Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/253/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. T.T.,

zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa

rodičov: matky P. T., zastúpenej JUDr. M.H., advokátom v K. a otca M. T.T., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou R.so sídlom v B., o návrhu matky dieťaťa

na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn.

, o dovolaní otca maloletého proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 29. februára 2012, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie otca maloletého o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok uznesením z 19. decembra 2011, č.k. -53 zamietol

návrh matky maloletého na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté

dieťa do jej osobnej starostlivosti a úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu.

Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia –

predbežného zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matke.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie matky maloletého uznesením z 29. februára

2012, sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol, že

maloletý J. T. sa na čas do skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva dočasne zveruje do osobnej starostlivosti

matke. Otcovi M. T. uložil povinnosť predbežne prispievať

na výživu maloletého dieťaťa J. T. mesačne sumou vo výške 80 € mesačne, ktorú je otec

povinný zasielať k rukám matky, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc 29.

februárom 2012. Vo zvyšku návrh matky v časti týkajúcej sa platenia výživného

v nevyhnutnej miere zamietol.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého, ktorý

navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť, prípadne zmeniť tak, že maloletý sa dočasne zverí

do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.

b/, c/ a , tvrdiac, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Za takú vadu označil

skutočnosť, že odvolací súd sa zaoberal odvolaním matky maloletého napriek tomu, že bolo

doručené po lehote na podanie odvolania. Mal za to, že odvolanie matky maloletého,

doručené do elektronickej podateľne súdu dňa 12. januára 2012, nepodpísané zaručeným

elektronickým podpisom, nebolo doplnené v zmysle najneskôr do troch dní,

ale až po tejto lehote, písomným podaním doručeným súdu dňa 18. januára 2012. Taktiež

namietal, že súd sa vo svojom zisťovaní oprel o nesprávne dôkazy a neporovnal ich

vo vzájomnej súvislosti tak, ako by to vyžadovala naliehavosť situácie. V dôvodoch

dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.

Matka maloletého navrhla dovolanie otca maloletého odmietnuť.

Kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca maloletého nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania otca maloletého z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a dovolateľovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu možnosti dovolateľa pred súdom konať a k porušeniu práva na spravodlivý

proces malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že odvolací súd sa zaoberal odvolaním matky

maloletého napriek tomu, že bolo doručené po lehote na podanie odvolania.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní

od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo

k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,

ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne

na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný

deň ( ).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Podľa , podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,

treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo

podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom

treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli

v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že na podanie obsahujúce návrh vo veci samej,

akým odvolanie voči uzneseniu súdu prvého stupňa je, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami a ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sa prihliadne

a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia. Predpokladom

vzniku takýchto účinkov je doplnenie takého podania písomne alebo ústne do zápisnice

najneskôr do troch dní.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

bolo matke maloletého doručené 28. decembra 2011. Lehota na podanie odvolania jej preto

začala plynúť 29. decembra 2011 a uplynula 12. januára 2012. Matka maloletého podala

prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie elektronickým prostriedkom (prostredníctvom

emailu) bez zaručeného elektronického podpisu 12. januára 2012 (č.l. 57 spisu), teda

v posledný deň odvolacej lehoty podľa Trojdňová lehota na doplnenie

podania (odvolania) začala matke maloletého plynúť 13. januára 2012 a keďže jej koniec

pripadol na nedeľu 15. januára 2012, bol posledným dňom lehoty pondelok 16. január 2012.

Odvolanie matky maloletého, ktoré podala prostredníctvom právneho zástupcu elektronickým

prostriedkom bez zaručeného elektronického podpisu 12. januára 2012 a ktoré doplnila

písomným podaním daným pošte na prepravu 16. januára 2012 (č.l. 66 spisu), bolo preto

podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Námietka dovolateľa o existencii vady v zmysle

preto nie je dôvodná.

K námietke dovolateľa, že odvolací súd sa oprel o nesprávne dôkazy a neporovnal ich

vo vzájomnej súvislosti, dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri nariaďovaní

predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových

zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter.

V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred

vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje

dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.

Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal

súd vykonávať dokazovanie ( a nasl. ). Pre nariadenie predbežného opatrenia je

postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto

dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich

nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených,

prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna

úprava ( a contrario, ) sledujúca tým dosiahnutie účelu

právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie

vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia

malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto

procesného inštitútu zmarený. Postupom odvolacieho súdu, ktorý osvedčenie, resp.

neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzoval len

na základe obsahu spisu a v ňom založených listín, tak dovolateľovi nebola odňatá možnosť

konať pred súdom.

Dovolateľ v dovolaní namieta, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Dovolateľ ako dovolací dôvod ďalej uvádza, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania otca

maloletého nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie otca maloletého ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov dovolacieho konania

z dôvodu, že konanie mohlo byť začaté aj bez návrhu (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. novembra 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová