Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/288/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne 1/ E. S., 2/ J. O., 3/ H. S.,

4/ M. M.M., 5/ J. T., všetkých zastúpených JUDr. Mgr. Š.B., advokátom so sídlom v Ţ., proti

ţalovanej 1/ A. M., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. M. B., s.r.o., so sídlom v Ţ., 2/

M. M.M., 3/ J. M., 4/ V. T., 5/ M. T., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na

Okresnom súde Ţilina, pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 5/ proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline z 19. apríla 2012, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovia 1/ aţ 5/ sú povinní zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov dovolacieho konania

v sume 79,58 € do rúk jej právnej zástupkyne JUDr. M. B., advokátky Advokátskej kancelárie

JUDr. M. B., s.r.o. so sídlom v Ţ., do troch dní.

Ţalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 9. septembra 2011, č.k. -74 zamietol

návrh o určenie, ţe právny úkon, predaj pozemku parcely CKN č. X.- orná pôda, o výmere

1539 m2, ktorá je identická s parcelou EN č. X.- orná pôda o výmere 1539 m2 a tá bola

na základe geometrického plánu č. X. ako diel č. X.vytvorená z parc. EN

č. X. o výmere 9377 m2 a tá je identická s PKN parcelou č. X., ktorá je zapísaná v PK vloţke

č. X., kat. úz. T., ktorý bol urobený formou kúpnopredajnej zmluvy zo 7. októbra 1991, ktorá

bola registrovaná na Štátnom notárstve v Ţiline pod RI 1557/91 medzi ţalovanou 1/ ako

predávajúcou a ţalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi je neplatný. Rozhodnutie o náhrade trov

konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, ţe

predmetom konania bola určovacia ţaloba

2

o určenie neplatnosti právneho úkonu, povaţoval za potrebné primárne skúmať naliehavý

právny záujem na podaní takejto ţaloby v zmysle ustanovenia. Dospel

k záveru, ţe ţalobcovia na predmetnom určení naliehavý právny záujem nemajú. Poukázal

na rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 81/2006, v zmysle ktorého

určovacia ţaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky

neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak

poţadované určenie má povahu (len) predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie

je) právny vzťah, alebo právo. Rovnako aj v kontexte konania vedeného na Okresnom súde

Ţilina, spis.zn. , na ktoré ţalobcovia poukazovali, dospel k záveru, ţe

ţalobcovia ani tu nepreukázali naliehavý právny záujem na predmetnom určení, keďţe

vo vzťahu k posúdeniu (ne)existencie uplatneného nároku ţalovanej 1/ na plnenie

od ţalovaných 2/ a 3/ (v uvedenom konaní ţalovaná 2/ je v postavení ţalobkyne 1/) titulom

zaplatenia kúpnej ceny podľa dotknutej kúpnej zmluvy, má riešenie otázky (ne)platnosti

dotknutej zmluvy opätovne iba charakter predbeţnej otázky. Súčasne poukázal na to, ţe

uplatnením spornej pohľadávky ţalovanou 1/ v dotknutom konaní vedenom pod sp.zn.

sa stratil aj prípadný preventívny význam určovacej ţaloby o neplatnosť kúpnej

zmluvy. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, ţe

o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 19. apríla 2012, sp.zn. , rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil. Po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa

vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj

správne právne posúdil. Mal za to, ţe svoje rozhodnutie napokon aj náleţitým

a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil tak, ako to vyplýva z ustanovenia

V súlade s ustanovením sa preto v odôvodnení obmedzil len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie jeho

správnosti povaţoval za potrebné uviesť, ţe pre posúdenie naliehavého právneho záujmu

ţalobcov na podaní predmetnej ţaloby si bolo v prvom rade potrebné ujasniť, či by prípadné

súdne rozhodnutie, ktoré by takejto ţalobe vyhovelo, bolo podkladom na vykonanie zmien

i v zápisoch katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu povaţoval za potrebné pri posudzovaní

naliehavého právneho záujmu ţalobcov vychádzať z ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho

zákona, podľa ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti

dobrovoľnej draţby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, alebo pred

dobrovoľnou draţbou, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou

3

právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena

týka. Práve z tohto ustanovenia zákona, ako aj z ustanovenia

vyplýva, ţe pokiaľ by i súdy vyhoveli ţalobe ţalobcov a určili neplatnosť nimi napadanej

kúpnej zmluvy na ich právnom postavení by sa nič nezmenilo, nakoľko by správa katastra

vyznačila stav, aký tu bol pred týmto právnym úkonom. Pokiaľ zápisy v katastri

nehnuteľností nesvedčili v prospech ţalobcov, resp. ich právneho predchodcu, stav neistoty

v právnom postavení ţalobcov by sa ani takýmto vyhovujúcim rozhodnutím súdu neodstránil

a ţalobcovia by sa museli domáhať ochrany svojho práva, prostredníctvom ďalšej ţaloby

v ďalšom súdnom konaní. Pokiaľ určovacia ţaloba nie je opodstatnená, najmä vtedy, ak

vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho

vzťahu alebo práva, alebo ak poţadované určenie má povahu len predbeţnej otázky vo vzťahu

k posúdeniu, či tu je, nie je právny vzťah, alebo právo, správne súd prvého stupňa po zistení,

ţe ţalobcovia nemajú na podaní predmetnej určovacej ţaloby naliehavý právny záujem ich

ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 5/.

Prípustnosť dovolania namietali s poukazom na ustanovenie Mali za to,

ţe súd prvého stupňa aj odvolací súd svojim procesným postupom odmietli ochranu ich

základného práva vlastniť majetok, porušili právo na spravodlivé súdne konanie a výkon

spravodlivosti a právo na rovnosť v konaní. K odňatiu moţnosti konať pred súdom

rozhodnutím vo veci neplatnosti kúpnej zmluvy malo dôjsť podľa ich názoru tým, ţe ich

návrh bol zamietnutý, pretoţe v konaní neboli aktívne legitimovaní a súdy odmietli konať

o ich návrhoch. Poukázali na to, ţe súd prvého stupňa, ani odvolací súd, sa v dostatočnej

miere nevysporiadali s ich naliehavým právnym záujmom, súd prvého stupňa nevykonal nimi

navrhnuté dôkazy, o ich návrhu uznesením nerozhodol a návrh M. M. na zámenu účastníka

konania nezaprotokoloval, ani o ňom nerozhodol. Namietali právny záver súdov niţších

stupňov o neexistencii naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej ţaloby o neplatnosť

právneho úkonu. Uviedli, ţe v danom prípade musí ísť o ţalobu o absolútnu neplatnosť

právneho úkonu a nie o ţalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Mali za to, ţe

rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa nie sú v súlade s čl. 20 ods. 1, ods. 3, čl. 46

ods. 1, , a Európskeho

dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhli rozsudok odvolacieho

súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Ţalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie

ţalobcov ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol, pretoţe rozsudok odvolacieho súdu je

vecne správny, zároveň si uplatnila si aj právo na náhradu trov konania.

Ţalovaná 2/ označila dovolanie za opodstatnené a ţiadala, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ţalovaní 3/ aţ 5/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcov

1/ aţ 5/ nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí moţnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu

senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver

pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1,

, a , , , , , ). Vada konania

podľa je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý súdny proces.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – ďalej len „dohovor“) je umoţniť

kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je

naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití relevantných

právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho poţiadavkami

().

Dovolatelia namietali aj porušenie svojho práva na rovnosť v konaní. Právo

na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces

a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného

postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd.

Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bliţšie charakterizuje , podľa

ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný

zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premieta aj v ďalších

ustanoveniach , predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich

vedenie konania a priebeh dokazovania, kde ju ale nemoţno vykladať ako (absolútnu)

viazanosť súdu procesnými návrhmi účastníkov.

Pokiaľ dovolatelia namietali, ţe súdy im odňali moţnosť konať pred súdom tým, ţe

nevykonali nimi navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto

postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci

sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť

všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré z navrhnutých

dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd.

Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva právo

vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolatelia v danej veci aj

vyuţili (nebolo im odňaté).

Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemoţno

zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie

dôkazov podľa návrhov alebo predstáv ţalobcov 1/ aţ 5/ nie je ani postupom, ktorým by im

súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú

vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania ( ). Ak súd

niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom,

a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti

rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Odvolací súd (ani okresný súd),

preto svojim postupom dovolateľov nevylúčili z realizácie ţiadneho procesného práva, ktoré

im priznáva. Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom

9. septembra 2011 (č. l. 67) k návrhu ţalobcov na vykonanie ďalšieho dokazovania pripojením spisu zo Správy katastra Ţilina (bývalého štátneho notárstva Ţilina pod č. RI.1557/91 uviedol, ţe z dôvodu nadbytočnosti tento dôkaz nevykoná.

Nevykonaním ţalobcami navrhovaného dokazovania nedošlo teda k odňatiu ich

moţnosti konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je

dôvodná námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobu zamieta z dôvodu, ţe ţalobcovia

nepreukázali naliehavý právny záujem, pričom tento svoj záver aj navyše odôvodnil

s poukazom na ustálenú judikatúru. S odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa sa stotoţnil

aj odvolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok s poukazom na ustanovenia spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcov. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Ţalobcovia 1/ aţ 5/ v dovolaní ďalej namietajú, ţe súd návrh M. M. (ţalovanej 2/) na

zámenu účastníka konania nezaprotokoloval, ani o ňom nerozhodol.

Pokiaľ ţalobcovia namietajú, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo aj tým, ţe

súd nezaprotokoloval ich návrh na zámenu účastníka (ktorý podľa ich tvrdení mala ţalovaná 2/

vzniesť na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa 9. septembra 2011 a následne o tom

ani nerozhodol), je potrebné uviesť, ţe túto skutočnosť mali ţalobcovia namietať v deň konania

pojednávania.

Podľa predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby

v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch

na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Kaţdá námietka účastníka konania

proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd

nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená.

Obsah zápisnice o úkonoch súdu v podrobnostiach upravuje § 52 a nasl. vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy

v znení neskorších predpisov, ktorého druhý odsek prvej vety ustanovuje, ţe predseda senátu

diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak

predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Ak má prítomný účastník konania (jeho

zástupca) za to, ţe zápisnica o pojednávaní neodráţa presne priebeh v pojednávacej miestnosti,

je to dôvodom na uplatnenie námietok do zápisnice o pojednávaní, o ktorých je súd povinný

rozhodnúť. Povahou veci je pritom dané, ţe takúto námietku môţe účastník, ktorý sa konania

zúčastnil (prípadne jeho zástupca) uplatniť najneskôr do skončenia tohto pojednávania.

Zo zápisnice z pojednávania z 9. septembra 2011 (č.l. 60-69) vyplýva, ţe ţalobcovia námietky

priamo na pojednávaní námietky voči zápisnici nevzniesli. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe

ţalovaná 2/ vo „vyjadrení ţalovanej 2/ k odvolaniu ţalobcov 1/ aţ 5/ proti rozsudku

odvolacieho súdu“ zo 14. novembra 2011 (č.l. 96-97) namietala, ţe súd procesne pochybil, keď

nerozhodol o jej návrhu na zmenu jej procesného postavenia v konaní a tento návrh ani

nezaprotokoloval, pričom ako dôkaz o tom priloţila aj čestné vyhlásenie M. M. (č.l. 98).

Keďţe povaha veci neumoţňuje, aby dodatočne (po skončení pojednávania) bolo moţné verne

rekonštruovať dej konania pred súdom tak, aby bolo reálne opraviť v zápisnici uvedené údaje

s tým, ako sa skutočne v pojednávacej miestnosti odohrali a keďţe účastníci konania výhrady

proti vecnej správnosti zápisnice nevzniesli priamo na pojednávaní, nie je preto moţné

povaţovať tvrdenia ţalobcov a ţalovanej 2/ o nezaprotokolovaní návrhu

na zámenu účastníkov a nerozhodnutí o ňom za tvrdenia zodpovedajúce skutočnosti.

Odhliadnuc od toho však ani týmto spôsobom nedošlo a nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti

ţalobcov konať pred súdom v zmysle z dôvodu, ţe takýto návrh (ak by aj

bol daný), bol podaný (týkal sa) ţalovanou 2/, ktorá však dovolanie nepodala.

Dovolatelia ďalej v dovolaní namietali, ţe odvolací súd odmietol poskytnúť súdnu

ochranu ich základnému ľudskému právu – právu vlastniť majetok - zaručenému

Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dodatkovým protokolom

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

V zmysle článku 20 ods. 1 kaţdý má právo vlastniť

majetok. Vlastnícke právo všetkých má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa

zaručuje.

Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu kaţdá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne uţívať majetok. Nikoho nemoţno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Článok 20 ods. 1 nielenţe ustanovuje, ţe kaţdý má právo

vlastniť majetok, ale súčasne určuje, ţe vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú

zákonnú ochranu. Z formulácie obsiahnutej v tomto článku nemoţno odvodzovať právo

získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť vec) bez ohľadu na dodrţanie podmienok, ktoré sú

na tento účel upravené zákonmi () a nemoţno z neho nemoţno ani vyvodzovať

zabezpečenie základného práva na ochranu vlastníctva bez splnenia zákonných podmienok jej

poskytnutia, ktoré sú uvedené predovšetkým v (). Obsah

vlastníckeho práva nie je predmetom ústavnej úpravy, ale upravuje ho na základe ústavného

zmocnenia zákon (, ). Týmto zákonom je , ktorý

obsah vlastníckeho práva vymedzuje tak, ţe vlastník veci je predmet svojho vlastníctva

oprávnený drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s ním, čo vychádza z rímsko-

právnej koncepcie obsahu vlastníckeho práva (ius possidendi, ius utendi et fruendi, ius

dispondendi).

Ústavný súd taktieţ opakovane judikoval, ţe moţnosť porušenia základných práv

hmotného charakteru, v danom prípade základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a 4 , ako aj práva na ochranu majetku podľa dodatkového

protokolu, treba posudzovať vţdy vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (napr. , I. ÚS

197/08, , , , ). Pokiaľ zo strany

všeobecného súdu nedôjde ku konaniu, ktoré by predstavovalo zásah do práva na súdnu

ochranu, nemôţe byť všeobecný súd svojím rozhodnutím zároveň sekundárnym

12

porušovateľom základného práva hmotného charakteru, medzi ktoré patrí aj právo vlastniť

majetok.

Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky k porušeniu

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola

odmietnutá moţnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,

predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej

osoby alebo právnickej osoby () alebo v prípade opravných konaní ak by

všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho

meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.

V prípade dovolateľov však nešlo o odmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie

základných práv. Jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo na spravodlivé súdne

konanie bolo v celom rozsahu realizované, aj keď nie podľa subjektívnych názorov

dovolateľov.

Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v konaní alebo rozhodnutí

odvolacieho súdu také pochybenia, ktorými by boli zásadným spôsobom porušené ústavné

princípy vyjadrené v , nemohol dospieť k záveru o porušení základného

práva vlastniť majetok podľa a 4 . Toto platí rovnako vo vzťahu k

dodatkového protokolu. Základné právo vlastniť majetok nemoţno zamieňať s „právom

na úspech v súdnom konaní“, ktoré náš právny poriadok nepozná.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobcovia 1/ aţ 5/ namietali hlavne skutočnosť,

ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

13

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov 1/ aţ 5/ nemoţno vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovaným 1/ aţ 5/ vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti ţalobcom 1/ aţ 5/, ktorí úspech nemali (

v spojení s a ). Dovolací súd priznal ţalovanej 1/

náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby,

ktorú jej poskytla vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalobcov 1/ aţ 5/ (§ 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 11 ods. 1 písm. a) vo výške 58,69 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16

ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 € )] a DPH vo výške 20% predstavuje spolu 79,58 €. Ţalovaným 2/

aţ 5/ však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodali návrh na ich

priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

14

V Bratislave 6. decembra 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová