skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu

orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii vysielaná reklama na lieky

okrem liekov podľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá

a overiteľná a musí zodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama

musí obsahovať jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia

o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov

pribalenej k lieku.

Podľa § 64 ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti

uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie

na porušenie zákona, odvysielanie oznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania alebo

poskytovania programu alebo jeho časti, pokutu, odňatie licencie za závažné porušenie

povinnosti.

Sankciu podľa odseku 1 písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ

retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická

osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady

opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola

6

porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho

upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/,

§ 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielanie bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. b/) alebo

prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. e/).

Pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia

povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania

audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné

obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú

týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.

Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie Rada uloží pokutu

vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od

3319 € do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €, ak

porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy

a telenákupu.

Podľa prvá veta SR je Slovenská republika zvrchovaný,

demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie

materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho

právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom

názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené

princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo

možno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv,

ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu

možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (, Nález

z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne

, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR

1999, s. 382).

V judikatúre Ústavného súdu SR sa požiadavka materiálneho právneho štátu

akceptovala aj v ďalšom právnom názore, podľa ktorého: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako

neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota

a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu, čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1

7

), sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.

Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými

subjektmi, ktorým boli priznané ()“. (. Nález z 13. novembra 2002.

Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 – II. polrok, s. 750).

Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť

práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý

jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

Ustanovením sa Slovenská republika zaviazala, že uznáva

a dodržiava všeobecné záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy,

ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

V intenciách c SR je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (publikovaný pod č. ) súčasťou právneho poriadku SR a má

prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len ,,dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek

trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné

obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6

ods. 1 dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku

členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

Najvyšší súd SR dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne

delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb – podnikateľov) musí podliehať

rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať

aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými

deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány,

sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno–právnymi princípmi.

8

Keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia“ je podľa názoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré

sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale

aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych

sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí

zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi

riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto

odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih

za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné

opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy

postihu sa považujú za správne sankcie.

Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo

veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania

v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov

správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa

názoru súdu aplikovať na danú vec čl. 6 ods. 1 prvá časť dohovoru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných

východísk.

V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za proti spoločenské konanie právna teória

rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne

disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti

(konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákona takto označuje. Rozlišovacím kritériom

medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej

nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch

a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne

to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve

9

priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym

orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne

označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu

medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe

sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho

trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na

potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak

dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,

voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj

prísnosti postihu delikventa.

Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie

skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie

o trestných činoch, pretože podľa musí výrok rozsudku presne označovať

trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného

zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných

skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. U priestupkoch je

obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku

s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká

oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia

nemá. Odkazuje sa len na SP (§ 47 ods. 2 SP), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje

rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo

rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa

v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.

Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí

spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným

konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 SP. V rozhodnutiach

trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je

nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné

zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času

a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby

skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé

sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu

10

pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu

dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie

jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé

skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie

možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je

potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení

rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia

môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom

v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné

zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len

rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.

Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska

vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej

republiky. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch

dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 ED. Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek

trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní ako

aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor

stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako judikoval Ústavný súd

Slovenskej republiky (pozri napr. Nález sp. zn. -38 zo dňa 25. augusta

2010).

Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom

správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho

spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol

byť zamenený iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia,

podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 SP).

Na rozdiel od , právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty

správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračujúci delikt.

Pri nedostatku špeciálnej úpravy za pokračujúci delikt je potrebné použiť ,,analogiae

legis“, t.j. vychádzať z . Na základe analógie teda v danom prípade

aplikovať pravidla pre ukladanie trestu za pokračujúci delikt zakotvené v .

11

Ustanovenie zakotvuje výklad pojmov trestný čin a spôsoby

jeho spáchania.

Podľa za pokračujúci trestný čin sa považuje ak

páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových

útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa

spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj

subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to

neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Podstata pokračovacieho trestného činu je v tom, že viacero útokov sa pokladá za

jeden trestný čin a subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu trestného činu.

Najvyšší súd dospel k záveru, že ak správne delikty patria do kategórie trestných

obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k tomu, že

v daných veciach išlo o pokračujúci správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu

na skutočnosť, že navrhovateľka to v podaných opravných prostriedkoch nenamietala. Je to

nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania jednotných právnych záruk a jednotného

postupu všetkých kategórii trestných obvinení v súlade s čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru.

Vzhľadom na horeuvedené dospel najvyšší súd k záveru, že rozhodnutia odporkyne

treba zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie ( a v spojení s

).

V ďalšom konaní bude hlavnou úlohou odporkyne spojiť uvedené správne konania

a na zistený skutkový stav vydať jedno rozhodnutie a uložiť jednu pokutu. Ďalej bude úlohou

odporkyne jasne určiť kritéria používané pre stanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia

informácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať.

Najvyšší súd taktiež dáva do pozornosti ustanovenie , podľa ktorého, ak

súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný

právnym názorom súdu.

12

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

tak, že úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu vo výške 1300,51 €. Trovy konania

pozostávajú z trov právneho zastúpenia: odmena za 8 úkonov právnej služby – prevzatie

a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej – podaný opravný prostriedok

vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. , , ,

z 1. augusta 2011, á 123,50 € (1/6 výpočtového základu 741,00 €) podľa § 11

ods. 4 v spojení s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte rozsudku len ,,Vyhláška“) a 8 režijných paušálov k úkonom právnej

služby v uplatnenej výške á 7,21 €.

Za účasť na pojednávaní zo dňa 24. novembra 2011 priznal súd náhradu v uplatnenej

výške 30,87 € a náhradu za 1 režijný paušál k tomuto úkonu právnej služby v uplatnenej

výške 7,21 €.

Prvotne je potrebné uviesť, že vo veci bolo vedené len 1 pojednávanie (1 úkon právnej

služby podľa § 14 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky). Na uvedenom pojednávaní došlo k spojeniu vecí

na spoločné konanie, pričom pri spojení vecí sa postupuje podľa úpravy § 13 Vyhlášky, teda

základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou sa

zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných

spojených veciach, nedochádza ku kumulácii úkonov, ktoré by advokát vykonal

v jednotlivých veciach a následnému kráteniu odmeny za ne. Túto úpravu je potrebné

vztiahnuť aj na veci, kde sa základná sadzba tarifnej odmeny odvíja od výpočtového základu

(§ 11 Vyhlášky). V uvedenej veci preto možno priznať len náhradu odmeny za 1 úkon právnej

pomoci a náhradu režijného paušálu k 1 úkonu, vychádzajúc z logického výkladu § 13

Vyhlášky, kedy zo slovného spojenia ,,by advokátovi patrila“ možno vyvodiť, že odmena za

úkony, ktoré by vykonal v pôvodných veciach mu, po spojení veci nepatrí, keďže dochádza

k zvýšeniu odmeny za 1 úkon vykonaný v spoločnej veci. Pri výške odmeny súd vychádzal

z predloženého vyčíslenia, nakoľko v tejto veci nemohol ísť nad návrhy strán.

Trovy právneho zastúpenia boli v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky, zvýšené o daň

z pridanej hodnoty v sadzbe 20%, keď podľa priloženého osvedčenia o registrácii pre daň

z pridanej hodnoty mal súd za preukázané, že právna zástupkyňa navrhovateľky je platiteľkou

dane z pridanej hodnoty.

13

Odporkyňa je povinná náhradu trov konania podľa v spojení

s , uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne

navrhovateľky, č. ú. X. vedený vo V., A., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská