Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a59/388656.9a0998.pdf
PDF · 120.33 KB
No categories available
5Cdo/253/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 253/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. T.T.,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa
rodičov: matky P. T., zastúpenej JUDr. M.H., advokátom v K. a otca M. T.T., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou R.so sídlom v B., o návrhu matky dieťaťa
na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn.
28 P 296/2011, o dovolaní otca maloletého proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 29. februára 2012, sp.zn. 11 CoP 91/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie otca maloletého o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok uznesením z 19. decembra 2011, č.k. 28 P 296/2011-53 zamietol
návrh matky maloletého na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté
dieťa do jej osobnej starostlivosti a úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu.
Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia –
predbežného zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matke.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie matky maloletého uznesením z 29. februára
2012, sp.zn. 11 CoP 91/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol, že
maloletý J. T. sa na čas do skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva dočasne zveruje do osobnej starostlivosti
matke. Otcovi M. T. uložil povinnosť predbežne prispievať
na výživu maloletého dieťaťa J. T. mesačne sumou vo výške 80 € mesačne, ktorú je otec
povinný zasielať k rukám matky, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc 29.
februárom 2012. Vo zvyšku návrh matky v časti týkajúcej sa platenia výživného
v nevyhnutnej miere zamietol.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého, ktorý
navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť, prípadne zmeniť tak, že maloletý sa dočasne zverí
do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť dovolaním
napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.
b/, c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Za takú vadu označil
skutočnosť, že odvolací súd sa zaoberal odvolaním matky maloletého napriek tomu, že bolo
doručené po lehote na podanie odvolania. Mal za to, že odvolanie matky maloletého,
doručené do elektronickej podateľne súdu dňa 12. januára 2012, nepodpísané zaručeným
elektronickým podpisom, nebolo doplnené v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. najneskôr do troch dní,
ale až po tejto lehote, písomným podaním doručeným súdu dňa 18. januára 2012. Taktiež
namietal, že súd sa vo svojom zisťovaní oprel o nesprávne dôkazy a neporovnal ich
vo vzájomnej súvislosti tak, ako by to vyžadovala naliehavosť situácie. V dôvodoch
dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.
Matka maloletého navrhla dovolanie otca maloletého odmietnuť.
Kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca maloletého nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,
je nepochybné, že prípustnosť dovolania otca maloletého z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno
vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a dovolateľovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom
na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
K odňatiu možnosti dovolateľa pred súdom konať a k porušeniu práva na spravodlivý
proces malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že odvolací súd sa zaoberal odvolaním matky
maloletého napriek tomu, že bolo doručené po lehote na podanie odvolania.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,
treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom
treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli
v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že na podanie obsahujúce návrh vo veci samej,
akým odvolanie voči uzneseniu súdu prvého stupňa je, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami a ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sa prihliadne
a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia. Predpokladom
vzniku takýchto účinkov je doplnenie takého podania písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
bolo matke maloletého doručené 28. decembra 2011. Lehota na podanie odvolania jej preto
začala plynúť 29. decembra 2011 a uplynula 12. januára 2012. Matka maloletého podala
prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie elektronickým prostriedkom (prostredníctvom
emailu) bez zaručeného elektronického podpisu 12. januára 2012 (č.l. 57 spisu), teda
v posledný deň odvolacej lehoty podľa § 204 ods. 1 O.s.p. Trojdňová lehota na doplnenie
podania (odvolania) začala matke maloletého plynúť 13. januára 2012 a keďže jej koniec
pripadol na nedeľu 15. januára 2012, bol posledným dňom lehoty pondelok 16. január 2012.
Odvolanie matky maloletého, ktoré podala prostredníctvom právneho zástupcu elektronickým
prostriedkom bez zaručeného elektronického podpisu 12. januára 2012 a ktoré doplnila
písomným podaním daným pošte na prepravu 16. januára 2012 (č.l. 66 spisu), bolo preto
podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Námietka dovolateľa o existencii vady v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. preto nie je dôvodná.
K námietke dovolateľa, že odvolací súd sa oprel o nesprávne dôkazy a neporovnal ich
vo vzájomnej súvislosti, dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri nariaďovaní
predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter.
V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.
Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal
súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je
postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených,
prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu
právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie
vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia
malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto
procesného inštitútu zmarený. Postupom odvolacieho súdu, ktorý osvedčenie, resp.
neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzoval len
na základe obsahu spisu a v ňom založených listín, tak dovolateľovi nebola odňatá možnosť
konať pred súdom.
Dovolateľ v dovolaní namieta, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).
Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť
k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie
z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).
Dovolateľ ako dovolací dôvod ďalej uvádza, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že
nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený
skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až
vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania otca
maloletého nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie otca maloletého ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov dovolacieho konania
z dôvodu, že konanie mohlo byť začaté aj bez návrhu (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1
a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. novembra 2012
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová