Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/1/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. S., s.r.o., so sídlom H.

X., V., zastúpený konateľkou B. advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Bratislava, G. č. X., Mgr. O. B., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. I/224/4052-20446/2011/990268-r zo dňa 25. februára 2011, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -61 zo dňa 27. septembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -61 zo dňa 27. septembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd zo správneho spisu mal preukázané, ţe ţalovaný správny orgán rozhodnutím č. I/224/4052-20446/2011/990268-r zo dňa 25. februára 2011 (rozhodnutie napadnuté ţalobou) čiastočne vyhovel odvolaniu ţalobcu a v intenciách zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. decembra 2010 zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2120/09/Há zo dňa 3.4.2009 tak, ţe zníţil vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 zo sumy 2.260,80 € na sumu 253,10 €; týmto dodatočným platobným výmerom bol ţalobcovi podľa v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 vo výške 2.260,80 € (68.109,--Sk) z dôvodu porušenia a v nadväznosti na , , a a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane, keď prijal sluţby od zahraničných dodávateľov z krajín ES a neuviedol ich do evidencie DPH ani do daňového priznania, preto mu vznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH, a keď odpočítal daň z prenájmu osobného automobilu. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu ţalovaného ďalej zistil, ţe na základe oznámenia Colného úradu Trenčín zo 16.4.2008 správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za obdobie január aţ december 2007, o zisteniach z daňovej kontroly vypracoval Protokol č. /Mal dňa 10.3.2009 a dodatok č. 1 z 26.3.2009, ktorý bol prerokovaný s daňovým subjektom 27.3.2009; ţalobca ako daňový

2

subjekt sa v kontrolovanom období zaoberal opracovaním a povrchovou úpravou kovov a svoje výrobky vyváţal aj do tretích krajín; v súvislosti s touto činnosťou vystavil v kontrolovanom zdaňovacom období aj dve faktúry za dodávky tovarov pre odberateľov USA v celkovej hodnote DPH 4.065,90 Sk (fa č. 98006560 J. M. IND. USA, č. 98006603 C. G. (AFC), USA); k uvedeným faktúram za dodávky tovarov do tretích krajín chýbali písomné colné vyhlásenia o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, v ktorých je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, čo je jednou z podmienok oslobodenia od dane pri vývoze do tretieho štátu stanovený v § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH; ţalobca toto pri daňovej kontrole nevedel predloţiť ani 14 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru, a preto dodanie tohto tovaru bolo potrebné povaţovať za dodanie tovaru podľa § 8 citovaného zákona a daň z neho vyplývajúcu k celkovej dani zo zdaniteľných obchodov daňového priznania pripočítať; správca dane dňa 3.4.2009 vydal dodatočný daňový výmer č. 628/230/108-2120/09/Há, ktorým výmerom bol ţalobcovi podľa v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 vo výške 2.260,80 € (68.109,--Sk) z dôvodu porušenia a v nadväznosti na , , , a a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane, keď prijal sluţby od zahraničných dodávateľov z krajín ES a neuviedol ich do evidencie DPH, ani do daňového priznania, preto mu vznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH, a keď odpočítal daň z prenájmu osobného automobilu; na odvolanie ţalobcu ţalovaný správny orgán prvým rozhodnutím jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, krajský súd rozsudkom zo dňa 16.2.2009 v č. k. 11 S/l 18/2009-90 ţalobu podľa zamietol a na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 15.12.2010 č. k. -118 zmenil prvostupňové rozhodnutie súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu z 23. júla 2009 zrušil a vec vrátil mu na ďalšie konanie. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného preskúmal v intenciách ustanovení , (platný v čase kontrolovaného obdobia), a , uvedeného zákona v spojení s právnou úpravou článku 131 Smernice Rady č. 2006/112/ES. Poukázal na to, ţe v preskúmavanej veci s poukazom na zrušujúci rozsudok NS SR sp. zn. medzi účastníkmi konania naďalej zostala sporná otázka týkajúca sa výkladu ust. , zákona o DPH, platného v kontrolovanom období, pokiaľ ide o daň oslobodenú pri vývoze tovaru do tretích štátov, t.j. mimo územia Európskych spoločenstiev v spojitosti s článkom 131 Smernice č. 2006/112/ES v súvislosti s kontrolovaným zdaňovacím obdobím u ţalobcu ako daňového subjektu za mesiac december 2007. Krajský súd uviedol, ţe vzhľadom na potvrdzujúci záver odvolacieho súdu v preskúmavanej veci vo vzťahu k výkladu , zákona o DPH, platného v kontrolovanom období, pokiaľ ide o vykonanú daňovú kontrolu u ţalobcu, nezostáva mu iné, ako konštatovať iba to, čo uviedol k tomuto bodu uţ v zrušenom rozsudku , a to, ţe záver ţalovaného a právne posúdenie je v súlade s platným článkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje oslobodenie od dane vyvezeného tovaru do tretích štátov, teda mimo územia Európskych spoločenstiev v spojitosti s ust. , zákona o DPH platného v čase posudzovanej veci, ktoré ustanovenie stanovuje jednoznačne podmienku uplatnenia tohto postupu, a to, ţe odoslanie alebo prepravenie tovaru, čo je prípad ţalobcu, ktorý uvádza, ţe tovar bol daný na prepravu dopravcovi v jeho závode na územie tretieho štátu – USA, ale nevedel pri kontrole predloţiť písomné colné vyhlásenie o prepustení tohto tovaru do reţimu vývoz s potvrdením colného orgánu o výstupe tovaru z územia Európskeho

3

Spoločenstva, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia v spojení s druhou podmienkou, a to časovou, ţe platiteľ dane musí mať toto vyhlásenie – JCD o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia. Podľa názoru krajského súdu z predloţených dokladov, teda faktúr jednoznačne vyplýva, čo potvrdil i Colný úrad v Trenčíne oznámením správcovi dane, ţe sa neuskutočnilo colné konanie o vývoze z colného územia Slovenska, keďţe ţalobca nevedel predloţiť pri kontrole jednotné colné vyhlásenie pri prepustení tovaru v colnom reţime vývoz. Mal za to, ţe dokazovaním bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, ţe ţalobca v čase kontroly za kontrolované daňové obdobie mal k dispozícii iba doklad o preprave tovaru a úhrade faktúr, ale nemal k dispozícii platné JCD potvrdené výstupnou colnou správou a uplatnil si v daňovom priznaní nárok na oslobodený vývoz tovaru, ktorým postupom porušil zákon, keďţe svoje právo daňového subjektu ako platiteľa DPH realizoval v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona o DPH, platného v zdaňovacom období. Poukázal na to, ţe pokiaľ ide o vývoz tovaru do tretích krajín, ide o reţim upravený colným zákonom, ktorý stanovuje postup, výsledkom ktorého je vydanie jednotného colného dokladu, ţe vyvezený tovar prešiel colným konaním, uvádzajúc ţe len takýto doklad môţe byť účtovným dokladom v zmysle zákona o DPH, ktorý u daňového subjektu zakladá nárok na oslobodenie od dane v zmysle zákona o DPH platného v kontrolovanom zdaňovacom období. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle , hoci je to jeho povinnosťou a taktieţ v daňovom konaní je povinnosťou platiteľa dane preukázať vierohodnosť a správnosť daňových dokladov, ktorými si uplatnil odpočet DPH. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca v ţalobe poukazoval na Šiestu Smernicu Rady č. 77/388/EHS, zhodne ako ţalovaný dáva do pozornosti, ţe dňom 1.1.2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006, ktorá nahradila Šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Súhlasil s tvrdením ţalovaného, ţe táto Smernica je záväzná pre kaţdý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, ale voľba formy alebo metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na vnútroštátne orgány a je vypracovaný v súlade s touto Smernicou (a do 31.12.2006 bol v súlade so Šiestou Smernicou). Pokiaľ ţalobca svoju argumentáciu v ţalobe podloţil odkazom na rozhodnutia ESD, krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR , ktorý zaujal k tomuto bodu ţaloby stanovisko a konštatoval, ţe prvostupňový súd je viazaný jeho rozhodnutím. K ďalším ţalobným námietkam ţalobcu týkajúcich sa odkazov na rozhodnutia ESD a návrhu predloţiť predbeţnú otázku na Súdny dvor na objasnenie otázky, či je moţné závery rozsudku Collée aplikovať aj na vyvoz tovaru do tretích krajín krajský súd uviedol, ţe s týmto sa uţ ako prvostupňový súd a aj odvolací súd v rozsudku vyporiadal a takáto poţiadavka ţalobcu bola uplatnená aj v predchádzajúcej ţalobe v tejto veci, majúc za to, ţe ţalobca preto nemôţe byť poškodený na svojich právach ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaného, keďţe súd sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu a naviac ide o ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania nezákonnosti rozhodnutia ţalovaného, o ktorom bolo uţ raz rozhodnuté, t.j. vyslovený právny názor súdom prvého stupňa i odvolacím súdom. Krajský súd dospel k záveru, ţe daňové orgány riadne zistili skutkový stav veci, ţalovaný správny orgán sa dôsledne riadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR, svoje rozhodnutie logicky a vecne správne v súlade s procesnoprávnymi i hmotnoprávnymi predpismi odôvodnil, a preto podľa ţalobu zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

4

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca. Ţiadal

napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. I/224/4052-20446/2011/990268-r zo dňa 25.2.2011 podľa a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a zároveň mu prizná náhradu trov konania, alternatívne ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania ţalobca vytýkal súdu prvého stupňa, ţe sa plne stotoţnil so skutkovou ako aj právnou argumentáciou ţalovaného. Namietal, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a vôbec neprihliadol na jeho argumentáciu, ako aj, ţe postupoval v rozpore so Smernicou Rady č. 2006/112/ES a aj s rozhodnutiami ES, na ktoré poukazoval v priebehu celého konania, keď nevyhodnotil ním uplatňované skutkové a právne argumenty uvedené v ţalobe, pričom prvostupňový súd len konštatoval, ţe sa stotoţňuje s názormi ţalovaného, bez akejkoľvek ďalšej právnej úvahy o tom, prečo tak robí a prečo neuznáva argumenty ţalobcu. Mal za to, ţe krajský súd v rozpore s ust. a na úkor preskúmateľnosti napadnutého rozsudku v odôvodnení nevysvetlil, k akým záverom dospel pri hodnotení skutkového stavu veci, predovšetkým s ohľadom na argumenty ţalobcu, ktoré sú síce obsiahnuté v samotnom texte rozsudku, avšak na základe ich iba čiastočného citovania nie je moţné zistiť, či a ako sa so ţalobnými argumentmi vyporiadal, keď krajský súd všetky argumenty len stručne cituje, avšak k ţiadnemu z argumentov, ktoré spochybňujú postup ţalovaného sa vôbec nevyjadril, a ak, tak nepresne (ako napr. k tvrdeniu o moţnosti pouţitia alternatívnych dôkazov). Dôvodil, ţe odôvodnenie súdu neobsahuje ani vysvetlenie, na základe čoho sa súd plne stotoţnil s názorom ţalovaného a prevzal jeho argumentáciu i do samostatného odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď v odôvodnení rozhodnutia sa súd obmedzil len na konštatovanie správnosti postupu ţalovaného správneho orgánu v súlade so zákonom, ktoré „podloţil“ citáciami ustanovení dotknutých zákonov. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, ţe sa ţiadnym spôsobom v rozsudku nezaoberá aplikáciou európskych predpisov, a vôbec nezohľadňuje skutočnosť, ţe v zmysle SR pri konaní štátnych orgánov je potrebné aj vykladať a najmä zohľadniť právo Spoločenstva, najmä ak je vnútroštátny zákon v rozpore s právom Spoločenstva, najmä vo vzťahu k základným princípom Spoločenstva (viď. základné princípy Spoločenstva, tak ako ich Súdny dvor uviedol v základných rozsudkoch „Costa“ a „van Gend & Loos“). Namietal, ţe jeho argumentom, ktorým sa snaţil poukázať na postup správneho orgánu pri výklade právnych noriem v rozpore s právom Spoločenstva, nie je v rozsudku s výnimkou ich veľmi stručného konštatovania, ţe sa neaplikujú, venovaná akákoľvek pozornosť. Vyslovil názor, ţe pokiaľ krajský súd sa plne stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, a to bez akéhokoľvek vysporiadania sa so ţalobcovými argumentmi, spôsobil, ţe rozsudok je nepreskúmateľný s poukazom na zásady spravodlivého procesu, keď súčasťou práva na súdnu ochranu je povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení v spojení s ust. Ďalej uviedol, ţe pokiaľ sporová strana podá na súd podanie, v ktorom argumentuje, podáva vysvetlenia a vyjadrenia podloţené príslušnou judikatúrou a v tomto prípade predovšetkým judikatúrou Európskeho súdneho dvora, je odňatím prístupu k súdu, ak sa súd bez ďalšieho ţiadnym z týchto argumentov nezaoberá a nevyhodnocuje ho a plne sa stotoţní s názorom ţalovaného. Na podporu správnosti svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález sp. zn. . Dôvodil, ţe tým, ţe súd vôbec nepovaţoval za potrebné zaoberať sa ţiadnym z argumentov uvedených ţalobcom v odvolaní ako aj v samotnej ţalobe, ani výkladom práva v súvzťaţnosti s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, bezprecedentne porušil jeho práva konať pred súdom a celkovo jeho právo na súdnu ochranu. Ţalobca záverom odvolania uviedol, ţe v konaní pred krajským súdom došlo k pochybeniam: a to v zmysle ust. rozhodnutie súdu prvého

5

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v zmysle ust. k odňatiu práva konať pred súdom a porušenie práva na súdnu ochranu, v konaní pred krajským súdom došlo k vade konania uvedenej v a nepredloţením prejudiciálnej otázky ESD došlo k odňatiu veci zákonnému sudcovi, teda v zmysle ust. a v konaní pred krajským súdom došlo k vade konania uvedenej v

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne a právne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( v spojení s § a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s , a dospel k záveru, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Ţalovaný rozhodnutím napadnutým ţalobou zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2120/09/Há zo dňa 3.4.2009 tak, ţe zníţil vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 zo sumy 2.260,80 € na sumu 253,10 €. Týmto dodatočným platobným výmerom bol ţalobcovi podľa v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 vo výške 2.260.80 € (68.109,--Sk). A preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného

správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodoval s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 ţalobcovi z dôvodu porušenia a v spojení s , , , a a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

6

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( veta prvá, ).

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ). Výsledkom súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného, pokiaľ konanie z procesných dôvodov podľa nie je zastavené, je rozhodnutie súdu, ktorým ţalobu zamietne alebo preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu resp. aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu je svoje rozhodnutie zdôvodniť v súlade s , veta prvá v spojení s tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na najdôleţitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré ţalobca namietal v ţalobe.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţite

nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď z napadnutého rozsudku krajského súdu nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďţe v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd náleţite nevyhodnotil, či a z akých dôvodov nepovaţoval za dôvodné námietky ţalobcu uvedené v ţalobe, na ktorú skutočnosť poukazuje ţalobca

7

aj vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorá skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Z obsahu predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril pripojený

administratívny spisový materiál, odvolací súd zistil, ţe ţalobca ţalobou podanou na Krajský súd v Nitre dňa 4.5.2011 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu – Daňové riaditeľstvo SR č. I/224/4052-20446/2011/990268-r zo dňa 25. februára 2011 a ţiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca v ţalobe opísal skutkový stav veci a tvrdil, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu vychádza z nesprávneho posúdenia veci, pričom ţalovaný neprihliadol pri uplatňovaní právnych predpisov na výklad práva Európskeho spoločenstva v nadväznosti na judikatúru Európskeho spoločenstva. Svoju skutkovú a právnu argumentáciu podloţil právnou úpravou v Smernici č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (čl. 146) a v zákone o DPH (§ 47) a odkazom a citáciou judikatúry Európskeho súdneho dvora – C – 146/05 „Albert Coleé“, „Costa“, „van Gend & Loos“, „von Colson und Kamann“, v súvislosti s návrhom predloţiť vec na predbeţnú otázku na Súdny dvor uvádzal právne argumenty s odkazom na rozhodnutia „CILFIT“ a „Intermodal“. Súčasne upriamil pozornosť na rozdielne rozhodovanie najvyššieho súdu v obdobných veciach a v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. .

Ţalobca v odvolaní namietal nezákonnosť rozsudku krajského súdu z dôvodu jeho

nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď sa náleţite nevyporiadal argumentmi uvedenými v jeho ţalobe, tieto ţiadnym spôsobom nevyhodnotil a bez ďalšieho sa stotoţnil s tvrdeniami a právnym záverom ţalovaného správneho orgánu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci po preskúmaní napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa a ním predloţeného spisového materiálu zistil, ţe súd prvého stupňa sa náleţite nevysporiadal s námietkami ţalobcu vznesenými v ţalobe, skutkový a právny stav veci nevyhodnotil vzhľadom k judikatúre Súdneho dvora predloţenej ţalobcom, ktorými zdôvodňoval správnosť svojich argumentov, náleţitým spôsobom sa nevyporiadal s návrhom ţalobcu na predloţenie veci Súdnemu dvoru s predbeţnou otázkou vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, na ktorú poukazoval ţalobca, nevenoval ţiadnu pozornosť tvrdeniam ţalobcu týkajúcim sa aplikácie právnej úpravy oslobodenia dane na dani z DPH pri vývoze tovaru v zmysle právneho predpisu Spoločenstva (Smernica č. 2006/112/ES), pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku súd nesprávne uvádza, ţe ţalobca v ţalobe poukazuje na Šiestu Smernicu Rady č. 77/388/EHS, ktorá skutočnosť zo ţaloby nevyplýva, keďţe ţalobca v ţalobe poukazuje na úpravu Spoločenstva práve v Smernici č. 2006/112/ES, ktoré všetky skutočnosti majú za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, čím došlo k porušeniu právnych noriem citovaných vyššie. Odvolací súd zastáva názor, ţe krajskému súdu ako súdu prvého stupňa zákon neumoţňuje, aby v odôvodnení rozsudku, ktorým rozhodol v merite veci o predmete súdneho prieskumu, sa bez ďalšieho zdôvodnenia len stotoţnil s právnou argumentáciou ţalovaného správneho orgánu uvedenou v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe

nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z a nasl. a dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (

8

ods. 1 , dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť [ a , m. m. ], pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

V danej súvislosti senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, ţe Ústavný súd

Slovenskej republiky v náleze sp. zn. konštatoval, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť ( ), spôsobom zakotveným v ustanovení . Z odôvodnenia totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.

Rovnaký názor zastáva aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej v správnom súdnictve je krajský súd viazaný obsahom jednotlivých bodov ţaloby a v odôvodnení rozhodnutia sa musí s nimi vyporiadať, keďţe len Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako odvolaciemu súdu v správnom súdnictve zákon umoţňuje, ak sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť odôvodnenie na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá) (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.1.2012).

Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia,

dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ), na ktorú skutočnosť poukazuje aj Ústavný súd Slovenskej republike vo svojej judikatúre (napr. , , , ).

Z uvedených dôvodov sa odvolaciemu súdu javí výklad, ktorý urobil súd prvého

stupňa v danej veci, s poukazom na uvedené skutočnosti, ako jednostranný a formalistický výklad, a teda ako zjavne neodôvodnený a tým aj nesúladný s právnou úpravou zakotvenou v a dohovoru.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského

súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďţe z napadnutého rozsudku súdu

9

prvého stupňa nevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu na základe ţaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky ţalobcu uvedené v ţalobe proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu a bez ďalšieho zdôvodnenia sa len stotoţnil s názorom ţalovaného s odkazom na názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie ţalovaného v danej veci zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu takéto závery podľa názoru odvolacieho súdu neobsahuje a teda je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov .

Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa v spojení s

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru

odvolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu

prvého stupňa bude v novom rozhodnutí podľa v spojení s rozhodnúť opätovne aj o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 26. septembra 2012

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth