Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-1-2019.pdf
PDF · 122.55 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: PREFA invest, a.s., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 46 887 741, právne zást. JUDr. Slavomírou Kurinskou, advokátkou, so sídlom J. B. XX, XXX XX Q., adresa pre doručovanie: G. 2, XXX XX Q., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Jeséniova 17D, 831 01 Bratislava, IČO: 00 156 906, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394000618/5333-24027/Ard zo dňa 16.07.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie, Bratislava č. 1394000618/5333-24027/Ard zo dňa 16.07.2018 ako aj rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina č. 1394400918/3097-10121/Gan zo dňa 26.03.2018 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát Žilina, odbor inšpekcie ochrany vôd, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1394400918/3097-10121/Gan zo dňa 26.03.2018 uložil žalobcovi v bode 1. podľa ustanovenia § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len vodný zákon) pokutu vo výške 3.500,00 Eur za správny delikt podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. h) vodného zákona, ku ktorému došlo v období od 27.10.2015 do 21.03.2017, kedy žalobca realizoval odkrývanie hladiny podzemných vôd na parcelách v k. ú. W. č. 3203/63, 3203/81, 3203/82, 3203/83, 3203/84, 3203/85, 3203/36, 3203/37, 3203/71, 3203/72, 3203/73, 3203/86, 3203/87 a 3203/88 bez povolenia orgánu Štátnej vodnej správy na niektoré činnosti podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. d) vodného zákona a v období od 01.03.2017 do 30.10.2017, kedy spoločnosť PREFA invest, a.s. realizovala zasypávanie odkrytej hladiny podzemných vôd na parcelách v k. ú. W. č. 3019/104, 3019/105, 3019/106, 3019/107, 3019/108, 3019/111 bez povolenia orgánu Štátnej vodnej správy na niektoré činnosti podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c) vodného zákona. Podľa bodu 2. tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán súčasne podľa § 75 ods. 5 vodného zákona za správny delikt podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.500,00 Eur za správny delikt podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, ku ktorému došlo dňa 06.07.2017, kedy žalobca zaobchádzal so znečisťujúcimi látkami (odpady schopné spôsobiť znečistenie podzemných vôd) a použitými obalmi znečisťujúcich látok, s ktorými sa v zmysle ustanovenia § 39 ods. 8 vodného zákona má zaobchádzať ako so znečisťujúcimi látkami (motorová nafta, prísada do betónov STACHEMENT 2000, saponáty) v rozpore s ustanovením § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona, nakoľko skladoval použité obaly z motorovej nafty (2 x 200 l oceľový sud) na ploche, ktorú tvorilo štrkové lôžko
dobývacieho priestoru vo vzdialenosti približne 10 - 15 m od hladiny odkrytých podzemných vôd, pričom skladovacie obaly neboli zabezpečené proti poveternostným vplyvom a ani proti náhodnému prevráteniu a samotná skladovacia plocha nebola stabilná, nepriepustná a odolná a stála voči mechanickým a poveternostným vplyvom a v uvedený deň sa na hladine odkrytých podzemných vôd na parcelách v k. ú. W.. 3019/104, 3019/105, 3019/106, 3019/107, 3019/108, 3019/111 nachádzali odpady - obaly so zvyškami prísad do betónov (STACHEMENT 2000), biologicky rozložiteľný odpad (zelený odpad, papier, lepenka, drevo) a plastové obaly zo saponátov. Celková výška pokuty: 3.500,00 + 2.500,00 = 6.000,00 Eur. Podľa odôvodnenia prvostupňový správny orgán vykonal v dňoch 06.07.2017 a 21.09.2017 štátny vodoochranný dozor (ďalej len kontrola) v spoločnosti PREFA invest, a.s., Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 46 887 741 so zameraním na kontrolu dodržiavania ustanovení vodného zákona pri ťažbe štrkopieskov a pri likvidácii vyťaženej časti ložiska štrkopieskov v dobývacom priestore Sučany v kontrolovanom období od 01.09.2015 do 30.10.2017. Kontrola bola vykonaná na základe podnetu, ktorý bol inšpekcii doručený dňa 04.07.2017. Výsledky kontroly sú popísané v protokole o výsledku kontroly č. 5813-33887/72/2017/Gan zo dňa 30.10.2017, zaslanom štatutárnemu orgánu žalobcu na oboznámenie listom zo dňa 30.10.2017, v ktorom bol tento požiadaný o písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam v lehote do 7 dní od prevzatia protokolu o výsledku kontroly a bol upozornený, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov sa k vyjadreniam predloženým po určenej lehote neprihliada. Dňa 08.11.2017 bolo inšpekcii doručené vyjadrenie žalobcu (list zo dňa 06.11.2017). Inšpekcia v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. e) zákona č. 10/1996 Z. z. preverila opodstatnenosť námietok žalobcu ku kontrolným zisteniam a listom zo dňa 27.11.2017 písomne zdôvodnila žalobcovi neopodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam. Listom zo dňa 27.11.2017 inšpekcia oznámila žalobcovi opravy zrejmých chýb v písaní v protokole o výsledku kontroly, pričom prerokovanie protokolu o výsledku kontroly sa uskutočnilo dňa 11.12.2017, pričom zástupkyne žalobcu trvali na svojom vyjadrení doručenom inšpekcii dňa 08.11.2017 a na prerokovaní protokolu dňa 11.12.2017 neboli zo strany žalobcu predložené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly. Listom zo dňa 09.02.2018, doručenom účastníkovi konania (žalobcovi) dňa 15.02.2018 inšpekcia oznámila začatie konania o uložení pokuty podľa vodného zákona s možnosťou vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia. Účastník konania v liste zo dňa 06.11.2017 predložil svoje vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, k nedostatkom v nich uvedených v súvislosti s oznámením o začatí konania o uložení pokuty podľa § 75 ods. 5 vodného zákona, pričom namietal skutočnosti, ktoré prvostupňový správny orgán podrobne uviedol na strane 3 a 4 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Ďalej prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, články 4 a 44 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že poukázala tiež na ustanovenia § 3 ods. 3, 4, § 5 ods. 1, 2 vodného zákona, pričom zaujala stanovisko k povoleniu vydanému Obvodným banským úradom Banská Bystrica č. j. 1062-2039/518-BaSch/2008 zo dňa 09.07.2008, č. j. 33-538/2017 zo dňa 17.02.2017 ako i Plán likvidácie vyťaženej časti ložiska štrkopieskov v hraniciach dobývacieho priestoru Sučany, zaprotokolovaný na Obvodnom banskom úrade Banská Bystrica pod č. 1335-2254/2017. Ďalej poukázal na ustanovenie § 2 písm. aa), § 39 ods. 1, 2, 8 vodného zákona a popísala skutočnosti, ktoré zistila v rámci miestneho zisťovania dňa 06.07.2017 priamo na mieste likvidácie vyťaženej časti ložiska štrkopieskov ako i v dobývacom priestore (baní) s tým, že pri kontrole mala k dispozícii výsledky analýz vzoriek podzemných vôd z vrtov HG-1 a HG-2, z ktorých odber a analýzu realizovala akreditovaná spoločnosť INGEO-ENVILAB, s.r.o., Žilina SNAS Reg. No 103/S-008 v dňoch 24.04., 17.05., 22.06., 27.07. a 23.08.2017. Výsledok kontroly a správneho konania podľa prvostupňového správneho orgánu preukázal naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) vodného zákona. Pri určovaní výšky pokuty bola zohľadnená skutočnosť, že pri kontrole dňa 06.07.2017 sa priamo na hladine odkrytých podzemných vôd v priestore likvidácie vyťaženej časti ložiska štrkopieskov nachádzali druhy odpadov (znečisťujúcich látok), ktoré svojimi vlastnosťami mohli spôsobiť znečistenie odkrytých podzemných vôd ako aj skutočnosť, že v uvedený deň sa na mieste likvidácie vyťaženej časti ložiska štrkopieskov nachádzali i ďalšie druhy odpadov (opotrebované pneumatiky, bitúmenové zmesi, asfaltové lepenky, biologicky rozložiteľný komunálny odpad, komunálny odpad, PET fľaše, kartóny), ktoré neboli uvedené vo vyjadrení (záväznom stanovisku) Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie č. j. OU-MT-OSZP-2016/014852- OH.Mi zo dňa 07.12.2016 a kontrolou nebola zaznamená viditeľná prítomnosť tesniacej ílovitej vrstvy v priestore rozhrania použitých odpadov a odkrytej hladiny podzemných vôd. Inšpekcia ako správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadala i na zdokumentované zmeny kvality podzemných vôd vo vrtoch HG-1 a HG-2 v období od 24.04. do 23.08.2017, ktorých odber vzoriek a analýzu vykonalo akreditované laboratórium.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1394000618/5333-24027/Ard zo dňa 16.07.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie účastníka konania (žalobcu) zamietol. O preskúmaní postupu prvostupňového orgánu pred začatím správneho konania, ako aj samotného správneho konania žalovaný dospel k záveru, že skutkový stav veci bol dostatočne zistený a nezistil také nedostatky, pre ktoré by bolo možné považovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne. V odôvodnení okrem iného podrobne poukázal na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a zaujal k nim svoje stanovisko. Tvrdenie odvolateľa, že pracovník OIOV Žilina porušil ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o kontrole, ako aj ustanovenie § 15 ods. 1 banského zákona podľa žalovaného v prejednávacej veci zavádzajúce, keďže zamestnanec OIOV Žilina ako osoba vykonávajúca štátny vodoochranný dozor dňa 06.07.2018 vstúpil na pozemky spoločnosti, kde bola vykonávaná činnosť banským spôsobom až za prítomnosti štatutárnych zástupcov spoločnosti, a to P. S. a H.. Q. P., Q.. Na mieste kontroly sa preukázal služobným preukazom kontrolného orgánu, z ktorého poverenia vykonával štátny vodoochranný dozor a oboznámil štatutárnych zástupcov spoločnosti PREFA invest, a.s., s obsahom podnetu, predmetom a účelom kontroly, čím naplnil ustanovenie § 68 ods. 2 vodného zákona a primerane i ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o kontrole. Ustanovenie § 15 ods. 1 banského zákona neupravuje výkon štátneho vodoochranného dozoru, vykonáva ho zamestnanec OIOV Žilina. Odvolateľ počas kontroly ani počas správneho konania nepredložil prvostupňovému orgánu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil tvrdenie, že zamestnanec OIOV Žilina vstúpil na pozemky spoločnosti bez predchádzajúceho oznámenia. Do priestorov realizovanej ťažby štrkopieskov a priestorov realizovanej likvidácie vyťaženej časti ložiska štrkopieskov v predmetnom k. ú. obce W. vstúpil až za prítomnosti zástupcov spoločnosti PREFA invest, a.s. P. S. a H.. Q. P., Q.. Zamestnanec OIOV Žilina vykonával štátny vodoochranný dozor podľa vodného zákona, kontrola bola zameraná na dodržiavanie ustanovení vodného zákona a odvolateľ mal pri svojej činnosti dodržiavať aj ustanovenia vodného zákona. Povolenie Obvodného banského úradu Banská Bystrica - rozhodnutie č. 2 zo dňa 17.02.2017 č. 33-538/2017 na likvidáciu vyťaženej časti ložiska určuje podmienky likvidácie vyťaženej časti ložiska štrkopieskov v hraniciach dobývacieho priestoru Sučany z hľadiska zákonných ustanovení banského zákona, pričom ani v jednej zo svojich podmienok sa nevenuje nakladaniu s odkrytými podzemnými vodami. Spoločnosť PREFA invest, a.s. pred realizáciou banskej činnosti - likvidácie vyťaženej časti ložiska štrkopieskov vedela o prítomnosti odkrytých podzemných vôd na predmetnej lokalite a podľa § 23 ods. 1 písm. c) vodného zákona mala požiadať miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy o vydanie povolenia na jej zasypávanie. Ustanovenie § 80d vodného zákona sa týka iba práv a povinností vyplývajúcich z vodoprávnych povolení a rozhodnutí vydaných podľa vodného zákona do 14.01.2018 teda sa nemôže aplikovať na povolenia a rozhodnutia vydané Obvodným banským úradom podľa banského zákona. Ďalej poukázal na skutočnosti, ktoré vyplynuli z miestneho zisťovania dňa 06.07.2017 priamo na mieste vyťaženej časti ložiska štrkopieskov v predmetnej lokalite Sučany, uvedené v administratívnom spise tvorí protokol z kontroly, ktorý bol účastníkovi konania zaslaný listom zo dňa 30.10.2017 na oboznámenie sa a vyjadrenie sa k predmetu protokolu, ktorý bol zápisnične prerokovaný dňa 11.12.2017. Skutočnosť, že v predmetnej lokalite - dobývacom priestore v lokalite Sučany sa sporadicky nachádza aj nepovolený odpad vo svojom odvolaní nespochybnil ani účastník konania, pričom uvádza, že vždy sa odstraňuje a ukladá na skládku spoločnosti Brantner Fatra s.r.o., ktoré žalovaný v predjednávanej veci považuje za bezpredmetné. Účastník konania tvrdenie, že nedovolený odpad mohol byť uložený v danej lokalite účelovo z dôvodu odôvodnenosti podnetu, na základe ktorého sa vykonala kontrola, nepodložil nijakými dôkazmi. Ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku odvolateľa, že pri likvidácii ložiska je monitorované znečisťovanie, pričom doteraz namerané hodnoty nepreukázali znečistenie podzemných vôd. Ober a analýzu vzoriek podzemných vôd z vrtov HG-1 a HG-2 vykonala akreditovaná spoločnosť INGEO- ENVILAB, s.r.o., Žilina v dňoch 26.04., 17.05., 22.06., 27.07. a 23.08.2017. Podľa predložených rozborov (protokolov o skúškach) a ich následným porovnaním s Nariadením vlády č. 354/2004 Z. z. je zrejmé, že došlo k prekročeniu medzných hodnôt kvality podzemnej vody v oboch vrtoch pri všetkých vzorkách v ukazovateľa CHSKMn (mg/l), pričom špecifikoval zistené koncentrácie. Pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty prvostupňový orgán v súlade s § 76 ods. 1 vodného zákona prihliadal na škodlivé následky porušenia povinností na úsekoch ochrany vôd, za ktorých sa povinnosti porušili, t.j. že spoločnosť PREFA invest, a.s., vykonávala v dobývacom priestore Sučany v kontrolovanom období činnosti - ťažbu štrkopieskov a zasypávanie odkrytej hladiny podzemných vôd bez povolení orgánu štátnej vodnej správy a dňa 06.07.2017 nedovolene zaobchádzala so znečisťujúcimi látkami (motorová nafta, STACHEMENT 2000, saponáty, biologicky rozložiteľný odpad), v dôsledku čoho bola pokuta uložená podľa § 75 ods. 5 vodného zákona za správny delikt podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. h) vodného zákona v spojitosti s
ustanovením § 23 ods. 1 písm. d) vodného zákona a tiež podľa § 75 ods. 5 vodného zákona za správny delikt podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona v spojitosti s § 39 vodného zákona. Poukázal pritom na všetky skutočností, ktoré boli zohľadnené pri určení výšky pokuty, ktorej celková výška predstavuje 6.000,- Eur. Podľa žalovaného uloženie sankčného postihu pre spoločnosť PREFA invest, a.s. je vecne a právne opodstatnené a rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo potrebné potvrdiť v plnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca, navrhujúc zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.07.2018, ako i prvostupňového rozhodnutia vydaného Inšpektorátom životného prostredia Žilina zo dňa 26.03.2018 pre ich nezákonnosť, alebo aby správny súd označené rozhodnutia zmenil a upustil od uloženia sankcie, pretože je neprimeraná povahe skutku z dôvodu, že prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy a účel konania je možné dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Namietal, že predmetom kontroly bola činnosť žalobcu súvisiaca s likvidáciou ložiska, pričom je toho názoru, že prvostupňový správny orgán sa mal pri kontrole riadiť osobitným predpisom zákonom č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len „banský zákon“). Poukázal na jeho ust. § 15 ods. 1, ktorý citoval a tvrdí, že zamestnanci správneho orgánu vstúpili na pozemky, kde bola činnosť vykonávaná banským spôsobom a pohybovali sa tam bez predchádzajúceho oznámenia, dokonca v spoločnosti ďalšej osoby, ktorá nebola zamestnancom prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že išlo o priestor, kde bola vykonávaná činnosť banským spôsobom, právne normy upravujúce túto činnosť mali byť rešpektované (banský zákon). Prvostupňový správny orgán kontrolu vykonával nezákonným spôsobom, a teda aj výsledky kontroly sú nezákonné. Ďalej namietal, že v rozhodnom období vykonával dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu a likvidáciu vyťaženej časti ložiska štrkopieskov, teda činnosť vykonávajú banským spôsobom, povolenú v súlade s banským zákonom rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 09.07.2008 č. 1062-2039/518/Ba-Sch/2008 a rozhodnutím zo dňa 17.02.2017 č. 33-538/2017, ktorým bola povolená likvidácia vyťaženej časti ložiska podľa schváleného „Plánu likvidácie ložiska“. Pri vykonávaní banskej činnosti povolenej Rozhodnutím 1 došlo k odkrytiu hladiny podzemnej vody a následne zasypaním odkrytých podzemných vôd v súlade s riadne schváleným Plánom likvidácie banského diela podľa Rozhodnutia 2. Žalobca sa nedopustil správneho deliktu, pretože nevykonával bez povolenia činnosť, ktorá ovplyvňuje vodné pomery, kontrolovaný subjekt nekonal v rozpore s povoleniami. Žalobca pri likvidácii ložiska postupoval podľa Rozhodnutia 2, keď vykonával likvidáciu ložiska zasypávaním inertným odpadom. Poukázal na skutočnosť, že nedokáže zabrániť prípadom, keď sporadicky niektorí jeho zmluvní partneri zmiešajú inertný odpad, ktorý je povolený pri likvidácii ložiska s iným odpadom a nedokáže túto skutočnosť ani zistiť. Zistí to až v momente, keď je odpad vysypaný. Namietal, že nepovolený odpad, ktorý sa nachádzal v priestore ložiska, nebol použitý na likvidáciu ložiska a žalobca ho odviezol na skládku spoločnosti Brantner Fatra s.r.o.. Žalobca zmluvne dohodol pravidlá pri ukladaní odpadov v rámci likvidácie vyťaženého ložiska s tým, že akékoľvek zistené nepovolené odpady budú na náklady zmluvného partnera odstránené a odvezené na povolenú oficiálnu skládku týchto odpadov tým subjektom, ktorý ich tam uložil. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca svojou činnosťou znečisťoval podzemné vody, pretože vykonával všetky opatrenia, aby zamedzil výskytu nedovolených odpadov a ak sa v uvedenom priestore nachádzali a ak sa aj ojedinele vyskytli, žalobca vykonal všetko pre to, aby ich z tohto priestoru odstránil. Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán nevzal do úvahy jeho obranu. Doteraz nametané hodnoty nepreukázali znečistenie spodných vôd. Žalobca nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.05.2019. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych názoroch, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí, pričom konštatoval, že námietky žalobcu podané v správnej žalobe sú obsahovo totožné s námietkami podanými v rámci odvolacieho konania voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 26.03.2018. Zotrval preto na všetkých argumentoch a vyjadreniach uvedených v rozhodnutí žalovaného zo dňa 16.07.2018, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdené. Žalovaný nepožadoval, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 19.06.2019, v ktorej zotrval na žalobných dôvodoch, pričom navrhol vo veci vykonať pojednávanie a vypočuť svedkov P. S., Q. Y. a Y. W. na preukázanie tvrdenia žalobcu o spôsobe vykonania kontroly žalovaným. Domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia z dôvodu ich nezákonnosti, alebo aby ich správny súd zmenil a upustil od uloženia sankcie, pretože je neprimeraná povahe skutku z dôvodu,
že prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy a účel konania je možné dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
6. Žalovaný na repliku žalobcu reagoval duplikou zo dňa 04.07.2019, v ktorom v celom rozsahu zotrval na svojom pôvodnom stanovisku uvedenom vo vyjadrení žalovaného zo dňa 16.05.2018 a nepožadoval, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti či dôkazy, preto žalovaný zotrváva na všetkých argumentoch a vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného.
7. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 39 ods. 2 písm. b) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy,49) ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd. 49) Napríklad zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 74 ods. 1 písm. h) citovaného zákona orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi [§ 23 a § 27 ods. 1 písm. e)].
Podľa § 74 ods. 1 písm. i) citovaného zákona orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami.
Podľa § 75 ods. 5 citovaného zákona pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť od 700 Eur do 6 600 Eur.
Podľa § 23 ods. 1 písm. c) citovaného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd.
Podľa § 23 ods. 1 písm. d) citovaného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého
zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
8. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ktorá v § 195 SSP umožňuje správnemu súdu v zákonom stanovených prípadoch „preklenúť“ zásadu iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá je založená na základnom princípe správneho súdnictva, ktorým je viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby. Podľa § 195 písm. d) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.
9. Trestný zákon ustanovuje zásadu ukladania trestov v § 34 a ustanovuje aj pravidlá pri ukladaní jednotlivých druhov trestu odňatia slobody, konkrétne úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 TZ), súhrnného trestu (§ 42 TZ) a ďalšieho trestu (§ 43 TZ). Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR je dôvodné skonštatovať, že princípy trestania (zásady ukladania trestov) podľa Trestného zákona sa v správnom trestaní aplikujú a že trestanie za iné správne delikty (správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Nevyhnutnosť analogickej aplikácie zásad ukladania trestov obsiahnutých v Trestnom zákone je podporená tým, že pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za iné správne delikty absentuje osobitný procesný kódex, ktorý by obdobne ako Trestný zákon upravoval zásady ukladania sankcií, pričom aplikovaný Správny poriadok takouto špeciálnou úpravou nedisponuje.
10. I keď judikatúra správnych súdov je konštantná v tom, že trestnoprávne zásady sa vo všeobecnosti aplikujú aj na ukladanie administratívnych sankcií (postihov), použitie tej-ktorej zásady v individuálnej veci bude vždy závislé od okolností konkrétneho prípadu. V tomto smere správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/39/2014 zo dňa 01.07.2015 a sp. zn. 4Sžo/39/2014 zo dňa 15.01.2015, ktoré vychádzali z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 1As/27/2008-67 zo dňa 16.04.2008, v ktorom bolo skonštatované: „Použití analogie ve správním trestání je přípustné, a to v omezeném rozsahu, pouze tam, kdy to, co má být aplikováno, určitou otázku vůbec neřeší, nevede- li takový výklad k újmě účastníka řízení a ani k újmě na ochraně hodnot, na jejichž vytváření a ochrane je veřejný zájem.“ V rámci právnej teórie sa prezentuje názor, že na použitie analógie v správnom trestaní by mali existovať tri kumulatívne podmienky, a to medzera v zákone, skutočnosť, že použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň ani príslušný chránený záujem. Podľa názoru správneho súdu tieto podmienky sú v posudzovanej veci splnené.
11. Ukladanie úhrnného trestu v zmysle ust. § 41 ods. 1 Trestného zákona predpokladá spáchanie najmenej dvoch trestných činov jedným páchateľom, o ktorých sa rozhoduje v jednom trestnom konaní alebo postupne v dvoch konaniach. Úhrnný trest sa ukladá v prípade jednočinného i viacčinného súbehu, pričom nezáleží na tom, či ide o súbeh rovnorodý alebo nerovnorodý. Ukladá sa však iba za podmienky, že u všetkých spáchaných trestných činoch toho istého páchateľa sa rozhoduje v spoločnom konaní a spoločným rozsudkom.
12. Z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 1394400918/3097-10121/Gan zo dňa 26.03.2018 vyplýva, že účastníkovi konania (žalobcovi) PREFA invest, a.s., Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 46 887 741 bola podľa ust. § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene a zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 3.500,00 Eur za iný správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. h) vodného zákona, ku ktorému došlo v období od 27.10.2015 do 21.03.2017 na skutkovom základe, v rozvedenom v bode 1. výrokovej časti označeného prvostupňového rozhodnutia a zároveň za správny delikt podľa ust. § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, ku ktorému došlo dňa 06.07.2017 na skutkovom základe, rozvedenom v bode 2. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ďalšia pokuta vo výške 2.500,00 Eur. Keďže správne trestanie má aj podľa Štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať v tomto smere z Ústavy SR (čl. 50), analogicky aj z Trestného zákona. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, je dôvodné skonštatovať, že táto je unifikovaná v tom smere, že princípy trestania (zásady ukladania trestov) podľa Trestného zákona sa v správnom trestaní aplikujú a že trestanie za
iné správne delikty (v prípade správnych deliktov právnických osôb a správnych deliktov fyzických osôb podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy.
13. Nakoľko v posudzovanej veci sa jedná o zbiehajúce sa iné správne delikty, žalobcovi bolo potrebné uložiť úhrnný trest a nie dva samostatné tresty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 1394400918/3097-10121/Gan zo dňa 26.03.2018.
14. Keďže správny súd nad rozsah žalobných bodov zistil v uvedenom smere tzv. vadu trestania podľa § 195 písm. d) SSP, oznámil túto skutočnosť účastníkom konania a vyzval ich, aby sa k ním v určenej lehote vyjadrili.
15. Právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 26.04.2021 predložila správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom o.i. poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž 18/2011, 8Sž 22/2011, 8Sž 23/2011 a 8Sž 24/2011 s tým, že súdom vytknutá vada trestania je dôvodná, čo znamená, že rozhodnutie žalovaného č. 1394000618/5333-240247/Ard zo dňa 16.07.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, je postihnuté vadou trestania, voči záveru správneho súdu preto nemá námietky a k uvedenej vade trestania sa pripája.
16. Žalovaný sa na výzvu správneho súdu zo dňa 15.04.2021 nevyjadril. K označenej výzve zo dňa 15.04.2021 správny súd pripojil doložku, že ak sa účastník konania v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky (§ 103 ods. 2 SSP). Je potrebné však poznamenať, že vyjadrenie účastníka konania na výzvu správneho súdu podľa § 196 SSP je vždy jeho právom a nie povinnosťou.
17. Žalobca vo svojej žalobe podal eventuálny žalobný návrh a pre prípad, že by neuspel so žalobným návrhom na zrušenie rozhodnutia, domáhal sa sankčnej moderácie v zmysle ust. § 198 ods. 1 písm. a), b) SSP, lebo výška sankcie je neprimeraná povahe skutku z dôvodu, že prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy a účel konania je možné dosiahnuť aj samotným prejednaním veci, z ktorého dôvodu žiadal upustiť od uloženia sankcie.
18. V prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosť tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní.
19. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v rámci ktorého pri rovnakých sadzbách pokút podľa § 75 ods. 5 vodného zákona, správny orgán posúdi a vyhodnotí závažnosť oboch deliktov predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená a za zbiehajúce sa delikty uloží úhrnný trest, pričom výšku uloženej pokuty, ako aj dôvod, pre ktorý bude žalobcovi uložená, odôvodní z hľadiska zákonom určených kritérií, na ktoré je pri rozhodovaní o uložení pokuty potrebné prihliadať.
20. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.