Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/165/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ V. F., bývajúcej v B.,

2/ P. J., bývajúcemu v Bratislave, oboch v dovolacom konaní zastúpených JUDr. H. T.,

advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému Hlavnému mestu Slovenskej republiky

Bratislave, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie č. 1, IČO: 304 557, o určenie

vlastníckeho práva a o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Bratislava III

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo 16. februára 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov o d m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 12. marca 2010 č.k. -103

zamietol ţalobu o určenie, ţe ţalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. X., katastrálne územie R., parcela č. X. zastavaná plocha vo výmere X. m²,

parcela č. X. záhrada vo výmere X. m², rodinný dom súpisné č. X. na parcele č. X., všetkých

v podiele 1/ 8 (ďalej len „nehnuteľnosti“) a o vydanie predmetných podielov na dotknutých

nehnuteľnostiach od ţalovaného; ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Pri

rozhodovaní vychádzal z toho, ţe reštitučné nároky sú voči všeobecnej občianskoprávnej

úprave predpismi špeciálnymi, majú aplikačnú prednosť a preto vylučujú všeobecnú úpravu.

Ţalobcov povaţoval za oprávnené osoby v zmysle o mimosúdnych

rehabilitáciách (ďalej len ), ich nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu

z dôvodu podľa a . Podľa

ods. 2 a 4 oprávnená osoba mohla vyzvať povinnú osobu na vydanie

nehnuteľností do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zákona, inak jej nárok zanikol.

Ak povinná osoba výzve nevyhovela, mohla oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na súde

v lehote jedného roka odo dňa účinnosti nadobudol účinnosť

1. apríla 1991, lehota na vydanie nehnuteľnosti uplynula 1. októbra 1991; lehota na uplatnenie

nároku pred súdom uplynula 1. apríla 1992. Ţalobcovia si svoj reštitučný nárok neuplatnili

v zmysle (v stanovených lehotách nevyzvali povinnú osobu na vydanie

nehnuteľností a reštitučný nárok si neuplatnili na súde), súd preto ţalobu o ich vydanie

zamietol. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu ( ) súd zamietol

ţalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s odôvodnením, ţe účastníkom

svedčila ochrana práv podľa reštitučných predpisov (špeciálnej úpravy), ktorá vylučovala

pouţitie všeobecnej úpravy (o určenie vlastníckeho práva); napokon neúspešní ţalobcovia

v konaní o vydanie vecí podľa reštitučných predpisov by nespĺňali podmienku faktickej drţby

nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa , úspešnému ţalovanému

ich náhradu nepriznal, lebo si ich náhradu neuplatnil.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov rozsudkom zo 16. februára 2011,

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle

potvrdil a ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu

sa stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením

veci. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd zvlášť

vyjadril k listu zo 16. apríla 1991 vyhotoveného JUDr. Ľ. H. (predloţeného odvolateľmi),

v ktorom sa uvádza, ţe 22. januára 1991 bol doručený list Bytovému podniku Bratislava III

vo veci ţalovaného 2/ o „navrátenie prepadného majetku“. Uviedol, ţe v zmysle § 5 ods. 4

ţalobcovia mohli svoj nárok uplatniť na súde do jedného roka odo dňa

účinnosti tohto zákona, z obsahu spisu vyplýva, ţe reštitučný nárok v prekluzívnej lehote

neuplatnili, preto zanikol. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil ustanovením

v spojení s ustanovením

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie, ktoré

odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci a preto ho navrhli zrušiť. Uviedli, ţe nárok

na vydanie nehnuteľností im vznikol zo zákona, pretoţe rozhodnutiami o ich rehabilitácii

sa stali nulitnými predchádzajúce rozhodnutia ukladajúce im majetkové sankcie. Ţalobcovia

riadne podali ţiadosť o vydanie nehnuteľností, na vybavovanie tejto záleţitosti splnomocnili

zástupcu. Doposiaľ im však nebolo doručené ţiadne rozhodnutie o zamietnutie tejto ţiadosti,

čím sa im odoprela moţnosť v zákonnej lehote jedného roka domáhať sa ochrany práv

na súde. Mestská časť R. spravujúca predmetné nehnuteľnosti mala záujem odstrániť krivdu,

ktorá sa ţalobcom stala. K tomu potrebovala súhlas vlastníka (ţalovaného); ţalovaný súhlas

neudelil. Postup ţalovaného ţalobcovia nepovaţujú za správny a demokratický. Podľa názoru

ţalobcov sa právo a spravodlivosť úplne odcudzili, častokrát sa stáva nástrojom extrémneho

a nehumánneho formalizmu.

Ţalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti

v zmysle , ktorú nezakladá ani námietka o nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba

ak ho právna úprava pripúšťa ( ).

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie

je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe

dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu;

aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie

je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (proti

rozsudku aj proti uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako i nesprávne právne

posúdenie veci ( ), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Ak dovolatelia odôvodňujú dovolanie vadami uvedenými v ustanovení § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ , dovolací súd napadnuté rozhodnutie z týchto aspektov

neposudzoval, pretoţe ich dovolanie je podľa aţ 3 procesne neprípustné.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie

je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle aţ g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich

dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.

Obsah dovolacích námietok v tomto prípade smeroval predovšetkým k spochybneniu

právneho posúdenia veci odvolacím súdom ( ). K uvedenému

treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003) a nedopúšťa

sa ţiadnej z vád uvedených v ustanovení Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné

dovolanie (viď ), o taký prípad však v prejednávanej veci nešlo;

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania

v zmysle a nezakladá ani prípustnosť dovolania v zmysle (viď tieţ

R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. ,

, , , , a sp. zn.

). I keby dovolacie námietky napádajúce správnosť právneho záveru súdov

z hľadiska splnenia podmienok oprávnených osôb v zmysle reštitučných predpisov pre

vydanie nehnuteľností, (t.j. existencia zákonnej povinnosti povinnej osoby vydať

nehnuteľnosti oprávneným osobám z dôvodu ich rehabilitácie; neodôvodnenosť súhlasu

ţalovaného s vydaním nehnuteľností; neoznámenie rozhodnutia povinnej osoby

o nevyhovení ţiadosti oprávnených osôb vydať nehnuteľností a podobne), boli prípadne

aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľmi vytýkané

okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ktorom dovolatelia tieţ poukazovali na to, ţe

právna úprava o zmiernení niektorých majetkových krívd v minulosti (týkajúca

sa reštitučných nárokov) nie je spravodlivá a značne sa odcudzila v dôsledku extrémneho

formalizmu, dovolací súd sa zaoberal otázkou, či rozhodnutia súdov v danej veci

sú preskúmateľné ( ), netrpia tzv. arbitrárnosťou a tak zabezpečujú

účastníkom právo na súdnu ochranu ( ) a právo na spravodlivé súdne konanie

(čl. 6 dohovoru).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako

aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia

(); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho procesu. Kaţdý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy (). Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Za arbitrárny, resp. nie

dostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri

jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia

aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný

súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci

prichádzajú do úvahy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí

v zmysle a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný,

či arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa (ktoré je ťaţiskové z hľadiska

výsledkov odvolacieho prieskumu) zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia

rozhodnutia, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia ale i obsahovej (materiálnej) náplni,

čím je zvýraznená najmä jeho určitosť (prehľadnosť), zrozumiteľnosť i presvedčivosť.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, čoho sa ţalobcovia ţalobou domáhali

a z akých dôvodov, aké bolo stanovisko ţalovaného k ţalobe, aké relevantné dôkazy boli

súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený

(zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyloţil, ako subsumoval

zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva

a povinnosti vyvodil pre účastníkov konania a aké právne závery vyplývajú zo zistených

subjektívnych práv a povinnosti účastníkov konania vo vzťahu k ţalobe uplatnenému návrhu

(porovnaj č.l. 103 - 108 spisu). V posudzovanej veci súdy zistili, ţe ţalobcovia titulom

dedičstva po svojom otcovi (rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava III č. D 278/82

zo 6. júla 1982) nadobudli vlastnícke právo k dotknutých nehnuteľností v stanovených

podieloch. Na základe odsudzujúcich rozsudkov z roku 1985 pre trestný čin opustenia

republiky ich vlastnícky podiel na nehnuteľnostiach prešiel v zmysle § 453a Občianskeho

zákonníka na Československý štát. V roku 1990 boli obaja ţalobcovia účastní rehabilitácie

podľa , v dôsledku toho došlo k zrušeniu odsudzujúcich trestných

rozsudkov. Súdy povaţovali ţalobcov za oprávnené osoby ( ),

ktorých vlastnícke právo prešlo na štát zákonom predpokladaným spôsobom (v zmysle § 6

ods. 1 ) a z toho dôvodu na vydanie nehnuteľností aplikovali reštitučný

predpis – o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších prepisov.

Podľa názoru súdov ţalovaní svoj reštitučný nárok neuplatnili na súde v lehote určenej

v ustanovení (do 1. apríla 1992) a povinnú osobu nevyzvali

na vydanie nehnuteľností do 1. októbra 1991 v zmysle , s čím

zákon spája preklúziu ich práv, preto ţalobe v časti (o vydanie nehnuteľností) nevyhoveli.

Zamietnutie ţaloby o určenie práva k nehnuteľnostiam zdôvodnili nedostatkom naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení v zmysle vzhľadom

na moţnosť ochrany ich práv podľa špeciálnych reštitučných predpisov, čo ţalobcovia

aj vyuţili. Odvolací súd v zmysle potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

z dôvodu, ţe sa stotoţnil s jeho skutkovými zisteniam i právnym posúdením veci; zároveň tieţ

vysvetlil, z akých dôvodov nepovaţoval odvolacie námietky za dôvodné.

Dovolací súd z uvedeného hľadiska (zdôrazňujúc, ţe sa nezaoberal správnosťou

právneho posúdenia veci) nezistil, aby dôvody rozhodnutia boli zjavne neodôvodnené,

svojvoľné, či príliš formálne.

K názoru dovolateľov, ţe právo a spravodlivosť sa odcudzili (zrejme tým dovolatelia

mienili vysloviť nesúhlas so zákonnou úpravou, ktorá limituje čas, dokedy moţno uplatniť

reštitučný nárok - pozn. dovolacieho súdu) je potrebné uviesť, ţe súd je viazaný všeobecne

záväzným právnym predpisom a len v prípade, ak by dospel k záveru, ţe tento je v rozpore

s , mohol by konanie prerušiť pre zaujatie stanoviska ústavným súdom (

písm. b/ , , 3 ). K takémuto záveru však konajúce súdy nedospeli,

preto viazaní zákonom boli povinné na vec aplikovať príslušnú právnu (zákonnú) úpravu.

Keďţe v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania ţalobcov

vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej

republiky ho v zmysle v spojení s odmietol.

Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Najvyšší súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy tohto konania

( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková