Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
76b/386697.7ab5f4.pdf
PDF · 157.51 KB
No categories available
7Nc/47/2012
Najvyšší súd 7 Nc 47/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. T.,
advokáta so sídlom v B., proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13,
o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 1/2005 a na
Krajskom súd v Bratislave pod sp. zn. 6 Co 336/2012, o vylúčení sudkyne Krajského súdu
v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. D. K. j e v y l ú č e n á z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 6 Co 336/2012 (vec vedená na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 1/2005).
O d ô v o d n e n i e
V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6 Co 336/2012 vzniesol
navrhovateľ námietku zaujatosti voči členke senátu 6 Co (ktorému bola vec pridelená
na prejednanie a rozhodnutie) JUDr. D. K. pre jej pomer k prejednávanej veci a pomer k
účastníkom konania. Túto odôvodnil tým, ţe namietaná sudkyňa ako podpredsedníčka
Krajského súdu v Bratislave pre obchodný úsek (júl 2001) bola informovaná o
(nezákonných) rozhodnutiach predsedníčky tohto súdu (JUDr. M. Š.), t.j. o jeho nezákonnom
vyčiarknutí zo zoznamu konkurzných správcov a nezákonnom zamedzení vstupu do
budovy súdu v Justičnom paláci v Bratislave, ktorými spôsobená škoda je predmetom
konania. Napriek tomu, ţe JUDr. D. K. muselo byť zrejmé, ţe takýto postup je vyslovene v
rozpore s platným právom, stotoţnila sa s ním a nepričinila sa o vykonanie nápravy a o
odstránenie protiprávneho stavu. Keďţe pred podaním predmetného návrhu sa so
sťaţnosťou a ţiadosťou o odstránenie protiprávneho stavu spôsobeného postupom
predsedníčky Krajského súdu v Bratislave obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR (ktoré
nereagovalo), na ktorom JUDr. D. K. v čase od 1.1.2003 do 31.5.2004 pôsobila vo funkcii
riaditeľky odboru obchodného a exekučného práva, je ovplyvnená postojmi
a argumentáciou odporcu a má preto k nemu uţší vzťah, aký sa u nestranného sudcu
k účastníkovi konania vyţaduje. Napokon JUDr. D. K. bola na základe poverenia ministra
spravodlivosti (z 2.3.2004, 10.3.2004 a 25.3.2004) ustanovená za členku komisie pre
vykonanie previerky činnosti obchodného úseku Krajského súdu v Bratislave v rokoch 2001
aţ 2004 a zo záverov previerkovej komisie (okrem iného) vyplýva, ţe (aj) v jeho prípade
došlo k vyčiarknutiu zo zoznamov konkurzných správcov v rozpore s platnými právnymi
predpismi a nebol daný dôvod pre toto vyčiarknutie. Napriek takémuto záveru JUDr. D. K. (a
ani nikto z členov previerkovej komisie) nepodnikla kroky k náprave alebo
eliminovaniu negatívnych dopadov nezákonného postupu vo vzťahu k nemu. Z týchto
dôvodov preto existuje reálne riziko, ţe v predmetnej veci nebude zabezpečená nestrannosť
výkonu súdnictva a právo na spravodlivé rozhodnutie.
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. D. K. vo vyjadrení k námietke zaujatosti
potvrdila, ţe v čase rozhodnutia (predsedníčky krajského súdu) o vyčiarknutí
navrhovateľa zo zoznamu konkurzných správcov a zamedzení jeho vstupu do budovy
Justičného paláca vykonávala funkciu podpredsedníčky krajského súdu pre obchodný úsek
a bola s nimi podrobne oboznámená. Svoje stanovisko k nim však vyjadrila v osobnom
rozhovore s navrhovateľom, ktorého prijala (vo svojej kancelárii) v rámci vybavovania jeho
sťaţnosti. Preto povaţovala za nepravdivé tvrdenie, ţe sa nepričinila o vykonanie nápravy
a o odstránenie protiprávneho stavu. Nebola však oprávnená rozhodnutia JUDr. Š. ako
predsedníčky súdu zrušiť. Tieţ potvrdila, ţe v čase uvedenom navrhovateľom vykonávala na
Ministerstve spravodlivosti SR funkciu riaditeľky odboru obchodného a exekučného práva a
ţe bola členkou previerkovej komisie ustanovenej ministrom spravodlivosti. Bolo však vecou
Ministerstva spravodlivosti SR ako s výsledkami previerky, vrátane záveru o
vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu konkurzných správcov v rozpore s právnymi
predpismi a bez danosti dôvodu na takýto postup, naloţí. Vzhľadom na jej rozdielne
stanovisko, ktoré zaujala ako podpredsedníčka súdu oproti rozhodnutiu vtedajšej
predsedníčky súdu a vzhľadom na záver previerkovej komisie, ktorej bola členkou, nechala
na zváţení nadriadeného súdu ako o vznesenej námietke zaujatosti rozhodne a či teda moţno
mať pochybnosti o jej zaujatosti so zreteľom na pomer k veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.), posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom
citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu
k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania.
Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je
z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého
právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď
sudca má osobný záujem na určitom výsledku konania), 2/ k účastníkom konania (o takýto
vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského, súrodeneckého
alebo iného blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu), 3/ k zástupcom účastníkov
(zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.).
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu
na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny
pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci
nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej
osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť
a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, ţe
rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej
zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) treba trvať
na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba
výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze)
v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) v danej problematike.
ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti
sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto
aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné
z tohto hľadiska je, čo sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa
vychádza z prezumcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie
nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti
(pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko
sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať
pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa
subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje
tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť
poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná – „Justice must not only be done, it
must also be seen to be done“). Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako
taký aj objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicko). Objektívny aspekt nestrannosti je
zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho
vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom.
Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý
mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti
zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť
v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok
nestrannosti súdu (pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava
z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa
zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu
nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti
na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Treba brať zreteľ
na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného
pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto závaţnosť, ktorá by zaloţila
pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie
z prejednávania a rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej
v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek
zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne
(I. ÚS 332/08).
Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik
pochybnosti o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môţe táto obava
povaţovať objektívne za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu moţno vyvodiť, ţe subjektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len
subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom
k veci disponuje.
Vychádzajúc z judikatúry ESĽP, ústavného súdu a vyššie uvedeného výkladu,
po zohľadnení konkrétnych okolností danej veci, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru o existencii objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti
sudkyne JUDr. D. K..
Predmetom konania je navrhovateľom uplatnená náhrada škody titulom nezákonného
rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu konkurzných správcov a nezákonného rozhodnutia
o zamedzení vstupu do budovy súdu v Justičnom paláci na Záhradníckej ulici v Bratislave
(bývalej) predsedníčky Krajského súdu v Bratislave JUDr. M. Š. a nesprávneho úradného
postupu odporcu pri konaní o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu štátnej
správy súdov a sťaţnosti na postup orgánu štátnej správy súdov.
Z obsahu spisu (č.l. 186) vyplýva, ţe na základe poverenia ministra spravodlivosti
z 2.3.2003, z 10.3.2004 a z 25.3.2004 bola ustanovená komisia na vykonanie previerky
obchodného úseku Krajského súdu v Bratislave. Členkou previerkovej komisie zo sekcie
civilného práva – odbor obchodného a exekučného práva – bola aj JUDr. D. K., riaditeľka
odboru obchodného a exekučného práva (v čase od 1.1.2003 do 31.5.2004). V záveroch
správy o výsledkoch previerky sa (okrem iného) v časti B „Vedenie zoznamu správcov
konkurznej podstaty“, 1. „Evidencia zoznamov správcov“ pod bodom 4. „Vyčiarknutie
správcov zo zoznamov“ (podľa Spr. X. advokáta JUDr. J. T.) konštatuje, ţe v týchto
prípadoch (t.j. aj v prípade navrhovateľa) došlo k vyčiarknutiu zo zoznamu SKP v rozpore
s § 5 ods. 1 písm. b/ platnej vyhlášky (vyhlášky č. 493/1991 Zb.) a nebol daný dôvod na
vyčiarknutie zo zoznamu.
Uvedeným záverom vyslovila previerková komisia, teda aj JUDr. D. K. ako jej
členka, svoj právny názor na otázku relevantnú z hľadiska rozhodovania v predmetnom
konaní vo veci samej. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky táto skutočnosť,
bez ohľadu na subjektívny pocit namietanej sudkyne (či sa cíti alebo necíti byť zaujatá), sama
osebe vzbudzuje legitímne a opodstatnené pochybnosti o jej neutralite, nestrannosti a
nezaujatosti. Preto je daný dôvod pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci
so zreteľom na pomer k veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. októbra 2012
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová