Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/47/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. T.,

advokáta so sídlom v B., proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a na

Krajskom súd v Bratislave pod sp. zn. , o vylúčení sudkyne Krajského súdu

v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. D. K. j e v y l ú č e n á z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec vedená na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. vzniesol

navrhovateľ námietku zaujatosti voči členke senátu 6 Co (ktorému bola vec pridelená

na prejednanie a rozhodnutie) JUDr. D. K. pre jej pomer k prejednávanej veci a pomer k

účastníkom konania. Túto odôvodnil tým, ţe namietaná sudkyňa ako podpredsedníčka

Krajského súdu v Bratislave pre obchodný úsek (júl 2001) bola informovaná o

(nezákonných) rozhodnutiach predsedníčky tohto súdu (JUDr. M. Š.), t.j. o jeho nezákonnom

vyčiarknutí zo zoznamu konkurzných správcov a nezákonnom zamedzení vstupu do

budovy súdu v Justičnom paláci v Bratislave, ktorými spôsobená škoda je predmetom

konania. Napriek tomu, ţe JUDr. D. K. muselo byť zrejmé, ţe takýto postup je vyslovene v

rozpore s platným právom, stotoţnila sa s ním a nepričinila sa o vykonanie nápravy a o

odstránenie protiprávneho stavu. Keďţe pred podaním predmetného návrhu sa so

sťaţnosťou a ţiadosťou o odstránenie protiprávneho stavu spôsobeného postupom

predsedníčky Krajského súdu v Bratislave obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR (ktoré

nereagovalo), na ktorom JUDr. D. K. v čase od 1.1.2003 do 31.5.2004 pôsobila vo funkcii

2

riaditeľky odboru obchodného a exekučného práva, je ovplyvnená postojmi

a argumentáciou odporcu a má preto k nemu uţší vzťah, aký sa u nestranného sudcu

k účastníkovi konania vyţaduje. Napokon JUDr. D. K. bola na základe poverenia ministra

spravodlivosti (z 2.3.2004, 10.3.2004 a 25.3.2004) ustanovená za členku komisie pre

vykonanie previerky činnosti obchodného úseku Krajského súdu v Bratislave v rokoch 2001

aţ 2004 a zo záverov previerkovej komisie (okrem iného) vyplýva, ţe (aj) v jeho prípade

došlo k vyčiarknutiu zo zoznamov konkurzných správcov v rozpore s platnými právnymi

predpismi a nebol daný dôvod pre toto vyčiarknutie. Napriek takémuto záveru JUDr. D. K. (a

ani nikto z členov previerkovej komisie) nepodnikla kroky k náprave alebo

eliminovaniu negatívnych dopadov nezákonného postupu vo vzťahu k nemu. Z týchto

dôvodov preto existuje reálne riziko, ţe v predmetnej veci nebude zabezpečená nestrannosť

výkonu súdnictva a právo na spravodlivé rozhodnutie.

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. D. K. vo vyjadrení k námietke zaujatosti

potvrdila, ţe v čase rozhodnutia (predsedníčky krajského súdu) o vyčiarknutí

navrhovateľa zo zoznamu konkurzných správcov a zamedzení jeho vstupu do budovy

Justičného paláca vykonávala funkciu podpredsedníčky krajského súdu pre obchodný úsek

a bola s nimi podrobne oboznámená. Svoje stanovisko k nim však vyjadrila v osobnom

rozhovore s navrhovateľom, ktorého prijala (vo svojej kancelárii) v rámci vybavovania jeho

sťaţnosti. Preto povaţovala za nepravdivé tvrdenie, ţe sa nepričinila o vykonanie nápravy

a o odstránenie protiprávneho stavu. Nebola však oprávnená rozhodnutia JUDr. Š. ako

predsedníčky súdu zrušiť. Tieţ potvrdila, ţe v čase uvedenom navrhovateľom vykonávala na

Ministerstve spravodlivosti SR funkciu riaditeľky odboru obchodného a exekučného práva a

ţe bola členkou previerkovej komisie ustanovenej ministrom spravodlivosti. Bolo však vecou

Ministerstva spravodlivosti SR ako s výsledkami previerky, vrátane záveru o

vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu konkurzných správcov v rozpore s právnymi

predpismi a bez danosti dôvodu na takýto postup, naloţí. Vzhľadom na jej rozdielne

stanovisko, ktoré zaujala ako podpredsedníčka súdu oproti rozhodnutiu vtedajšej

predsedníčky súdu a vzhľadom na záver previerkovej komisie, ktorej bola členkou, nechala

na zváţení nadriadeného súdu ako o vznesenej námietke zaujatosti rozhodne a či teda moţno

mať pochybnosti o jej zaujatosti so zreteľom na pomer k veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( ), posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu

3

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom

citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu

k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania.

Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je

z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého

právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď

sudca má osobný záujem na určitom výsledku konania), 2/ k účastníkom konania (o takýto

vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského, súrodeneckého

alebo iného blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu), 3/ k zástupcom účastníkov

(zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.).

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny

pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to, ţe

rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej

zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd, ) treba trvať

na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba

výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze)

v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho

4

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) v danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti

sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto

aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť

poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná – „Justice must not only be done, it

must also be seen to be done“). Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicko). Objektívny aspekt nestrannosti je

zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho

vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom.

Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť

v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Treba brať zreteľ

na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto závaţnosť, ktorá by zaloţila

5

pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej

v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek

zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne

().

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybnosti o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu moţno vyvodiť, ţe subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje.

Vychádzajúc z judikatúry ESĽP, ústavného súdu a vyššie uvedeného výkladu,

po zohľadnení konkrétnych okolností danej veci, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru o existencii objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti

sudkyne JUDr. D. K..

Predmetom konania je navrhovateľom uplatnená náhrada škody titulom nezákonného

rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu konkurzných správcov a nezákonného rozhodnutia

o zamedzení vstupu do budovy súdu v Justičnom paláci na Záhradníckej ulici v Bratislave

(bývalej) predsedníčky Krajského súdu v Bratislave JUDr. M. Š. a nesprávneho úradného

postupu odporcu pri konaní o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu štátnej

správy súdov a sťaţnosti na postup orgánu štátnej správy súdov.

6

Z obsahu spisu (č.l. 186) vyplýva, ţe na základe poverenia ministra spravodlivosti

z 2.3.2003, z 10.3.2004 a z 25.3.2004 bola ustanovená komisia na vykonanie previerky

obchodného úseku Krajského súdu v Bratislave. Členkou previerkovej komisie zo sekcie

civilného práva – odbor obchodného a exekučného práva – bola aj JUDr. D. K., riaditeľka

odboru obchodného a exekučného práva (v čase od 1.1.2003 do 31.5.2004). V záveroch

správy o výsledkoch previerky sa (okrem iného) v časti B „Vedenie zoznamu správcov

konkurznej podstaty“, 1. „Evidencia zoznamov správcov“ pod bodom 4. „Vyčiarknutie

správcov zo zoznamov“ (podľa Spr. X. advokáta JUDr. J. T.) konštatuje, ţe v týchto

prípadoch (t.j. aj v prípade navrhovateľa) došlo k vyčiarknutiu zo zoznamu SKP v rozpore

s platnej vyhlášky (vyhlášky č. ) a nebol daný dôvod na

vyčiarknutie zo zoznamu.

Uvedeným záverom vyslovila previerková komisia, teda aj JUDr. D. K. ako jej

členka, svoj právny názor na otázku relevantnú z hľadiska rozhodovania v predmetnom

konaní vo veci samej. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky táto skutočnosť,

bez ohľadu na subjektívny pocit namietanej sudkyne (či sa cíti alebo necíti byť zaujatá), sama

osebe vzbudzuje legitímne a opodstatnené pochybnosti o jej neutralite, nestrannosti a

nezaujatosti. Preto je daný dôvod pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci

so zreteľom na pomer k veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. októbra 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová