Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)783/386680.8e8ab5.pdf
PDF · 178.55 KB
No categories available
4Cdo/135/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 135/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci B.O., s.r.o., so sídlom v B., IČO:
X., zastúpeného spoločnosťou A. s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná Mgr. J.
B., konateľ A.., proti povinnému L. Č., bývajúcemu v B., o vymoženie 414,96 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 17 Er 1441/2011,
o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 6. marca 2012, sp. zn.
1 CoE 187/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnený 11. apríla 2011 podal súdnej exekútorke JUDr. V. U. návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie sumy 414,96 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom
v B., T. č. X, z 19. novembra 2010, sp. zn. BA0210056, ktorým bola žalovanému L. Č.
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi B., s.r.o. istinu 414,96 Eur s príslušenstvom a trovy
konania 121,46 Eur. Súdna exekútorka požiadala Okresný súd Košice - okolie o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Košice - okolie (exekučný súd) uznesením zo 16. augusta 2011, č.k.
17 Er 1441/2011-13, žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Vychádzal zo zistenia, že zmluva o úvere č. X. uzatvorená medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným 7. augusta 2006 spolu s jej neoddeliteľnými
súčasťami [Obchodné podmienky pre úver, verzia 1/2006 (ďalej len „obchodné podmienky“)]
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), ktorá obsahuje
neprijateľnú podmienku, keď v bode 9.2 obchodných podmienok sa nachádza rozhodcovská
doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných
podmienok (ZoÚ a OP), budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient
prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich
s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní
pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov s tým, že
strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia a že toto rozhodnutie bude pre nich
konečné a záväzné, pričom miestom rozhodcovského konania je B. Podľa súdu pri takto
formulovanej rozhodcovskej doložke sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu
pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere
nemal spotrebiteľ žiadnu účasť, a táto osoba má z takejto aktivity oprávneného majetkový
prospech. Doložka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá ho núti, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je v zmysle § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná a je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) žiadosť exekútorky
o udelenie poverenia musel zamietnuť.
Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) na odvolanie oprávneného uznesením
zo 6. marca 2012, sp. zn. 1 CoE 187/2011, uznesenie exekučného súdu potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.) a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. K právomoci súdu
preskúmavať materiálnu stránku exekučného titulu uviedol, že táto vyplýva súdu priamo
zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku a § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. Exekučný súd preto postupoval správne, keď skúmal aj platnosť uzavretej
rozhodcovskej doložky. Rovnako súd postupoval správne, keď zmluvu o úvere
č. X. považoval za zmluvu spotrebiteľskú a z tohto hľadiska ju i posudzoval. Odvolací súd sa
stotožnil aj so závermi exekučného súdu o tom, že rozhodcovská doložka je podmienkou
neprijateľnou a dodal, že povinnému fakticky odníma možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, kedy sa spotrebiteľ podpisom zmluvy vopred vzdáva práva
na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Uzavrel, že exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré sa uskutočnilo bez
riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom
na vykonanie exekúcie. Ak teda súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, jeho rozhodnutie je vecne správne a odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., keď oprávnený v konaní nebol úspešný a ostatným účastníkom trovy v odvolacom
konaní preukázateľne nevznikli.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol, aby
dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdnu exekútorku vykonaním
exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie
exekučného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z § 237
písm. d/, e/, f/ O.s.p. (v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný; účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a jeho
dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237;
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Prekážku „res iudicata“
dovolateľ vysvetľuje tým, že vec už bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom vydaným
rozhodcovským súdom. Exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený preskúmať
správnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu z pohľadu obsahu zmluvy o úvere
(vrátane dojednaných všeobecných obchodných podmienok) a rozhodovať o neprijateľnosti
zmluvných dojednaní – najmä o neprijateľnosti (resp. neplatnosti) rozhodcovskej doložky.
Rozhodnutie o nekalosti rozhodcovskej doložky súd rieši v rámci žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, čo povinný nevyužil. Na jeho preskúmanie súdom nebol podaný
osobitný návrh na začatie konania o jeho zrušení, ktorý je podľa zákona potrebný. Za postup
súdov, ktorým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, považoval to, že mu bolo upreté
právo na výkon rozhodnutia vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku na základe vydania
právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože nevyhnutým dôsledkom je zastavenie exekúcie. Nesprávne právne posúdenie veci
konajúcimi súdmi videl predovšetkým v posúdení otázky o existencie neprijateľnej
podmienky dojednanej v úverovej zmluve vo svetle právnej úpravy vyplývajúcej
z ustanovenia § 93b ods. 1, ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom
do 30. novembra 2009, v závere o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, vo výklade
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci,
význam rozhodcovského konania, a ozrejmoval význam ochrany práv spotrebiteľa
vo svetle implementovanej Smernice rady 93/13/EHS.
Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v zmysle
§ 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
dovolaním.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním oprávneného je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., proti ktorým zákon
pripúšťa dovolanie. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na uvedené by dovolanie oprávneného mohlo byť procesne prípustné
(i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo postihnuté
niektorou zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať,
či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242
ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa
§ 239 O.s.p., ale zaoberal sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno
dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(napr. R 117/1999, R 34/1995). Treba ale uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne
významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ale ani samotné nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod
v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. pritom nie je významný
subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto
ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne aj došlo.
K systému dovolacích dôvodom treba dodať, že existencia procesnej vady konania
v zmysle § 237 O.s.p., na ktorú poukazuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., zakladá
nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady
konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
a nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) možno rozhodnutie
odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde o prípady, kedy zákon
prípustnosť dovolania výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených v § 239 ods. 3 O.s.p.)
a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 a 2
O.s.p.).
V prejednávanom prípade procesná prípustnosť dovolania nie je založená v zmysle
§ 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., preto dovolaciemu súdu nie je daná právna možnosť podrobiť
napadnuté rozhodnutie dovolaciemu prieskumu z hľadiska dôvodov uvedených v ustanovení
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., tak ako to navrhuje dovolateľ.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania oprávneného preto ani
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo bol v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 237 písm. d/
O.s.p.), či sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237
písm. e/ O.s.p.), či sa účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Dovolateľ argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237
písm. d/ O.s.p. v podstate zakladá na tvrdení, že rozhodcovský rozsudok predstavuje
prekážku veci rozsúdenej (res iudicata) a preto exekučnému súdu v exekučnom konaní nie
je dovolené poprieť jeho právoplatnosť a vykonateľnosť – a tak vstupovať do ukončeného
konania – hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu.
Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) v takom prípade nejde
o námietku veci rozsúdenej (res iudicata, resp. litispendenciu), ale o námietku inú, ktorú
dovolateľ uvádza vo väzbe na prekročenie miery prieskumného oprávnenia exekučného súdu
pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov výkonu exekúcie v rozhodnutí
o (ne)vydaní poverenia na vykonanie exekúcie; v takom prípade môže ísť o inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Na túto
by mohol dovolací súd vziať zreteľ len prípade prípustného dovolania, čo však nie je tento
prípad.
Ustanovenie § 237 písm. d/ O.s.p. dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek
tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) alebo
prv začatého konania (§ 83 O.s.p.). Ak súd zistí, že v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne
rozhodnuté alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku už raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide
o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť
predmetu konania, opierajúceho sa o rovnaké skutkové okolnosti.
Základom pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res
iudicata), alebo, či ide o prekážku začatého konania (litispendencia), je kolízia - stret súdnych
konaní alebo ich vecných výsledkov. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu,
sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa upokojujú oprávnenia priznané
individuálnymi aktmi aplikácie práva, a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných pávach
a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného exekučné konanie nie
je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. vo vzťahu
k inému ako exekučnému konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo
ešte len nachádza (hľadá), t.j. ktorého účastníci za participácie zvolených rozhodcov
dobrovoľne na seba preberajú hmotné práva a povinnosti. Verifikáciou toho záveru je fakt, že
Exekučný poriadok v ustanovení § 36 ods. 3 pripúšťa existenciu tzv. prekážky litispendencie,
avšak len pokiaľ ide o neskôr začaté iné exekučné konanie. Obsah spisu, rovnako ani obsah
dovolania nedáva podklad k záverom, aby začatiu exekučného konania v tejto veci (vedenej
na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 17 Er 1441/2011) predchádzalo iné exekučné
(vykonávacie) konanie začaté v tej istej veci – t.j. medzi oprávneným B., s.r.o., a povinným
L. Č., o vymoženie 414,96 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok z 19. novembra 2010, sp. zn. BA0210056, vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. Vzhľadom na uvedené nie je možné prisvedčiť dovolateľovi, že konanie
je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p.
V zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Občiansko-súdne konanie (základné ale
i vykonávacie) začína na návrh (§ 79 a § 80 O.s.p.), mimo prípadov konaní, ktoré súd začína
aj bez návrhu (§ 81 O.s.p.). Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. preto dopadá len na prípady,
kedy súd začal, prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný (žiadny) návrh
na začatie konania. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania.
Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, jej vyjadrením je i to, že
exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak exekučné
konanie napriek tomu prebieha, je treba konanie v ktoromkoľvek jeho štádiu zastaviť (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku); v inom prípade trpí vadou, na ktorú dopadá § 237 písm. e/
O.s.p. O taký prípad ale v prejednávanej veci nejde. Predmetné exekučné konanie začalo
11. apríla 2011, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnej
exekútorke JUDr. V. U.. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že predmetné
exekučné konanie netrpí vadou konania v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.
Dovolateľ existenciu procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. vidí
v tom, že súdy nesprávne rozhodli o zamietnutí jeho návrhu na vykonanie exekúcie, keď nad
rámec svojho zákonného zmocnenia v exekučnom konaní skúmali dohodu
o rozhodcovskej doložke, čím porušili ustanovenia Exekučného poriadku (najmä § 44 ods. 2),
nesprávne aplikovali zákon č. 244/2002 Z.z. (§ 45) a Občiansky zákonník (§ 52 a § 53) a tak
nezachovali zákonom stanovenú procedúru prejednania veci v zmysle článku 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čo založilo odňatie možnosti oprávneného konať pred súdom – reálne
sa domôcť výkonu rozhodnutia.
Podstatná časť dovolacích námietok oprávneného spočíva v tvrdení, že súdy v danom
prípade vychádzali z nesprávnej interpretácie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pri
posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov pre vykonanie exekúcie v štádiu
rozhodovania o (ne)vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a v nadväznosti na to dospeli
podľa dovolateľa k nesprávnemu právnemu názoru, že dohoda o rozhodcovskej doložke,
zakladajúca právomoc vo veci konať rozhodcovskému súdu obsahuje pre povinného (tiež
spotrebiteľa) neprijateľnú podmienku, v dôsledku toho považovali v tejto časti za neplatnú
dohodu o rozhodcovskej doložke, nadväzne rozhodcovské konanie a v ňom vydaný rozsudok
nepovažovali za exekučný titul.
Uvedená časť výhrad dovolateľa voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti súdu,
v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
(správnosť ktorého bola v danej veci spochybňovaná) aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto
činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne posúdenie veci
ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237
písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou
procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno iba odôvodniť
procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); nesprávne právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 (viď tiež R 54/2012 a niektoré ďalšie
rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011,
4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). I keby dovolacie
námietky napádajúce správnosť právneho záveru súdov boli prípadne aj opodstatnené (napr.
v tom, či dohoda o rozhodcovskej doložke obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle
Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a či je v súlade
s § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách; či predmetná zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou a ďalšie (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľom
vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,
nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.
Z dovolania tiež vyplýva, že nesprávnym rozhodnutím (postupom) o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenému v konečnom dôsledku
odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo zakladá porušenie práva na súdnu
ochranu a práva na spravodlivý proces za predpokladu, že pre takýto postup súdu (alebo jeho
rozhodnutie) neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
Otázkami procesného postupu exekučného súdu podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov pre
vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, rovnako tak
oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. vyriešila súdna prax vo svojej judikatúre (R 46/2011 a R 47/2011) takto:
„Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou
prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný
preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z.“.
Z uvedeného plynie záver, že exekučnému súdu nie je možné upierať oprávnenie
preskúmavať rozhodcovský rozsudok z vyššie uvedených hľadísk, a to aj pokiaľ ide
o platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa hmotného práva, nevynímajúc od toho
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré sa tieto zmluvy
považujú za neplatné (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z uvedeného hľadiska dovolací
súd nezistil, že by procesným postupom súdu boli prekročené zákonné medze vychádzajúce
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo z ustanovenia § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. Posúdenie toho, či súdy použitý predpis aplikovali správne alebo či z neho
vyvodili správne právne závery, by prichádzalo z pohľadu dovolacieho súdu do úvahy
až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci
nešlo). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že zamietnutím žiadosti súdnej
exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola v preskúmavanej veci
oprávnenému odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ sa dovolateľ nestotožnil s dôvodmi, pre ktoré súdy zamietli žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a v tejto súvislosti prípadne vidí porušenie jeho práv
na súdnu ochranu a spravodlivý proces, dovolací súd k uvedenému poznamenáva, že právo
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená
právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu
možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie
základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony
(I. ÚS 50/04).
Odôvodnenie rozhodnutia súdu (exekučného i odvolacieho) stručne a jasne objasňujú
skutkový a právny základ prejednávanej veci – zrozumiteľným a vysvetliteľným spôsobom
predostierajú úvahy a závery, pre ktoré bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. Z aspektu arbitrárnosti, resp. dostatočnej zdôvodniteľnosti rozhodnutia,
nie je dôvod pochybovať o naplnení základného práva účastníka na súdnu ochranu
a spravodlivý proces.
Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch
nižšieho stupňa nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jeho
dovolania nemožno vyvodiť z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ani § 237 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky vzhľadom na to dovolanie oprávneného odmietol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použitie ods. 2 tohto ustanovenia, keďže povinnému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková