Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/293/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -98 zo dňa 25. apríla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -98 zo dňa 25. 04. 2013 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súčasne rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ustanovením konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tamojšieho súdu, sp. zn. , pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 21. 09. 2010 sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v D., so sídlom U. XX, D., exekučné konanie na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému Ing. A. K. - D., I. H. XXXX/XX, XXX XX W., pre vymoženie sumy 833,45 Eur s príslušenstvom, priznanej oprávnenému vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 06066/10 zo dňa 21. 07. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 23. 08. 2010 a vykonateľnosť dňom 26. 08. 2010.

Dňa 10. 12. 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. EX 14569/2010.

Dňa 20. 12. 2010 bolo vydané poverenie č. 5508*013299 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 833,45 Eur s príslušenstvom, ako aj trov predchádzajúceho konania v sume 254,91 Eur a trov exekúcie.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňoval náhradu majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 275,00 Eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20. 12. 2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 21. 09. 2010, pričom dňa 10. 12. 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20. 12. 2010, t.j. v zákonnej lehote 15-tich dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pričom z hľadiska právneho posúdenia veci vychádzal z ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (, , , , , ).

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže odporca trovy konania nevyčíslil a z obsahu spisu mu trovy konania nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Súdu vytýkal, že nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Uvedené považuje za porušenie základného práva na kontradiktórny súdny proces, ako aj porušenie , pričom osobitne zdôraznil, že odporca vo vyjadrení vzniesol námietku premlčania a na túto námietku nemohol navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom reagovať. Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi založenými v exekučnom spise, k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Zároveň navrhovateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach, zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k nedoručeniu vyjadrenia odporcu k žalobe, odporca poukázal na obsah vlastného vyjadrenia a dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol (neexistencia nesprávneho úradného postupu okresného súdu, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v lehote ustanovenej zákonom). Z uvedeného vyplýva, že akákoľvek argumentácia navrhovateľa, resp. jeho vyjadrenie k vyjadreniu odporcu by vo vzťahu k rozhodnutiu súdu, a to s ohľadom na odôvodnenie rozhodnutia, nemalo žiadnu relevanciu. K námietke, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám, uviedol, že súd vykonal dokazovanie oboznámením exekučného spisu, pričom išlo o dôkaz, ktorého vykonanie v samotnom žalobnom návrhu navrhol na podporu svojich tvrdení práve navrhovateľ. V prípade účasti navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 25. 04. 2013 by navrhovateľ bol s obsahom vyjadrenia odporcu oboznámený, zúčastnil by sa vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť. Za situácie, že navrhovateľ sa pojednávania bez ospravedlnenia a vážneho dôvodu nezúčastnil, k odňatiu práva konať pred súdom postupom súdu dôjsť nemohlo. Súd pojednávanie dňa 25. 04. 2013 vykonal v súlade s ustanovením , teda pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, keďže tento bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie z dôležitých dôvodov. K namietanej vade konania spočívajúcej v tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, odporca poukázal na vyjadrenia navrhovateľa v konaní, z ktorých je zrejmé, že i keď poukazoval na skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že podáva námietku zaujatosti, námietku zaujatosti nepodal. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax iných krajských súdov „v skutkovo a právne totožných veciach“, odporca uviedol, že tvrdenie navrhovateľa je zavádzajúce, pretože predmetné konanie oproti tým, na ktoré v odvolaní poukázal navrhovateľ, obsahuje skutkové a právne špecifiká, nejde o totožné veci, keďže navrhovateľ sa výslovne vyjadril, že v predmetnej veci námietku zaujatosti nepodal. Naviac odporca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, pri ktorej tento zadefinoval obsah základného práva na prejednanie veci nestranným súdom (sp. zn. , , ), ako aj nadväzujúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. . V nadväznosti na uvedené odporca mal za to, že konajúci sudca je nestranným sudcom v zmysle príslušných ustanovení , t.j. že námietka, že rozhodol vylúčený sudca, nie je dôvodná. V tejto súvislosti odporca poukázal taktiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj . Ostatné odvolacie dôvody navrhovateľ len vymenoval bez toho, aby špecifikoval, v čom vidí namietané pochybenie (nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie navrhnutých dôkazov). Podľa názoru odporcu okresný súd vec správne právne posúdil, na súdený prípad správne aplikoval , vykonal všetky navrhnuté dôkazy, pričom po vykonaní dokazovania oboznámením s predmetným exekučným spisom súd dospel k záveru, že nedošlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol bez toho, aby bolo nevyhnutné zaoberať sa splnením/nesplnením ďalších .

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania ( veta prvá ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa v spojení s a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

Primárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ). V tejto súvislosti je zjavné (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy), že (hmotno-právne) odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. V odvolaní navrhovateľa niet jedinej zmienky (tobôž protiargumentácie) vo vzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok v exekučnej veci, z ktorej si uplatňuje svoj nárok navrhovateľ žalobou v tomto súdnom konaní, pri žiadosti o udelenie poverenia nedošlo k prieťahom, v dôsledku čoho by navrhovateľovi mala vzniknúť materiálna škoda vo výške 125,00 Eur a nemajetková ujma v peniazoch vo výške 275,00 Eur s poukazom na . Odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok, zároveň nemá právny dôvod (v zmysle zákonného zmocnenia vychádzajúceho z článku 2 ods. 2 SR) zaoberať sa námietkou o potrebe vydania rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia (kladného či negatívneho) v lehote 15-tich dní, keďže odvolateľ túto skutočnosť vo svojom opravnom prostriedku pri formulovaní odvolacích dôvodov nenamietal.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (odhliadnuc od okolnosti, že v súdenej veci žiadne rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti, ako to udáva odvolateľ, neexistuje, nebolo odvolacím súdom vydané, o čom bol navrhovateľ oboznámený spolu s predvolaním na pojednávanie), z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v súdenej veci neboli zákonnou sudkyňou oznámené ( ) skutočnosti, pre ktoré by bola vylúčená z rozhodovania vo veci. Navrhovateľ vylúčil podanie námietky zaujatosti proti sudcom okresného súdu (č. l. 30), preto je argumentácia odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonáva aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a priori stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone svojej činnosti nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom ( ). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vnímať aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého súdneho systému, aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 11. 2011).

Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný a profesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci zákonná sudkyňa nekonala a nerozhodovala v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne JUDr. Janky Majerčíkovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, pričom navrhovateľ sa o možnosť ich uplatnenia obral sám svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd vytýčil pojednávanie dňa 11. 04. 2013 na deň 25. 04. 2013, pričom navrhovateľovi ako aj jeho právnemu zástupcovi, tiež odporcovi bolo predvolanie na toto pojednávanie doručené dňa 16. 04. 2013. Spolu s predvolaním na pojednávanie boli účastníci oboznámení s tým, že vec bola dňom 10. 04. 2013 pridelená JUDr. Janke Majerčíkovej. Až dňa 23. 04. 2013 bolo konajúcemu súdu doručené vyjadrenie odporcu vo veci samej. Dňa 25. 04. 2013 bolo okresnému súdu doručené elektronické podanie - návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pričom okresný súd sa s návrhom na odročenie vysporiadal zákonom predpísaným spôsobom, vecne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý ( ), čo korešponduje s vyššie uvedeným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie (v spojení s ) umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých (tvrdená) existencia v konečnom dôsledku základom samotného nároku uplatňovaného navrhovateľom v žalobe.

Bez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je mimo rámca akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením podstatného obsahu exekučného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. ktorý dôkaz výslovne (č. l. 2 spisu) požadoval samotný navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Úplne zmätočným je tvrdenie odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania (za stavu, kedy sa odporca nevyjadril k podanej žalobe). V súdenej veci je totiž nepochybné, že pojednávanie nariadené bolo a odporca sa k veci vyjadril. Je pravdou, že vyjadrenie odporcu bolo doručené súdu až dňa 23. 04. 2013, t.j. 2 dni pred pojednávaním, a teda za uvedenej situácie nebolo v technických možnostiach okresného súdu, aby vyjadrenie odporcu do dňa nariadeného pojednávania doručil navrhovateľovi (reálna bola možnosť oboznámiť sa na pojednávaní). K tomu treba však poznamenať, že okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie na námietke premlčania, ale na skutočnostiach, ktoré zistil z obsahu exekučného spisu a ktoré boli rozhodujúce pre právne posúdenie prejednávanej veci.

Odvolacie námietky navrhovateľa nedotýkajú sa hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu zamietol.

Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo k prieťahom s poukazom na skutkový stav popísaný vyššie. Súd potom nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ nijako nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu, a preto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ustanovenia aj správne a presvedčivo odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.