Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8C-3-2016.pdf
PDF · 150.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: SIBA s.r.o. v likvidácii, Ružinovská 14, 821 01 Bratislava, IČO: 31 365 833, proti žalovaným: 1/ JUDr. Štefan Jurčo, PhD, advokát, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36099473, 2/ auctio, s.r.o., Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 765 121, 3/ MAGMA Interier Plus, s.r.o., Uzovský Šalgov 162, 082 61 Ražňany, IČO: 36 745 308, práv. zast.: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Žalobu o určenie neplatnosti dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. K., vykonanej dňa 11.11.2015 dražobníkom, spoločnosťou auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 765 121, na Notárskom úrade JUDr. Eriky Szórádovej v Bratislave, Vajnorská 98/k, z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2016 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 11.11.2015 na Notárskom úrade, JUDr. Erika Szórádová, notárka so sídlom Vajnorská 98/K, Bratislava.
2. Žalobca uviedol, že dňa 11.11.2015 šlo o opakovanú dražbu na predaj majetku - nehnuteľností žalobcu zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky, parcely registra „C“: parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 102 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1345 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 728 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 088 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parcela číslo XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 518 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 220 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 264 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 424 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, parcela číslo X XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 823 m2, parcela číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 367 m2, parcela číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 743 m2. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ dal súhlas k výkonu uvedenej dražby žalovanému v 2. rade.
3. Neplatnosť na dražbe namietal konateľ žalobcu, JUDr. S. S., ktorý je súčasne aj likvidátorom žalobcu, ktorý na mieste výkonu dražby, na notárskom úrade, poukázal na neplatnosť dražby z dôvodov uvedených v notárskej zápisnici:
- ako osoba určená zákonom nebol oficiálne upovedomený o dražbe;
- predmet dražby je dražený nezákonne, cena je nízka, nezodpovedá reálnej hodnote predmetu dražby, naviac je znížená o 50 % oproti znaleckému posudku bez vyjadrenia sa mojou osobou, čím sú porušené práva iných veriteľov;
- nebol mu doručený znalecký posudok č. 154/2015, vypracovaný znalkyňou Ing. Janou Hurtišovou; nebol s ním oboznámený, nemohol som sa k nemu vyjadriť v lehote do troch dní tak, ako určuje zákon. Poukázal ďalej na skutočnosti, že ako likvidátor zákonným spôsobom v obchodnom vestníku oznámil vstup spoločnosti do likvidácie s výzvou na prihlásenie pohľadávok veriteľov. Záložný veriteľ, JUDr. Š. A., neprihlásil v zákonnej lehote svoju pohľadávku u likvidátora. Zdôraznil, že dražba je nezákonná aj z dôvodu, že sa mala dražiť na základe titulu, ktorým je mandátna zmluva, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi, najmä zákonom o advokácii, keďže záložný veriteľ, ktorý bol navrhovateľom dražby, ako advokát konal a koná v rozpore so záujmami klienta, t.j. vlastníka draženej nehnuteľnosti (§ 18 zákona o advokácii). Ako likvidátor a právnik odborne preskúmal právne dokumenty, mandátnu zmluvu, záložnú zmluvu a zistil, že tieto dokumenty sú právne irelevantné pre dražbu, po zanalyzovaní najmä mandátnej zmluvy dospel k záveru, že nesplnením jej ustanovení zo strany JUDr. Š. A. v prospech klienta nenastala opodstatnenosť vyplatenia odmeny a tým pádom jej vymáhania prostredníctvom dražby [viď notárska zápisnica č. N 426/2015, Nz 42156/2015, NCRls 43205/2015, zo dňa 11.11.2015 (ďalej len „NZ“)]. Horeuvedené námietky JUDr. S. S. vzniesol ihneď po otvorení dražby, o čom svedčí znenie zápisnice z dražby: ... neplatnosť a nezákonnosť dnešnej dražby, ak k nej dôjde .... V notárskej zápisnici je jeho vyjadrenie posunuté a tým nesprávne časovo zaprotokolované. Žalobca týmto návrhom okrem uvedených dôvodov v notárskej zápisnici poukazuje najmä na skutočnosť, že záložný veriteľ vedel, že nie je oprávnený, resp. nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, resp. dať súhlas dražobníkovi na jej vykonanie, nakoľko záložné právo v čase výkonu dražby bolo už premlčané. Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Záložné právo vzniklo zo záložnej zmluvy v r. 2006. V r. 2006 bol vykonaný vklad záložného práva v katastri nehnuteľností pod č. N. XXX/XX na LV č. XXXX, E..Ú.. K.. Vznik záložného práva sa datuje zápisom do katastra nehnuteľností v r. 2006. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom.
4. Žalovaný sa prvýkrát domáhal výkonu záložného práva na dražbe v r.2013 neúspešne. Žalovaný sa druhýkrát opakovanou dražbou dňa 11.11.2015 domáhal uplatnenia záložného práva predajom nehnuteľností žalobcu, pričom dražobník na jeho pokyn konal tak, že nezaslal nový znalecký posudok s cenou 399.000,- Eur vlastníkovi nehnuteľností (žalobcovi) ani likvidátorovi, ktorý je oproti prvému znaleckému posudku s ocenením 577.000,- Eur poddimenzovaný o 178.000,- Eur, pričom medzi vypracovaním znaleckých posudkov je doba len 16 mesiacov. Prvý znalecký posudok je zo dňa 04.02.2014, druhý zn. posudok je zo dňa 28.06.2015.
5. Žalobca ako osoba dotknutá na svojich právach sa domáhala, aby súd určil neplatnosť dražby z týchto dôvodov:
- žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva z r. 2006 (ďalej len „záložná zmluva“) nebol podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách oprávnený navrhnúť vykonanie dražby nehnuteľností, keďže musel mať o tom vedomosť, že záložné právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vr. 2006 a toto právo sa premlčalo v trojročnej premlčacej dobe ešte v r. 2009,
- záložné právo zriadené záložnou zmluvou je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách,
- zákonom určené osoby (vlastník nehnuteľností) neboli upovedomení o dražbe,
- znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom. Žalobca svoj návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby opiera o nález Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 250/2011-30, zo dňa 8.12.2011.
6. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 27.04.2016 vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý vzniesol námietku preklúzie, nakoľko žalobca nepodal svoj návrh v lehote 3 mesiacov od uskutočnenia dražby. Žalobca dňa 11.02.2016 poslal elektronickú správu na adresu podateľne Okresného súdu Prešov, v prílohe ktorej bol návrh na začatie konania v elektronickom formáte pdf. Toto podanie urobené elektronickými prostriedkami však nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a preto ho bolo potrebné doplniť osobne alebo poštou do 3 dní - t.j. do 15.02.2016 (keďže tretí deň pripadol na nedeľu a posunul sa na najbližší pracovný deň). Písomný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby bol doručený Okresnému súdu Prešov prostredníctvom poštovej služby až dňa 16.02.2016. Vydražiteľ má za to, že na podanie žalobcu (návrh na začatie konania) sa v zmysle § 42 ods. 1 štvrtej vety Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 132a ods. 1 VoSaKP neprihliada, t.j. vychádza sa z toho, akoby vôbec podané nebolo. Uvedená trojdňová lehota je podľa jeho názoru lehotou hmotnoprávnou. To znamená, že najneskôr posledný deň lehoty musí byť podanie na súde doplnené písomne či ústne do zápisnice. K takémuto záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.1 Ndc 6/2011.
7. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 02.05.2016 vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý trval na tom, že dražba bola a je platná. Spoločnosť auctio, s.r.o., je spoločnosť oprávnená na základe koncesnej listiny č. OZP-C/2007/03476-2/CR1 vydanej dňa 02.04.2007 Obvodným úradom v Nitre, k organizovaniu dobrovoľných dražieb podľa zákona NR SR č. 527/2002 Z.z.; spoločnosť je ako dražobník riadne poistená pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti dražobníka. Záložné právo, ktoré bolo predmetom výkonu v rámci tejto dražby, bolo riadne zaevidované na liste vlastníctva; rovnako bola zapísaná poznámka o začatí výkonu tohto záložného práva záložným veriteľom a to cestou dobrovoľnej dražby. V zmysle ust. § 70 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak; údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". Navrhovateľ dražby písomne vyhlásil, že je prednostným záložným veriteľom, ktorý voči dlžníkovi eviduje splatnú pohľadávku, zabezpečenú záložným právom, ktorá nebola riadne a včas splnená a za účelom jej uspokojenia, podal návrh na výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby. Ďalej uviedol dôvod, pre ktorý sa výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby organizovanej dražobníkom navrhuje a zároveň vyhlásil, že pohľadávka, pre uspokojenie ktorej sa výkon záložného práva navrhuje, je pravá a splatná. Zároveň vyhlásil, že na predmet dražby má zriadené záložné právo, že predmet dražby je možné dražiť v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a že mu nie sú známe žiadne prekážky dražby. Žiadna poznámka alebo zápis, z ktorého by bolo zrejmé obmedzenie výkonu záložného práva, resp. nemožnosť realizovať dobrovoľnú dražbu, na liste vlastníctva zapísaná nebola. Žiadna takáto, či obdobná poznámka, informácia, či údaj aspoň o prebiehajúcom súdnom konaní, či podanej žalobe, na liste vlastníctva nebola zapísaná ani v deň konania dražby. Žalobca nikdy pred dražbou nenamietal u dražobníka skutočnosti uvádzané v podanej žalobe, t.j. že by záložný veriteľ nebol oprávnený navrhnúť dražbu, že by pohľadávky záložného veriteľa alebo záložné právo ju zabezpečujúce neexistovalo, resp. že by mali byť premlčané a už vôbec nie, že by tieto nároky akýmkoľvek spôsobom uplatnil u veriteľa, resp. na súde a že by sa tak domáhal ochrany svojich práv. Ohodnotenie predmetu dražby vykonal znalec z odboru stavebníctvo. Znalecký posudok bol žalobcovi - pôvodnému vlastníkovi riadne a včas zaslaný. Žalobca znalecký posudok nenamietal. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti v čom konkrétne by znalecký posudok, použitý pre účely dražby, mal byť nesprávny. Naviac, pre určenie reálnej - trhovej hodnoty predmetu dražby je najlepším meradlom práve verejná dražba, na ktorej účastníci licitujú. Dražba bola zverejnená a inzerovaná a dražby sa mohol zúčastniť ktokoľvek. Pokiaľ by nehnuteľnosť bola skutočne tak lukratívna a mala skutočne vyššiu hodnotu, ako to tvrdí žalobca, táto skutočnosť by sa na dražbe (resp. v podobe výšky výťažku z dražby) nesporne prejavila. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť už bola v minulosti dražená a to za cenu vyššiu, avšak neúspešne, kedy o dražbu neprejavil záujem žiaden záujemca. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti v čom konkrétne mal byť porušený zákon o dobrovoľných dražbách, resp. aké skutočnosti mali vykonaniu dražby brániť. Dražba bola v zákonnej lehote registrovaná v Notárskom centrálnom registri dražieb. Oznámenie o dražbe bolo v zákonnej lehote zaslané všetkým zákonom požadovaným subjektom, vrátane žalobcu. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce a bolo zverejnené v Obchodnom vestníku. V zákonnej lehote dražobník zverejnil oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby. Na viditeľné miesto na predmete dražby bolo umiestnené oznámenie o dražbe a páska s označením dražba. Konanie dražby bolo zverejnené/inzerované na internetovej stránke dražobníka www.auctio.sk <http://www.auctio.sk> a mnohých realitných portáloch. Najnižšie podanie, dražobná zábezpeka, minimálne prihodenie, ako aj všetky ostatné podmienky dražby, boli stanovené v súlade so zákonom. O priebehu dražby bola spísaná zápisnica vo forme notárskej zápisnice, do ktorej boli
zaznamenané aj v žalobe spomenuté námietky pána likvidátora. V čase konania dražby neexistovala žiadna zo zákonných prekážok/podmienok, pre ktoré by mal dražobník upustiť od konania dražby. Boli splnené všetky zákonné podmienky konania dražby a neboli porušené žiadne ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Všetci účastníci boli riadne a včas informovaní o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa dražby a dražobník si splnil aj ostatné zákonné povinnosti pri organizovaní dražby. Navrhovateľ neuviedol, aké ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a ako mali byt porušené.
8. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 24.05.2016 vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že žalobca neuviedol ani jeden relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť dražba neplatná. Zmluvné záložné právo, respektíve oznámenie o začatí výkonu tohto záložného práva, ktoré bolo predmetom výkonu v rámci dobrovoľnej dražby bolo riadne zaevidované na príslušnom liste vlastníctva. Žalovaný v 1. rade písomne vyhlásil, že je prednostným záložným veriteľom, ktorý má voči žalobcovi - dlžníkovi splatnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom, ktorá nebola riadne a včas splnená a za účelom jej uspokojenia podal návrh na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobca pred dražbou nenamietal u dražobníka skutočnosti uvádzané v podanej žalobe, t.j. že by záložný veriteľ nebol oprávnený navrhnúť dražbu, žeby pohľadávky záložného veriteľa alebo záložné právo zabezpečujúce neexistovalo respektíve, že pohľadávky mali byť premlčané. Ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané prostredníctvom znalca z odboru stavebníctvo. Predmetný znalecký posudok bol vyhotovený plne v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra, sp.zn. 8Co/208/2013, zo dňa 29.05.2014 podľa ktorého, keď ohodnotenie predmetu dražby v zmysle znaleckého posudku nebolo v priebehu celej dobrovoľnej dražby namietané, potom čo bol znalecký posudok doručený a ani nebolo žiadané o vyhotovenie nového znaleckého posudku, určenie ocenenia nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Znalecký posudok bol žalobcovi riadne a včas zaslaný, pričom žalobca znalecký posudok ako i výšku ceny nehnuteľnosti nikdy nenamietal, ani neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré mal byť vypracovaný nesprávne. Samotná dražba bola v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. registrovaná v notárskom centrálnom registri dražieb, zverejnená v obchodnom vestníku a inzerovaná v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou. Oznámenie o dražbe bolo v zákonnej lehote ďalej zaslané všetkým subjektom a to vrátane žalobcu. V čase konania dražby neexistovala žiadna zákonná prekážka, pre ktorú by mal dražobník upustiť. Konania dražby v zmysle § 19 citovaného zákona. Žaloba o vyslovenie neplatnosti dražby nebola podaná dôvodne. Žalobca nekonkretizoval, ktoré ustanovenie zákona mali žalovaní porušiť. Žalovaný v 2. rade ako dražobník vykonal dražbu v súlade so zákonom a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, ktorý bol v súlade so zákonom doručený žalobcovi. Žalobca do dňa konania dražby nevzniesol námietky voči znaleckému posudku a ani nežiadal vypracovať kontrolný znalecký posudok, z čoho vyplýva záver, že akceptoval výšku ohodnotenia predmetu dražby podľa znaleckého posudku.
9. Žalovaný v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 05.08.2016 uviedol, že na rovnaký predmet dražby bola pôvodne organizovaná dražba v roku 2014. V tejto súvislosti bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2014 zo dňa 04.02.2014 Ing. Beátou Kolářovou, ktorým bola všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená vo výške 577.000,- Eur. Táto dražba však bola neúspešná a zmluva o vykonaní opakovanej dražby v tom prípade uzatvorená nebola. Táto dražba nie je ani predmetom tohto konania a jej neplatnosti sa žalobca nedomáha. Predmetom je dražba organizovaná dňa 11.11.2015 ako opakovaná dražba po neúspešnej dražbe zo dňa 01.10.2015, ktorá bola organizovaná na základe nového návrhu zo dňa 28.05.2015 a zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 28.05.2015 resp. opakovaná dražba na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 02.10.2015. Pôvodne organizovaná dražba v roku 2014 s novými dražbami uskutočnenými v roku 2015 nesúvisí - jedná sa o dve samostatné dražby na základe samostatných podnetov, prehlásení a zmlúv; dražby uskutočnené v roku 2015 nie sú opakovanými dražbami a ani inak nenadväzujú na konanie pôvodnej dražby z roku 2014. Nakoľko sa jednalo o novú dražbu bolo potrebné vypracovať nový znalecký posudok, nakoľko pôvodný znalecký posudok bol starší viac ako 6 mesiacov resp. ako jeden rok.
10. Žalobca na pojednávaní dňa 05.10.2016 uviedol, že neplatnosti dobrovoľnej dražby sa domáha jednak z dôvodu, že záložné právo a aj pohľadávka je premlčaná a ďalej z dôvodu, že pri dobrovoľnej dražbe boli porušené ustanovenia § 4 a § 17 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko žalobcovi nebol doručený znalecký posudok riadnym spôsobom a takisto ani oznámenie o vykonaní pôvodnej, ako aj opakovanej dražby, v dôsledku čoho žalobca nemohol uplatniť svoje práva v predmetnej dražbe a prípadne vzniesť námietky. Dodatok na doručenke zo zásielky, ktorou mala byť doručovaná
zápisnica z dražby, bol dopísaný dodatočne, nakoľko na podacom lístku je žalobca označený bez tohto dodatku. Okrem toho doručovanie ďalších zásielok s označením dodatku nemá vplyv na nesprávnosť predchádzajúceho konania. Nakoľko pôvodná dražba neprebehla zákonným spôsobom tak ani opakovaná dražba nemohla byť vykonaná v súlade so zákonom. Ďalej uviedol, že záložná zmluva a dohoda o urovnaní, ktorú súdu predložili sú absolútne neplatné a vedie sa o nich konanie na Okresnom súde Bratislava IV. pod spisovou značkou 11Cb/39/2009. K premlčaniu dodal, že podľa Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná a uznávacím prejavom začala plynúť nová štvorročná lehota. Žalobca ďalej z opatrnosti spochybnil aj platnosť druhej zápisnice z vykonania opakovanej dražby, nakoľko táto nebola podpísaná likvidátorom žalobcu.
11. Žalovaný v 1. a 2. rade na tom istom pojednávaní poukázali na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý ustanovuje hmotnoprávnu lehotu na podanie návrhu o neplatnosť vykonanej dražby. Podľa ich názoru bola žaloba podaná oneskorene a to dňa 16.02.2016, pričom dražba bola vykonaná 11.11.2015. Čo sa týka premlčania záložného práva, záložné právo sa nepremlčí skôr ako pohľadávka, ktorú zabezpečuje. V roku 2006 bola pohľadávka žalobcu uznaná žalobcom formou notárskej zápisnice. V zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka sa uznaním predlžuje premlčacia doba na dobu desiatich rokov, z čoho vyplýva, že pohľadávka nebola premlčaná a teda ani záložné právo, keďže záložné právo sa nepremlčí skôr ako zabezpečená pohľadávka. Okrem toho žalobca počas v priebehu dražby nenamietal premlčanie tak pohľadávky ako aj záložného práva. Poukázali ďalej na znenie príslušného ustanovenia občianskeho zákonníka v zmysle, ktorého možno záložné právo vykonať aj keď je pohľadávka premlčaná. Čo sa týka doručovania písomností, tak všetky písomnosti pohľadom výkonu dražby boli žalobcovi doručované na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri. Ohľadom doručovania poukázal na § 48 ods. 2 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že na zásielkach nebol správne označený žalobca, žalovaní uviedli, že na zásielkach nebol uvedený len dodatok o stave spoločnosti, čo však nič nemení na doručení zásielok, nakoľko sa nejedná o zmenu obchodného mena. Zápisnica o opakovanej dražbe bola doručená žalobcovi, ktorý bol označený aj uvedeným dodatkom, avšak táto zásielka sa vrátila žalovanému v 2. rade s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy. Rovnako aj výzva na odovzdanie majetku bola doručovaná žalobcovi označenom aj s dodatkom „v likvidácii“, avšak aj táto zásielka sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa o tom, že adresát je neznámy. Žalovaní na záver uviedli, že v priebehu dražby nebolo vydané žiadne predbežné opatrenie, ktoré by zakazoval nakladať s predmetom dražby.
12. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní taktiež poukázal na to, že žalobný návrh nebol doplnený v lehote troch dní, ako aj na to, že žalobca nevzniesol námietku premlčania v čase vykonania dražby, pričom v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3Co/224/2013, možno námietku premlčania vzniesť najneskôr v deň konania dražby. Ustanovenie § 9 Obchodného zákonníka uvádza najmä povinnosť podnikateľa uvádzať dodatok o právnom stave spoločnosti a teda takúto povinnosť zásadne nemal dražobník. Žalobca si mýli právnu formu v zmysle § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka s právnym stavom v zmysle § 9 ods. 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 2. rade v zmysle § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka riadne označil žalobcu. Žalobca ďalej svoje tvrdenia o tom, že znalecký posudok bol vykonaný v rozpore so zákonom nepodložil žiadnymi dôkazmi.
13. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 04.11.2016, č.k. 8C/3/2016-450, zamietol žalobu o určenie neplatnosti dražby, ktorý Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 01.08.2018, č.k. 2Co/72/2018-517 zrušil z dôvodu prekážky začatej veci pod sp.zn. 18Cb/296/2016. Predmetné konanie je právoplatne zastavené a preto uvedená prekážka pre prejednanie veci a jej rozhodnutie odpadla.
14. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 21.10.2019 žiadal, aby súd rozhodol o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, mandátnej zmluvy, dohody o urovnaní, uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice. Odôvodnil to tým, že tieto úkony na strane žalobcu neboli uzavreté všetkými jeho konateľmi. Ďalej uviedol, že zmluva o urovnaní je neplatná pre rozpor s ust. § 585 Občianskeho zákonníka, nakoľko v nej absentuje podstatná náležitosť a to vymedzenie sporného vzťahu a z rovnakého dôvodu je neplatný právny úkon - uznanie záväzku. Žalobca uviedol, že zmluva o zriadení záložného práva je svojou povahou akcesorický právny úkon nadväzujúci na dohodu o urovnaní a ak je táto dohoda neplatná, neplatná je aj záložná zmluva. Okrem toho záložná zmluva neobsahuje vymedzenie právneho titulu, na základe ktorého vznikla údajná pohľadávka na sumu 510 mil. Sk, čo spôsobuje jej neurčitosť a tým aj neplatnosť. Žalobca tiež poukázal aj na rozpor s ust. § 39 OZ.
Žalobca zároveň vzhľadom na ním uvedené skutočnosti navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, bývalých konateľov žalobcu (Ing. A. D. B. A.. S. S.), spoločníka žalobcu doc. Ing. T. T., PhD., spisom katastrálneho odboru Okresného úradu Sabinov, spisom notárskeho úradu, ako aj výsluchom notárky, všetkými znaleckými posudkami, ktoré boli na predmet dražby vypracované, a posúdením ich správnosti nestranným znalcom.
15. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
16. Dňa 02.01.2006 uzavreli žalobca a žalovaný v 1. rade Dohodu o urovnaní, na základe ktorej dlžník
- žalobca prehlásil a potvrdil, že jeho záväzok vo výške 510.000.000,- Sk, ktorý vznikol z nezaplatenej zmenky uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho zaplatiť najneskôr do 10.08.2006 v celosti. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že dlžník celý svoj záväzok uvedený v tejto dohode o urovnaní zabezpečí spísaním notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.. Za žalobcu dohodu uzavreli jeho konatelia JUDr. S. S. B. P.. A. D..
17. Toho istého dňa (02.01.2006) žalobca v postavení záložcu a žalovaný v 1. rade v postavení záložného veriteľa uzavreli záložnú zmluvu o zriadení záložného práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia záväzku záložného veriteľa v sume 510.000.000,- Sk. Za dlžníka konali dvaja konatelia a to JUDr. S. S. B. P.. A. D.. Podpisy na uvedenej zmluve boli osvedčené notárkou JUDr. Soňou Bohmovou. Vklad uvedenej zmluvy bol povolený Správou katastra Sabinov dňa 28.07.2006.
18. Dňa 09.08.2006 bola na notárskom úrade JUDr. Miloslava Kováča v Bratislave spísaná notárska zápisnica pod sp.zn. N 390/2006, Nz 31082/2006, NCRLs 31007/2006, predmetom ktorej bolo uznanie záväzku žalobcu zastúpeného jeho konateľmi A.. S. S. B. P.. A. D. voči žalovanému v 1. rade vo výške 510.000.000,- Sk. Žalobca zároveň súhlasil s tým, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z..
19. Záložný veriteľ - žalovaný v 1. rade dňa 28.05.2015 podal návrh žalovanému v 2. rade na vykonanie dražby. Toho istého dňa bola spísaná medzi nimi zmluva o vykonaní dražby podľa § 16 zák. č. 527/2002 Z.z.. Dražobník následne objednal vypracovanie znaleckého posudku, ktorý predložila Ing. Jana Hurtišová pod č. 154/2015. Hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená vo výške 399.000,- Eur. Znalecký posudok bol doručovaný žalobcovi na adresu Drobného 11, Bratislava, avšak zásielka sa vrátila žalovanému v 2. rade s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Rovnako bolo žalobcovi doručované Oznámenie o dražbe, ktorá sa konala dňa 01.10.2015. Oznámenie o dražbe bolo takisto zverejnené na úradnej tabuli Mesta Sabinov, Notárskom centrálnom registri dražieb, v obchodnom vestníku a uverejnené aj v regionálnom periodiku. Z notárskej zápisnice sp.zn. N 304/2015, Nz 33962/2015, súd zistil, že predmet dražby nebol vydražený.
20. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 02.10.2015 zmluvu o vykonaní dražby podľa § 16 a § 22 zák. č. 527/2002 Z.z.. V zmysle tejto zmluvy bude najnižšie podanie tvoriť 50 % z hodnoty predmetu dražby zistenej znaleckým posudkom. Dňa 13.10.2015 bolo vydané Oznámenie o I. opakovanej dražbe s termínom konania dňa 01.11.2015. Uvedené oznámenie bolo doručované žalobcovi do vlastných rúk na adresu jeho sídla, avšak zásielka sa vrátila žalovanému v 2. rade s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Rovnako bolo toto oznámenie doručované likvidátorovi žalobcu, JUDr. S. S., ktorý si ho prevzal dňa 16.10.2016. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli Mesta Sabinov, Notárskom centrálnom registri dražieb, v obchodnom vestníku a uverejnené aj v regionálnom periodiku. V zmysle § 11 ods. 5 cit. zákona umiestnil na predmet dražby aj označenie podľa prílohy zákona. Z notárskej zápisnice sp.zn. N 426/2015, Nz 42156/2015, súd zistil, že predmet dražby vydražil žalovaný v 3. rade za sumu 199.500,- Eur. Počas priebehu dražby vzniesol námietky likvidátor žalobcu, JUDr. S. S.. Oznámenie o výsledku opakovanej dražby bolo uverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb (NCRdr), v Obchodnom vestníku č. 219/2015. Notárska zápisnica o priebehu dražby bola doručená likvidátorovi žalobcu dňa 11.11.2015 a takisto doručovaná žalobcovi na adresu jeho sídla, avšak zásielka bola vrátená s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Následne bola žalobcovi označeného aj dodatkom v „likvidácii“ doručovaná výzva na odovzdanie vydraženej nehnuteľnosti. Rovnako aj táto zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.
21. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 585 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa § 151b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 4 zák. č. 527/2002 Z.z., Osoby a veci musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z., Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. (§ 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku)
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v rozhodnom čase, Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v rozhodnom čase, Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Podľa § 45 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v rozhodnom čase, Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“), Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.
Podľa § 9 ods. 4 Obchodného zákonníka, Podnikateľ je povinný uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „v reštrukturalizácii“.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
22. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Zákon výslovne neurčuje, ktoré z jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť dražby. Pri jeho extenzívnom výklade to znamená, že porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby. Zároveň je však potrebné spresniť, že nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach. To znamená, že tu musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení zákona a vznikom ujmy na právach a žalujúcej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno pritom znáša žalobca.
23. V danom prípade sa súd najprv vysporiadal s námietkou uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Lehota na podanie žaloby je trojmesačná a je hmotnoprávnej povahy, čo znamená, že pre jej účinné zachovanie musí byť žaloba podaná na súde najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Pre počítanie času platí úprava ustanovená v paragrafe 122 Občianskeho zákonníka. V danom prípade posledným dňom na podanie žaloby bol 11.02.2016, čo žalobca aj učinil a žalobu podal v elektronickej podobe, avšak bez zaručeného elektronického podpisu. Z ustanovenia vtedy platného § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb.) je zrejmé, že na podanie obsahujúce návrh vo veci samej, akým predmetná žaloba je, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami a ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sa prihliadne a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia. Predpokladom vzniku takýchto účinkov je doplnenie takého podania písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Možno zhrnúť, že trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami je lehotou procesnou. Pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57 O.s.p. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 360/2013). Z obálky súd zistil, že žalobca podal žalobu na pošte toho istého dňa, v ktorom bola žaloba doručená súdu elektronickou formou, t.j. 11.02.2016. Doplnenie elektronického podania bolo preto podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Nie je preto rozhodujúci deň, kedy prišlo podanie na súd, ale v danej veci bolo rozhodujúce, že doplnenie elektronického podania bolo podané na orgáne, ktorý má povinnosť podanie doručiť súdu, t.j. na pošte, včas (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 253/2012). Na základe vyššie uvedených dôvodov súd považoval námietku oneskoreného podania žaloby za nedôvodnú.
24. Žalobca sa neplatnosti domáhal ako z dôvodu premlčania pohľadávky, tak aj záložného práva. Zmyslom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych resp. obchodnoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ustanovenie § 150f ods. 1 Občianskeho zákonníka (v Slovenskej republike § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka) umožňuje uspokojenie zo zálohu v prípade, ak zabezpečená pohľadávka bola premlčaná a nebolo by možné dosiahnuť jej prisúdenie z hľadiska záväzkového vzťahu. Nevyplýva však z neho, že by sa záložné právo nemohlo premlčať. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Premlčaniu teda rovnako podlieha záložné právo, keďže ide o majetkové právo, ktoré z možnosti premlčania nebolo, na rozdiel od vlastníckeho práva (ktoré má tiež vecnoprávnu povahu), vylúčené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 250/2011. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (t.j. odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu). Ak však bolo záložné právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110 ods. 1 prvá
veta Občianskeho zákonníka); v prípade, ak záložné právo bolo záložným dlžníkom písomne uznané čo do dôvodu aj výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, alebo, ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Aj keby teda márne uplynuli premlčacie doby podľa ustanovení § 101 alebo 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo nie je premlčané, ak dosiaľ neuplynula premlčacia doba pri zabezpečenej pohľadávke; v takom prípade sa záložné právo premlčuje až márnym uplynutím premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky (viď rozsudok NS ČR z 25.04.2007, sp. zn. 21 Cdo 1918/2005).
25. Na základe listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého bola žalobcom vystavená zmenka dňa 30.11.2005 na sumu 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 €). Z tohto dôvodu sa na uznanie dlhu zo strany žalobcu použije Obchodný zákonník, ktorý stanovuje štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá v tomto prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti pohľadávky uvedenom v dohode o urovnaní, podľa ktorej sa dlžník zaviazal zaplatiť záväzok zo zmenky do 10.08.2006. Premlčacia doba záložného práva je takisto štvorročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (t.j. odo dňa keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu). Premlčacia doba pri tejto pohľadávke uplynula dňa 10.08.2010 a toho istého dňa došlo aj k premlčaniu záložného práva. Záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Z ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dovolať sa premlčania mohol záložca najneskôr v deň konania dražby. Je to dôsledok toho, že vznesenie námietky premlčania môže zabrániť vykonaniu práva, v posudzovanej veci práva záložného veriteľa uspokojiť sa zo zálohu predajom na dobrovoľnej dražbe. V prípade úspešného uplatnenia námietky premlčania bude dražobník povinný upustiť od dražby, a to aj v situácii, keď takýto dôvod upustenia od dražby nie je výslovne v zákone o dobrovoľných dražbách upravený. Je potrebné si tiež uvedomiť, že v procese dražby nenastávajú účinky prerušenia a ani spočívania premlčacej lehoty a prekluzívnej lehoty. Je tomu tak z dôvodu, že realizácia dražby je výhradne súkromným procesom, ktorý nie je realizovaný pred žiadnou autoritou. Po tom čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno už úspešne uplatniť. Žalobca uplatnil námietku premlčania až po výkone záložného práva a to v žalobe o určenie neplatnosti dražby, preto takto vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne následky (viď rozsudok Okresného súdu Košice okolie z 13.02.2013, sp.zn. 7C/159/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice z 27.06.2014, sp.zn. 3Co/224/2013). Žalobca však na dražbe vzniesol iné námietky ako námietku premlčania.
26. Ohľadom neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu neuvedenie právneho titulu, na základe ktorého vznikla údajná pohľadávky je potrebné uviesť, že okrem označenia zálohu je podstatnou náležitosťou záložnej zmluvy určenie pohľadávky. Právna úprava nešpecifikuje ktorými znakmi sa má zabezpečená pohľadávka v záložnej zmluve špecifikovať. Zabezpečená pohľadávka je ale dostatočne vymedzená vtedy, ak je zistiteľné o akú pohľadávku ide a ak ju nie je možné zameniť s inou pohľadávkou (NS ČR sp.zn. 29Cdo 261/2009). V prípade peňažnej pohľadávky je potrebné uviesť výšku istiny, čo predmetná záložná zmluva aj spĺňa. Čo sa týka neplatnosti dohody o urovnaní z dôvodu nevymedzenia sporného vzťahu má súd za to, že z tejto dohody možno abstrahovať, že vôľa zmluvných strán sa týkala celého záväzkového vzťahu vyplývajúceho z nezaplatenia zmenky. Z urovnania je teda zrejmé, ktorý záväzok sa nahrádza a v akom rozsahu. Následne tento záväzok žalobca aj uznal vo forme notárskej zápisnice dňa 09.08.2006, z ktorej vyplýva bližšia špecifikácia tohto záväzku. Navyše je potrebné dodať, že podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom - právnym dôvodom vzniku záväzku.
27. Čo sa týka námietky žalobcu že zásielky dražobníka neboli doručené žalobcovi riadnym spôsobom, nakoľko adresát - žalobca nebol na nich správne označený a z tohto dôvodu boli porušené jeho práva, súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Ustanovenie § 4 ZoDD uvádza iba to, že osoby musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu a podľa názoru súdu bola táto podmienka pri dražbe splnená. Žalobca bol na zásielkach označený obchodným menom tak ako je zapísané v obchodnom registri vrátane jeho dodatku označujúceho právnu formu (spoločnosť s ručením obmedzeným resp. s.r.o.), ktorý tvorí súčasť obchodného mena a zároveň boli zásielky doručované žalobcovi na adresu jeho sídla uvedeného v obchodnom registri. Ustanovenie § 92 ods. 4 Obchodného
zákonníka ukladá podnikateľom používať aj obchodné meno s dodatkom, ktorý označuje aktuálny právny stav ich existencie. Samotné obchodné meno sa v týchto prípadoch nemení (kmeň a dodatok právnej formy), dodatok sa doplní obchodnému menu a používa sa odo dňa rozhodnej skutočnosti. Účelom takéhoto dodatku k obchodnému menu je notifikácia aktuálneho právneho stavu tretím osobám. Možno teda prisvedčiť tvrdeniu, že povinnosť uvádzať takýto dodatok má len dotknutá právnická osoba a nie iné osoby. Súd má teda za to, že z uvedeného dôvodu nemohli byť práva žalobcu žiadnym spôsobom porušené. To, že si žalobca zásielky neprevzal, je preto na jeho ťarchu.
28. Podľa názoru súdu skutočnosť, že žalovaný v 1. rade neprihlásil svoju pohľadávku u likvidátora žalobcu, nemala vplyv na existenciu záložného práva a na možnosť vykonania dobrovoľnej dražby.
29. Na záver súd uvádza, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že zápisnica z opakovanej dražby bola vyhotovená dvakrát s rôznym obsahom a ani to, že nebola podpísaná likvidátorom žalobcu. Žalobca takisto nepreukázal, že znalecký posudok bol vypracovaný v rozpore so zákonom.
30. Za zmenu žaloby treba považovať: a) zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby), b) zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva. V priebehu konania žalobca oprel svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, no bez toho, aby bolo potrebné zmeniť petit žaloby. K zmene resp. doplneniu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva je potrebné uviesť, že podstatnou náležitosťou každého návrhu na začatie konania v je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutkových skutočností. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša žalobca. Ak chce žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať i rozširovať, pôjde o zmenu návrhu podľa § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku o ktorom je potrebné o ňom rozhodnúť. Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou návrhu, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Zmena žaloby pritom nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V danom prípade by výsledky doterajšieho dokazovania už nemohli byť podkladom pre rozhodnutie súdu a vzhľadom na nové skutkové tvrdenia žalobcu bolo by nutné vykonať ďalšie dokazovanie. Z tohto dôvodu súd návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietol a teda aj návrhy na doplnenie dokazovania. V tejto súvislosti však súd uvádza, že nepovažuje za správny názor žalobcu, podľa ktorého pre uvedenie dôvodov neplatnosti dražby platí trojmesačná prekluzívna lehota. Podľa názoru súdu lehota uvedená v § 21 ods. 2 ZoDD slúži k uplatneniu práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca môže aj po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty namietať i ďalšie dôvody jej neplatnosti.
31. Ku skutočnosti tvrdenej žalobcom, že jednotlivé úkony podpisovali iba dvaja konatelia, pričom v tom čase mali konať na základe uznesenia valného zhromaždenia už traja a mali konať spoločne, súd uvádza, že v rozhodnom čase boli v Obchodnom registri zapísaní iba dvaja konatelia žalobcu (JUDr. S. B. P.. D.). Ak došlo k zmene počtu konateľov mohlo sa tak stať iba zmenou spoločenskej zmluvy a v prípade, že zmenou spoločenskej zmluvy došlo aj k zmene zapisovaných skutočností v obchodnom registri, bolo potrebné predložiť aj návrh na vykonanie zmien v obchodnom registri. Konatelia boli povinní vyhotoviť úplné znenie spoločenskej zmluvy a toto v lehote do 30 dní od jej vyhotovenia uložiť spolu s listinami, ktoré zmenu spoločenskej zmluvy preukazujú, do zbierky listín. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela v zmysle § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z výpisu z obchodného registra však nevyplýva skutočnosť, že v čase uzavretia záložnej zmluvy sa zmenil počet a spôsob konania štatutárnych zástupcov spoločnosti a žalobca ani neuviedol, že žalovaní v 2. rade a žalovaní v 3. rade, ako tretie osoby, o tejto tvrdenej skutočnosti mali vedomosť a teda nemohli byť dobromyseľný v rámci priebehu dražby. Čo sa týka žalovaného v 1. rade, tak v tomto prípade ide o novú skutočnosť tvrdenú žalobcom, ktorá by musela byť predmetom ďalšieho dokazovania.
32. Čo sa týka konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 11Cb/39/2009 o určenie neplatnosti/neúčinnosti právneho úkonu, tu súd upriamuje pozornosť na to, že žalobcom je v uvedenom spore zástupca žalobcu v tomto konaní (Ing. Bc. S. Ď.) a žalovaným je JUDr. Š. A., PhD., t.j. v tomto konaní žalovaný v 1. rade. Žalobca nepredložil súdu kópiu žaloby podanej na bratislavskom súde, avšak
aj bez nej možno konštatovať, že predmet uvedeného konania nebude súvisieť, resp. mať dopad na prejednávanú vec, nakoľko zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 02.01.2006 uzavrel žalobca ako právnická osoba a táto zmluva sa vzťahovala na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.
33. Na základe vykonaného dokazovania teda súd považuje žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 11.11.2015 za nedôvodnú a preto ju zamietol.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) tak, že v plnej miere úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.